Sociálny status žiaka a prínos Prof. PhDr. Evy Gajdošovej v školskej psychológii

Sociálny status žiaka je komplexný jav, ktorý významne ovplyvňuje jeho správanie, učenie a celkový vývin. Prof. PhDr. Eva Gajdošová sa dlhodobo venuje výskumu a praktickej aplikácii psychologických poznatkov v školskom prostredí, pričom jej práca prispieva k hlbšiemu pochopeniu a zlepšovaniu sociálnej klímy v školách. Tento článok sa zameriava na jej prínos v oblasti školskej psychológie, s dôrazom na sociálny status žiaka a faktory, ktoré ho ovplyvňujú.

Profesionálny Profil Prof. Gajdošovej

Prof. Gajdošová vyštudovala pedagogickú psychológiu v kombinácii s anglickým jazykom na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Od roku 1981 do roku 2011 pôsobila na Katedre psychológie ako vysokoškolská učiteľka so zameraním na školskú psychológiu. Jej odborný záber zahŕňal širokú škálu tém, vrátane porúch správania, špecifických a vývinových porúch učenia, sociálnej psychológie školy, sociálno-psychologického výcviku, preventívnych programov, metód školskej psychológie a teoretických a praktických otázok výchovno-preventívneho programu DRUHÝ KROK. Na Filozofickej fakulte UK získala aj titul PhD. a Prof.

Od januára 2012 pôsobí ako vysokoškolská učiteľka na Fakulte psychológie Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, kde garantuje študijný program Školská a pracovná psychológia v magisterskom štúdiu. Je spoluzakladateľkou Asociácie školskej psychológie SR a ČR, v ktorej bola v rokoch 1998 - 2000 jej predsedníčkou. Je členkou EFPA Standing Committee Psychology in Education - N.E.P.E.S. Je držiteľkou certifikátu trénera v preventívnom programe proti násiliu v školách SECOND STEP (v slovenskej modifikácii DRUHÝ KROK), ktorý získala od Committee for Children, Seattle, USA. Je štatutárnym zástupcom občianskeho združenia PROFKREATIS so sídlom v Ružovej doline 29 v Bratislave.

Výskum a prínos prof. Gajdošovej v oblasti sociálneho statusu žiaka

Výskumy Prof. Gajdošovej sa sústredili na viacero kľúčových oblastí, ktoré majú priamy vplyv na sociálny status žiaka a jeho celkový vývin.

Výskum Stratégií Zvládania v Ranej Adolescencii

Prof. Gajdošová sa vo svojom výskume venovala aj stratégiám zvládania stresu v ranej adolescencii. Skúmala vzorku žiakov šiesteho, siedmeho a ôsmeho ročníka základných škôl mestskej populácie. Výsledky ukázali, že úroveň uplatňovaných stratégií zvládania závisí od typu stresora. Potvrdila sa existencia rozdielov v zvládaní interpersonálnych stresorov vo vzťahu k veku.

Subjektívna Pohoda Žiakov

Výskum prof. Gajdošovej sa tiež zameral na premenné subjektívnej pohody žiakov. Zistila, že žiaci s poruchami učenia a správania nemajú subjektívnu pohodu na rovnakej úrovni ako ich rovesníci, resp. horšiu v porovnaní s nimi.

Integrácia Postihnutých Žiakov

Prof. Gajdošová sa venovala aj problematike integrácie postihnutých žiakov do bežných škôl. Analyzovala preferencie a voľby u zdravých a postihnutých žiakov v integrovaných triedach základných škôl. Výsledky ukázali, že negatívna získaná voľba bola častejšia u postihnutých žiakov. Získané voľby u nich boli celkovo nepriaznivé.

Rozdiely v Stratégiách Zvládania Podľa Pohlavia a Prostredia

Výskum prof. Gajdošovej s použitím Strategies Checklist na vzorke 2941 žiakov štvrtého ročníka základných škôl na Slovensku ukázal, že dievčatá preferujú stratégie vyhľadávania opory, zatiaľ čo chlapci skôr stratégie rozptýlenia. Deti z mesta sú pri zvládaní problémov aktívnejšie než deti z vidieka.

