Dňa 9. septembra si Slovensko pripomína Deň obetí holokaustu a rasového násilia, čo je príležitosť na uctenie si pamiatky desaťtisícov židovských občanov, ktorí boli deportovaní do koncentračných táborov počas druhej svetovej vojny. Prezidentka SR Zuzana Čaputová pri tejto príležitosti zdôraznila dôležitosť bdelosti a uvedomovania si nebezpečenstva, ktoré predstavujú vyjadrenia popierajúce holokaust alebo spochybňujúce práva jednotlivcov a skupín.
Historické udalosti nás upozorňujú, že antisemitizmus a popieranie práv istých skupín obyvateľstva neprichádzajú zo dňa na deň. Podľa prezidentky ide o postupný, pomalý proces propagandy a šírenia dezinformácií, ktorému musíme čeliť s maximálnou bdelosťou.
Prijatie Židovských kódexov v roku 1941 označila prezidentka za "obrovskú ranu v našej histórii". Tieto kódexy, ktoré upravovali právne postavenie Židov, boli katalyzátorom prenasledovania a deportácií. Predseda Židovskej náboženskej obce Bratislava Tomáš Stern vyjadril poctu prezidentke za jej účasť a prejav úcty obetiam, ktoré zahynuli len preto, že sa narodili na Slovensku ako Židia.
Politické reakcie a pripomienky
Politici z vládnych i opozičných strán sa zúčastnili spomienkových podujatí, aby si uctili pamiatku obetí holokaustu. Minister obrany Jaroslav Naď si uctil utrpenie a pamiatku obetí na Rybnom námestí v Bratislave. Zdôraznil, že hrôzy prežívané v koncentračných táboroch sú dodnes mementom toho, k čomu môže viesť slepé nasledovanie fanatických ideí. Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga upozornil, že nesmieme dovoliť spochybňovanie holokaustu, návrat antisemitizmu a ideí kolektívnej viny. Aj SaS pripomína, že je potrebné sa poučiť z chýb minulosti. Predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico pripomenul, že je dôležité si uvedomiť, že zlo, ktoré sa chopí moci, môže mať tragické následky nepredstaviteľných rozmerov. Jeho stranícka kolegyňa a europoslankyňa Monika Beňová dodala, že vzhľadom na pretrvávajúcu silu rôznych populistických a extrémistických strán a hnutí naprieč Európou je aj dnes nevyhnutné poukazovať na fakt, že holokaust sa počas druhej svetovej vojny v žiadnej z krajín pod nemeckým vplyvom nezačal masovými deportáciami a vraždením židovského obyvateľstva či iných menšín.
Splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny László Bukovszky pripomenul, že toto tragické memento nám pripomína, ako sa civilizovaná spoločnosť môže zmeniť na predstaviteľa zla.
Súčasné výzvy a diskriminácia
Žiaľ, aj dnes sú v našej spoločnosti prítomné útoky a vyjadrenia rasistického charakteru a priamej alebo nepriamej diskriminácii čelia viaceré skupiny občanov, vrátane osôb, ktoré sa hlásia k inému pôvodu, etnickej skupine alebo sexuálnej orientácii.
Dianie v spoločnosti sa nekončí voľbami, uviedol predseda KBS arcibiskup Bernard Bober, ktorý vyprosil v mene slovenských biskupov požehnanie pre zvolených politikov. Premiér Eduard Heger prvýkrát oficiálne prijal nového apoštolského nuncia Nicolu Girasoliho, s ktorým diskutoval aj o spolupráci medzi štátom a cirkvou.
V tejto súvislosti je dôležité, aby diskusné fóra a médiá nešírili komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu trestných činov, ako sú rasizmus, podnecovanie k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine.
Kontroverzné témy a historické fakty
V kontexte diskusií o menšinách a ich postavení sa často objavujú kontroverzné témy. Napríklad, tvrdenia o indickom pôvode Rómov sú podľa svetoznámych fínskych a izraelských etnológov, ako sú pán Kyösty, pán Roth a Sandor Awraham, mylné. Ich teória sa opiera iba o jazykové hľadisko a vôbec neberie do úvahy rómsku kultúru ako celok, ktorá je z dôvodu ich identity dôležitejšia ako len ich získaný jazyk, ktorým sa dorozumejú. K dezinformáciám o indickom pôvode Rómov vo veľkej miere prispeli aj samotní Rómovia, keď cieľom poprieť svoj židovský pôvod vymysleli rôzne falošné historky o ich pravom pôvode. Ale hlavnú vinu v tejto záležitosti je možné pripísať falšovateľom a dezinformátorom starovekej histórie. V zhode s nevyvrátiteľnými historickými dôkazmi je jasné, že Rómovia sú Židia zo SAMÁRIE a sú ľuďmi severného Izraelského Kráľovstva. Ich hlavným mestom bola Samária na severe Izraela až do rokov 737- 720( p.n.l.), keď sa štát Izrael postupne rozpadol následkom vojny s Assýrmi. Do roku 722 (p.n.l.) Rómovia boli deportovaní z územia starovekého Izraela na územie NINIVE, ktorá sa nachádzala v kráľovstve HANIGALBAT- MITANNI v Mezopotámii. Ninive bola súčasťou Assýrskej ríše v 7-6 storočí až do vtedy, kým ich nepodmanila Médska ríša, ktorá siahala od Anthólie až po Indiu. Assýrsky kráľ Sargon (II. Sarrukin) väčšinu médskych miest si pripojil k sebe, Médov deportoval na územie Assýrie a samarijských Židov, Rómov do Médii.
Diskusie o takzvaných "rómskych kráľoch" a o výhodách, ktoré majú určité skupiny obyvateľstva, často vyvolávajú ostré reakcie. Mnohí sa pýtajú, ako je možné, že niekto, kto celý život nepracuje, má vyšší dôchodok ako niekto, kto pracuje celý život za nízku mzdu. Alebo prečo niekto dostane byt zadarmo, zatiaľ čo iní sa musia zadlžiť na celý život. Podobné otázky sa týkajú aj platenia daní, posielania detí do školy alebo obsadzovania cudzích pozemkov. Tieto otázky poukazujú na hlboko zakorenené sociálne a ekonomické nerovnosti a na potrebu spravodlivej a transparentnej politiky voči všetkým občanom.