Komplexný sprievodca pracovnou zmluvou a PN v Nemecku

Vstup na trh práce v Nemecku môže byť pre cudzincov vzrušujúci, ale aj náročný. Jedným z kľúčových krokov je pochopenie nemeckej pracovnej zmluvy (Arbeitsvertrag) a súvisiacich aspektov, ako sú práva a povinnosti zamestnanca, predovšetkým v prípade práceneschopnosti. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, čo by mala obsahovať oficiálna nemecká pracovná zmluva, aké sú vaše práva a povinnosti ako zamestnanca a na čo si dať pozor.

Úvod do nemeckého pracovného práva

Nemecké pracovné právo je rozsiahly a komplexný systém, ktorý chráni práva zamestnancov. Základom je písomná pracovná zmluva, ktorá definuje podmienky zamestnania. Okrem zmluvy samotnej platia aj zákony, kolektívne zmluvy (Tarifverträge) a podnikové dohody (Betriebsvereinbarungen), ktoré upravujú pracovné vzťahy. Pri zmluve o učebnom pomere sa musí skúšobná doba dohodnúť. Musí byť minimálne jeden mesiac a trvať môže nanajvýš štyri mesiace. Počas skúšobnej doby môže zamestnávateľ alebo učeň učebný pomer kedykoľvek neodkladne vypovedať.

Nemecké pracovné zmluvy nepodliehajú principiálne žiadnej forme, avšak výnimkou je zmluva na dobu určitú, kde je zo zákona zamestnávateľ povinný s vami podpísať písomnú pracovnú zmluvu. Podľa zákona „Nachweisgesetz“ musí zamestnávateľ najneskôr do jedného mesiaca po dohodnutom začiatku pracovného pomeru podpísať základné zmluvné podmienky na dokumente (zmluve) a zároveň ich zamestnancovi doručiť. V prípade, ak si zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, nedôjde k neúčinnosti, resp. v prípade pochybností, čo sa zmluvy týka, sú ústne dohody na prvom mieste a zastávajú rozhodujúce postavenie. Pod pojmom zmluvná sloboda (Vertragsfreiheit) zahŕňa živnostenský zákon (Gewerbeordnung, skratka GewO) voľnú podobu stvárnenia pracovnej zmluvy.

Typy pracovných zmlúv

V Nemecku rozlišujeme niekoľko typov pracovných zmlúv, ktoré definujú trvanie a podmienky zamestnania:

• Zmluva na dobu neurčitú (unbefristeter Arbeitsvertrag): Pracovný pomer trvá bez časového obmedzenia, až kým ho jedna zo strán neukončí výpoveďou.
• Zmluva na dobu určitú (befristeter Arbeitsvertrag): Pracovný pomer je obmedzený na konkrétne obdobie alebo do splnenia určitej úlohy. Existujú pravidlá, ktoré obmedzujú opakované predlžovanie zmlúv na dobu určitú. Jednou časťou obsahu pracovných zmlúv môže byť časové ohraničenie. V zmysle vypršania platnosti: zamestnanec a zamestnávateľ sa zhodnú na tom, kedy bude zmluva ukončená. Ako často môže byť časovo ohraničená zmluva predĺžená, závisí od dôvodu ohraničenia. Zmluva bez objektívneho dôvodu podľa zákona „Teilzeit- und Befristungsgesetz“ (skratka TzBfG) môže byť nanajvýš dva roky časovo ohraničená. V priebehu tohto obdobia dovoľujú zákonodarcovia predĺžiť zmluvu nanajvýš trikrát. Výnimkou sú starší zamestnanci (nad 52 rokov), ktorí boli po vstupe do pracovného pomeru minimálne štyri mesiace bez zamestnania. V tomto prípade je prípustná doba piatich rokov. Ak firma nemá viac ako štyri roky, taktiež tu platia zvláštne úpravy. Časovo ohraničená zmluva môže byť v tomto prípade ohraničená na štyri roky.
• Práca na čiastočný úväzok (Teilzeit): Zamestnanec pracuje menej hodín, ako je bežný pracovný čas (zvyčajne 40 hodín týždenne).
• Brigáda (Minijob): Zamestnanie s nízkym príjmom (do 450 eur mesačne), ktoré je oslobodené od daní a odvodov na sociálne zabezpečenie pre zamestnanca.

Povinné náležitosti pracovnej zmluvy (Arbeitsvertrag)

Hoci neexistuje jednotný záväzný vzor pre nemeckú pracovnú zmluvu, existujú určité informácie, ktoré musia byť v zmluve uvedené podľa zákona (Nachweisgesetz). Medzi tieto patria:

• Meno a adresa zamestnávateľa a zamestnanca: Identifikácia oboch strán zmluvného vzťahu.
• Dátum nástupu do práce: Presný deň začiatku pracovného pomeru.
• Miesto výkonu práce: Adresa, kde bude zamestnanec vykonávať svoju prácu. Ak je pracovisko variabilné, musí to byť uvedené.
• Popis pracovnej činnosti: Podrobný popis povinností a zodpovedností zamestnanca.
• Výška mzdy: Presná suma hrubej mzdy a spôsob jej vyplácania (napr. mesačne, týždenne).

