Informácie pre policajných výsluhových dôchodcov a aktuálne zmeny v legislatíve

Asociácia policajtov vo výslužbe (APVV) je nezávislým občianskym združením, ktoré bolo založené 6. marca 2006. Združuje príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb, ktorí sú poberateľmi výsluhového alebo invalidného výsluhového dôchodku.

APVV pôsobí na celom území Slovenskej republiky prostredníctvom 47 miestnych organizácií a jej hlavným zameraním je profesijný vzťah k Policajnému zboru Slovenskej republiky. Jej heslo znie: „Slúžili sme, chránili sme a teraz chceme pomáhať.“

Ciele a činnosti APVV

Cieľom činnosti APVV je združovať bývalých príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb bez rozdielu hodnosti a služobného zaradenia. Snaží sa vytvárať spolupatričnosť a súdržnosť s príslušníkmi policajno-bezpečnostných služieb, ktorí sú v aktívnej službe.

Medzi hlavné aktivity APVV patrí:

• Zvyšovanie sociálnych a kultúrnych aktivít, podpora výmeny profesionálnych skúseností a osobných stretnutí s funkcionármi a príslušníkmi policajno-bezpečnostných služieb.
• Zvyšovanie prestíže Policajného zboru a zlepšovanie vzťahov medzi políciou a obyvateľstvom, ako aj podpora úcty k zákonom a verejnému poriadku.
• Zjednocovanie a obhajoba záujmov svojich členov, spolupráca pri tvorbe a zmenách legislatívnych noriem a ďalších predpisov týkajúcich sa výsluhového zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru a ostatných policajno-bezpečnostných služieb. Zastupovanie členov vo vzťahoch k štátnym orgánom SR a v zahraničí.
• Spolupráca s občianskymi združeniami v SR, ktorých členmi sú príslušníci Policajného zboru a ostatných policajno-bezpečnostných služieb na výsluhovom dôchodku.

Legislatívne zmeny a pripomienky APVV

APVV sa aktívne zapája do legislatívneho procesu a podáva hromadné pripomienky k návrhom zákonov, ktoré sa týkajú výsluhového zabezpečenia.

Hromadná pripomienka k zákonu č. 328/2002 Z. z.

Dňa 10. 11. 2025 Ministerstvo vnútra SR predložilo návrh zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov do pripomienkového konania. Únia výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky s podporou APVV uplatnila k návrhu zásadnú hromadnú pripomienku s návrhom, aby:

• Bola v zákone ustanovená mimoriadna valorizácia dávok výsluhového zabezpečenia identicky tak, ako je upravené vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z., § 82 ods. 2).
• Poskytovanie pôct policajtovi, ktorý zomrel počas trvania služobného pomeru, nebolo obmedzované v § 6 ods. 7 citovaného zákona (samovražda) a ani zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru, ak bol poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia a jeho služobný pomer neskončil podľa § 192 ods. 1 písm. e) a f) zákona č. 73/1998 Z. z.
• Poskytovanie pôct zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru bolo naďalej ponechané priamo v zákone a nebola delegovaná možnosť určovať rozsah a podmienky ich poskytovania ministrovi, ako to navrhujú v predkladanom zákone.

Táto hromadná pripomienka bola uverejnená 14. 11. 2025.

Hromadná pripomienka k zákonu č. 461/2003 Z. z.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predložilo dňa 25. 02. 2025 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Únia výsluhových dôchodcov s podporou APVV uplatnila zásadnú hromadnú pripomienku s návrhom, aby:

• Bol návrh doplnený o ustanovenia na jeho zosúladenie s judikatúrou Najvyššieho súdu SR a aplikačnou praxou súdov SR vo veci posudzovania nárokov na priznanie dôchodkových dávok poistencov, ktorí sú poberateľmi dávok výsluhového zabezpečenia.
• Bolo precizované ustanovenie § 82 ods. 2 tak, aby sa zvyšovanie dôchodkových dávok pri viac ako 5 % inflácii vzťahovalo aj na poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia (zákon č. 328/2002 Z. z.).

Pre rokovanie so zástupcami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR bolo potrebné získať minimálne 500 podporovateľov. Dňa 1.4.2025 sa uskutočnilo rozporové konanie k tejto hromadnej pripomienke, keďže bola preukázaná podpora viac ako 1500 osôb. Konanie viedol štátny tajomník Ing. Marián Valentovič, MBA.

Novinky a neistoty v oblasti výsluhových dôchodkov

Šírenie správ o zdanení výsluhových dôchodkov

Od 1.7.2025 sa v médiách a na sociálnych sieťach šírili návrhy opatrení k pripravovanému balíku konsolidačných opatrení, vrátane zmien v osobitnom systéme výsluhového zabezpečenia (výsluhové dôchodky) formou ich zdanenia alebo odvodov. Ministerstvo vnútra SR ako gestor zákona č. 328/2002 Z. z. dementovalo tieto informácie, uvádzajúc, že im nebol predložený žiadny oficiálny ani neoficiálny návrh zmeny právnej úpravy týkajúcej sa zdanenia výsluhových dôchodkov zo strany Ministerstva financií SR.

