Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, je zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím rôzne podporované.
Pojem invalidity a jeho vplyv na pracovný pomer
Pri uplatňovaní práv v pracovných vzťahoch treba pamätať na určitý zmätok v pojmoch. Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Nie je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ktorá má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, aj osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, nemusí to tak ale byť vždy.
Určitú ochranu však poskytuje invalidita, resp. to, že je človek uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne.
Ochrana zamestnanca so zdravotným postihnutím
Podľa Zákonníka práce sa za zamestnanca so zdravotným postihnutím považuje zamestnanec, ktorý je uznaný za invalidného.
Takýto invalidný človek, ak chce byť chránený, musí zamestnávateľa o invalidite informovať, t. j. predložiť mu rozhodnutie Sociálnej poisťovne o tom, že je invalidný.
Takémuto zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba za predpokladu, že tento súhlas udelil aj úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak takýto súhlas zamestnávateľ nemá, výpoveď je neplatná.
Neplatí to však v prípade, ak ide o výpoveď zamestnancovi, ktorému s ohľadom na jeho vek vznikol nárok na starobný dôchodok, alebo v prípade, že výpoveď bola daná zamestnancovi preto, že sa zamestnávateľ premiestňuje, alebo pre závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ak bol zamestnanec na toto porušenie počas posledných 6 mesiacov upozornený, t. j. bolo mu uložené disciplinárne opatrenie.
Konkrétne k Vašej otázke - ak nie ste invalidná, ale „iba“ osoba s ŤZP, zamestnávateľ Vás môže prepustiť rovnako ako akéhokoľvek iného zamestnanca. To však ešte neznamená, že Vás prepustil v súlade so zákonom. Ak zamestnávateľ dáva výpoveď akémukoľvek zamestnancovi (s ŤZP či bez neho), musí mať na to dôvod uvedený v Zákonníku práce a musí to urobiť spôsobom uvedeným v Zákonníku práce.
Ukončenie pracovného pomeru a nároky
Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený.
Ak Vám Vaše zdravotné problémy bránia pokračovať v práci, mali by ste zamestnávateľovi predložiť lekársky posudok svojho ošetrujúceho lekára, kde je výslovne uvedené, že ste pre svoj zdravotný stav dlhodobo stratili spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Posudok Vám na základe Vašej žiadosti vystaví Váš ošetrujúci lekár; nejde o posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, na základe ktorého ste boli uznaná za invalidnú.
Keďže u zamestnávateľa viac pracovať nechcete (resp. nemôžete), optimálne bude, ak mu zároveň navrhnete ukončenie pracovného pomeru dohodou. Môžete mu napr. Je veľmi dôležité, aby bolo v tejto dohode výslovne uvedené, že pracovný pomer bol ukončený z dôvodu straty Vašej spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu v zmysle lekárskeho posudku.
Iba tak budete mať nárok na odstupné.
Nárok na odstupné
Keďže u zamestnávateľa pracujete 19 rokov, odstupné je štvornásobok priemerného mesačného zárobku.
Ak Vám zamestnávateľ dá z tohto dôvodu (strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu kvôli zdravotnému stavu) výpoveď, máte nárok na odstupné za tri mesiace plus budete zamestnaná (teda budete dostávať mzdu, resp. jej náhradu) počas výpovednej doby.
Mám otázku ohľadom odchodného. Priznali mi plný invalidný dôchodok a odchádzam zo zamestnania. Nárok na odchodné (§ 76a Zákonníka práce) vzniká zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru, alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
Okamžité skončenie pracovného pomeru
Manželovi chcú dať hodinovú výpoveď za to, že neprišiel dvakrát včas do práce. Tzv. hodinová výpoveď je v pracovnom práve nazývaná „okamžité skončenie pracovného pomeru“.
V súlade s ustanovením § 68 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce môže zamestnávateľ so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer iba výnimočne, a to len v prípade, ak je zamestnanec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ak závažne porušil pracovnú disciplínu.
Ak zamestnávateľ tvrdí, že zamestnanec porušil pracovnú disciplínu, je povinný to preukázať.
Zamestnávateľ, ktorý takto nepostupuje, sa vystavuje tomu, že upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny či ukončenie pracovného pomeru so zamestnancom bude súdom označené za neplatné so všetkými negatívnymi dôsledkami, ktoré z toho pre zamestnávateľa vyplývajú, vrátane povinnosti nahradiť zamestnancovi mzdu za obdobie, keď pre neplatné skončenie pracovného pomeru nemohol prácu vykonávať.
Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ chce zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom, mal by mať na to závažné dôvody.
V prípade, ak s manželom naozaj okamžite skončia pracovný pomer, odporúčam Vám podať na súd žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru.