Vplyv Sociálneho Statusu na Stratégie Zvládania

Výskumy ukazujú, že sociálny status žiaka môže ovplyvňovať jeho stratégie zvládania stresových situácií. Žiaci s vyšším sociálnym statusom majú často prístup k väčšiemu množstvu zdrojov a podpory, čo im umožňuje efektívnejšie zvládať problémy. Naopak, žiaci s nižším sociálnym statusom môžu čeliť väčšiemu stresu a mať obmedzené možnosti zvládania. Školské prostredie zohráva kľúčovú úlohu v ovplyvňovaní sociálneho statusu žiakov. Pozitívna sociálna klíma, podpora zo strany učiteľov a rovesníkov, a rovnaké príležitosti pre všetkých žiakov môžu prispieť k zlepšeniu sociálneho statusu a celkovej pohody žiakov.

Vplyv Sociálneho Statusu na Akademický Úspech

Sociálny status žiaka môže mať významný vplyv na jeho akademický úspech. Žiaci s vyšším sociálnym statusom majú často lepšie študijné výsledky, vyššiu motiváciu a väčšiu sebaúctu. Naopak, žiaci s nižším sociálnym statusom môžu čeliť rôznym prekážkam, ktoré im sťažujú dosahovanie dobrých výsledkov. Škola by mala vytvárať podmienky pre to, aby sociálny status nebol prekážkou v dosahovaní akademického úspechu.

Vplyv Sociálneho Statusu na Psychické Zdravie

Sociálny status žiaka môže ovplyvňovať aj jeho psychické zdravie. Žiaci s nízkym sociálnym statusom môžu byť vystavení väčšiemu riziku vzniku psychických problémov, ako sú depresia, úzkosť a poruchy správania. Dôležité je včas identifikovať žiakov s rizikom a poskytnúť im adekvátnu pomoc a podporu. Školskí psychológovia, pedagógovia a rodičia by mali spolupracovať pri vytváraní bezpečného a podporujúceho prostredia pre všetkých žiakov. Dôležité je venovať pozornosť sociálnym vzťahom v triede, riešiť konflikty a podporovať pozitívne správanie.

Prevencia a intervencie v školskej psychológii

Význam Preventívnych Programov

Preventívne programy, ako napríklad DRUHÝ KROK, majú významný vplyv na zlepšovanie sociálnej klímy v školách a na predchádzanie negatívnym sociálno-patologickým javom. Tieto programy sa zameriavajú na rozvoj sociálnych a emocionálnych zručností žiakov, na podporu pozitívnych vzťahov a na prevenciu násilia a šikanovania. Prof. Gajdošová sa aktívne podieľa na implementácii a evaluácii preventívnych programov v školách, čím prispieva k zlepšovaniu sociálneho statusu a celkovej pohody žiakov.

Terapie a Prístupy v Školskom Poradenstve

V oblasti terapií sa prof. Gajdošová zamerala na rôzne prístupy, pričom zdôraznila afektívnu perspektívu pri terapii nízkej sebaúcty. Opísala systematický program intervencií. Vo svojej práci zdôraznila dôležitosť systemického prístupu v poradenstve.

Prevencia Negatívnych Sociálno-Patologických Javov

Prof. Gajdošová zdôrazňuje dôležitosť prevencie negatívnych sociálno-patologických javov v školách a školských zariadeniach na Slovensku, počnúc materskými školami a končiac vysokými školami. Výchova a prevencia zameraná na elimináciu rizikového správania má kľúčovú úlohu.

Rola Rodiny

Rodina zohráva kľúčovú úlohu v ovplyvňovaní sociálneho statusu žiaka. Rodičia by mali vytvárať pre svoje deti podporujúce a bezpečné prostredie, v ktorom sa môžu rozvíjať a učiť. Dôležité je venovať pozornosť sociálnym vzťahom dieťaťa, podporovať jeho záujmy a koníčky a pomáhať mu zvládať stresové situácie. Rodičia by mali spolupracovať so školou pri riešení problémov, ktoré sa týkajú sociálneho statusu dieťaťa. Dôležitá je otvorená komunikácia a vzájomná dôvera.

