Poruchy rovnováhy, vertigo a invalidita: príčiny a dôsledky

Náš zmysel pre rovnováhu nám pomáha stáť či sedieť vo vzpriamenej polohe a držať si stabilitu pri chôdzi a pohybe. Berieme ho ako samozrejmosť a pri každodennom fungovaní ho v podstate ani nevnímame. Aj preto sú akékoľvek problémy s rovnováhou dôvodom na zbystrenie pozornosti, pretože môžu byť príznakom rôznych zdravotných stavov a komplikácií.

Čo je vertigo?

Vertigo, laicky známe ako závrat, je subjektívny pocit točenia alebo straty rovnováhy a orientácie v priestore, ktorý môže významne ovplyvniť kvalitu života. Je to stav ilúzie pohybu, pri ktorom necítite stabilitu a často ju strácate. Môže sa objavovať ako sprievodný alebo primárny symptóm a jeho trvanie sa počíta od sekúnd, minút, hodín, až po dni či dokonca týždne (napríklad pri Menièrovom syndróme môžu závraty trvať až niekoľko hodín).

Vertigo nie je choroba, ale symptóm, ktorý môže byť spôsobený rôznymi faktormi. Rozdiel od bežných závratov je v tom, že vertigo predstavuje ilúziu pohybu. Keď subjekt cíti, že sa sám pohybuje, nazýva sa to subjektívne vertigo. Vnímanie, že sa okolie hýbe, sa nazýva objektívne vertigo.

Prejavy vertiga

Vertigo má vždy charakter ilúzie pohybu až halucinácie a spája sa s pocitom straty rovnováhy, až stratou rovnováhy. Pocit je buď rotačného alebo polohového charakteru (objaví sa pri zmene polohy hlavy).

Medzi najčastejšie hlásené prejavy vertiga patria:

• Pocit ilúzie až halucinácie
• Pocit straty rovnováhy (rotačný alebo aktivovaný zmenou polohy hlavy)
• Strata rovnováhy
• Pocit točenia a rotovania (porucha v polkruhovitých kanálikoch rovnovážneho aparátu)
• Pocit ťahania a padania na jednu stranu (porucha v otolitovom systéme rovnovážneho aparátu)
• Neistota pri chôdzi
• Rozmazané videnie
• Omámenosť alebo zamdlievanie
• Pocit kolísania, nakláňania, nadskakovania alebo kmitania
• Pocit tackania sa, plávania, vznášania sa, či posúvania sa v priestore

V medicínskej obci sa často vertigo rozdeľuje aj podľa jeho prejavov na polohové, kolísavé a rotačné.

Trvanie vertiga

Dĺžka závratu môže byť rozdielna v závislosti od toho, čo vertigo spôsobuje. Niekoľkosekundový až minútový závrat spôsobuje nedokrvenie rovnovážneho aparátu v mozgu. Niekoľkohodinové závraty spôsobujú choroby vnútorného ucha alebo migréna. Závraty v trvaní viacerých dní majú závažné príčiny ako zápal rovnovážneho nervu, úrazy hlavy a zlomeniny spánkovej kosti.

Čo spôsobuje problémy s udržaním rovnováhy a vertigo?

Ľudský zmysel pre rovnováhu sa spolieha na sériu zmyslových a nervových signálov, ktoré si vymieňa náš mozog s rôznymi orgánmi a štruktúrami z celého tela. Tento aparát pozostáva okrem riadiaceho centra i z očí, uší, svalov a dotykových plôch na nohách. Obzvlášť dôležitú úlohu pri udržiavaní rovnováhy zohráva vnútorné ucho. Ide o voľným okom neviditeľný senzorický orgán s citlivým tkanivom. Akýkoľvek problém s vnútorným uchom môže byť mimoriadne bolestivý a najmä sa prejaviť na rovnováhe a stabilite pri pohybe.

Keď signály z ktoréhokoľvek zo zmyslových systémov do mozgu nedorazia, alebo sú vyhodnotené nesprávne, vznikajú problémy s rovnováhou, ktoré sprevádzajú pocity závratov nazývané vertigo.

Príčiny vertiga

Vertigo môže byť príznakom menej závažných ochorení, ale aj predzvesťou neurologických ochorení či cukrovky. Príčin, ktoré môžu spôsobovať vertigo, je naozaj dosť, preto je mimoriadne dôležité ich rozdeľovať.

