Stať sa rodičom prináša nielen radostné chvíle, ale aj nové povinnosti a práva. Jedným z nich je aj materská dovolenka, ktorá umožňuje rodičom stráviť prvé týždne s dieťaťom bez finančných starostí. Na Slovensku je materská dávka súčasťou sociálneho poistenia a jej výška a podmienky sa riadia zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“).
Tento článok zodpovie na otázku, ktorú si kladú najmä zamestnankyne počas obdobia čerpania materskej dovolenky, teda v čase, keď sa po pôrode starajú o narodené dieťa a zároveň majú možnosť počas tohto obdobia zlepšiť si rodinnú finančnú situáciu prácou na kratší pracovný čas alebo na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Tento článok sa zameriava na podmienky materskej pre dohodárov, teda osoby pracujúce na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.
Čo je materská dávka?
Materské je dávka, ktorá je súčasťou sociálneho poistenia v balíčku Nemocenské. Každý mesiac naň z príjmu odchádza 1,4 % z hrubej mzdy zamestnanca a 1,4 % v rámci zamestnávateľských odvodov (napríklad pri hrubej mzde 1000 € je to mesačne 28 €).
Všeobecné podmienky nároku na materské
Materské nedostane každý rodič automaticky. Pri materskom je dôležité, či ste poistencom, ktorý platí poistné na nemocenské poistenie a spĺňa podmienky ustanovené zákonom. Pre vznik nároku na materské musí zamestnankyňa splniť nielen základnú podmienku ustanovenú v § 48 ods. 1 ZSP a § 49 ods. 1 ZSP.
Podľa § 48 ods. 1 ZSP základnou podmienkou vzniku nároku na materské počas obdobia určeného v ZSP je, aby poistenka, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocensky poistená najmenej 270 dní. Alebo jej musí trvať ochranná lehota, v prípade že nemocenské poistenie zaniklo. Inému poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, vzniká podľa § 49 ods. 1 ZSP nárok na materské.
Nárok na materské vzniká matke dieťaťa od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu stanoveným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. V prípade, že pôrod nastal skôr, nárok na materské vzniká dňom pôrodu. Matka dieťaťa má nárok na materské 34 týždňov od vzniku nároku. V prípade, že je matka osamelá, teda nežije v spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa, nárok na poberanie materskej dávky má 37 týždňov od vzniku nároku. Najdlhšie materské 43 týždňov od vzniku nároku poberá matka, ktorej sa narodili dve a viac detí a aspoň o dve narodené deti sa stará.
Materská pre dohodárov: Špecifické podmienky
Materské pri dohode predstavuje špecifickú kombináciu pracovnoprávnych a sociálnych pravidiel, ktoré musia dohodári splniť, ak chcú po narodení dieťaťa poberať rovnakú dávku ako klasickí zamestnanci. Hoci dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru poskytujú flexibilitu, zároveň kladú na zamestnávateľa aj zamestnanca povinnosť odvádzať poistné na nemocenské poistenie vždy, keď z odmeny nevzniká zákonná výnimka.
Základné požiadavky pre dohodárov
- Nemocenské poistenie: Aby ste mali nárok na materskú z dohody, musí sa Vám z nej odvádzať nemocenské poistenie do Sociálnej poisťovne. To zistíte ľahko, opýtate sa mzdovej účtovníčky alebo sa pozriete na výplatnú pásku. Z dohody sa Vám musí odvádzať poistné na nemocenské poistenie, vtedy ste nemocensky poistená. S účinnosťou od 1. 1. 2013 sa podľa § 4 ZSP za zamestnanca na účely nemocenského poistenia považuje fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 ZSP. Vzťahuje sa to aj na osobu pri výkone práce na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, pričom tejto osobe - zamestnancovi, vzniká vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 ZSP [neplatí to v prípade dohody o brigádnickej práci študentov a dohody uzatvorenej s poberateľmi dôchodkov, § 4 ods. 1 písm. a) a písm. b) ZSP].
