Minimálny mzdový nárok a pokuty podľa zákona o inšpekcii práce

Základnou zložkou príjmu zo závislej činnosti je mzda, ktorú je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu podľa § 118 zákona č. 311/2001 Z. z. Mzda nesmie byť podľa § 119 ods. 1 ZP nižšia, ako je ustanovená minimálna mzda. Podľa nariadenia vlády SR č. 326/2012 Z. z. a v súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde (ďalej len „ZMM“) je ustanovená suma minimálnej mzdy s účinnosťou od 1. 1. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda).

Minimálne mzdové nároky sa uplatňujú len v prípade, ak podmienky odmeňovania zamestnancov nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve (§ 120 Zákonníka práce). Od roku 2021 je nárast minimálnych mzdových nárokov pre každý stupeň náročnosti práce v porovnaní s predchádzajúcim rokom rovnaký, t. j. bez ohľadu na náročnosť vykonávanej práce pri každom stupni náročnosti práce vzrastie minimálny mzdový nárok o rovnakú sumu, ktorá zodpovedá nárastu minimálnej mzdy. Sumy minimálnych mzdových nárokov garantujú spodnú hranicu výšky mzdy zamestnanca v závislosti od náročnosti vykonávaných prác.

Rozdiel medzi mzdou a platom

Na Slovensku rozlišujeme medzi mzdou a platom, pričom toto rozlíšenie závisí od sektora, v ktorom zamestnávateľ pôsobí.

• Mzda: Peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda), ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi v súkromnom sektore za vykonanú prácu. Zamestnávateľ v súkromnom sektore postupuje pri odmeňovaní podľa Zákonníka práce (č. 311/2001 Z. z.).
• Plat: Forma odmeny za prácu, ktorá prináleží zamestnancom pracujúcim v štátnom alebo verejnom sektore. Zamestnávateľ, ktorým je štát, vyšší územný celok, obec, štátny fond či príspevková organizácia zriadená za účelom plnenia verejného záujmu, postupuje podľa zákona o štátnej službe (č. 55/2017 Z. z.), zákona o štátnej službe colníkov (č. 200/1998 Z. z.) a iných, alebo podľa zákona o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (č. 553/2003 Z. z.).

Minimálna mzda: Základný kameň ochrany zamestnancov

Zákonník práce stanovuje, že mzda zamestnanca nesmie byť nižšia ako minimálna mzda, ktorá je ustanovená vládnym nariadením. Minimálna mzda predstavuje minimálne peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu na zabezpečenie minimálnej úrovne príjmu zamestnanca za vykonanú prácu.

Výška minimálnej mzdy:

Od 1. januára 2018 bola výška minimálnej mzdy stanovená na:

• 480 Eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (mesačná minimálna mzda).
• 2,759 Eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom (hodinová minimálna mzda).

Dôležité je zdôrazniť, že uvedená suma 480 Eur je hrubou minimálnou mzdou. Po odpočítaní dane z príjmu (19 %) a odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne je výška čistej minimálnej mzdy približne 403 Eur.

Platové tarify zamestnancov pracujúcich v štátnej a verejnej službe sa v dôsledku uzavretia kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na rok 2018 zvýšili o 4,8 %.

K tejto časti by sa dalo do úvodzoviek: „Mzda a plat nesmú byť nižšie ako je štátom ustanovená minimálna mzda.“

Účelom stanovenia minimálnej mzdy je predovšetkým ochrana zamestnanca, ale i zamestnávateľa.

Kto má a kto nemá nárok na minimálnu mzdu?

Zákon o minimálnej mzde (č. 663/2007 Z. z.) upravuje poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancovi v pracovnoprávnom vzťahu alebo zamestnancovi v obdobnom pracovnom vzťahu. V zmysle Zákonníka práce má každý zamestnanec právny nárok na mzdu najmenej vo výške minimálnej mzdy.

Nárok na minimálnu mzdu majú:

• Zamestnanci v pracovnom pomere (na neurčitý čas i na určitú dobu) pracujúci v súkromnom sektore.
• Zamestnanci pracujúci na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov alebo dohoda o pracovnej činnosti), tzv. dohodári.