Inkluzívne Vzdelávanie

Inkluzívne vzdelávanie je prístup, ktorý sa zameriava na to, aby sa všetci žiaci, bez ohľadu na ich schopnosti a potreby, mohli vzdelávať v bežných školách. Tento prístup prispieva k zlepšovaniu sociálneho statusu žiakov s postihnutím a k vytváraniu inkluzívnej spoločnosti. Prof. Gajdošová sa venuje problematike inkluzívneho vzdelávania a podporuje integráciu postihnutých žiakov do bežných škôl. Jej výskum a praktické skúsenosti prispievajú k zlepšovaniu kvality inkluzívneho vzdelávania na Slovensku.

Význam Empatie a Tolerancie

Empatia a tolerancia sú dôležité sociálne zručnosti, ktoré prispievajú k zlepšovaniu sociálnej klímy v školách a k predchádzaniu konfliktom a šikanovaniu. Učitelia by mali viesť žiakov k rozvíjaniu empatie a tolerancie voči druhým, bez ohľadu na ich pôvod, schopnosti alebo sociálny status. Prof. Gajdošová zdôrazňuje význam rozvíjania sociálnych a emocionálnych zručností žiakov, vrátane empatie a tolerancie, v rámci preventívnych programov a výchovy v škole.

Dôležitosť Vzdelávania Učiteľov

Vzdelávanie učiteľov v oblasti školskej psychológie, sociálnej pedagogiky a inkluzívneho vzdelávania je kľúčové pre zlepšovanie sociálneho statusu žiakov. Učitelia by mali byť pripravení na prácu s rôznymi žiakmi, na riešenie konfliktov a na vytváranie pozitívnej sociálnej klímy v triede. Prof. Gajdošová sa aktívne podieľa na vzdelávaní budúcich učiteľov a školských psychológov, čím prispieva k zlepšovaniu kvality vzdelávania a k podpore sociálneho statusu žiakov.

Spolupráca Školy a Komunity

Spolupráca školy s komunitou, s rodičmi, s odborníkmi z oblasti psychológie a sociálnej práce, a s rôznymi organizáciami, je dôležitá pre podporu sociálneho statusu žiakov. Škola by mala byť otvorená pre spoluprácu a aktívne sa zapájať do života komunity. Prof. Gajdošová podporuje spoluprácu školy a komunity a zdôrazňuje význam multidisciplinárneho prístupu pri riešení problémov, ktoré sa týkajú sociálneho statusu žiakov.

Činnosť školského psychológa a metodické prístupy

Činnosť školského psychológa veľmi transparentne spracoval a prezentoval J. Hvozdík (1986) vo svojom sekvenčnom modeli práce školského psychológa, o ktorý sa je možné oprieť aj pri charakterizovaní celkovej činnosti školského psychológa v súčasnosti. Sekvenčný model vychádza z krokov, ktoré realizuje školský psychológ v časovej a logickej postupnosti pri riešení problémov žiakov v učení, správaní, voľbe povolania, medziľudských vzťahoch či optimalizácii výchovno-vzdelávacieho procesu.

Etapy sekvenčného modelu práce školského psychológa

1. Identifikácia systému: Školský psychológ poznáva žiakov, učiteľov, rodičov, riadenie procesov v škole, výchovno-vzdelávací proces atď.
2. Etapa rozmýšľania, alternatív, rozhodovania a stratégií na zlepšenie systému: Školský psychológ spolu s vedením školy, výchovným poradcom a triednymi učiteľmi zvažuje, ktoré problémy sú riešiteľné, ktoré neriešiteľné, ktoré problémy a za akých podmienok (personálnych, organizačných, finančných, časových) možno riešiť. Problémy je možné z časového hľadiska riešiť a rozdeliť na jednorazové opatrenia (napr. zmena sociálneho systému v triede zmenou zasadacieho poriadku), stredne dlhé intervencie, napr. rozvoj asertivity žiakov strednej školy 1 - 3 mesiace, dlhodobé riešenie problémov - napr. 1 rok a viac - napr. longitudinálny program profesionálnej orientácie a voľby povolania.
3. Etapa implementácie rozhodnutí: Jednotlivé navrhnuté opatrenia sa postupne realizujú a školský psychológ zabezpečuje ich systematické pôsobenie počas celého školského roka a je pripravený tiež riešiť aktuálne vzniknuté, neplánované problémy (záškoláctvo, suicidálny pokus a pod.).
4. Etapa spätnej väzby, zhodnotenia efektívnosti: Školský psychológ získava spätné informácie o zmenách a o výsledkoch intervencií, kvantitatívne (výsledky testov, skúšok, dotazníkov, subjektívna spokojnosť a pocity, sebahodnotenie žiakov, učiteľov a rodičov, dochádzka do školy, počet priestupkov a pod.).