- Dĺžka poistenia: Žiadateľka alebo žiadateľ musia mať aspoň 270 kalendárnych dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred očakávaným dňom pôrodu - presne ten istý limit platí pre zamestnancov aj dohodárov. Do počtu dní sa započítava každé obdobie, v ktorom zamestnávateľ skutočne odviedol poistné z dohody, prípadne obdobie dobrovoľného poistenia či predošlých zamestnaní. Do obdobia 270 dní trvania nemocenského poistenia sa môže započítať aj doba štúdia na strednej alebo vysokej škole, ak išlo o štúdium považované za sústavnú prípravu na povolanie a poistenkyňa týmto štúdiom získala príslušný stupeň vzdelania.
- Trvanie nemocenského poistenia: Ku dňu, kedy si žiadate o materské, Vám nemocenské poistenie trvá alebo ste v tzv. ochrannej lehote.
Pre posúdenie, či zamestnankyňa splnila všeobecnú podmienku nároku na nemocenskú dávku - podmienku absencie príjmu, nie je podstatné, kedy jej bol príjem, ktorý tvorí vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 ZSP, vyplatený.
Absencia príjmu zo závislej činnosti
Jednou z podmienok, ktoré musí poistenka (zamestnankyňa) splniť, aby jej vznikol nárok na materské, je absencia príjmu zo závislej činnosti vyplateného za obdobie poberania materského. Ide o príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa ZSP. Rozhoduje, za aké obdobie je príjem zo závislej činnosti vyplatený, nie v akom období. Nárok na materské nevzniká, ak má poistenec nárok na príjem zo závislej činnosti, ktorý je vymeriavacím základom na nemocenské poistenie.
Z uvedených ustanovení ZSP vyplýva, že v prípade striktnej a dôslednej aplikácie ustanovenia § 30 písm. b) ZSP by zamestnankyni pri súbehu výkonu práce, z ktorej plynie nárok na taký príjem zo závislej činnosti, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, a súčasného obdobia materskej dovolenky nemal vzniknúť nárok na nemocenskú dávku, ktorou je materské, pretože jej vzniká nárok na príjem, ktorý je vymeriavacím základom podľa § 138 ods. 1 ZSP. To platí, ak jej plynie príjem z iného právneho vzťahu a zároveň z iného právneho vzťahu jej vzniká nárok na materské podľa ZSP. V prípade osoby, ktorá je samostatne zárobkovo činnou osobou (ďalej len „SZČO“), alebo v prípade osoby, ktorá je dobrovoľne poistená podľa ZSP, sa absencia príjmu počas poberania materského neskúma.
Príklad: Poistenka, ktorá je zamestnancom v spoločnosti s r. o. od roku 2009, je od 15. 2. 2013 na materskej dovolenke, príslušná pobočka Sociálnej poisťovne jej vypláca materské. Od 20. 5. 2013 do 30. 6. 2013 sa zamestnala u iného zamestnávateľa na základe dohody o pracovnej činnosti s nárokom na pravidelný mesačný príjem. V takomto prípade ide o pracovnoprávny vzťah, z ktorého vzniká nárok na materské, ale aj vymeriavací základ za obdobie, v ktorom poistenec nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu starostlivosti o narodené dieťa, preto zaniká nárok na materské.
Otázka: Poistenka sa v období poberania materského (vyplácaného z povinného poistenia zamestnanca v pracovnom pomere) zamestná na základe dohody o vykonaní práce. Zaniká jej nárok na materské?
Odpoveď: Nárok na materské v takomto prípade poistenke nezaniká. Zamestnávateľ, u ktorého pracuje na základe dohody o vykonaní práce, ju prihlási na sociálne poistenie, ale poistné za ňu a zamestnávateľa (s výnimkou poistenia na úrazové poistenie) neplatí, pretože v čase poberania materského má vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné na garančné poistenie. Nepovažuje sa za povinne dôchodkovo poistenú osobu, poistné na dôchodkové poistenie za ňu naďalej automaticky platí štát.
