Nárok na vrátenie príspevkov po vystúpení z odborov a ochrana zamestnancov

Vystúpenie z odborov je rozhodnutie, ktoré môže mať rôzne dôvody a dôsledky. Jednou z otázok, ktoré sa v tejto súvislosti často vynárajú, je nárok na vrátenie príspevkov. Pre pochopenie problematiky nároku na vrátenie príspevkov je dôležité poznať základné princípy fungovania živností a odborov, ako aj relevantné právne predpisy.

Odbory zastupujú záujmy zamestnancov a ich členstvo je dobrovoľné.

Podmienky pre vrátenie príspevkov

Samotná možnosť vrátenia príspevkov po vystúpení z odborov závisí od stanov konkrétnych odborov a ich vnútorných predpisov. Preto je nevyhnutné:

• Preštudovať stanovy odborov: Stanovy sú základným dokumentom, ktorý upravuje práva a povinnosti členov, vrátane podmienok pre vrátenie príspevkov.
• Zistiť podmienky ukončenia členstva: Stanovy zvyčajne obsahujú aj informácie o tom, ako ukončiť členstvo v odboroch a aké sú s tým spojené dôsledky.
• Kontaktovať odborovú organizáciu: Priamo sa informovať u zodpovedných osôb v odborovej organizácii o možnosti vrátenia príspevkov a požadovaných dokumentoch.

Špecifické prípady a situácie

V niektorých prípadoch môžu existovať špecifické situácie, ktoré ovplyvňujú nárok na vrátenie príspevkov. Napríklad:

• Doba členstva: Niektoré odbory môžu mať stanovenú minimálnu dobu členstva, po ktorej je možné požiadať o vrátenie časti príspevkov.
• Dôvod vystúpenia: Dôvod vystúpenia z odborov (napr. odchod do dôchodku, zmena zamestnania) môže mať vplyv na posúdenie nároku na vrátenie príspevkov.
• Použitie príspevkov na konkrétne účely: Ak boli príspevky člena použité na konkrétne účely (napr. úrazové poistenie, právna pomoc), nie je možné žiadať ich vrátenie.

Živnostenské úrady a ich kompetencie

Živnostenské úrady, konkrétne živnostenský úrad II., mali v minulosti rozsiahle kompetencie v oblasti regulácie živnostenského podnikania. Medzi ich právomoci patrilo:

• Udeľovanie živnostenských oprávnení: Živnostenský úrad II. rozhodoval o udelení koncesií pre rôzne druhy živností, napríklad tlačové živnosti, požičiavanie kníh, záloženskú činnosť, stavebné živnosti, hostinské živnosti, prevádzkovanie závodov na výrobu a rozvod elektriny, informačné kancelárie, zubných technikov, cestovné kancelárie, telegrafné agentúry, súkromné detektívne podniky, výrobu zápalného tovaru, spracovanie nafty, vzduchoplavbu a iné.
• Dozor nad dodržiavaním predpisov: Živnostenské úrady kontrolovali, či živnostníci dodržiavajú platné predpisy a nariadenia.
• Rozhodovanie o sporoch: V niektorých prípadoch živnostenské úrady rozhodovali o sporoch medzi živnostníkmi a ich zamestnancami alebo zákazníkmi.
• Spolupráca so spoločenstvami: Živnostenské úrady spolupracovali so živnostenskými spoločenstvami pri riešení problémov a podpore živnostenského podnikania.

Živnostenské spoločenstvá a ich úloha

Živnostenské spoločenstvá zohrávali dôležitú úlohu pri podpore a rozvoji živnostenského podnikania. Medzi ich hlavné úlohy patrilo:

• Zastupovanie záujmov živnostníkov: Spoločenstvá zastupovali záujmy svojich členov voči štátnym orgánom a iným organizáciám.
• Vzdelávanie a poradenstvo: Spoločenstvá organizovali vzdelávacie kurzy a poskytovali poradenstvo pre svojich členov.
• Podpora vzájomnej spolupráce: Spoločenstvá podporovali vzájomnú spoluprácu medzi živnostníkmi a vytvárali platformu pre výmenu skúseností a informácií.
• Riešenie sporov: Spoločenstvá sa podieľali na riešení sporov medzi živnostníkmi a ich zamestnancami alebo zákazníkmi.
• Organizovanie skúšok: Spoločenstvá organizovali skúšky pre učňov a pomocníkov, čím prispievali k zvyšovaniu kvalifikácie pracovnej sily.

Odborné spoločenstvá a ich význam

Odborné spoločenstvá združovali živnostníkov z rovnakého alebo príbuzného odboru, čo prispievalo k:

• Zvyšovaniu odbornosti: Odborné spoločenstvá organizovali odborné školenia a semináre, čím prispievali k zvyšovaniu odbornosti svojich členov.
• Výmena skúseností: Členovia odborných spoločenstiev si vymieňali skúsenosti a informácie o nových technológiách a postupoch.
• Spolupráca pri výskume a vývoji: Odborné spoločenstvá sa podieľali na výskume a vývoji nových produktov a služieb.
• Presadzovanie záujmov odboru: Odborné spoločenstvá presadzovali záujmy svojho odboru voči štátnym orgánom a iným organizáciám.

Vplyv vystúpenia z odborov na zamestnanca

Vystúpenie z odborov je rozhodnutie, ktoré môže mať dôsledky pre zamestnanca. Mnohí zamestnanci, najmä mladší, nemajú motiváciu stať sa členmi odborovej organizácie. Bežne panuje názor, že odbory pre nich aj tak nič neurobia, tak načo im budú platiť členské príspevky? Avšak, či už si členom alebo nie, na tvoje pracovno-právne vzťahy a benefity to má značný vplyv.