Sociálne zabezpečenie a podpora
O niekoľko dní to bude rok, čo som PN. Ako dlho ešte môžem byť PN? Predovšetkým je potrebné rozlišovať medzi práceneschopnosťou (PN), ktorej dĺžka nie je zákonom nijako obmedzená, a poberaním nemocenského, ktoré je obmedzené na 52 týždňov (rok).
PN teda môžete byť tak dlho, ako to Váš ošetrujúci lekár považuje za vhodné, ale iba rok môžete poberať nemocenské zo Sociálnej poisťovne. Po uplynutí roka nemocenské poberať nemôžete, hoci by ste boli stále PN. O predĺženie PN sa nijako osobitne nežiada, PN ste dovtedy, kým Váš ošetrujúci lekár (výlučne všeobecný alebo gynekológ) Vašu PN neukončí.
Preradenie na inú prácu
Končím PN a zároveň chcem zo zdravotných dôvodov požiadať zamestnávateľa o preradenie na inú prácu. Ak ste podľa lekárskeho posudku stratili spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, nemôžete nastúpiť na doterajšie miesto. Mali by ste zamestnávateľa požiadať o preradenie na inú prácu a túto žiadosť doložiť lekárskym posudkom ošetrujúceho lekára, z ktorého jednoznačne vyplýva, že nie ste spôsobilý vykonávať prácu dohodnutú v pracovnej zmluve. Ak Vás zamestnávateľ nepreradí na vhodnú prácu, ste oprávnený odmietnuť ďalší výkon práce.
Pracovné voľno na lekárske úkony
Som onkologický pacient, zamestnaný. K lekárovi potrebujem chodiť oveľa častejšie ako sedemkrát do roka. Bez ohľadu na diagnózu a zdravotný stav má zamestnanec právo čerpať platené voľno (pracovné voľno s náhradou mzdy) na návštevu zdravotníckeho zariadenia v rozsahu najviac siedmich dní v kalendárnom roku.
Manžel je vážne chorý, každý deň ho vozíme k lekárovi. Viem, že si na neho ako manželka môžem vybrať sedem dní plateného voľna. Môže si však takéto platené voľno vybrať aj syn? Snažíme sa to pokryť, ako sa len dá. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi platené pracovné voľno (voľno s náhradou mzdy) na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie v rozsahu najviac siedmich dní v kalendárnom roku. Pri osemhodinovom pracovnom čase (40 hodín týždenne) je to 56 hodín ročne. Do nevyhnutne potrebného času sa započítava nielen samotné vyšetrenie a ošetrenie (a čakanie naň), ale aj cesta do a zo zdravotníckeho zariadenia. Sprevádzať je možné manžela, dieťa (vlastné alebo zverené do starostlivosti súdom), rodiča, súrodenca, manžela súrodenca, rodiča manžela, súrodenca manžela, prarodiča, prarodiča manžela, vnuka a osobu, ktorá žije so zamestnancom v spoločnej domácnosti. Zamestnávateľ nesmie od zamestnanca požadovať informácie o jeho rodinných pomeroch, preto si ani nemôže overovať, či sprevádzaná osoba skutočne je príbuzným zamestnanca (napríklad pri rozdielnych priezviskách). Stačí, ak zamestnanec predloží potvrdenie zo zdravotníckeho zariadenia, že sprevádzal príbuzného. Tieto pravidlá sa vzťahujú iba na pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej zmluvy.
Ošetrovné
Môj brat je onkologický pacient. Áno. Byť na „OČR“ a poberať ošetrovné je možné pri ošetrovaní chorého príbuzného v priamom rade (dieťaťa, rodiča, starého rodiča), aj pri ošetrovaní súrodenca, manžela, manželky a rodiča manžela alebo manželky. Ošetrovaný musí podľa potvrdenia lekára takéto ošetrovanie nevyhnutne potrebovať, ošetrovné možno poberať po dobu 14 kalendárnych dní. Od 1. apríla 2021 je navyše možné poberať ošetrovné až po dobu 90 dní pri ošetrovaní blízkeho, ktorý bol prepustený z aspoň päť dní trvajúcej hospitalizácie v zdravotníckom zariadení a potrebuje osobnú starostlivosť v domácom prostredí alebo túto starostlivosť vyžaduje kvôli konečnému štádiu nevyliečiteľného ochorenia.
Podporované zamestnávanie a chránené dielne
Na hľadanie a udržanie zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania. Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“.
Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.
Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.
Chránené pracovisko je pracovné miesto jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.
Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste.
Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.
Pracovný asistent
Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.
Sociálne a zdravotné odvody
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, môže využívať výhody v podobe znížených odvodov.
Odvody do zdravotnej poisťovne: Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP.
Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov: 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia, 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím. Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025.
Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.