Ako sa vypočíta materské pre dohodárov?
Denný vymeriavací základ (DVZ), z ktorého sa materské pri dohode počíta, vzniká tak, že Sociálna poisťovňa spočíta všetky vymeriavacie základy z dohody za predchádzajúci kalendárny rok a vydelí ich počtom dní tohto roka. Vymeriavací základ z dohody je súčtom brutto odmien, z ktorých zamestnávateľ odvádzal poistné na nemocenské poistenie. Keďže odmena z dohody môže kolísať, mesiace bez zárobku znižujú priemer a konečná dávka potom klesá.
Napríklad, ak dohodár zarábal stabilných 400 € mesačne, jeho ročný základ je 4800 €. Po vydelení 365 dňami vznikne denný vymeriavací základ 13,15 €. Materské pri dohode tak dosiahne 75 % z tejto sumy, čo predstavuje približne 9,86 € za deň, teda okolo 300 € mesačne.
Horný strop materskej dávky
Horný strop dávky sa mení vždy 1. januára podľa priemernej mzdy spred dvoch rokov. Ak ročný príjem z dohody presahoval limit, do výpočtu sa zarátajú len príjmy do výšky tohto stropu; peniaze nad limit dávku nezvyšujú.
Nárok na maximálne materské v roku 2025 má osoba, ktorej vymeriavací základ v rozhodujúcom období bol vo výške 2 796 eur mesačne. Uvedené však neznamená, že napríklad zamestnankyňa musí mať počas celého obdobia hrubú mzdu vo výške 2 796 eur. Úplne postačuje, ak bude priemer vymeriavacích základov za celé rozhodujúce obdobie v sume 2 796 eur. Napríklad: ak má zamestnankyňa hrubú mzdu 2 300 eur, zamestnávateľ mu môže v niektorých mesiacoch vyplatiť odmeny alebo prémie, čím sa priemer vyrovná na požadovanú výšku.
Ďalšou možnosťou, ako zoptimalizovať výšku materského, je zmena zamestnania. Žena môže ukončiť pracovný pomer, v ktorom má nižší vymeriavací základ (nižšiu hrubú mzdu), a uzatvoriť nový pracovný pomer s vyššou hrubou mzdou. Aby sa však nový príjem zohľadnil, musí byť v novom zamestnaní nemocensky poistená minimálne 90 kalendárnych dní pred vznikom nároku na materské.
Tabuľka: Maximálna výška materskej dávky v rokoch
| 2025 | 2024 | 2023 | 2022 | |
|---|---|---|---|---|
| Maximálna výška materskej dávky (31-dňový mesiac) | 2 135,30 eur | 1 993,60 eur | 1 851,40 eur | 1 732,10 eur |
| Maximálny denný vymeriavací základ | 91,9676 eur | 85,7425 eur | 79,6274 eur | 74,4987 eur |
| Maximálna denná výška materského | 68,9757 eur | 64,3069 eur | 59,7206 eur | 55,8741 eur |
Nízky príjem a sociálne odvody
Zárobok pod 200 € mesačne býva často oslobodený od sociálnych odvodov, najmä ak ide o študentov alebo dôchodcov. Pokiaľ sa však nemocenské odvody z dohody neplatia, tento príjem sa do vymeriavacieho základu vôbec nezarátava a nárok na materské z takejto dohody nevzniká.
Ak je prekročená hraničná suma 200 eur, zamestnanec platí poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu, ktorý sa určí ako rozdiel medzi mesačným príjmom alebo priemerným mesačným príjmom a sumou 200 eur. Poistné za zamestnanca odvádza zamestnávateľ.
Čo robiť v prípade nízkeho materského?
Aj keď minimálne materské nie je zákonom určené, nižšiu materskú dávku dostanú ženy, ktoré zarábajú minimálnu mzdu. Ešte nižšie materské môže získať žena, ktorá pracuje na dohodu a poberá odmenu nižšiu ako minimálnu mzdu - v tomto prípade je jej vymeriavací základ nižší, čo sa priamo odrazí na výške materského.
