Podmienky nároku na nemocenské po dlhodobej PN a súvisiace aspekty

Dočasná pracovná neschopnosť (PN), bežne označovaná ako "péenka", je stav dočasnej neschopnosti vykonávať prácu z dôvodu zdravotných problémov. Tento stav je potvrdený lekárom a slúži ako oficiálny doklad pre zamestnávateľa a Sociálnu poisťovňu. PN-ka je spojená s nemocenskou dávkou, čo znamená, že počas práceneschopnosti môžete získať finančnú podporu podľa pravidiel stanovených zákonom. PN-ka slúži ako kľúčový dokument na zabezpečenie ochrany zamestnancov v prípade zdravotných komplikácií, ktoré bránia výkonu práce.

PN-ka je nevyhnutná pri zdravotných stavoch, ktoré znemožňujú vašu pracovnú spôsobilosť, napríklad pri dlhodobej chorobe, pooperačnej rekonvalescencii alebo vážnom úraze. Musíte ju predložiť zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni, ak nie ste schopný plniť pracovné povinnosti.

Dĺžka PN a náhrada príjmu, resp. nemocenské, má svoje určité zásady a podmienky, ktoré je nutné dodržať. Ak by sa tak nestalo, nárok na vyplácanie dávky počas práceneschopnosti by prestal existovať.

Práceneschopnosť a jej dĺžku určuje ošetrujúci lekár, pričom prvý deň PN-ky začína dňom, kedy lekár zistil chorobu alebo úraz. Jedinou výnimkou je situácia, keď sa práceneschopnosť zistí až po pracovnej dobe. Príslušný ošetrujúci lekár môže uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni.

Lekár môže zamestnanca uznať za práceneschopného z dvoch hlavných dôvodov, ktoré sú upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov (ak ide o vyplácanie náhrady príjmu) a zákonom č. 461/2003 Z. z.

Nárok na nemocenské a jeho výpočet

Nemocenské je dávka sociálneho zabezpečenia, na ktorú má nárok poistenec, ktorý je pre chorobu, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným. Nemocenské po splnení podmienok vypláca Sociálna poisťovňa.

Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Rozhodujúce obdobie sa určí pri výpočte dávky. U všetkých poistencov je závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenského poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.

Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca).

Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 14 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 14. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa) má zamestnanec nárok na nemocenské, ktoré predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ.

V prípade povinne nemocensky poistených samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), dobrovoľne nemocensky poistených osôb (DNPO) a fyzických osôb v ochrannej lehote, ako aj zamestnanca, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti, je nemocenské od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.

Podmienkou nároku pre SZČO a DNPO je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet DVZ

Rozhodujúce obdobie pre výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ) sa posudzuje podľa špecifických podmienok:

• Zamestnanec:
  • Ak nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december), rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok.
  • Ak nepretržité trvanie nemocenského poistenia je kratšie ako od 1. januára predchádzajúceho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka.
  • Ak dočasná PN vznikla v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo aj nemocenské poistenie, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN.
• SZČO (povinne nemocensky poistená):
  • Ak nemocenské poistenie SZČO trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december), rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok.
  • Ak nepretržité trvanie nemocenského poistenia je kratšie ako od 1. januára predchádzajúceho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka.
  • Ak dočasná PN vznikla v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo aj nemocenské poistenie, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN.
• DNPO (dobrovoľne nemocensky poistená osoba):
  • Ak nemocenské poistenie DNPO trvá nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december), rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok.
  • Ak nepretržité trvanie nemocenského poistenia je kratšie ako od 1. januára predchádzajúceho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka.
  • Ak dočasná PN vznikla v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo aj nemocenské poistenie, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN.

Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia, t. j. 1. 2. 3. (§ 54 zákona č. 461/2003 Z. z. ).

Maximálne sumy nemocenských dávok

Štát každý rok prepočítava maximálnu výšku náhrady príjmu a nemocenskej dávky, ktorú nie je možné prekročiť. Maximálne sumy nemocenských dávok sa oproti predchádzajúcim rokom zvyšujú. Vyplýva to z každoročného zvýšenia všeobecného vymeriavacieho základu, z ktorého sa odvíja výška poistného na nemocenského poistenie a na základe ktorého rastie aj maximálny denný vymeriavací základ, z ktorého sa nemocenské dávky vypočítavajú.

Podľa zákona o sociálnom poistení platí, že denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať nemocenská dávka (pre rok 2025 ide o priemernú mzdu za rok 2023).

Napríklad, výpočet maximálneho denného vymeriavacieho základu pre rok 2025 je nasledovný: 2 x 1430 eur x 12 mes. / 365 dní = 94,0274 eur. Od 1.1.2025 do 31.12.2025 je teda výška maximálneho denného vymeriavacieho základu: 94,0274 eur/deň. Znamená to, že ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne v období od 1. januára do 31. decembra 2025, denný vymeriavací základ bude maximálne 94,0274 eura.