Kolektívna zmluva a jej dopad

Je neodškriepiteľné, že výhody Kolektívnej zmluvy platia pre všetkých zamestnancov, teda aj pre tých, ktorí nie sú členmi odborov. Tieto výhody nie sú samozrejmosťou a sú výsledkom kolektívneho vyjednávania. Zákon o kolektívnom vyjednávaní č. 2/1992 Zb. v § 3a odst. 1 uvádza, že ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, pri uzatváraní kolektívnej zmluvy môžu vystupovať len spoločne a vo vzájomnej zhode. Ak sa nedohodnú, zamestnávateľ je oprávnený uzatvoriť kolektívnu zmluvu s odborovou organizáciou s najväčším počtom členov alebo s ostatnými odborovými organizáciami, ktorých súčet členov je väčší ako počet členov najväčšej odborovej organizácie. V takomto prípade sa môžeš cítiť ako "čierny pasažier", pretože využívaš benefity, na ktoré si sa nepodieľal.

Ochrana pri ukončení pracovného pomeru

V oblasti pracovno-právnych vzťahov, najmä pri postihu za rôzne porušenia pracovných či bezpečnostných predpisov, je dôležité mať zodpovedného zástupcu. Zamestnávateľ je povinný vopred prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov, inak sú neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď do siedmich pracovných dní a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti zamestnávateľom.

Ak si neorganizovaný v odboroch, stále sa na teba vzťahujú tieto pravidlá, no môžeš podstúpiť riziko, že najpočetnejšia odborová organizácia, keďže nie si jej členom, prerokuje tvoj prípad iba formálne a nebude ti venovať náležitú pozornosť. Zákonník práce neumožňuje, aby sa zamestnanci odborovo neorganizovaní rozhodli, že nechcú byť zastupovaní žiadnou z foriem zástupcov zamestnancov na pracovisku. Môžu si však zvoliť konkrétnu odborovú organizáciu, ktorá ich bude zastupovať, a to bez ohľadu na počet jej členov.

Prípadová štúdia: Michal Kovačič a TV Markíza

Konkrétny príklad, ktorý zarezonoval v médiách v marci 2024, je vznik odborovej organizácie zamestnancov TV Markíza. Predseda jej štatutárneho orgánu, Michal Kovačič, v júni dostal výpoveď bez súhlasu odborov. Zákon jasne stanovuje, že ak odbory odmietnu udeliť súhlas s výpoveďou člena príslušného odborového orgánu, je táto neplatná.

Ak by chcel Michal Kovačič, aby sa jeho pracovný pomer na základe výpovede neskončil, musí zamestnávateľovi v prvom rade oznámiť, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Zároveň by mal svojho zamestnávateľa zažalovať. Žalobu o neplatnosť výpovede musí podať najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer podľa výpovede skončiť. Hoci je výpoveď neplatná, nie je isté, že bude súdne úspešný, ak sa člen príslušného odborového orgánu proti výpovedi neodsúhlasenej odbormi bráni súdnou cestou.

Financovanie a kolektívne zmluvy vyššieho stupňa

Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ SR) deklaruje pripravenosť podpísať kolektívne zmluvy vyššieho stupňa pre štátnu a verejnú službu. Avšak, zástupcovia zamestnávateľov (ZMOS a SK8) dlhodobo odmietajú podpísať tieto zmluvy, pokiaľ im vláda SR nezabezpečí dofinancovanie na pokrytie záväzkov vyplývajúcich z týchto zmlúv. Bez podpisov druhej strany by boli kolektívne zmluvy vyššieho stupňa neplatné a neúčinné. V takomto prípade KOZ SR odporúča svojim odborovým zväzom a základným odborovým organizáciám zabezpečiť všetky sociálne benefity prostredníctvom svojich tzv. podnikových kolektívnych zmlúv.

Súčasťou kolektívnych zmlúv sú dojednané aj tzv. sociálne benefity, ako priaznivejšia úprava dĺžky pracovného času, výmera dovolenky o týždeň viac oproti zákonu, odchodné a odstupné zvýšené o jeden funkčný plat nad rozsah zákona, príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie, či prídel do sociálneho fondu. Zároveň získavajú verejní a štátni zamestnanci 2 dni na zotavenie.

Zhrnutie a odporúčania

Či už chceš alebo nechceš byť členom odborov, alebo si sa členstva vzdal, nestaneš sa nezávislým, neutrálnym a slobodným. V skutočnosti je v tom len rozdiel členského príspevku. Ak si členom niektorej odborovej organizácie, máš sa na koho obrátiť a kto ťa bude hájiť s využitím všetkých zákonných možností. Ak nie si členom, aj tak o tebe bude spolurozhodovať odborová organizácia, no je otázne, či pri tvojej obhajobe bude postupovať rovnako ako pri vlastnom členovi.

Svojou neorganizovanosťou v odboroch, či opustením ich radov sa len vzdávaš svojho mandátu najpočetnejšej odborovej organizácii na svojom pracovisku, možno práve tej, z ktorej si vystúpil. Stojí za uváženie, ktorá odborová organizácia najlepšie vystihuje tvoje potreby a názory. Investícia do členského príspevku, hoci len vo výške cca 5,- € mesačne, môže byť najrozumnejšou investíciou do tvojej pracovno-právnej budúcnosti a stáleho mesačného príjmu, nehľadiac ani na ďalšie výhody.

tags: #po #vystupeni #z #odborov #mam #narok