Druhy činnosti školského psychológa

Zo sekvenčného modelu vyplývajú 3 druhy činnosti školského psychológa:

• Činnosť preventívna: Je zameraná na vytváranie takých podmienok v systéme školy, ktoré zabraňujú alebo predchádzajú vzniku rôznych problémov a ťažkostí.
• Činnosť identifikačno-diagnostická: Je zameraná na poznávanie, identifikovanie systému škola a jej podsystémov a na klasifikáciu dysfunkčne fungujúcich podsystémov a eufunkčne fungujúcich podsystémov.
• Činnosť intervenčná: Zameraná na uskutočnenie zmien v systéme školy, resp. v jej podsystémoch s cieľom zmeniť ich, a tak prispieť k odstráneniu dysfunkčne fungujúceho niektorého podsystému.

Okrem týchto činností školský psychológ vykonáva aj činnosť informačnú, orientačnú, expertíznu, prieskumnú a výskumnú, ako aj administratívnu. Takmer všetky tieto činnosti realizuje vo vzájomnej kooperácii s pedagogickými pracovníkmi školy - riaditeľom, učiteľmi, výchovným poradcom, majstrami odborného výcviku, rodičmi žiakov alebo zákonnými zástupcami detí, ale aj s ďalšími pracovníkmi, ktorí majú v kompetencií starostlivosť o výchovu a vzdelávanie (poradenskí psychológovia, špeciálni pedagógovia, sociálni kurátori, pedopsychiatri, dorastoví lekári a pod.).

Význam vzdelávania pedagógov

Jednou z významných aktivít školského psychológa v škole by mala byť aj jeho systematická práca pri vzdelávaní pedagógov. Učitelia pri svojej náročnej práci nedisponujú dostatkom voľného času na vlastné systematické vzdelávanie z oblasti nových informácií z pedagogiky a psychológie. Školský psychológ im preto poskytuje vzdelávanie z oblasti nových aktuálnych poznatkov, ale aj ich osobnostnej stránky. Pomáha im zvyšovať sebaúctu, sebavedomie, ktoré sú veľmi potrebné k zvládnutiu zložitých životných situácii v súkromnom i pracovnom živote. Učitelia sú zväčša dobre pripravení na svoju profesiu odborne, školský psychológ im pomáha dopĺňať a rozširovať si o nové poznatky, ale pomáha im získavať aj praktické spôsobilosti, ktoré sú potrebné najmä pre zvládanie problémových situácií, konfliktov, porozumenia citov žiakov, asertívneho správania a pod.

Identifikačno-diagnostická činnosť školského psychológa

Z naznačeného sekvenčného modelu J. Hvozdíka (1986) vyplýva, že na prvom mieste sekvencií a krokov, ktoré školský psychológ pri plnení úloh v logickej postupnosti uskutočňuje, je „identifikácia systému“. V podstate ide o poznávanie celého systému školy a jej podsystémov, medzi ktoré patria predovšetkým žiaci, učitelia, ich vzájomné vzťahy, ale aj sociálne vzťahy v triedach, edukačný proces, vyučovacie štýly učiteľov, učebné štýly žiakov, štýly rodinnej výchovy a pod. Pre potreby učiteľov a iných pedagogických zamestnancov je dôležité upozorniť na poznávanie osobnosti žiaka a na metódy, ktoré môže školský psychológ, ale do určitej miery aj pedagóg využívať.