Nárok na minimálnu mzdu nemajú:

• Štátni zamestnanci - zamestnanci vykonávajúci prácu podľa zákona o štátnej službe, zákona o štátnej službe colníkov a iných (napr.: zamestnanci súdov, ministerstiev, colníci, policajti).
• Zamestnanci vo výkone práce vo verejnom záujme - zamestnanci vykonávajúci prácu podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme (napr.: učitelia, zamestnanci obce či vyššieho územného celku).

Zamestnanci pracujúci v štátnom a verejnom sektore však majú nárok na plat, ktorý, ako je uvedené vyššie, nesmie byť nižší ako minimálna mzda, t. j. v roku 2018 nesmie byť nižší ako 480 Eur v hrubom. Realita je však taká, že najnižšie tarifné platy niektorých takýchto zamestnancov (napr. školník, kuchárka, údržbár v školskom zariadení) nedosahujú ani výšku minimálnej mzdy. V takom prípade sa týmto zamestnancom musia ich platy dorovnávať na úroveň minimálnej mzdy, aby nedochádzalo k porušeniu zákona o minimálnej mzde.

Príklad: Kuchárka pracujúca pre zamestnávateľa pôsobiacom v súkromnom sektore (napr. v reštaurácii) musí dostávať štátom určenú minimálnu mzdu, kým kuchárka pracujúca vo verejnom sektore (napr. v školskom zariadení), dostáva tabuľkový tarifný plat, ktorý je nižší ako minimálna mzda. Tejto kuchárke musí zamestnávateľ (napr. obec alebo vyšší územný celok) v súlade so zákonom o minimálnej mzde doplatiť chýbajúcu čiastku do sumy minimálnej mzdy.

Doplatok k minimálnej mzde

V prípade, že mzda zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálnej mzdy, t. j. pre rok 2018 - 480 Eur (aj napriek tomu, že zamestnanec odpracoval plný pracovný čas v mesiaci ustanovený zamestnávateľom), zamestnávateľ je povinný poskytnúť takémuto zamestnancovi doplatok. To znamená, že zamestnancovi vznikne nárok na doplatok do sumy mesačnej minimálnej mzdy v prípade, keď jeho mesačná mzda nedosahuje úroveň zákonom ustanovenej mesačnej minimálnej mzdy. Tento doplatok predstavuje sumu rozdielu medzi výškou minimálnej mzdy ustanovenej na príslušný kalendárny rok a výškou dosiahnutej mzdy zamestnanca.

Príklad: Ak má zamestnanec dohodnutú mesačnú mzdu 405 Eur, zamestnávateľ je povinný doplatiť mu zvyšnú časť do sumy minimálnej mzdy: 480 Eur - 405 Eur = 75 Eur.

Ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci sumu minimálnej mzdy, aj keď zamestnanec v mesiaci odpracoval plný pracovný čas ustanovený zamestnávateľom, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi podľa § 3 ZMM doplatok, ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou platnej minimálnej mzdy (ustanovenou od 1. 1. do 31. 12.

Stupne náročnosti pracovných miest

Zákonnou povinnosťou každého zamestnávateľa v súkromnom sektore, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov (u ktorého podmienky odmeňovania zamestnancov nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve), je priradenie stupňa náročnosti každému pracovnému miestu, ktoré vytvorí. V praxi ale neexistujú tabuľky, ktorých obsahom by boli jednotlivé stupne náročnosti priradené ku konkrétnym pracovným miestam a ktoré by sa uplatňovali rovnako pre všetkých zamestnávateľov. Zamestnávateľ tak musí pri priraďovaní konkrétneho stupňa náročnosti danému pracovnému miestu posudzovať rozsah a náročnosť pracovných povinností každého zamestnanca samostatne. Musí teda vždy zhodnotiť každé pracovné miesto a súčasne mu priradiť príslušný stupeň náročnosti, a to v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 Zákonníka práce - podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon sa od zamestnanca požaduje. Jedná sa však len akúsi pomôcku pre zamestnávateľa, ale samotné priradenie stupňa náročnosti je ponechané na jeho rozhodnutí.

Zákonník práce rozlišuje a charakterizuje šesť stupňov náročnosti pracovných miest.

Zamestnávateľ môže jednotlivé stupne náročnosti pracovných miest evidovať napríklad v samostatnej tabuľke (spravidla vtedy, keď nemá uzavretú kolektívnu zmluvu), alebo ich môže zahrnúť priamo do pracovnej zmluvy zamestnanca (táto možnosť je inšpektorátom práce odporúčaná).