Ošetrovné

Ošetrovné sa poskytuje v prípade, ak choré dieťa alebo iný člen rodiny potrebuje ošetrenie a poistenec sa o neho stará. Nárok na ošetrovné má poistenec, ak sa stará o:

• choré dieťa,
• zdravé dieťa do 11 rokov (alebo do 18 rokov, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav), ak je škôlka alebo škola zatvorená,
• iného člena rodiny, ktorý potrebuje ošetrenie.

Nárok na ošetrovné má aj fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.

Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Ošetrovné sa poskytuje maximálne 14 dní, resp. 90 dní pri tzv. dlhodobom ošetrovnom. Maximálne denné ošetrovné v roku 2025 predstavuje hodnotu 51,71507 eur (55 % z 94,0274 eur). Dávka ošetrovné, ktorú Sociálna poisťovňa podľa zákona vypláca najviac za 14 dní, tak dosiahne maximálnu výšku 724,10 eura. Dlhodobé ošetrovné môže Sociálna poisťovňa po splnení zákonných podmienok vyplácať najviac 90 dní.

Tehotenské

Tehotenské je dávka, ktorá má kompenzovať zvýšené výdavky v období tehotenstva. Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu, resp. pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (alebo úhrnu základov).

Materské

Materské je dávka poskytovaná ženám z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o dieťa, ako aj inému poistencovi z dôvodu starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku (obvykle otcovi dieťaťa). Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.

Maximálne denné materské je tak v roku 2025 vo výške 70,52055 eura (75 % z 94,0274 eur). Znamená to, že maximálne materské vyplácané matkám, otcom či iným určeným poistencom je v roku 2025 vo výške presahujúcej 2 000 eur.

Tabuľka 1: Maximálne denné nemocenské dávky v roku 2025

Povinnosti a podmienky počas PN

Ako poistenec máte práva, ale aj povinnosti počas svojej práceneschopnosti. Je dôležité dodržiavať liečebný režim a informovať Sociálnu poisťovňu o všetkých zmenách, ktoré by mohli ovplyvniť nárok na dávku.

Elektronická PN (ePN)

Od 1. júna 2023 sa proces práceneschopnosti výrazne zjednodušil zavedením elektronickej PN (ePN). Lekár vám ho musí vystaviť elektronicky. Táto povinnosť sa týka obvoďných lekárov, nemocničných lekárov aj gynekológov. Lekár vytvára zamestnancovi ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS).

Zamestnancom odpadajú akékoľvek povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi. Rovnako mu tiež nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci. Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní Sociálna poisťovňa. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN.

Ak máte v momente vystavenia ePN-ky uzatvorených viacero pracovnoprávnych vzťahov, lekár vyznačí tie, z ktorých môžete pracovať aj počas ePN.

Ak ste naopak v roli zamestnávateľa, čaká vás niekoľko povinností. Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, musíte Sociálnej poisťovni oznámiť číslo účtu, na ktoré vyplácate zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Ak nie je váš zamestnanec fanúšikom digitalizácie a vyplácate mu peniaze v hotovosti, oznámite Sociálnej poisťovni, že mzdu vyplácate v hotovosti. Na nahlásenie týchto údajov máte 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou.

Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musíte Sociálnej poisťovni oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti.

V prípade papierovej formy PN musíte Sociálnej poisťovni zaslať viaceré časti Potvrdenia o dočasnej PN. Druhý diel tlačiva - žiadosť o nemocenské, odovzdávate len ak PN trvá viac ako 10 dní. Lehota na zaslanie je do 3 dní, a to po 10. dni trvania dočasnej PN zamestnanca. Štvrtý diel potvrdenia slúži na hlásenie skončenia PN. Pred odoslaním do poisťovne ho musíte potvrdiť a odovzdať do 3 dní od skončenia PN, ak PN trvala viac ako 10 dní (túto povinnosť má samotný poistenec, spravidla to však za zamestnanca robí zamestnávateľ). Ak PN trvá viac ako 10 dní a prechádza z jedného mesiaca do ďalšieho mesiaca, odovzdáte Sociálnej poisťovni aj Potvrdenie o trvaní dočasnej PN. Tieto povinnosti vám pri ePN odpadajú.

Miesto určenia a vychádzky

S dočasnou PN sa úzko spája miesto určenia a vychádzky. Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak by sa pacient nechcel zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí to robiť. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť. Ten následne adresu uvedie do potrebného tlačiva. Zamestnanec sa musí v určenom mieste zdržiavať počas celého obdobia dočasnej PN.

Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, alebo nie, závisí najmä od povahy choroby. Lekár pritom časovo vymedzí rozsah vychádzok. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov - od 10. do 12. a od 14. do 16. hodiny. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Aby sa zistilo, či osoba dodržiava všetky podmienky dočasnej PN a či má stále nárok na dávky, vykonávajú sa kontroly v domácnosti počas PN. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom, resp. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. Osoba, ktorá je PN, by si preto mala dávať veľký pozor na dodržiavanie všetkých podmienok.

Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia.

V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.

Samostatnou kategóriou sú osamelé osoby, teda osoby bez rodinného príslušníka, ktorého by mohli požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb.

Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského. Zároveň Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu. Výška pokuty je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur.

Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke informuje aj o tom, ako sa správať počas PN. Okrem toho, že poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí sa taktiež zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať.

Premlčanie nároku a povinnosť vrátiť neprávom vyplatené sumy

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Ak poistenec si nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako mu patrila, alebo vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako mu patrila) a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume, ako mala byť vyplatená, táto osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.

Dlhodobá PN a ďalšie možnosti

Maximálna dĺžka trvania práceneschopnosti je 52 týždňov podľa zákona o sociálnom poistení. Táto lehota zahŕňa všetky dni práceneschopnosti, a to aj s prerušeniami. Po ukončení PN-ky vás lekár informuje o spôsobilosti na návrat do práce.

Počas dlhodobej PN je dôležité zvážiť aj ďalšie možnosti, ako zabezpečiť si príjem a zdravotnú starostlivosť. Ak od poslednej práceneschopnosti neuplynulo ešte 26 týždňov trvania nemocenského poistenia, do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti v poslednom roku pred jej vznikom.

Sociálna poisťovňa písomne upozorňuje, kedy končí podporné obdobie.

Invalidný dôchodok

O invalidný dôchodok je možné požiadať aj skôr ako po uplynutí celého roka na PN. Pamätajte si však, že po roku práceneschopnosti sa prerušuje povinné nemocenské aj dôchodkové poistenie, čo v praxi znamená ich zánik.

Sociálna výpomoc zo sociálneho fondu

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi sociálnu výpomoc zo sociálneho fondu, ak je na dlhodobej PN. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená (maximálne do výšky 2 000 eur).

Poistenie práceneschopnosti

Doplnkovým poistením práceneschopnosti si zabezpečíte výplatu dennej dávky v prípade, že ste nútení byť práceneschopným a nie ste tak schopný z lekárskeho hľadiska vykonávať svoju bežnú pracovnú činnosť.

Postup pri PN vzniknutej v zahraničí

Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe.

Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.

Živnostník a PN

Živnostník má po splnení podmienok počas dočasnej PN nárok na nemocenské dávky, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa po splnení zákonom stanovených podmienok. Nárok na nemocenské upravuje zákon č. 461/2003 Z. z.

Podmienky nároku na nemocenské u SZČO

Živnostník má nárok na nemocenské, ak splnil nasledovné podmienky:

• Platenie odvodov: Musí platiť sociálne odvody (nemocenské poistenie) najmenej v rozsahu 180 dní v období dvoch rokov pred vznikom dočasnej PN.
• Dĺžka nemocenského poistenia: Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 270 dní, nárok na nemocenské nevznikne.
• Určenie rozhodujúceho obdobia: Určí sa rozhodujúce obdobie, ktoré sa použije pri výpočte dávky. Pre SZČO je to spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky.

Výška nemocenského pri SZČO sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Výška nemocenského pri SZČO predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ. Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti je to 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa dočasnej PN.

Povinnosti SZČO počas PN

• Dodržiavanie liečebného režimu: Je povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom.
• Kontroly: Sociálna poisťovňa vykonáva kontroly dodržiavania liečebného režimu 7 dní v týždni (t. j. vrátane víkendov a sviatkov).

Ako živnostník požiada o nemocenské počas dočasnej PN

Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka sa líši v závislosti od formy PNky:

• Elektronicky: V prípade elektronickej PN (ePN) lekár automaticky zaznamená informáciu do systému Sociálnej poisťovne, čo je považované za žiadosť o dávku.
• Papierovo: V prípade papierovej PN živnostník vypĺňa a podáva príslušné časti tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ priamo na pobočke Sociálnej poisťovne.

Poistenec má prístup k informáciám o svojich dávkach a poistení prostredníctvom Elektronického účtu poistenca.

Výplata nemocenských dávok živnostníka počas dočasnej PN

Nemocenská dávka sa vypláca za kalendárne dni, za ktoré nemocenská dávka patrí. V prípade, že si príjemca dávky neurčil spôsob výplaty dávky, vypláca sa na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu alebo na účet uvedený v žiadosti.

Odvody počas PN živnostníka

V niektorých prípadoch i naďalej platí povinnosť platiť zdravotné odvody.

Pracovný úraz a odškodnenie

V prípade, že ste na PN z dôvodu pracovného úrazu, môžete požadovať od Sociálnej poisťovne odškodnenie. Na jeho vybavenie budete však potrebovať dostatok času, energie aj trpezlivosti. Ak neviete, ako žiadať o odškodnenie alebo na to nemáte čas, obráťte sa na odborníkov.

tags: #kolko #odpracovat #po #dlhodobej #pn #po