Medzi hlavné príčiny patria:

• Choroby vnútorného ucha (30 - 50 %): Najväčší podiel na problémoch s rovnováhou má vestibulárne vertigo, čiže rôzne choroby vnútorného ucha. Problém vzniká v labyrinte vnútorného ucha, konkrétne v troch malých kanálikoch, ktoré sú naplnené tekutinou. Akýkoľvek problém s vnútorným uchom vie byť mimoriadne bolestivý a najmä prejaviť sa na rovnováhe a stabilite pri pohybe.
• Vysoký krvný tlak
• Arytmia (porucha srdcového rytmu)
• Hypoglykémia (nízka hladina cukru)
• Ortostatická hypotenzia (pokles tlaku krvi v stoji)
• Hyperventilačné syndrómy (tetánia) (5 - 30 %)
• Neurologické ochorenia (mozgové lézie, nádorové ochorenia) (2 - 30 %)
• Psychiatrické ochorenia (15 - 50 %)
• Ménièrov syndróm: Spojený s nahromadením tekutiny vo vnútornom uchu. Typické príznaky sú plnosť a hučanie v uchu, porucha sluchu a vertigo.
• Vestibulárny syndróm
• Neznáma príčina - približne 50 %

Z klinického hľadiska, najmä pre správne podanie anamnézy pacienta, je dôležité rozpoznať, o aký typ závratu skutočne ide, prípadne či nejde o inú priestorovú dezorientáciu, spôsobenú napríklad panickými atakmi. Zo základného etiologického hľadiska delíme vertigo na vestibulárne a nevestibulárne. Porucha funkcie vestibulárneho systému môže byť spôsobená následkom rôznych úrazov, porúch či ochorení, ktoré majú vplyv na stredné ucho či polohový nerv. V drvivej väčšine diagnóz ide práve o vestibulárne vertigo.

Typy vertiga podľa príčiny

Vestibulárne vertigo rozdeľujeme na periférne, keď je problém vo vnútornom uchu (napríklad infekcie a zápaly uší), alebo centrálne, keď mozgové centrum nesprávne vyhodnocuje signály zvonka.

Periférne vertigo

Periférne poruchy rovnováhy sú charakteristické náhlym začiatkom, silnou intenzitou (koreluje s rýchlym kmitavým pohybom očí - nystagmus). Smer kmitania očí je najčastejšie horizontálny. Tieto poruchy rovnováhy trvajú od sekúnd až po dni, pričom priebeh závratov môže byť prerušovaný. Môže byť prítomná porucha sluchu, tinitus a stav závratov sa môže zhoršovať zmenenou polohou hlavy. Medzi najčastejšie príčiny periférnej poruchy rovnováhy patria:

• Benígne paroxyzmálne polohové vertigo (BPPV): Najčastejšia príčina závratov. Vzniká, keď sa kryštáliky uhličitanu vápenatého (otokónie) presunú zo svojej normálnej polohy vo vačku (utriculus) vnútorného ucha do niektorého z polkruhovitých kanálikov a pri zmene polohy hlavy vyvolajú podráždenie citlivých buniek. Typicky vzniká niekoľkosekundový točivý závrat pri záklone hlavy, líhaní a sadaní na posteli alebo otáčaní na bok.
• Cievne ochorenia rovnovážneho aparátu
• Ménièrova choroba: Trvanie závratu 20 min až 24 hod. Je spojená s nahromadením tekutiny vnútorného ucha. Typické príznaky sú plnosť a hučanie v uchu, porucha sluchu a vertigo.
• Zápal rovnovážneho nervu (Vestibulárna neuritída alebo aj vestibulárna neuronitída): Ide o vírusový zápal rovnovážneho nervu s poškodením jeho funkcie. Príznaky sú často silné točivé vertigo so zvracaním a ťažkosťami pri chôdzi. Trvajú niekoľko dní.
• Nádor rovnovážno-sluchového nervu (Vestibulárny schwanóm): Nezhubný pomaly rastúci nádor rovnovážneho nervu. Môže spôsobovať nestabilitu, ale príznaky vzhľadom na pomalý rast nebývajú výrazné.

