S účinnosťou od 25. mája 2018 sa na území členských štátov EÚ, vrátane Slovenskej republiky, začal uplatňovať jednotný režim ochrany osobných údajov - nariadenie GDPR. Toto nariadenie prinieslo zásadné zmeny týkajúce sa spracúvania rodného čísla. Súčasne začal platiť nový zákon o ochrane osobných údajov č. 18/2018 Z. z., ktorý nahradil dovtedy účinný zákon č. 122/2013 Z. z. Tieto legislatívne zmeny výrazne ovplyvnili kategorizáciu i zverejňovanie tohto osobného údaju.
Rodné číslo ako osobný údaj a jeho definícia
Podľa zákona o rodnom čísle je rodné číslo trvalý identifikačný osobný údaj fyzickej osoby, ktorý zabezpečuje jej jednoznačnosť v informačných systémoch. Nový aj starý zákon o ochrane osobných údajov považuje rodné číslo za všeobecne použiteľný identifikátor fyzickej osoby.
Vývoj právnej úpravy ochrany rodného čísla
1. Úprava ochrany rodného čísla podľa starého zákona
Predchádzajúca právna úprava zaraďovala rodné číslo do osobitnej kategórie osobných údajov, čím sa považovalo za citlivý osobný údaj (§ 13 ods. 2 starého zákona). Spracúvať ho bolo možné len vtedy, ak bolo jeho použitie nevyhnutné na dosiahnutie daného účelu spracúvania. Zverejňovanie rodného čísla bolo absolútne zakázané, a to aj v prípade, ak s jeho zverejnením dala súhlas dotknutá osoba. Za akékoľvek porušenie tejto povinnosti hrozila pokuta.
2. Úprava ochrany rodného čísla podľa nového zákona (GDPR a zákon č. 18/2018 Z. z.)
GDPR v čl. 87 uvádza, že členské štáty môžu stanoviť podrobnejšie osobitné podmienky spracúvania národného identifikačného čísla alebo akéhokoľvek iného identifikátora všeobecného uplatnenia. Na základe tohto splnomocňujúceho ustanovenia prijala Slovenská republika novú úpravu spracúvania rodného čísla ako národného identifikátora.
Po novom je rodné číslo osobným údajom s rovnakým postavením ako ostatné osobné údaje. Môže sa však považovať za špecifický osobný údaj s vlastným právnym režimom spracúvania (§ 78 ods. 4 nového zákona). To znamená, že rodné číslo už viac nepatrí medzi citlivé osobné údaje. V platnosti zostalo, že spracúvať rodné číslo je možné len vtedy, ak jeho využitie je nevyhnutné na dosiahnutie daného účelu spracúvania.
Nový zákon však doplnil, že pokiaľ sa rodné číslo spracúva na základe súhlasu dotknutej osoby, súhlas s jeho spracúvaním musí byť výslovný a nesmie ho vylučovať osobitný predpis. Súhlas musí spĺňať aj ďalšie náležitosti.
Taktiež naďalej platí zákaz zverejňovania rodného čísla dotknutej osoby. Nový zákon ale ustanovil jednu výnimku z tohto zákazu, ktorou je situácia, že rodné číslo zverejní sama dotknutá osoba. Zverejňovať všeobecne použiteľný identifikátor sa zakazuje; to neplatí, ak všeobecne použiteľný identifikátor zverejní sama dotknutá osoba (§ 78 ods. 4 nového zákona).
Zásada minimalizácie osobných údajov
Podľa zásady minimalizácie osobných údajov je vždy potrebné zvážiť rozsah údajov nevyhnutne potrebných na spracovanie, teda to, či je rodné číslo vôbec potrebné spracúvať, alebo nie. Pokiaľ je možné konkrétnu osobu identifikovať podľa mena, priezviska, adresy a dátumu narodenia, nie je potrebné spracúvať ešte aj rodné číslo.
Zabezpečenie údajov: Chráňte svoje kritické údaje (alebo...)
Spracúvanie rodného čísla v pracovnoprávnych vzťahoch
V pracovnoprávnych vzťahoch je zamestnávateľ, ktorý je v zmysle GDPR prevádzkovateľom, osobou spracúvajúcou osobné údaje svojich zamestnancov. Zamestnávateľ môže získavať osobné údaje svojich zamestnancov len na vopred ním definovaný alebo zákonom stanovený účel.
