Nároky dočasne prideleného zamestnanca: Komplexný sprievodca

Dočasné pridelenie zamestnanca predstavuje špecifický pracovnoprávny vzťah, ktorý so sebou prináša určité práva a povinnosti pre všetky zúčastnené strany - zamestnanca, jeho "materského" zamestnávateľa a užívateľského zamestnávateľa. Pochopenie týchto nárokov je kľúčové pre zabezpečenie súladu s legislatívou a ochranu práv dočasne pridelených pracovníkov. Článok sa podrobne zameriava na podmienky dočasného pridelenia, nároky zamestnancov vrátane dôležitých aspektov dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) a s ňou spojených povinností.

Podstata a podmienky dočasného pridelenia

Dočasné pridelenie zamestnanca je upravené v § 58 a § 58a ZP. Kľúčovou podmienkou je, že dočasné pridelenie sa musí dohodnúť medzi zamestnancom a jeho "materským" zamestnávateľom, a to písomne. Zároveň musí byť uzatvorená dohoda o dočasnom pridelení aj medzi zamestnávateľom (agentúrou dočasného zamestnávania alebo iným zamestnávateľom) a užívateľským zamestnávateľom.

Existujú však určité obmedzenia. Dočasné pridelenie nie je možné dohodnúť na výkon prác zaradených do kategórie 4. Dôležité je tiež, že užívateľský zamestnávateľ nemôže zamestnanca, ktorý je k nemu dočasne pridelený, dočasne prideliť k inému užívateľskému zamestnávateľovi. Ak zamestnávateľ chce zamestnanca dočasne prideliť k užívateľskému zamestnávateľovi, musí so zamestnancom uzavrieť dohodu o dočasnom pridelení.

Maximálna doba pridelenia a jej dôsledky

Dočasné pridelenie možno dohodnúť najdlhšie na 24 mesiacov. V rámci tejto lehoty je možné dočasné pridelenie k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac 4 krát. Opätovné pridelenie je také, kedy je zamestnanec pridelený k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi v lehote do 6 mesiacov od ukončenia ostatného dočasného pridelenia.

Tieto obmedzenia (max. 24 mesiacov, max. 4 predĺženia) sa však netýkajú dočasného pridelenia z dôvodu podľa § 48 ods. 4 písm. c) Zákonníka práce (napríklad z dôvodu náhrady dočasne neprítomného zamestnanca). V prípade porušenia povinností pri maximálnej dobe pridelenia dôjde podľa § 58 ods. 7 ZP zo zákona k zániku pracovného pomeru medzi zamestnancom a pôvodným zamestnávateľom a k vzniku pracovného pomeru na neurčitý čas medzi zamestnancom a užívateľským zamestnávateľom. V takom prípade je užívateľský zamestnávateľ povinný najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa vzniku pracovného pomeru vydať zamestnancovi písomné oznámenie o jeho vzniku s tým, že pracovné podmienky zamestnanca sa primerane spravujú dohodou o dočasnom pridelení medzi pôvodným zamestnávateľom a zamestnancom.

Pracovné a mzdové podmienky

Jednou z kľúčových zásad dočasného pridelenia je, že pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne prideleného zamestnanca musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa (§ 58 ods. 9 ZP). Pracovnými podmienkami a podmienkami zamestnávania sa rozumejú mzdové podmienky, dĺžka pracovného času, odpočinok, prestávky v práci, práca nadčas, práca v noci, práca vo sviatok, dovolenka, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, náhrady pri dočasnej pracovnej neschopnosti a pod.

Aby si túto povinnosť mohol užívateľský zamestnávateľ splniť, zamestnávateľ, ktorý mu pridelil zamestnanca, je mu na požiadanie bezodkladne povinný poskytnúť potrebné údaje (napríklad o vyplatenej mzde a pod.). Podľa § 58a ods. 4 ZP zamestnávateľ je povinný na požiadanie užívateľskému zamestnávateľovi bezodkladne poskytnúť údaje, ktoré sú potrebné na to, aby užívateľský zamestnávateľ mohol skontrolovať, či zamestnávateľ dodržiava povinnosť podľa § 58 ods. 9 ZP, druhej vety, vo vzťahu k mzdovým podmienkam zamestnancov, ktorí k nemu boli dočasne pridelení.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP)

Užívateľský zamestnávateľ je povinný zabezpečovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci rovnako ako ostatným zamestnancom. Podľa zákona č. 124/2006 Z. z. je zamestnávateľ povinný písomne informovať preventívne a ochranné služby (§ 21 - bezpečnostný technik, pracovná zdravotná služba) o zamestnávaní zamestnanca k nemu dočasne prideleného (viď § 6 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z. z.).

