Práceneschopnosť a jej dôsledky pre zamestnávateľa

Práceneschopnosť zamestnanca je situácia, s ktorou sa stretáva každý zamestnávateľ. Vzniká vtedy, keď zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Táto situácia prináša so sebou celý rad povinností pre zamestnávateľa, ktoré je potrebné dodržiavať, aby sa predišlo prípadným sankciám a zabezpečili sa spravodlivé podmienky pre zamestnanca. Tento článok sa venuje povinnostiam zamestnávateľa v súvislosti s práceneschopnosťou zamestnanca, od oznamovacích povinností až po finančné zabezpečenie.

Vznik a trvanie pracovnej neschopnosti

Dočasná pracovná neschopnosť pre chorobu, úraz alebo pre nariadenie karanténneho opatrenia je určená ošetrujúcim lekárom dotknutej osoby. Na účely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je zamestnanec dočasne pracovne neschopný (dočasne PN), ak bol pre chorobu, úraz alebo z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie uznaný za dočasne práceneschopného na výkon zárobkovej činnosti.

Samotnú dočasnú pracovnú neschopnosť posudzuje a rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár, ako to stanovuje § 12a ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ príslušný lekár rozhodne o dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, vystaví o tom potvrdenie, a to vytvorením elektronického záznamu v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. V tomto potvrdení vyznačí poistný vzťah, vo vzťahu ku ktorému osoba vzhľadom na chorobu môže vykonávať zárobkovú činnosť a určí tejto osobe liečebný režim. Liečebný režim je podľa ustanovenia § 2 ods. 11 zákona o zdravotnej starostlivosti definovaný ako životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. To znamená, že zamestnanec nemôže v tomto období vykonávať svoju zárobkovú činnosť.

Samotná dočasná pracovná neschopnosť začína dňom, v ktorom lekár zistil chorobu vyžadujúcu si dočasnú pracovnú neschopnosť. Lekár v elektronickom zázname o vzniku dočasnej PN určí dátum jej predpokladaného ukončenia, pričom ak v tento posledný deň na vyšetrení lekár zistí, že dočasná PN trvá, zmení dátum jej skončenia, inak rozhodne o dátume ukončenia dočasnej PN (a to najneskôr do 3 dní od vyšetrenia).

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Tieto vychádzky však časovo vymedzí v elektronickom zázname, spolu s miestom pobytu osoby počas dočasnej PN. Čas vychádzok však lekár môže neskôr zmeniť, alebo zo závažných dôvodov zrušiť. Rovnako si môže zamestnanec počas dočasnej PN zmeniť aj miesto pobytu, a to buď v Elektronickom účte poistenca (EUP), alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne. Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Elektronická práceneschopnosť (ePN) a jej význam

Od 1. júna 2023 lekári povinne vystavujú elektronickú práceneschopnosť (ePN), ktorá v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie. Zamestnancom odpadajú povinnosti s doručením PN zamestnávateľovi a preukazovaním existencie prekážky v práci. Nemusia podávať ani žiadosť o nemocenské, pretože samotné vystavenie ePN sa považuje za žiadosť. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju zamestnávateľ môže pozrieť. Sociálna poisťovňa oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách.

Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive. Ak tomu tak je, zamestnanec si nárokuje na náhradu práceneschopnosti u svojho zamestnávateľa predložením „Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti“, ktoré mu vystaví lekár zdravotníckeho zariadenia. Toto päťdielne tlačivo Sociálnej poisťovne sa rozdeľuje nasledovne:

• I. diel potvrdenia - legitimácia dočasne práceneschopného poistenca: tento diel ostáva zamestnancovi a slúži na preukázanie sa zamestnancovi Sociálnej poisťovne, ktorý môže vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Na tomto diele lekár vyznačuje dátum kontroly a po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti ho zamestnanec odovzdá naspäť lekárovi.
• II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok: tento diel odovzdáva zamestnanec svojmu zamestnávateľovi a pred jeho predložením je povinný vyznačiť, či žiada o nemocenské alebo úrazový príplatok, či si uplatňuje nárok na dávku zo súbehu poistení a uvádza spôsob poukazovania dávky. Zamestnávateľ tento diel odosiela na Sociálnu poisťovňu, v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá viac ako 10 dní.
• IIa. diel potvrdenia - žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti: tento diel odovzdá zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, čím si uplatňuje nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa.
• IV. diel potvrdenia - hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti: po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanec tento diel podpíše a odovzdá ho bezodkladne svojmu zamestnávateľovi (ak trvá dočasná pracovná neschopnosť viac ako 10 dní, tak toto hlásenie zamestnávateľ postupuje Sociálnej poisťovni).

Ostatné diely potvrdenia odosiela lekár zdravotníckeho zariadenia Sociálnej poisťovni do evidencie dočasne práceneschopných poistencov.

Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa

V súvislosti s práceneschopnosťou zamestnanca vznikajú zamestnávateľovi viaceré oznamovacie povinnosti voči zdravotným a Sociálnej poisťovni.

Zdravotná poisťovňa

Zamestnávateľ má voči zdravotnej poisťovni oznamovacie povinnosti týkajúce sa začiatku a konca poberania náhrady príjmu počas práceneschopnosti (PN) alebo elektronickej práceneschopnosti (ePN). Začiatok poberania náhrady príjmu sa oznamuje kódom "1O Z" s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu. Ukončenie poberania náhrady príjmu sa oznamuje kódom "1O K", ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní. Rovnaké pravidlá platia aj pre zamestnancov pracujúcich na dohodu. Pokiaľ zamestnanec pracujúci na dohodu nemá nárok na náhradu príjmu z dôvodu, že nie je nemocensky poistený, kód "1O" sa nezasiela. Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, ukončenie PN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje. Lehota na oznámenie zmeny platiteľa poistného je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného.

Sociálna poisťovňa

Začiatok PN zamestnávateľ Sociálnej poisťovni neoznamuje. Oznamovacia povinnosť vzniká iba v prípade, ak PN, ktorá bola vystavená "papierovo", trvá viac ako 52 týždňov (od vzniku aktuálnej PN). V takom prípade sa zamestnancovi prerušuje sociálne poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania PN až do jej skončenia. Ak ide o ePN, zamestnávateľ nenahlasuje Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia z tohto dôvodu. Ak je dôvod ePN pracovný úraz/choroba z povolania, zamestnávateľ je povinný do troch dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca oznamovať aj obdobie (dni od - do), za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu.

Ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá dlhšie ako desať dní, t. j. jedenásť a viac dní, zamestnávateľ je povinný Sociálnej poisťovni odovzdať II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské alebo úrazový príplatok. Na tejto žiadosti zamestnávateľ vypĺňa dátum od - do vyplácania náhrady príjmu a taktiež aj dátum, kedy bol naposledy zamestnanec v práci. Túto žiadosť je zamestnávateľ povinný zaslať do troch dní po desiatom dni trvania PN. Zamestnávateľ je tiež povinný vydať zamestnancovi na žiadosť potvrdenie o rozhodujúcich skutočnostiach na účely nemocenského poistenia a na individuálne vyžiadanie pobočky Sociálnej poisťovne je zamestnávateľ povinný predložiť „Potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku“.

Ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá dlhšie a prechádza z jedného mesiaca do druhého, lekár vystaví zamestnancovi „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“. Tento preukaz je povinný zamestnanec doručiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, avšak môže sa dohodnúť so zamestnávateľom, že to za neho urobí. Ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca skončí, lekár vystaví zamestnancovi IV. diel potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, a to Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ je povinný toto tlačivo odovzdať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (ak PN trvala dlhšie ako 10 dní) a on sám si ponechá len kópiu. Zamestnanec musí dbať na to, aby bol na tomto diele jeho podpis.

Finančné zabezpečenie zamestnanca počas PN

V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie. Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.

Náhrada príjmu od zamestnávateľa

Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca za kalendárne dni. Od 1.1.2026 však nastane zmena, keďže po novom bude zamestnanec poberať náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti počas prvých 14 dní dočasnej PN.