Poznávanie osobnosti žiaka v školských podmienkach (metódy a techniky)

V koncepcii práce školského psychológa sa uvádza, že jedna z najvýznamnejších činností školského psychológa na škole je poznávanie osobnosti žiaka. Len dostatočné poznanie osobnosti žiaka mu umožňuje lepšie a presnejšie identifikovať problémy žiaka v učení a v správaní, hľadať riešenia na ich elimináciu alebo aspoň zmierňovanie, ale tiež mu umožňuje prognózovať ďalší vývin žiaka. Úlohou školského psychológa v tejto súvislosti je zisťovať predovšetkým psychické dispozície žiaka, najmä psychické procesy, vlastnosti a funkcie. Taktiež diagnostikuje napr. výkonovú motiváciu, stratégie a motorické štruktúry, ale aj vedomosti, spôsobilosti, zručnosti, tiež postoje a vzťahy k ľuďom, úroveň emocionálnej inteligencie, prosociálnosti, empatie a pod. Takže školský psychológ sa usiluje o čo najkomplexnejšie poznanie osobnosti žiaka tak, aby na základe tohto poznania mohol odporučiť učiteľovi a rodičom najvhodnejší prístup k jeho formovaniu. Pozitívne možno hodnotiť tú skutočnosť, že v súčasnosti sa zmiernil spor medzi psychometrickou a klinickou metódou a že je potrebné uplatňovať obidve stratégie.

Školský psychológ sa zameriava na psychologickú diagnostiku, ktorá je opodstatnená nielen v špeciálnych profesiách ako podklad pri výbere alebo kde je ohrozený normálny vývin, ale aj v jeho práci. Podporou tohto stanoviska je konštatovanie, že uplatnenie psychologickej diagnostiky je „opodstatnené aj tam, kde cieľom je nielen výber ľudí, ale aj ich formovanie“ (J. Vonkomer, 1990, s. 164). Práve v škole a v školskom prostredí sa realizuje systematické formovanie a rozvíjanie jednotlivcov, preto psychodiagnostika v práci školského psychológa v škole má význam. Uvedený autor tiež konštatuje, že „prínos psychologickej diagnostiky, resp. poznanie individuality osobnosti žiaka prostredníctvom psychodiagnostických metód sa nedá ničím suplovať, či rovnocenne nahradiť... je preto opodstatnené uplatňovať psychodiagnostické metódy v každej škole. Psychologická diagnostika zdravých žiakov je nielen možná, ale aj potrebná.“

V domácej (J. Hvozdík, 1986, E. Gajdošová, 1998) i v zahraničnej literatúre (H. M. Knoff, 1990) sa uvádza, že v školskom prostredí školský psychológ na poznávanie osobnosti žiaka najčastejšie používa tieto metódy a techniky:

• interview
• ratingové škály
• psychodiagnostické testy a osobnostné dotazníky
• projektívne techniky (ktoré využíva v spolupráci s poradenským a klinickým psychológom)
• analýzu školských materiálov
• pozorovanie v prirodzenom prostredí (v triede, cez prestávku, v záujmových krúžkoch)

Interview v práci školského psychológa

Školský psychológ na škole realizuje konzultačno-poradenskú, diagnostickú a preventívnu činnosť, v ktorých je základnou metódou práve interview. M. Rozhovor je pre školského psychológa metóda, ktorú denne používa vo svojej práci pri kontakte s učiteľmi, členmi vedenia školy, žiakmi či ich rodičmi pri riešení rôznych edukačných problémov. Je preto dôležité, aby vedel rozhovor kvalitne viesť, aby mal osvojené zručnosti na jeho efektívne riadenie. Cieľom rozhovoru je preniknúť do osobnosti klienta (žiaka, učiteľa, rodiča), čo najlepšie ho poznať, utvoriť si o ňom čo najpravdivejší obraz tak, aby školský psychológ mohol uplatňovať adekvátne intervenčné postupy. Interview - rozhovor sa často podobá na bežnú konverzáciu. Rozhovor v práci školského psychológa je veľmi účinný najmä preto, že psychológ môže flexibilne klásť otázky, umožňuje mu všímať si verbálne i neverbálne prejavy a správanie sa klienta, môže pohotovo reagovať na prípadné nedorozumenia či nepresnosti a pod.