V prípade, že má žena nižšie materské ako je rodičovský príspevok, príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny jej doplatí rozdiel medzi materským a rodičovským príspevkom. Od 1. januára 2025 platí, že rodičovský príspevok je vo výške:
- bežný rodičovský príspevok: 478,60 eur mesačne,
- zvýšený rodičovský príspevok (pri dvojičkách alebo pri predošlom poberaní materského): 597,30 eur mesačne.
Ak teda materské je nižšie ako 478,60 eur, štát doplatí rozdiel. V prípade, že sa žene narodia dvojičky, alebo ak splní zákonom stanovené podmienky na zvýšený rodičovský príspevok, môže byť tento doplatok až do výšky 597,30 eur.
Dĺžka a nastupovanie na materskú dovolenku
Štandardná doba poberania materského je 34 týždňov pri jednom dieťati, 37 týždňov pre osamelého rodiča a 43 týždňov pri viacnásobnom pôrode. Na materskú dovolenku možno nastúpiť najskôr osem a najneskôr šesť týždňov pred plánovaným termínom pôrodu, pričom dátum vždy potvrdzuje gynekológ.
Ak žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej materská dovolenka odo dňa nástupu až do uplynutia celkového času trvania materskej dovolenky. V prípade, ak žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej materská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 28 týždňov, osamelej žene do uplynutia 31 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, do uplynutia 37 týždňov.
Ochranná lehota a súbeh viacerých dohôd
Ak dohoda skončí pred nástupom na materské, dohodár zostáva v ochrannej lehote. Štandardne trvá 42 dní, avšak pre ženu, ktorej poistenie zaniklo počas tehotenstva, sa automaticky predlžuje na osem mesiacov.
Pri súbehu viacerých dohôd alebo kombinácii pracovného pomeru a dohody vzniká samostatné nemocenské poistenie z každého zdroja. Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. platí, že ak má poistenec viac právnych vzťahov, z ktorých platí nemocenské poistenie, po splnení podmienok ustanovených v ZSP mu vzniká nárok na nemocenské dávky, teda aj nárok na materské, z každého nemocenského poistenia, z ktorého splní predpísané podmienky. Sociálna poisťovňa preto vypočíta denný vymeriavací základ z každého poistenia zvlášť a sumy materského spočíta.
Žiadosť o materské a Sociálna poisťovňa
Formulár „Žiadosť o materské“ vystavuje gynekológ najskôr osem týždňov pred predpokladaným dňom pôrodu. Dohodár ho predloží Sociálnej poisťovni; zamestnávateľ potvrdí výšku vymeriavacieho základu z dohody a doplní informácie o trvaní poistenia. Sociálna poisťovňa následne rozhodne do 30 dní.
Ak si žiadate o materské ešte počas trvania dohody, zamestnávateľ potvrdzuje tlačivo Žiadosť o materské, ktoré Vám vydá Váš gynekológ. Ak si nárok na materské uplatňujete až po skončení dohody (napríklad v ochrannej lehote z dohody), zamestnávateľ Vám tlačivo nepotvrdzuje. Žiadosť o materské doručíte v oboch prípadoch pobočke Sociálnej poisťovne podľa sídla zamestnávateľa.
Ukončenie alebo prerušenie dohody počas čerpania dávky už priznanú výšku neovplyvní. Dohodár tak môže po dohode so zamestnávateľom zmluvu ukončiť a po skončení materskej uzavrieť novú bez toho, aby sa spätným účinkom zmenilo materské pri dohode.