Výška náhrady príjmu je nasledovná:

• 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ) od 1. do 3. dňa trvania PN.
• 55 % DVZ alebo PDVZ od 4. do 10. dňa trvania PN.

Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť dennú výšku náhradu príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu. Ak sa zamestnanec stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám, a to požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, zamestnávateľ mu poskytne náhradu príjmu len vo výške polovice náhrady príjmu. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Kedy zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu?

Zamestnávateľ nevypláca náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti takému zamestnancovi, ktorý:

• má nárok na materské,
• má nárok na rodičovský príspevok (ak však zamestnanec počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonáva činnosť zamestnanca, má nárok na náhradu príjmu počas PN),
• má nárok na nemocenské,
• sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,
• porušil liečebný režim určený lekárom, resp. ak sa nezdržiaval na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Takýto zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa porušenia liečebného režimu,
• sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa zistenia tejto skutočnosti.

Nemocenské od Sociálnej poisťovne

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Denný vymeriavací základ

Denný vymeriavací základ sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka. Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol (pri výpočte náhrady príjmu) alebo nahor (pri výpočte nemocenského).

Príklad na výpočet náhrady príjmu a nemocenského

Miroslav je zamestnancom spoločnosti ABCX, s.r.o. od 1.6.2017. Od začiatku pracovného pomeru má mzdu vo výške 750 Eur. V dôsledku choroby bol práceneschopný od 2.5.2018 do 20.5.2018. Aká by bola výška jeho náhrady príjmu a aká by bola výška nemocenského?

Pre výpočet náhrady príjmu si určíme:

• rozhodujúce obdobie: 1.6.2017 - 30.4.2018
• počet dní rozhodujúceho obdobia: 334 dní
• vymeriavací základ: 750 Eur x 11 mesiacov = 8250 Eur
• denný vymeriavací základ: 8250 Eur / 334 dní = 24,7005 Eur

Náhradu príjmu počas PN Miroslavovi vypočítame nasledovne:

• 1. - 3. deň (t. j. 2.5. - 4.5.2018): 25 % z denného vymeriavacieho základu = (24,7005 x 0,25) x 3 dni = 18,5253 Eur.
• 4. - 10. deň (t. j. 5.5. - 11.5.2018): 55 % z denného vymeriavacieho základu = (24,7005 x 0,55) x 7 dní = 95,0969 Eur.

Miroslavovi jeho zamestnávateľ vyplatí náhradu príjmu počas PN v celkovej výške 113,62 Eur.

Sociálna poisťovňa mu vypočíta výšku nemocenskej dávky nasledovne: 55 % z denného vymeriavacieho základu, a to za 9 dní (12.5. - 20.5.2018) = (24,7005 x 0,55) x 9 dní = 122,30 Eur.

Pracovný úraz a choroba z povolania

Pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním pôsobením vonkajších vplyvov. Choroba z povolania je zdravotné poškodenie spôsobené dlhodobým pôsobením pracovných podmienok alebo faktorov na pracovisku. Dobrou správou je, že hoci je úrazov stále veľa, klesá počet závažných pracovných úrazov.

Ak ste kvôli pracovnému úrazu zostali práceneschopný, máte nárok na náhradu mzdy. Zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi škodu alebo nemajetkovú ujmu vzniknutú pracovným úrazom. Ak vám lekár vystaví „péenku“ elektronicky (ePN) v súvislosti s pracovným úrazom, už nemusíte v Sociálnej poisťovni podávať osobitnú žiadosť o úrazový príplatok. Výška úrazového príplatku je 55 percent denného vymeriavacieho základu od prvého do tretieho dňa PN a 25 percent od štvrtého dňa dočasnej PN v dôsledku pracovného úrazu. Nárok na úrazový príplatok zaniká, ak zanikne nárok na nemocenské alebo náhradu mzdy pri PN.