Centrálne vertigo

Centrálna porucha rovnováhy je charakteristická skôr postupným začiatkom, miernejšou intenzitou. Vyššie spomenutý nystagmus (kmitavý pohyb očí) väčšinou chýba alebo nekoreluje s intenzitou závratu. Pohyb očí sa často mení pri zmene polohy a môže byť vertikálny, diagonálny, rotačný aj horizontálny. Porucha kontinuálne trvá týždne až mesiace. Centrálne poruchy rovnováhy vznikajú ako dôsledok poškodenia mozgu či miechy, čo často vzniká ako následok rôznych ochorení či úrazov. Preto sú často prítomné aj iné neurologické príznaky. Medzi najčastejšie príčiny centrálnej poruchy rovnováhy patria:

• Poškodenie miechy (Trvanie závratu niekoľko dní)
• Poškodenie mozgu (Trvanie závratu niekoľko dní)
• Otras labyrintu mozgu (Trvanie závratu niekoľko dní)
• Ateroskleróza
• Skleróza multiplex (Trvanie závratu 3 dni až niekoľko týždňov)
• Lymská choroba
• Nedokrvenie rovnovážneho aparátu (Trvanie závratu niekoľko dní až niekoľko týždňov)
• Zlomenina spánkovej kosti (Trvanie závratu niekoľko dní)
• Vestibulárna migréna: Migréna patrí medzi časté príčiny opakovaných atakov závratov.

Zmiešaná porucha rovnováhy

Zmiešaná porucha rovnováhy má pôvod napríklad v ochorení krčnej chrbtice. Vertigo môže vznikať aj pri nedokrvení mozgu, čo priamo súvisí s krčnou chrbticou. Krčná chrbtica je oblasť, ktorá trpí degeneratívnymi deformáciami vzniknutými vplyvom civilizačných ochorení a zlého držania tela. Svaly prislúchajúce k tejto časti chrbtice sú často stuhnuté a transport krvi je z tohto dôvodu obmedzený. Následkom je vznik vertiga, ktorého vznik môžeme ovplyvniť mäkkými technikami vykonávanými fyzioterapeutom. Väčšina pacientov s diagnózou cervikogénne vertigo má však inú príčinu ťažkostí.

Ďalšie príčiny a rizikové faktory

Nevestibulárne príčiny tvoria menšie percento príčin závratov. Súvisia napríklad s cukrovkou, kardiologickými problémami a následným nedokrvením, hyperventilačným syndrómom, neurologickými diagnózami, ale i poraneniami hlavy. Spôsobiť ich môžu aj niektoré druhy liekov.

Zhoršenie stavu môže vyvolať narušenie spánkového cyklu či stres. Spúšťačmi závratov môžu byť aj uvoľňovače histamínu ako čokoláda, červené víno, niektoré syry či orechy.

Riziko týchto problémov sa zároveň zvyšuje s pribúdajúcim vekom. Vo vekovej skupine nad 60 rokov ho udáva každý druhý pacient. V USA má 42 % bežnej populácie aspoň jedenkrát v živote závrat. Vo vekovej skupine nad 65 rokov reportuje takúto skúsenosť viac ako 80 % opýtaných.

Diagnostika vertiga

Rýchla diagnostika a liečba sú mimoriadne dôležité. Aj z tohto dôvodu je nevyhnutné vyšetrenie u lekára, identifikovanie koreňa problému a správne nastavenie liečby.

Diagnostické vyšetrenia sú dôležité hlavne pre praktické odhalenie pravého pôvodcu vertiga. Tak ako bolo spomenuté, môže ísť o následok zranenia, ale aj o zhubné nádorové ochorenia. Diagnóza vertiga je založená na správnej anamnéze pacienta (dôkladný opis príznakov) v kombinácii s jednoduchým neurootologickým vyšetrením pomocou evokovaných potenciálov (vyšetrenia sluchovej a zrakovej dráhy).

Vyšetrovacie metódy

Kľúčové pre diagnostiku vertiga je určiť, či ide o poruchu v periférnom alebo centrálnom vestibulárnom aparáte, čiže orgáne rovnováhy v uchu. Na to sa používa jednoduché neurootologické vyšetrenie. Pomocnými vyšetrovacími metódami sú neurozobrazovacie (CT a MRI) a neurofyziologické metódy (evokované potenciály - vyšetrenie sluchovej dráhy, zrakovej dráhy a pohybov očí).