Účel spracúvania rodného čísla zamestnanca
Účelom spracúvania rodného čísla zamestnanca je identifikovanie zamestnanca, ak je využitie rodného čísla nevyhnutné na dosiahnutie daného účelu spracúvania (napr. identifikácia poistenca sociálneho alebo zdravotného poistenia, identifikácia daňovníka).
Právny základ spracúvania rodného čísla zamestnanca
Pri spracúvaní rodného čísla zamestnanca môže zamestnávateľ využiť tieto právne základy:
- Spracúvanie je nevyhnutné na plnenie zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je zamestnanec (čl. 6 ods. 1 písm. b/ GDPR): Spracúvanie rodného čísla zamestnanca je nevyhnutné na účely plnenia práv a povinností zamestnávateľa, ktoré mu vyplývajú z uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu.
- Spracúvanie je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti zamestnávateľa (čl. 6 ods. 1 písm. c/ GDPR): Spracúvanie rodného čísla zamestnanca je nevyhnutné, aby ho zamestnávateľ mohol prihlásiť do sociálnej poisťovne (zákon o sociálnom poistení), na účely vedenia mzdového listu (zákon o daní z príjmu).
- Výslovný súhlas zamestnanca (§ 79 ods. 4 nového zákona): Len vtedy, keď sledovaný účel nie je možné dosiahnuť inak (využitie tohto právneho základu pre spracúvanie rodného čísla je v pracovnoprávnych vzťahoch veľmi ojedinelé).
Nakoľko každý zamestnávateľ potrebuje spracúvať rodné číslo svojho zamestnanca, je možné považovať za nevyhnutné, keď je rodné číslo uvedené priamo v pracovnej zmluve. V rámci pracovnoprávnych vzťahov je však vhodné minimalizovať používanie rodného čísla iba na taký okruh spracovateľských operácií, ktoré si použitie rodného čísla aj v skutočnosti vyžadujú (napr. prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne, podanie daňového priznania a pod.) a naopak nepoužívať rodné číslo tam, kde to nie je nevyhnutné (napr. v interných záznamoch, na prezenčných listinách zo školení). Zamestnávatelia by sa mali vyvarovať nadbytočného využívania rôznych interných formulárov alebo iných dokumentov, v ktorých sú uvedené rodné čísla zamestnancov.
Kataster nehnuteľností a rodné číslo
Kataster nehnuteľností predstavuje kľúčový informačný systém štátu, ktorý slúži ako základná kniha o každej nehnuteľnosti na Slovensku. Jeho primárnou funkciou je ochrana práv k nehnuteľnostiam, ale zároveň poskytuje neoceniteľné dáta pre daňové a poplatkové účely, oceňovanie nehnuteľností, ochranu životného prostredia a tvorbu ďalších informačných systémov.
Zmeny v katastrálnom zákone
Zákon č. 212/2018 Z. z. zo dňa 19. júna 2018 predstavuje významnú novelu zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. Okrem iného, táto novela priniesla aj úpravu týkajúcu sa spracúvania osobných údajov v katastri.
Rodné číslo v liste vlastníctva
Základným výstupom z katastra je List vlastníctva (LV), ktorý obsahuje údaje o vlastníkovi (meno, priezvisko, adresa, rodné číslo) a jeho spoluvlastnícky podiel. Hoci rodné číslo patrí k základným identifikačným údajom fyzickej osoby a je zaznamenané v Časti B Listu vlastníctva, jeho zverejňovanie je prísne obmedzené.
Zákon o katastri nehnuteľností povoľuje pri nahliadaní do katastra zverejniť len údaje ako meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia a miesto trvalého pobytu. Zverejnenie rodného čísla zákon zakazuje. Napriek tomu sa v minulosti vyskytli prípady, kedy došlo k nezákonnému zverejneniu rodných čísel na internetových stránkach katastrálneho úradu. Tieto incidenty viedli k prijatiu opatrení na odstránenie problémov a zabezpečenie, aby sa podobné prípady neopakovali.
Iný identifikátor pre cudzincov
Súbor popisných informácií katastra bude doplnený o iný identifikátor pre cudzincov, ktorý nemusí byť len ekvivalentom rodného čísla, ale môže ním byť napríklad číslo pasu.
Zmena rodného čísla a transrodové osoby
Zmena rodného čísla je kľúčová v procese právnej tranzície, nakoľko rodné čísla prideľované na Slovensku nesú v sebe marker, podľa ktorého možno určiť pohlavie osoby. Podľa súčasného znenia zákona o rodnom čísle Ministerstvo vnútra SR vykonáva zmenu rodného čísla na základe lekárskeho posudku o zmene pohlavia, t.j. posudku potvrdzujúceho medicínsku tranzíciu.