Stratégie pre úspešné vedenie interview

Pre úspešné vedenie interview s deťmi a dospelými E. Gajdošová (1998, str. 36 - 39) odporúča riadiť sa týmito významnými stratégiami:

• Nastoliť dôveru u klienta: Klient musí cítiť, že školský psychológ mu chce pomôcť, poradiť a že sa mu môže zdôveriť. Dôležité je vytvorenie atmosféry dôvery a bezpečia, aby s ním klient komunikoval bez strachu, otvorene a úprimne.
• Ukázať záujem: Spolu s nastolením dôvery je potrebné, aby školský psychológ prejavil záujem o to, čo mu žiak, učiteľ alebo rodič hovorí, tak aby mal pocit, že psychológovi skutočne záleží na zistení, ako vidí problém on, ako ho vníma on. Odporúča sa, aby psychológ využil výroky i neverbálne prejavy správania, ktoré klientovi ukážu, že má o neho záujem, je voči nemu senzitívny, empatický (napríklad: "Takže hovoríš, že učiteľ je voči tebe nespravodlivý, že?").
• Odstrániť strach: Strach, ktorý môžu mať ľudia z rozhovoru so školským psychológom, je potrebné odstrániť. Strach možno pozorovať u klienta jednak z verbálnych prejavov - opakovania, nevhodné zvuky, vynechania, časté používanie citosloviec (ehm). Z neverbálnych prejavov strachu sú zaujímavé a pozorovateľné napr. neprirodzené úsmevy, nepokoj, trasenie sa, chytanie rúk a pod.
• Uľahčiť komunikáciu.
• Vedieť počúvať a všímať si neverbálne prejavy správania: Pre dobre vedený rozhovor je práve táto požiadavka veľmi dôležitá. Školský psychológ počas rozhovoru dôsledne počúva, čo mu klient hovorí, informácie sa usiluje si zapamätať, všíma si, ako to klient hovorí, všíma si, čo sa pri rozhovore nepovedalo. Počas rozhovoru psychológ sleduje intenzitu hlasu, rýchlosť reči, organizáciu reči, dikciu, slovník, pokoj a pohodu, resp. nepokoj a napätie, spôsob hovorenia. Všíma si tiež pozíciu jeho tela (relaxovaná - napätá), motorické správanie (hyperaktivita, hypoaktivita, tiky), rituály, stereotypné pohyby, gestá, mimiku, výraz tváre.

Typy rozhovorov

Školský psychológ pracuje so žiakmi, učiteľmi a rodičmi, realizuje s nimi vstupné, priebežné i výstupné rozhovory. Každý z týchto rozhovorov má svoje špecifiká, ktoré treba v práci rešpektovať.

Vstupný rozhovor

Základným cieľom vstupného rozhovoru je získať základné dôležité informácie od žiaka, učiteľa či rodiča najmä na vytvorenie si obrazu o probléme, problémovej situácii, názoru o klientovi, ktorý mu potom poslúži na výber vhodnej stratégie na intervenciu.

A. Vstupný rozhovor s dieťaťom

Tento rozhovor realizuje školský psychológ pred akoukoľvek intervenciou a slúži mu na získanie základných informácií o žiakovom správaní, názoroch, postojoch, príčinách i dôsledkoch problémov a pod. Žiakovi kladie otázky, pričom sa odporúča, aby školský psychológ kládol jednoduché otázky, ubezpečil sa, že dieťa otázkam rozumie, nekládol sugestibilné otázky, aby hovoril pomaly a ticho, bol pripravený zmeniť obsah rozhovoru, usiloval sa o objektivitu a úprimnosť, dával často pochvalu, vyhýbal sa kritickým výrokom, bol taktný, aby sa dieťa necítilo nepríjemne, odstránil strach, najmä tým, že mu nestále vyjadruje podporu a pod.

