Ukončenie pracovného pomeru výpoveďou je proces, ktorý so sebou prináša množstvo práv a povinností pre zamestnanca aj zamestnávateľa. Jednou zo situácií, ktorá môže tento proces skomplikovať, je dočasná pracovná neschopnosť (PN) zamestnanca. Cieľom tohto odborného článku je objasniť právny rámec dočasnej pracovnej neschopnosti počas výpovednej doby, ako ho definuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“).
Výpoveď je jednostranne adresovaný prejav vôle skončiť pracovný pomer bez ohľadu na vôľu druhého účastníka. Zamestnanec môže skončiť pracovný pomer výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Výpoveď však musí byť písomná a musí byť doručená zamestnávateľovi, inak je neplatná.
Riadne doručenie výpovede má význam aj z hľadiska začiatku výpovednej doby, ktorá začína plynúť vždy prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Všeobecná dĺžka výpovednej doby je Zákonníkom práce stanovená najmenej na jeden mesiac.
Dĺžka výpovednej doby
Podľa § 62 ods. 2 Zákonníka práce je výpovedná doba najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak výpoveď podáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace (§ 62 ods. 6 a 7 Zákonníka práce). Zamestnanec, ktorý odpracoval u zamestnávateľa menej než jeden rok, má právny nárok na najmenej jednomesačnú výpovednú dobu. Zamestnanec, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej 1 rok a menej než 5 rokov, má právny nárok najmenej na dvojmesačnú výpovednú dobu.
PN počas výpovednej doby: Základné pravidlá
Kľúčovým ustanovením je § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, ktoré hovorí o tzv. ochrannej dobe. Zamestnanec je v ochrannej dobe, ak bol uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz. Práceneschopnosť a ošetrovanie člena rodiny predstavujú dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca, počas ktorých je zamestnávateľ povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci.
Výpoveď daná zamestnávateľom:
Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď pred začiatkom ochrannej doby (teda pred nástupom na PN), a PN začala pred doručením výpovede, výpovedná doba sa predlžuje o čas trvania PN, ak zamestnanec s týmto predĺžením súhlasí (§ 64 ods. 2 Zákonníka práce). Príklad: Zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď s dvojmesačnou výpovednou dobou od 1. septembra. Zamestnanec je však práceneschopný od 1. októbra do 30. novembra. Výpovedná doba, ktorá mala pôvodne skončiť 31. októbra, sa preruší a jej zvyšná časť začne plynúť až po skončení PN.
Výpoveď daná zamestnancom:
Ak výpoveď podá zamestnanec, výpovedná doba plynie aj počas jeho práceneschopnosti alebo materskej dovolenky. V tomto prípade sa výpovedná doba nepredlžuje ani neprerušuje a pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby bez ohľadu na to, či je zamestnanec počas tejto doby na PN alebo nie. V zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov platí, že ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa končí uplynutím výpovednej doby. Uvádzate, že počas plynutia výpovednej doby budete pravdepodobne dočasne práceneschopný. Počas plynutia výpovednej doby ostávajú práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa nemenné (nezmenené), pričom tieto práva a povinnosti má zamestnanec a zamestnávateľ rovnaké ako počas celého trvania pracovnoprávneho vzťahu. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak by existoval dôvod pre dočasnú práceneschopnosť, máte právo ospravedlniť svoju neprítomnosť v práci aj počas výpovednej doby. Zamestnávateľ vás nemôže žiadnym spôsobom nútiť počas vašej dočasnej práceneschopnosti pracovať, nakoľko počas dočasnej práceneschopnosti ste ako pacient povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. Ak bola výpoveď daná zo strany zamestnanca, výpovedná doba sa nepreruší a pracovný pomer sa končí uplynutím výpovednej doby.
Povinnosti zamestnanca počas PN
Oznámenie PN: Zamestnanec je povinný bezodkladne, najneskôr do troch dní, informovať zamestnávateľa o svojej dočasnej pracovnej neschopnosti a o jej predpokladanej dĺžke. Túto povinnosť zakotvuje § 206 Zákonníka práce, hoci sa priamo vzťahuje na prekážky v práci. V prípade PN sa to realizuje predložením potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. „PN-ky“).