Od stupňa náročnosti pracovného miesta potom závisí výška minimálnej mzdy (resp. minimálnych mzdových nárokov), ktorú bude zamestnávateľ vyplácať zamestnancovi zaradenému na dané pracovné miesto.

Pracovné miesto je možné charakterizovať ako súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.

Stupne náročnosti pracovných miest sa vzťahujú na zamestnancov pracujúcich v súkromnom sektore s výnimkou tzv. dohodárov, t. j. zamestnancov pracujúcich na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa síce vzťahuje minimálna mzda, ale nie minimálne mzdové nároky odvíjajúce sa od stupňa náročnosti pracovného miesta.

Príklad: Zamestnávateľ zamestnal na pracovné miesto účtovníka zamestnanca, s ktorým uzatvoril pracovnú zmluvu. V tejto zmluve zamestnávateľ priradil pracovnému miestu účtovníka 3. stupeň náročnosti. Zamestnávateľ tak musí tomuto zamestnancovi poskytnúť minimálnu hodinovú mzdu pre rok 2018 vo výške 3,8626 Eur. Pokiaľ by ho však zamestnávateľ zamestnal na niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, musel by mu poskytnúť minimálnu hodinovú mzdu vo výške 2,7590 Eur (t. j. tú najnižšiu pre rok 2018, ustanovenú pre 1. stupeň náročnosti).

Stupne náročnosti pracovných miest sa nevzťahujú ani na zamestnancov pracujúcich v štátnom resp. verejnom sektore.

Charakteristika stupňov náročnosti

Zamestnávateľ musí zhodnotiť každé pracovné miesto a priradiť mu príslušný stupeň náročnosti v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti uvedenými v prílohe č. 1 Zákonníka práce - podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon sa od zamestnanca požaduje.

1. stupeň náročnosti - základné manipulačné, pomocné či prípravné práce vykonávané podľa postupov a pokynov nadriadeného (napr.: dokladač tovaru, upratovačka, pomocný robotník, skladník).

2. stupeň náročnosti - rutinné odborné práce, jednoduché remeselné práce alebo sanitárne práce v zdravotníctve (napr.: pokladník, predavač, administratívny pracovník).

3. stupeň náročnosti - ucelené odborné práce, zabezpečovanie menej zložitých agend či rôzne druhy tvorivých remeselných prác, taktiež práce so zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb, ktoré si vyžadujú zvýšenú fyzickú námahu (napr.: ekonóm, elektrikár, vodič autobusu, obchodný zástupca, zdravotná sestra, účtovník).

4. stupeň náročnosti - zabezpečovanie odborných agend a práce, ktoré si vyžadujú zvýšenú psychickú námahu, okrem toho aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti (napr.: vedúci prevádzky, inštruktor autoškoly, hlavný účtovník).

5. stupeň náročnosti - koncepčné, špecializované tvorivé alebo metodické práce s vysokou duševnou námahou a aj odborné práce v zdravotnej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie ľudí (napr.: manažér výroby, obchodný manažér, všeobecný lekár).

6. stupeň náročnosti - tvorivé riešenie úloh neobvyklým spôsobom s vysokou mierou zodpovednosti za škody s najširšími spoločenskými dôsledkami a tiež špecializované práce v zdravotníckej starostlivosti so zodpovednosťou za zdravie a životy ľudí, okrem toho aj riadenie, organizácia a koordinácia najzložitejších systémov (napr.: výkonný a generálny riaditeľ).

Kontrola a sankcie: Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce

Kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, vrátane zaradenia pracovných miest do jednotlivých stupňov náročnosti, vykonávajú v zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce príslušné inšpektoráty práce.

Pokuty za porušenie predpisov

Inšpektorát práce je oprávnený za porušenie pracovnoprávnych povinností (napr. za nedodržanie alebo nižšie priradenie stupňa náročnosti pracovného miesta zamestnanca) uložiť pokutu až do výšky 33 000 Eur. V prípade zistenia nesprávneho priradenia stupňa náročnosti pracovného miesta zo strany zamestnávateľa, má inšpektorát práce oprávnenie priradiť konkrétny stupeň náročnosti podľa rozsahu vykonávaných prác príslušného pracovného miesta a súčasne môže zamestnávateľovi uložiť povinnosť zaplatiť doplatok do minimálnej mzdy podľa príslušného stupňa náročnosti pracovného miesta.