Maskované dočasné pridelenie

Zákon výslovne rieši tzv. „maskované“ dočasné pridelenie. Ak platia predpoklady, že dochádza k poskytovaniu zamestnancov na činnosť, ktorá tvorí predmet činnosti užívateľského zamestnávateľa a títo zamestnanci sú riadení užívateľským zamestnávateľom a práca sa vykonáva prevažne v jeho priestoroch, na jeho zariadeniach alebo pracovnými prostriedkami, nie je možné medzi dvoma zamestnávateľmi uzavrieť zmluvu o poskytnutí služieb. Musí sa uzavrieť zmluva o dočasnom pridelení zamestnancov - jeden zamestnávateľ musí druhému zamestnancov „zapožičať“. Týmto sa zabraňuje obchádzaniu ustanovení o porovnateľných pracovných a mzdových podmienkach pre dočasne pridelených zamestnancov v porovnaní s tzv. kmeňovými zamestnancami užívateľského zamestnávateľa. Napríklad, ak spoločnosť A, ktorej predmetom činnosti je výroba komponentov pre motorové vozidlá, si chce dohodnúť subdodávku prác od spoločnosti B, ktorá jej v skutočnosti poskytne zamestnancov, musia sa uzatvoriť dohody o dočasnom pridelení.

Dovolenka a cestovné náhrady

Ak bol zamestnanec dočasne pridelený na výkon práce pre iného užívateľského zamestnávateľa, poskytne mu dovolenku alebo jej časť tento užívateľský zamestnávateľ.

Počas dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu len užívateľský zamestnávateľ (§ 57 ods. 2 ZP). Náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách dočasne prideleným zamestnancom vypláca užívateľský zamestnávateľ. Pravidelné pracovisko zamestnanca vyslaného na pracovnú cestu počas dočasného pridelenia je jeho miesto výkonu práce počas dočasného pridelenia dohodnuté podľa § 58 ods. 5 ZP v dohode o dočasnom pridelení alebo v pracovnej zmluve. Na tento účel sa § 2 ods. 3 zákona o cestovných náhradách nebude aplikovať, t. j. nebude sa môcť dohodnúť pravidelné pracovisko iným miestom a pravidelné pracovisko sa nebude môcť so zamestnancom, u ktorého častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania dohodnúť v mieste jeho pobytu (trvalý alebo prechodný pobyt). Dočasne pridelenému zamestnancovi môže počas dočasného pridelenia poskytnúť náhrady aj jeho ("materský") zamestnávateľ, a to najviac v rozsahu a do výšky ako pri pracovnej ceste.

Nároky počas dočasnej pracovnej neschopnosti (PN)

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie.

Náhrada príjmu od zamestnávateľa

Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ (pôvodný zamestnávateľ, ktorý zamestnanca pridelil) najviac počas prvých 14 dní práceneschopnosti zamestnanca. Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca).

Nemocenské od Sociálnej poisťovne

Od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniká nárok na nemocenské, ak práceneschopnosť presiahne 14 dní. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Sociálna poisťovňa oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách. Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive. Lekár v ePN vyznačí deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, poistný vzťah, vo vzťahu ku ktorému poistenec vzhľadom na chorobu môže vykonávať zárobkovú činnosť (ak to zdravotný stav pacienta umožňuje) a určí poistencovi liečebný režim. Vystavená ePN sa vzťahuje na všetky poistné vzťahy (sociálne poistenia), z ktorých osoba v čase uznania dočasnej pracovnej neschopnosti vykonáva zárobkovú činnosť, pričom príslušný ošetrujúci lekár môže vylúčiť tie poistné vzťahy, z ktorých osoba môže zárobkovú činnosť počas dočasnej pracovnej neschopnosti vykonávať.

Áno, ide o zákonnú povinnosť zamestnávateľa nahlasovať údaje k ePN Sociálnej poisťovni. Pri každej ePN (bez ohľadu na dôvod jej vzniku) má zamestnávateľ v SES prístupný formulár „Potvrdenie pri vzniku ePN“. Ak bude dôvod ePN pracovný úraz/choroba z povolania, zodpovedný zamestnávateľ je povinný do troch dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca oznamovať aj obdobie (dni od - do), za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu.

Vystavená ePN sa vzťahuje na všetky aktívne sociálne poistenia a ochranné lehoty po zániku nemocenského poistenia, ale aj na sociálne poistenia (pracovné pomery) vzniknuté počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak nový pracovný pomer vznikne počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, z nového pracovného pomeru konanie o nemocenskom/úrazovom príplatku nevzniká.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Kontrola dodržiavania liečebného režimu je výlučným právom Sociálnej poisťovne, nie zamestnávateľa. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.

Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Vychádzky sú súčasťou liečebného režimu. Zákon nedovoľuje Sociálnej poisťovni oznamovať zamestnávateľom vychádzky zamestnanca počas pracovnej neschopnosti. Tento údaj má dostupný iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca. Zamestnávateľ má právo iba kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese.

Čo robiť pri kontrole?

Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie. Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Oznamovanie údajov o PN

Zákon presne určuje, ktoré údaje môže Sociálna poisťovňa oznamovať zamestnávateľovi (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Zákon nedovoľuje Sociálnej poisťovni oznamovať zamestnávateľom údaje o poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Tento údaj má dostupný iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca.

tags: #pn #docasne #prideleneho #zamestnanca