Dodržiavanie liečebného režimu: Počas PN je zamestnanec povinný dodržiavať lekárom stanovený liečebný režim.
Aj po skončení pracovného pomeru musíte na PN vo výpovednej lehote dodržiavať liečebný režim, ktorý vám určí lekár. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či sa zdržiavate na vopred určenom mieste počas vašej práceneschopnosti.
Finančné aspekty PN
Náhrada príjmu: Zamestnanec má počas prvých desiatich dní PN nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorú vypláca zamestnávateľ.
Nemocenské: Po uplynutí desiateho dňa PN preberá platbu nemocenského Sociálna poisťovňa, a to až do konca pracovnej neschopnosti, maximálne však po dobu 52 týždňov. Výška nemocenského je spravidla 55 % denného vymeriavacieho základu a vypláca sa mesačne pozadu.
Ak nastúpite na PN pred skončením pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí v dohodnutý deň, PN na to nemá vplyv. Počas PN Vám zamestnávateľ vyplatí náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti za prvých 10 dní, potom prechádzate na nemocenské zo Sociálnej poisťovne.
Ukončenie pracovného pomeru dohodou počas PN
Pracovný pomer je možné ukončiť aj dohodou podľa ust. § 59 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z., a to aj počas PN. V dohode o skončení pracovného pomeru je možné dohodnúť aj odstupné. V prípade ukončenia pracovného pomeru dohodou je potrebný súhlas zamestnávateľa. Zamestnávateľ musí súhlasiť s tým, že zamestnanec chce skončiť pracovný pomer a zároveň aj s dátumom jeho plánovaného ukončenia. Ak zamestnávateľ nebude so skončením pracovného pomeru dohodou súhlasiť, nemôžete týmto spôsobom platne skončiť pracovný pomer. V takom prípade je možné skončiť pracovný pomer výpoveďou.
KOMUNÁLNA poisťovňa | Ako sa poistiť pre prípad dlhodobej PN?
Dôležité body pre zamestnávateľov
Je nevyhnutné rešpektovať ochrannú dobu zamestnanca a splniť si všetky zákonné povinnosti, najmä čo sa týka vyplácania náhrady príjmu a nemocenského. Je potrebné rozlišovať, či bola výpoveď daná zamestnávateľom alebo zamestnancom, pretože to má vplyv na plynutie výpovednej doby počas PN. Ak zamestnávateľ nemá pre zamestnanca inú prácu po skončení PN, musí mu dať výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonnika práce (organizačná zmena - nadbytočnosť), s plynutím výpovednej doby (spravidla dvojmesačnej) a s nárokom na odstupné podľa § 76 ods. Ďalšou možnosťou je namiesto výpovede, uzatvoriť so zamestnancom dohodu s uvedením výpovedného dôvodu nadbytočnosti a s nárokom na odstupné podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce.
Zákaz výpovede zo strany zamestnávateľa počas PN zamestnanca:
Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, nemôže mu zamestnávateľ počas trvania PN dať výpoveď, t. j. zamestnanec na PN-ke (maródke) nemôže byť z práce prepustený. Vyplýva to z toho, že zamestnanec je počas práceneschopnosti v tzv. ochrannej dobe, kedy sa na neho vzťahuje zákaz výpovede (§ 64 Zákonníka práce). Podmienkou je však to, že zamestnanec si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok.
Inak povedané, zamestnávateľ nemôže so zamestnancom rozviazať pracovný pomer len na základe jeho dočasnej PN-ky. Avšak práceneschopnému zamestnancovi môže byť daná výpoveď z organizačných dôvodov (napr. keď sa zamestnávateľ zrušuje alebo keď sa zamestnávateľ premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce). Ide o zákonné výnimky zo zákazu výpovede v ochrannej dobe.
Výpoveď počas PN:
Ako zamestnanec môžete podať výpoveď aj vtedy, keď ste PN. Pracovný pomer ukončíte aj počas PN, ak vám výpovedná lehota uplynie počas nej. Výpovedná lehota sa vám nepredlžuje a PN-ka sa do nej započíta.
tags: #praceneschopnost #pocas #vypovednej #lehoty