Materská pri reťazovom pôrode
„Ak si zamestnankyňa, ktorá nastupuje na materskú dovolenku s ďalším dieťaťom v čase rodičovskej dovolenky, uplatní nárok na materské a splní všetky podmienky na vznik tohto nároku, Sociálna poisťovňa jej nemocenskú dávku vyplatí,“ hovorí Ing. Peter Višváder zo Sociálnej poisťovne: „Výška materského bude aj v takomto prípade, rovnako ako aj v iných „klasických“ prípadoch nároku na materské.“ V súčasnosti sa vypočíta ako 75 % denného vymeriavacieho základu, resp. pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
„Výška materského sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak zamestnankyňa nemala v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného. Ak vymeriavací základ na platenie poistného v rozhodujúcom období nemala výhradne z dôvodu poberania materského a prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, materské sa jej bude počítať z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ktorý sa určí ako jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského. Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa teda určí z toho, čo by poistenkyňa pravdepodobne zarobila, keby svoju zárobkovú činnosť vykonávala, t. j. v prípade zamestnankyne z toho, čo má napr. uvedené na pracovnej zmluve, resp. z toho čo jej potvrdí zamestnávateľ.“
Ak si počas materskej alebo rodičovskej dovolenky privyrábate na dohodu, príjem z nej negatívne neovplyvní výšku materského z hlavného pracovného pomeru pri ďalšom dieťati. „Prácou na dohodu, ak z nej vyplýva povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, si môžete materské dokonca navýšiť, samozrejme, ak splníte podmienky nároku na materské z trvajúceho zamestnania a aj z dohody zvlášť. Nemocenské poistenie Vám musí trvať a v každom poistení musíte splniť podmienku existencie nemocenského poistenia 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom (do tohto obdobia možno pripočítať akékoľvek ukončené poistenie). Ak podmienky nároku na materské z dohody nesplníte, nárok na materské Vám nevznikne, v žiadnom prípade však táto skutočnosť výšku materského z hlavného pracovného pomeru neovplyvní,“ ubezpečuje Ing. Peter Višváder.
Materské pre otcov
Nárok na materské má predovšetkým žena, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa. Avšak aj otec dieťaťa môže po splnení podmienok poberať materské. V prípade otca trvá poberanie materského maximálne 28 týždňov (31 týždňov pre osamelého otca a 37 týždňov, ak sa stará o dve alebo viac detí naraz) a začína sa najskôr šesť týždňov odo dňa pôrodu. Podmienky sú obdobné ako pri matke - minimálne 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch a strata príjmu počas poberania dávky. Otec si však nemôže nárokovať materské, ak matka dieťaťa poberá rodičovský príspevok.
Otec si však nemôže požiadať o materské hneď po narodení dieťaťa - urobiť tak môže až po tom, ako matke uplynie jej nárok na materské, prípadne sa ho písomne vzdá. V praxi sa otcovia často rozhodujú pre materské po skončení materskej matky a pred začiatkom čerpania rodičovského príspevku. Výnimkou je situácia, keď každý z rodičov poberá materské na iné dieťa, napríklad matka na mladšie a otec na staršie.
Dôležité je však vedieť, že počas čerpania materského nemôže rodič súbežne poberať rodičovský príspevok.
Rozdiel medzi materskou a rodičovskou dovolenkou
Je dôležité rozlišovať medzi materskou dovolenkou a rodičovskou dovolenkou. Materská dovolenka je obdobie voľna spojené s pôrodom a priamou starostlivosťou o novorodeniatko, počas ktorej sa poberá materské. Rodičovská dovolenka nasleduje po materskej dovolenke a umožňuje rodičom dlhodobejšiu starostlivosť o dieťa až do jeho troch rokov veku (v prípade zdravotne znevýhodneného dieťaťa až do šiestich rokov). Počas rodičovskej dovolenky sa poberá rodičovský príspevok.
Práca popri materskej a rodičovskej dovolenke
Počas poberania materského je práca obmedzená, aby nedošlo k strate nároku na dávku. Je však možné uzavrieť novú pracovnú zmluvu na inú pozíciu u pôvodného zamestnávateľa, dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti, prípadne si otvoriť živnosť. Dôležité je zachovať podmienku riadnej starostlivosti o dieťa.
Počas poberania rodičovského príspevku je možné vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť bez obmedzení, pokiaľ je zabezpečená riadna starostlivosť o dieťa.