Ministerstvo vnútra vyjadrilo znepokojenie nad šírením týchto informácií, ktoré vyvolali pocit neistoty a obavy medzi poberateľmi dávok výsluhového zabezpečenia aj aktívnymi príslušníkmi ozbrojených zložiek. Ministerstvo vnútra v súčasnosti nemá vedomosť o legislatívnom návrhu, ktorý by mal za následok zmeny vo výplate výsluhových dávok v šíriacom sa kontexte.

Návrh ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe

Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky doručila dňa 19. 02. 2025 návrh na vydanie ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. Keďže išlo o poslanecký návrh a verejnosť ho nemala možnosť pripomienkovať, APVV zaslala 8. apríla 2025 predsedovi Národnej rady SR stanovisko. V ňom poukázala na to, že všetky zásady a ciele navrhovaného ústavného zákona musia byť v súlade nielen s Ústavou Slovenskej republiky, ale aj s medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ako je Európska sociálna charta a Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach.

Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní tohto návrhu ústavného zákona v prvom čítaní rozhodla Uznesením č. 915 z 15.4.2025, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

Ústavný súd SR a zákon o odobratí nezaslúžených benefitov

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 20. decembra 2023 rozhodol, že zákon č. 283/2021 Z. z. o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto už nemá žiadne právne účinky. Nález ÚS SR číslo PL. ÚS 2/2022-119 bol uverejnený 06. 03. 2024. Národná rada SR mala do šiestich mesiacov uviesť napadnutý právny predpis do súladu s Ústavou SR. Dňa 6. 9. 2024 uplynula šesťmesačná lehota, no nie sú známe žiadne konania Národnej rady SR, ktoré by v tejto veci nastali.

Ďalšie dôležité zmeny a nároky

13. dôchodok

Národná rada SR dňa 18. 04. 2024 schválila novelu zákona o 13. dôchodku s účinnosťou od 1.7.2024. Predkladateľ novely akceptoval zásadnú hromadnú pripomienku APVV, a preto vznikol nárok na 13. dôchodok aj pre policajných výsluhových dôchodcov.

Rodičovský dôchodok

Novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (zákon č. 352/2022 Z. z.) schválila aj rodičovský dôchodok. Nárok na rodičovský dôchodok má aj poberateľ:

• Starobného alebo invalidného dôchodku priznaného podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý sa podľa zákona č. 328/2002 Z. z. považuje za výsluhový dôchodok.
• Výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku.

Podľa zákona mala Sociálna poisťovňa rozhodnúť o nároku na rodičovský dôchodok a vyplatiť ho do 30. 9. 2024.

Materské a tehotenské dávky

Policajtka a profesionálna vojačka, ktorá je tehotná, má nárok na tehotenské, ak v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa tehotenstva splnila podmienky. Nárok na tehotenské vzniká od začiatku 27. týždňa tehotenstva a výplata nastáva od začiatku mesiaca, v ktorom začal 27. týždeň tehotenstva.

Nárok na materské vzniká policajtke a profesionálnej vojačke od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu (najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom) alebo odo dňa pôrodu, ak nastal skôr. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od jeho vzniku. V prípade, ak žena porodila dve alebo viac detí, nárok na materské trvá dlhšie, v závislosti od počtu detí a osobitnej starostlivosti. Materské sa poskytuje za kalendárne dni.

Policajtka a profesionálna vojačka, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa. Ak dieťa zomrie v období trvania nároku na materské, nárok trvá do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie však do konca 34. týždňa od vzniku nároku.

Policajt, policajtka, profesionálny vojak alebo vojačka, ktorý prevzal do osobnej starostlivosti dve alebo viac detí, má nárok na materské aj po uplynutí pôvodného obdobia, ak sa naďalej osobne stará aspoň o dve z týchto detí, do konca 37. týždňa.

Ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická alebo právnická osoba z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu policajtky, policajta, profesionálnej vojačky alebo profesionálneho vojaka, nárok na materské zaniká dňom prevzatia dieťaťa. Opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej osoby.

Ak sa policajtka, policajt, profesionálna vojačka alebo profesionálny vojak prestal osobne starať o dieťa z iného dôvodu ako je zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia osobnej starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká dňom pokračovania osobnej starostlivosti.

Výpočet náhrad a dôchodkov

Náhrada služobného platu počas dočasnej neschopnosti a nemocenské sa u profesionálneho vojaka určujú za kalendárny deň z čistého denného služobného platu. Rozhodujúce obdobie na zistenie čistého denného služobného platu policajta a profesionálneho vojaka je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná neschopnosť.

Náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo profesionálneho vojaka pri uznaní invalidity patrí v takej výške, aby sa spolu so služobným platom, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom a predčasným starobným dôchodkom rovnala priemernému služobnému platu dosiahnutému v období troch kalendárnych mesiacov pred skončením služobného pomeru.

Jednorazové mimoriadne odškodnenie patrí policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu spôsobeného za nebezpečných alebo obzvlášť nebezpečných podmienok. Suma odškodnenia sa líši v závislosti od podmienok, za ktorých úraz vznikol.

Náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením a náhrada primeraných nákladov spojených s pohrebom sa rozhodne na základe predložených dokladov.

Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí pozostalým, voči ktorým mal zomretý v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom. Vypláca sa vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol zomretý povinný platiť ku dňu svojej smrti, pričom úhrn vyplatených súm nesmie presiahnuť sumu výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý by mal zomretý nárok.

Jednorazové odškodnenie pozostalých patrí manželovi a dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský výsluhový dôchodok, ak nemajú nárok na zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých.

Odchodné a výsluhový príspevok

Policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorí sú po skončení služobného pomeru bezprostredne nasledujúcim dňom opätovne prijatí do služobného pomeru, výsluhový príspevok pri tomto skončení služobného pomeru nepatrí. Odchodné patrí aj tým, ktorí boli opätovne prijatí do služobného pomeru, ak tento novovzniknutý služobný pomer trval nepretržite najmenej 13 rokov. Ak je policajt alebo profesionálny vojak bezprostredne nasledujúcim dňom po skončení služobného pomeru opätovne prijatý do služobného pomeru, odchodné mu po tomto skončení služobného pomeru nepatrí.

Odchodné sa znižuje policajtovi (okrem hasiča), ktorého služobný pomer sa skončil prepustením, ak bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.

Úmrtné a jednorazový príplatok

Ak sa skončí alebo zanikne služobný pomer policajta alebo profesionálneho vojaka úmrtím alebo vyhlásením za mŕtveho, má pozostalý manžel nárok na úmrtné vo výške odchodného, na ktoré by mal policajt alebo profesionálny vojak nárok v čase úmrtia. Ak policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi skončil alebo zanikol služobný pomer úmrtím v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, má oprávnená osoba nárok na jednorazový príplatok k úmrtnému.

Výsluhový dôchodok a jeho výpočet

Na výsluhový dôchodok má nárok aj policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, ak poberal invalidný výsluhový dôchodok a doba trvania služobného pomeru spolu s dobou poberania invalidného výsluhového dôchodku dosahuje najmenej 25 rokov.

Výsluhový dôchodok policajta alebo profesionálneho vojaka je za 25 rokov trvania služobného pomeru 37,5 % základu zisteného podľa § 60. Za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 30. roku vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2 % základu. Za 31. až 35. skončený rok trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3 % základu.

Vdovský výsluhový dôchodok je 60 % výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý mal alebo by bol mal nárok policajt alebo profesionálny vojak ku dňu úmrtia.

Sirotský výsluhový dôchodok je 40 % výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý mal alebo by bol mal nárok policajt alebo profesionálny vojak ku dňu úmrtia. Nárok na výplatu sirotského výsluhového dôchodku zaniká osvojením maloletého dieťaťa alebo ak dieťa prestane byť nezaopatrené.

Do doby trvania služobného pomeru sa započítavajú aj obdobia trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách Československej republiky, Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pred 1. januárom 1993, ako aj v Armáde Českej republiky v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 1997. Rovnako sa započítavajú obdobia pracovného pomeru colníka k colnej správe do 30. júna 1998, výkonu zamestnania záchranára v rôznych organizáciách a výkonu zamestnania v závodnom požiarnom útvare do 31. decembra 2001, či pracovného pomeru príslušníkov Zboru ozbrojenej ochrany železníc.

Konanie o dávke

Konanie o dávke začína na podnet fyzickej osoby, ktorej vznikol nárok na dávku. O dávku je potrebné požiadať písomnou žiadosťou na predpísanom tlačive. Žiadosť o dávku sa predkladá v origináli, prílohy k žiadosti v origináli alebo overenej kópii. Opakujúce sa dávky vypláca odbor sociálneho zabezpečenia každý 15. deň v mesiaci.

Nároky prechádzajúce na pozostalé osoby (manžel, dieťa, rodič) nie sú predmetom dedičstva, stávajú sa ním, ak niet týchto osôb. O vyplatenie dávky žiada jedna z oprávnených osôb za všetky oprávnené osoby spoločne alebo každá z oprávnených osôb osobitne, a to neformálnou písomnou žiadosťou.

tags: #policajny #zbor #vysluhovy #dochodcovia