Podľa novely k zmene rodného čísla môže dôjsť len po predložení lekárskeho posudku „preukazujúceho na základe genetického testu správne určenie pohlavia osoby“. Táto podmienka je nesplniteľná, nakoľko pri medicínskej tranzícii nedochádza k zmene genetického kódu osoby. Stredisko pre ľudské práva zdôrazňuje, že takéto obmedzenie právnej tranzície je v rozpore s právom na ochranu súkromného života podľa článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Európsky súd pre ľudské práva viacerými rozhodnutiami potvrdil, že právo na sebaurčenie vo vzťahu k rodu je individuálnym prejavom práva na rešpektovanie súkromného života a štáty majú pozitívny záväzok zabezpečiť výkon tohto práva, teda implementovať možnosti na uznanie zmeny rodu.
Riziká spojené so zverejňovaním a zneužitím rodného čísla
Hoci môže byť morálne diskutabilné zverejňovať informácie o zneužívaní osobných údajov z dôvodu poskytnutia návodu prípadným páchateľom, je dôležitejšie byť informovaní o rizikách. Skutočné nebezpečenstvo spočíva v univerzalite a trvalom charaktere rodného čísla ako generálneho identifikátora, podľa ktorého je možné o dotknutej osobe získavať ďalšie citlivé informácie z rôznych informačných systémov verejnej správy (nemocnice, školstvo, polícia, sociálne zabezpečenie, daňová správa, register obyvateľov, matriky, register trestov atď.).
Hoci každý informačný systém by mal byť z hľadiska princípov ochrany osobných údajov interoperabilne oddelený od iných informačných systémov, súčasné potreby a IT kapacity vytvárajú možnosť cez tzv. centrálne lustračné konzoly v reálnom čase preverovať viaceré informácie a osobné údaje, ktoré sú spracúvané v rozličných databázach. Na základe rodného čísla tak štát ako entita vie teoreticky poskladať veľmi podrobný a ucelený socio-ekonomický profil dotknutej osoby.
Príklady zneužitia rodného čísla
- Páchateľ na internete získal osobné údaje tak, že od dotknutej osoby pod zámienkou poskytnutia alebo sprostredkovania nebankovej pôžičky vylákal fotokópiu občianskeho a vodičského preukazu, príp. iného druhého dokladu potvrdzujúceho totožnosť. Tieto dokumenty páchateľ zneužil na založenie účtu v banke online spôsobom.
- Autentifikácia rodným číslom, na základe ktorej je možné od rôznych inštitúcií telefonicky získať podstatné a dôverné informácie alebo zadať inštrukcie ovplyvňujúce využívanie služieb, či existenciu uzavretého zmluvného vzťahu. Stačí vedomosť o využívaní nejakej služby, rodné číslo a dobrý herecký výkon.
Náhrada rodného čísla bezvýznamovým identifikátorom (BIFO)
Ministerstvo vnútra má ambíciu nahradiť do roku 2025 rodné číslo bezvýznamovým identifikátorom (BIFO). Túto iniciatívu je možné vnímať pozitívne, vzhľadom na riziká spojené s univerzálnosťou rodného čísla.
Rakúsky model identifikácie
Ako príklad dobrej praxe možno uviesť rakúsky model, kde má každý občan v registri obyvateľov priradený 9-miestny číslicový jednoznačný univerzálny identifikátor ZMR (Zentrales MeldeRegisterzahl), približne s funkciou ako je naše rodné číslo. Ten je identifikátorom I. úrovne. Z čísla ZMR sa generuje neverejný identifikátor II. úrovne, tzv. sourcePN (source Personal Number).
Tento prevod má vo svojej kompetencii iba registračný úrad a je uchovaný v elektronickej forme na Bürgerkarte ako zdroj pre generovanie sektorových identifikátorov ssPN III. úrovne. Tie sú vygenerované priamo na karte občana z čísla sPN a čísla príslušného sektoru v konkrétnej spoločnosti (bankovníctvo, sociálne veci, telekomunikácie atď.) prostredníctvom „nereverzibilného“ šifrovacieho algoritmu. Takto sa dosiahlo, že jeden sektorový identifikátor ssPNx nie je možné použiť na vygenerovanie iného sektorového identifikátora ssPNy, a ani na spätné odvodenie sPN a ani ZMR.
tags: #zverejnovanie #rodneho #cisla #je #zakazane