• Anamnéza: Lekár sa pýta na charakter ťažkostí, ich začiatok, trvanie, spúšťače a sprievodné príznaky.
• Fyzikálne vyšetrenie: Neurológ, otorinolaryngológ (ORL lekár) a prípadne ortopéd vyšetrujú reflexy, sluch, zrak, rovnováhu a anatomické štruktúry ucha a krku.
• Neurootologické vyšetrenie: Zahŕňa zaznamenanie nystagmu (mimovoľné pohyby očí) pri rotácii hlavy.
• Otoskopia: Vyšetrenie ucha otoskopom na identifikáciu príčin, ako sú infekcie stredného ucha alebo perforácia bubienka.
• Testy rovnováhy: Rombergov test (státie s nohami pri sebe a otvorenými očami), Unterbergerov test a Schellongov test na posúdenie porúch regulácie rovnováhy.
• Zobrazovacie metódy: CT alebo MRI vyšetrenie mozgu, miechy a krku na odhalenie nádorov, úrazov alebo iných štrukturálnych abnormalít.
• Vyšetrenie krvi: Na odhalenie infekcií, metabolických porúch alebo iných systémových príčin vertiga.
• Videonystagmografia (VNG): Snímanie očných pohybov pomocou infračervenej kamery na detailné posúdenie nystagmu.
• Head Impulse Test (HIT): Moderná metóda na vyšetrenie funkcie vestibulárneho systému pomocou špeciálnych okuliarov s kamerou.
• Kalorimetria: Vyšetrenie funkcie rovnovážneho aparátu pomocou zmerania jeho odpovede na teplé alebo studené dráždenie.
• Vestibulárne evokované myogénne potenciály (VEMP): Vyšetrenie špecifických rovnovážnych štruktúr vnútorného ucha dráždením klopkaním.

Pri akomkoľvek z týchto príznakov, najmä ak sú nečakané, intenzívne, opakujúce sa či dlhodobé, je nevyhnutné vyhľadať lekára. Diferenciálna diagnostika zahŕňa vylúčenie iných príčin závratov, ako sú kardiovaskulárne ochorenia, neurologické poruchy, metabolické problémy a psychogénne faktory.

Liečba vertiga

Liečba vertiga závisí od identifikovanej príčiny. V niektorých prípadoch vertigo ustúpi samo bez liečby, najmä ak je spôsobené prechodným problémom, ako je stres alebo dehydratácia. Ak je príčina známa, liečba sa zameriava na odstránenie alebo zmiernenie príčiny vertiga.

Farmakologická liečba

Lekári majú na liečbu závratov viacero skupín liekov. Použité sú prevažne diuretiká a antiemetiká (antivertiginóza), ktoré potlačia prejavy narušeného rovnovážneho systému, pričom dokážu uľaviť najmä od nauzey a zvracania. Medzi ne patria moxastín, metoklopramid, dimenhydrinát, embramín, tietylperazín, benzodiazepíny a pod. Na takejto liečbe sú pacienti často držaní aj 7 dní. Je však nutné podotknúť, že tieto liečivá je odporúčané podávať maximálne 3 dni, nakoľko sú preukázateľne škodlivé a môžu dokonca spôsobovať zhoršenie počiatočného stavu pacienta.

Mimoriadne dobrú účinnosť má betahistín, ktorý zvyšuje krvný prietok vo vnútornom uchu. Na rozdiel od ostatných nemá sedatívne účinky. Jeho účinok sa prejaví až po niekoľkých dňoch alebo týždňoch podávania. S narastajúcou dĺžkou liečby sa zvyšuje ochranný účinok betahistínu, čo sa prejavuje zníženou frekvenciou závratov vertiga, ich intenzity aj trvania.

Repozičné manévre a fyzioterapia

Ak je problém vo vnútornom uchu, lekári môžu pacientom pomôcť repozičným manévrom. Ide o sériu konkrétnych pohybov, ktoré účinkujú na konkrétnu oblasť vnútorného ucha, napríklad Epleyho manéver, Sémontov manéver či cvičenia Brandt-Daroff. Tieto manévre pomáhajú presunúť kryštáliky uhličitanu vápenatého z kanálikov vnútorného ucha do oblasti, kde nespôsobujú problémy. Aby závraty prestali, je dôležitá správna diagnostika príčiny a správne vykonanie pod dohľadom lekára alebo fyzioterapeuta. I malé odchýlky v polohe hlavy môžu zmariť účinok manévru.

