Zdravotný stav zamestnanca je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim jeho výkonnosť pri práci, ale aj kľúčovým aspektom ovplyvňujúcim pracovný vzťah ako celok. V určitých životných situáciách sa zdravotný stav zamestnanca môže zhoršiť natoľko, že zamestnanec nie je schopný pokračovať vo svojej práci. Táto situácia, známa ako dočasná pracovná neschopnosť (PN), môže nastať kedykoľvek, vrátane obdobia skúšobnej doby. Je dôležité poznať práva a povinnosti oboch strán - zamestnanca aj zamestnávateľa - v takomto prípade.
Čo je skúšobná doba?
Skúšobná doba predstavuje časový úsek, v rámci ktorého zamestnávateľ ako aj zamestnanec testujú vzájomnú spokojnosť, plnenie svojich povinností a uplatňovanie práv po uzatvorení pracovného pomeru. Zo psychologického aspektu, ale samozrejme i z hľadiska pracovného pomeru, je nevýhodou pre zamestnanca, ak v čase trvania skúšobnej doby zostane pracovne neschopným.
- Skúšobná doba musí byť dohodnutá písomne, inak je neplatná.
- Môže byť dohodnutá najviac v trvaní troch mesiacov. U vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, môže trvať najviac šesť mesiacov.
- Skúšobnú dobu nie je možné uzatvoriť opakovane, ani ju nemožno predlžovať, a to ani pri reťazení pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa.
- Skúšobnú dobu možno dohodnúť najneskôr v deň vzniku pracovného pomeru. Dodatočné dohodnutie skúšobnej doby pre pracovný pomer, ktorý už vznikol, je neplatné.
- Aj počas skúšobnej doby môžete čerpať dovolenku.
Vplyv PN na skúšobnú dobu
V prípade, ak sa zamestnanec stane pracovne neschopným počas trvania skúšobnej doby, predlžuje sa skúšobná doba zamestnanca o dobu trvania pracovnej neschopnosti. Skúšobná doba sa predlžuje o čas trvania prekážok v práci na strane zamestnanca, t.j. aj počas PN. Súčasne dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca nie je prekážkou pre skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa.
Príklad: Ak začiatok pracovného pomeru je 1. 1. 2024 (skúšobná doba teda do 31. 3. 2024) a nástup zamestnanca na PN je 25. 3. 2024 (t.j. 6 dní pred koncom skúšobnej doby), pričom PN trvá do 31. 5. 2024. Skúšobná doba sa predĺži o celú dobu trvania PN.
Skončenie pracovného pomeru počas PN v skúšobnej dobe
Počas trvania prekážok v práci u zamestnanca je možné skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe nielen zo strany zamestnanca, ale aj zo strany zamestnávateľa. V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Toto ustanovenie platí aj v prípade, ak je zamestnanec práceneschopný, resp. plynú zákonné prekážky v práci na strane zamestnanca a v iných situáciách (okrem skúšobnej doby) by zamestnanec požíval vyššiu právnu ochranu.
Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe sa neuskutočňuje výpoveďou, ale jednoduchým písomným oznámením. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. Nedodržanie uvedenej poriadkovej lehoty písomného oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe nemá za následok neplatnosť právneho úkonu. Nerešpektovanie poriadkovej lehoty troch dní je porušením pracovno-právneho predpisu (§ 72 ods. 2 Zákonníka práce), ale úkon je platný.
Písomné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe sa doručuje do vlastných rúk. Ak si oznámenie neprevezmete, zamestnávateľ môže doručiť písomnosť aj iným spôsobom (napr. poštou, kuriérom), pričom platí, že ak si zásielku neprevezmete, považuje sa za doručenú dňom, keď ste mali možnosť si ju prevziať.
Výnimka: Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacou ženou a mužom na otcovskej dovolenke len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom, materstvom alebo so starostlivosťou o narodené dieťa, a musí skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.
Kedy môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď?
Nárok na nemocenské po skončení pracovného pomeru
Po skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, aj keď je zamestnanec na PN, môže naďalej poberať nemocenské dávky do ukončenia PN, ak splní podmienky Sociálnej poisťovne. PN teda pokračuje aj po skončení pracovného pomeru, len už nebudete zamestnancom a nebudete mať nárok na náhradu mzdy od zamestnávateľa, ale len na nemocenské zo Sociálnej poisťovne.
Dočasná pracovná neschopnosť (PN)
Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. O dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. práceneschopnosti) a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, iný lekár špecialista a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný.
Od 1. 1. 2024 došlo k zásadným zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií:
- PN sa od 1. 1. 2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).
- Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“ - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky.
- ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista.
- O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
- Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN.
- Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.
Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni. Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN, nemusíte prenášať a doručovať žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni, nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské, nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské a neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.
Nárok na hmotné zabezpečenie počas PN
V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu a následne Sociálna poisťovňa vo forme nemocenského. Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z. považujú za zamestnancov.
Náhrada príjmu od zamestnávateľa (platné od 1. 1. 2026)
Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN), pričom zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10).
- Prvé tri dni trvania PN: náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
- Štvrtý až štrnásty deň: náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Nemocenské zo Sociálnej poisťovne (platné od 1. 1. 2026)
Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €. Na výpočet výšky nemocenského je vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.
- Od pätnásteho dňa: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu.
Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané) jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.
Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení.
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
Nemocenské pre SZČO a dobrovoľne nemocensky poistené osoby
Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
- Prvé tri dni trvania PN: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
- Od štvrtého dňa: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.
Osoba v ochrannej lehote
Osoba v ochrannej lehote je osoba, ktorej nemocenské poistenie zaniklo (napr. sa skončil jej pracovný pomer) a ktorá po zániku tohto poistenia ochorela alebo utrpela úraz a stala sa práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.
- Prvé tri dni trvania PN: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
- Od štvrtého dňa: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Liečebný režim a kontrola počas PN
Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku.
Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Zmena miesta pobytu a vychádzky
Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada. Odporúčame túto zmenu konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni. V prípade ePN si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti v Elektronickom účte poistenca (EUP) alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne.
Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10:00 hod. do 12:00 hod. a od 14:00 hod. do 16:00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.
Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ.
Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.
Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
ePN a oznamovacie povinnosti
Od 1. 6. 2022 sa zavádza elektronické potvrdzovanie dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. „ePN“).
Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN:
- neprenášate a nedoručujete žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni,
- nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské,
- nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské,
- neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.
Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky. Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách.
Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive. V takom prípade je potrebné potvrdenie doručiť zamestnávateľovi.
PN a invalidita
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok.
Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.
tags: #praceneschopnost #pocas #skusobnej #doby