Pokutu môže inšpektorát práce uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť. Inšpektorát práce je súčasne oprávnený ukladať aj poriadkové pokuty, a to zamestnancom zamestnávateľa, ktorí v určenej lehote nesplnili povinnosti podľa zákona. Ide o prípady neohlásenia vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie, alebo ktorí maria výkon inšpekcie práce. Pokuta sa pohybuje v sume od 100 až do 1 000 eur a môže byť uložená aj opätovne.

Bezplatné poradenstvo

Zamestnávateľ sa v prípade akýchkoľvek nejasností môže obrátiť na miestne príslušný inšpektorát práce, ktorý zabezpečuje poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom i zamestnancom.

Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie

Nelegálnu prácu, nelegálne zamestnávanie, ako aj právne prostriedky ochrany proti nelegálnemu zamestnávaniu v podmienkach Slovenskej republiky upravuje zákon č. 82/2005 Z. z. Pojem nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie sa do nášho právneho systému zaviedol od 1. apríla 2005 uvedeným zákonom, ktorý sa postupne novelizoval.

Definícia nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania

• Nelegálna práca - vykonávanie závislej práce fyzickou osobou, ktorá nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 400/2009 Z. z.
• Nelegálne zamestnávanie - zamestnávanie fyzickej osoby, ak:
  • nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce alebo štátnozamestnanecký pomer,
  • má s ňou založený pracovnoprávny vzťah, ale nesplnila si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni,
  • ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nemá povolenie na prechodný pobyt na účely zamestnania a povolenie na zamestnanie, ak to vyžaduje osobitný predpis, alebo sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom.

Sankcie za nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie

Fyzická osoba, ktorá vykonáva nelegálnu prácu, sa dopúšťa priestupku a môže jej byť uložená pokuta vo výške 331,94 eura. Zamestnávateľovi, ktorý poruší zákaz nelegálneho zamestnávania, môže byť uložená pokuta od 2 000 eur do 200 000 eur.

Príplatky k mzde a ich vplyv

Na výšku minimálnej mzdy sú naviazané aj ďalšie časti mzdy, vyplácané za prácu, vykonávanú v neštandardných časoch - ako je práca cez víkend, v noci, pracovná pohotovosť či sťažený výkon.

Podľa posledných údajov Eurostatu za rok 2023 je Slovensko rekordérom v nočnej práci. Posledné desaťročie má naša krajina najvyšší podiel osôb, pracujúcich v noci v celej Európskej únii, a to až 11,2 %, pričom priemer EÚ sa nachádza pod úrovňou 5 %. Zamestnávatelia majú často výhrady voči týmto štatistickým údajom, nič to však nemení na tom, že zamestnanci, ktorí pracujú v týchto neštandardných časoch, majú mať nárok na to, aby zamestnávatelia primerane priplatili zamestnancom za ich ochotu vzdať sa svojho voľného času, spánku v noci a času, ktorý mohli stráviť s rodinou. Preto vplyv minimálnej mzdy na výšku príplatkov je jedným z možných ukazovateľov ich rastu.

V prvom prípade ide o rast minimálnych miezd, stanovovaných podľa náročnosti práce v zmysle §120 ZP, ktorý určuje 6 stupňov - podľa toho, akú náročnú prácu a zodpovednosť majú zamestnanci.

Mzda nesmie byť podľa § 119 ods. 1 ZP nižšia, ako je ustanovená minimálna mzda. Ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci sumu minimálnej mzdy, aj keď zamestnanec v mesiaci odpracoval plný pracovný čas ustanovený zamestnávateľom, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi podľa § 3 ZMM doplatok, ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou platnej minimálnej mzdy (ustanovenou od 1. 1. do 31. 12.

Tabuľka č. 1: Minimálne mzdové nároky a ich výpočet (príklad pre rok 2020)

Poznámka: Údaje v tabuľke sú ilustratívne a vychádzajú z predpokladaných hodnôt pre rok 2020. Aktuálne hodnoty sa môžu líšiť v závislosti od legislatívnych zmien.

Sadzba = 4,690 € (hodinová minimálna mzda pri 40 h/týždeň) x 40/38,75 resp. x 40/37,5 (40 : 38,75 = 1,032258064516129; 40 : 37,5 =1,066666666666667). Výsledok sa zaokrúhli na 3 des.

tags: #minimalny #mzdovy #narok #pokuta #podla #zakona