Príklad metódy americkej doktorky Carol Fosterovej:

1. Kľaknite si, ruky majte vedľa tela, nohy zložené pod sebou na podlahe. Zakloňte hlavu a niekoľko sekúnd pozerajte na strop.
2. Predkloňte sa, dotknite sa hlavou podlahy a zastrčte bradu tak, aby vaša tvár smerovala ku kolenám. Počkajte, kým sa závrat nezastaví (asi 30 sekúnd).
3. Ostaňte v polohe a otočte hlavu v smere postihnutého ucha (t. j. ak máte závraty na ľavej strane, otočte sa tvárou k ľavému lakťu). Počkajte 30 sekúnd.
4. Rýchlo zdvihnite hlavu tak, aby bola v jednej rovine s chrbtom, pričom zostávate v polohe na všetkých štyroch. Držte hlavu v tomto 45-stupňovom uhle. Počkajte 30 sekúnd.
5. Rýchlo zdvihnite hlavu tak, aby ste boli úplne vzpriamení, ale hlavu držte otočenú k ramenu. Potom sa pomaly postavte.

Zmeny životného štýlu a domáca starostlivosť

Pomôcť si môžete aj vlastnými silami. Dôležité sú aj úpravy životného štýlu ako zákaz fajčenia, obmedzenie príjmu soli a kofeínu. Obmedziť by ste mali príjem soli a tiež nadmernú konzumáciu sladkých jedál. Škodlivo pôsobí aj kofeín, tabak a alkohol. Veľmi dôležitý je dostatočný pitný režim a zdravá strava. Pravidelný pohyb (ideálne už od detstva) zlepšuje celkovú kondíciu a predlžuje život. Vertigo môže spôsobovať aj nedostatok vitamínu D. Konzultujte s lekárom, či by ste vitamín D nemali doplniť. Štúdia z roku 2020 zistila, že užívanie vitamínu D a vápnika znížilo opakované závraty u ľudí po absolvovaní liečby BPPV.

Vyhýbajte sa prudkým pohybom a ak to potrebujete, pri chôdzi používajte paličku. V domácnosti odstráňte ostré hrany a prekážky, ktoré by vám pri závratoch mohli spôsobiť zranenie, ako sú rôzne káble, či šmykľavé plochy. Podporné pomôcky, ako sú barly, vychádzkové palice, chodítka alebo invalidné vozíky, môžu pomôcť zlepšiť stabilitu a znížiť riziko pádu.

Chirurgická liečba a psychoterapia

Pri vážnych poruchách sluchu, kedy závraty nereagujú na žiadnu liečbu, sa pristupuje k chirurgickým zákrokom. Napríklad labyrintektómia, teda odstránenie labyrintu vnútorného ucha. V prípadoch, keď je vertigo spojené s úzkosťou alebo psychickými problémami, môže byť psychoterapia užitočná.

Dôsledky vertiga a invalidita

Silné závraty môžu ľudí paralyzovať a znemožniť im bezpečne sa pohybovať. Môžu trvať krátko i dlhšie, pravidelne sa opakovať. Niekedy sa k nim pridá nevoľnosť a vracanie, hnačka, zmeny krvného tlaku, strach, úzkosť alebo panika. Pacienti so závratovými stavmi bývajú frustrovaní dôsledkami svojej choroby, ktorá značne ovplyvňuje ich každodennú aktivitu v práci aj v domácnosti. Často sa obávajú, že ide o vážnu chorobu s ohrozením životných funkcií.

Medzi hlavné komplikácie vertiga patrí porucha chôdze s nerovnováhou, ktorá môže viesť k pádom a zraneniam. Závratové stavy môžu byť nebezpečné pri šoférovaní alebo vykonávaní činností vyžadujúcich koncentráciu. Ak napríklad nastane závratový stav počas šoférovania či pracovnej činnosti, ktorá si vyžaduje koncentráciu, môže sa to skončiť nehodou. Mimo to však môže byť vertigo aj indikátorom závažného ochorenia, nakoľko príčin, ktoré môžu spôsobovať vertigo, je naozaj dosť, preto je mimoriadne dôležité rozdeľovať.

tags: #porucha #rovnovahy #vertigo #a #invalidita