Zamestnávateľ je povinný po oznámení pracovného úrazu bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia. V prípade závažného pracovného úrazu musí informovať aj príslušný inšpektorát práce, ktorý bude vyšetrovať príčinu. Pri vzniku pracovného úrazu je zamestnávateľ povinný bezodkladne prijať opatrenia na zabránenie ďalšiemu ohrozeniu zdravia zamestnancov. V prípade závažného pracovného úrazu musí okamžite informovať príslušný inšpektorát práce a zachovať stav pracoviska až do príchodu vyšetrujúcich orgánov, pokiaľ to neohrozuje bezpečnosť. Následne je potrebné dôkladne vyšetriť príčiny a okolnosti úrazu. Do ôsmych dní od zistenia, že ide o registrovaný pracovný úraz, je zamestnávateľ povinný spísať záznam o tomto úraze a do ôsmych dní ho zaslať príslušnému inšpektorátu práce.

Dobrou správou je, že správnymi preventívnymi opatreniami je možné výrazne znížiť riziko pracovných úrazov. Nezabúdajte preto na nosenie ochranných prostriedkov ako sú prilba, okuliare, rukavice, dodržiavanie pracovných postupov a dostatočné pauzy, ktoré znižujú chybovosť a úrazovosť. Ak spozorujete riziko na pracovisku, okamžite to nahláste nadriadenému.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Kontrolu zamestnanca počas obdobia PN vykonáva Sociálna poisťovňa alebo zamestnávateľ. Nemocenské je vyplácané Sociálnou poisťovňou, ktorá má právomoc počas dočasnej PN kontrolovať, či poistenec naozaj dodržiava liečebný režim, ktorý mu bol určený. Zamestnávatelia môžu po novom prostredníctvom eSlužieb Sociálnej poisťovne požiadať o kontrolu dodržiavania liečebného režimu svojho zamestnanca počas dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).

Zamestnávateľ má právo počas prvých desiatich dní vykonať u svojho zamestnanca kontrolu dodržiavania liečebného režimu, resp. kontrolu zdržiavania sa na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ vykonáva kontrolu v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.

Pokiaľ zamestnávateľ chce vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu svojho zamestnanca, musí písomne poveriť iného zamestnanca na výkon kontroly. Ak zamestnávateľ pri kontrole PN zistí, že zamestnanec nie je na mieste, kde sa mal zdržiavať počas dočasnej PN, spíše oznámenie o výsledku kontroly. To, že zamestnanec nebol v čase kontroly dodržiavania PN na mieste, kde sa mal zdržiavať, zamestnávateľ oznámi aj príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (nie je to však povinnosťou zamestnávateľa). Odo dňa, kedy zamestnanec porušil liečebný režim, nemá nárok na výplatu náhrady príjmu. Nakoľko zamestnávateľ má právo kontrolovať počas dočasnej pracovnej neschopnosti len to, či sa zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej PN, porušenie liečebného režimu je predmetom ďalšieho šetrenia, ktoré vykonáva príslušná pobočka Sociálnej poisťovne.

V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Práceneschopnosť počas výpovednej doby

Situácia, kedy zamestnanec ochorie počas plynutia výpovednej doby, je presne definovaná v Zákonníku práce. Podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce je zamestnanec v ochrannej dobe v prípade, ak bol uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, a výpovedná doba v tomto čase plynie. Kľúčovým ustanovením je § 64 ods. 1 písm. a), ktoré chráni zamestnanca pred okamžitým skončením pracovného pomeru, čím mu zabezpečuje čas na zotavenie a finančnú istotu.

Ak bola zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby (t. j. pred začiatkom PN) tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, výpovedná doba sa predlžuje o túto ochrannú dobu. Výpovedná doba skončí až po uplynutí ochrannej doby, ibaže zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že na predĺžení výpovednej doby netrvá. Pre zamestnávateľa je nevyhnutné rešpektovať túto „ochrannú dobu“ a splniť si všetky zákonné povinnosti, najmä čo sa týka vyplácania náhrady príjmu.

tags: #praceneschopnost #a #jej #nasledky #u #zamestnavatela