B. Vstupný rozhovor s rodičmi žiaka

Tento rozhovor je tiež veľmi dôležitý pre posúdenie žiaka a poznanie jeho osobnosti. Rodičia totiž disponujú poznatkami o správaní ich dieťaťa, ktoré môžu byť cenným zdrojom informácií pre školského psychológa. Dieťa strávi s rodičmi zväčša veľa času, ktoré je iné ako je prostredie školy, kde sa dieťa môže správať svojím typickým spôsobom. Práve rozhovorom s rodičmi školský psychológ získa informácie o postoji rodičov k ich dieťaťu, o vývine dieťaťa, o podobných problémoch a ich vysporiadaní sa v minulosti, aký majú rodičia postoj k školským úspechom - neúspechom žiaka, ich postoj ku škole, učiteľom, informácie o tom, čo očakávajú od školy a pod. Rozhovor s rodičmi by sa mal začať pozdravom a predstavením sa, ponukou školského psychológa pomôcť riešiť prípadné problémy ich dieťaťa. Potom môže požiadať rodičov, aby o svojom dieťati niečo porozprávali, ako s ním vychádzajú, ako sa dieťa doma správa. Špeciálne sa treba venovať citom rodičov, ich prežívaniu a vyvarovať sa akémukoľvek argumentovaniu, že práve oni - rodičia zapríčinili jeho problém. Školský psychológ by nemal byť autoritatívny a nemá dávať najavo svoje nadradené postavenie. Rodičom musí školský psychológ zdôrazňovať, že chápe ich pocity, že im je ťažké hovoriť pred cudzím človekom, ale prejaviť tiež nádej, že spoločným úsilím sa problém podarí odstrániť. Vstupný rozhovor je niekedy dobré začať aj vyplnením anamnestického dotazníka obsahujúcom informácie o psychickom a zdravotnom stave dieťaťa, o jeho vývine, informácie o rodine a jej zdravotnom stave. Nakoniec je dôležité sa dohodnúť s rodičmi o ďalšom priebežnom, či záverečnom rozhovore.

C. Vstupný rozhovor s učiteľom

Aj rozhovor s učiteľom môže školskému psychológovi priniesť veľa zaujímavých informácií najmä o tom, ako samotný učiteľ vníma žiaka a jeho problém, ako on vidí príčiny ale aj následky správania, ktoré nie je v súlade so školským poriadkom. Tiež sa môže dozvedieť i to, čo učiteľ, hlavne triedny učiteľ doteraz urobil pre riešenie daného problému, s akými výsledkami.

D. Vstupný rozhovor s rodinnými príslušníkmi

Pre komplexné posúdenie osobnosti dieťaťa je niekedy nutné, aby so súhlasom rodičov, školský psychológ navštívil rodinu žiaka a viedol z viacerými jej členmi rozhovor. Pre žiaka je to aj prejav toho, že sa to s nim myslí úprimne a že sa s ním hrá otvorená hra, pretože je priamym účastníkom takéhoto rozhovoru. Školský psychológ prostredníctvom rozhovoru s rodinnými príslušníkmi môže lepšie preniknúť do života rodiny v súčasnosti i v minulosti, do rodinnej konštelácie, komunikácie a dynamiky, ktoré mohli ovplyvniť vývin žiakovej osobnosti. Pri rozhovore s ostatnými členmi rodiny tiež je nutné sa najprv predstaviť, uviesť hlavný cieľ návštevy, zabezpečiť si dôveru a ukázať snahu pomôcť dieťaťu. Psychológ si všíma, kto s kým najviac hovorí, kde ktorí členovia rodiny sedia, kto sa ku komu obracia, kto koho prerušuje, kto objasňuje pravidla, stanoviská. Všíma si tiež neverbálne prejavy správania sa jednotlivých členov. V priebehu starostlivosti školského psychológa o dieťa sa môže uskutočniť niekoľko priebežných rozhovorov, pre ktoré platia obdobné pravidlá ako pre vstupný i záverečný rozhovor.

Záverečný rozhovor

Po uskutočnení psychologického vyšetrenia dieťaťa a po analýze všetkých získaných dát môže školský psychológ viesť záverečný rozhovor s rodičmi, učiteľmi a v niektorých prípadoch aj so samotným žiakom, aby im poskytol komplexné informácie o zistených výsledkoch a navrhol ďalšie kroky a odporúčania.

tags: #socialny #status #ziaka #gajdosova