Podľa nemeckých zákonov musí byť pracovná zmluva (Arbeitsvertrag) uzatvorená písomne, ak ide o pracovný pomer na dobu neurčitú. V opačnom prípade, resp. pri pracovnom pomere na dobu určitú, môže mať pracovná zmluva aj ústnu podobu. Zamestnávateľ vám však nemusí vyhotoviť pracovnú zmluvu vo vašom rodnom jazyku. Ak jej nerozumiete, pred podpisom si ju určite dajte preložiť.

Dôležité klauzuly v pracovnej zmluve

Okrem povinných náležitostí môže pracovná zmluva obsahovať aj ďalšie klauzuly, ktoré upravujú pracovný pomer. Je dôležité ich pozorne prečítať a porozumieť im:

• Skúšobná doba (Probezeit): Obdobie na začiatku pracovného pomeru (zvyčajne 6 mesiacov), počas ktorého je možné pracovný pomer ľahšie ukončiť. Skúšobná doba môže trvať od 3 do 6 mesiacov, pričom horná hranica sa väčšinou uplatňuje pri dlhodobom pracovnom pomere. Skúšobná doba platí nielen pre pracovnú zmluvu na dobu určitú, ale aj na dobu neurčitú. Osobitná ochrana pred prepustením tehotných zamestnankýň existuje aj v rámci skúšobnej doby. Skúšobná doba môže byť predĺžená, len ak s tým súhlasia obidve zúčastnené strany. Nezamieňajte si slovo „Probearbeitsvertrag“ s „Probezeit“. Probearbeitsvertrag predstavuje zmluvu na dobu určitú s objektívnym dôvodom. Objektívny dôvod je „skúška, vyskúšanie“. Za normálnych okolností môže trvať tiež maximálne šesť mesiacov.
• Klauzula o mlčanlivosti (Verschwiegenheitsklausel): Zamestnanec sa zaväzuje, že nebude prezrádzať dôverné informácie o spoločnosti.
• Zákaz konkurencie (Wettbewerbsverbot): Obmedzenie pre zamestnanca vykonávať po skončení pracovného pomeru činnosť, ktorá by mohla konkurovať bývalému zamestnávateľovi.
• Klauzula o preložení (Versetzungsklausel): Zamestnávateľ si vyhradzuje právo preložiť zamestnanca na iné pracovisko alebo na inú pozíciu.

Práva a povinnosti zamestnanca

Nemecké pracovné právo zaručuje zamestnancom rozsiahle práva, ale aj ukladá určité povinnosti.

Práva zamestnanca:

• Právo na mzdu: Zamestnávateľ je povinný vyplácať zamestnancovi dohodnutú mzdu včas a v plnej výške. Mzda je jedným z hlavných bodov, ktorý musí obsahovať vaša pracovná zmluva. Aj z tohto dôvodu odporúčame uzatvoriť so zamestnávateľom písomnú pracovnú zmluvu. Nemecko sa zaraďuje medzi krajiny s vysokou minimálnou hodinovou mzdou.
• Právo na dovolenku: Zamestnanec má nárok na platenú dovolenku v súlade so zákonom alebo kolektívnou zmluvou. Zákonný minimálny nárok na dovolenku je 20 dní ročne. Plný nárok na dovolenku vzniká až po šiestich odpracovaných mesiacoch. Dovolenka počas skúšobnej doby je možná po dohode so zamestnávateľom.
• Právo na ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci: Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť bezpečné a zdravé pracovné prostredie.
• Právo na ochranu pred diskrimináciou: Zamestnávateľ nesmie diskriminovať zamestnanca z dôvodu rasy, pohlavia, náboženstva, veku alebo sexuálnej orientácie.
• Právo na výpovednú lehotu: Pri ukončení pracovného pomeru musí zamestnávateľ dodržať zákonnú alebo zmluvne dohodnutú výpovednú lehotu.
• Právo na odstupné (Abfindung): Za určitých okolností, napríklad pri prepúšťaní, má zamestnanec nárok na odstupné.

Povinnosti zamestnanca:

• Povinnosť vykonávať prácu: Zamestnanec je povinný vykonávať prácu, na ktorú sa zaviazal v pracovnej zmluve.
• Povinnosť lojality: Zamestnanec je povinný chrániť záujmy zamestnávateľa a nepoškodzovať jeho dobré meno.
• Povinnosť dodržiavať pracovný čas: Zamestnanec je povinný dodržiavať dohodnutý pracovný čas a prichádzať do práce včas. Dĺžka pracovnej doby predstavuje 8 hodín denne. Súčasťou pracovnej doby je 30-minútová prestávka, na ktorú máte nárok najneskôr po šiestich odpracovaných hodinách. Ak je váš pracovný čas kratší ako 6 hodín, nárok na prestávku vám nevzniká. Nezabudnite, že v Nemecku je za pracovný deň považovaná aj sobota. V Nemecku určuje zákon o pracovnom čase (Arbeitsgesetz, skratka ArbZG) najvyššiu hranicu dennej a týždňovej pracovnej doby. Ak je to nutné, je možné medzi zamestnávateľom a zamestnancom dohodnúť pracovný čas tak, aby vyhovoval obidvom zúčastneným stranám, napríklad krátky a dlhý pracovný deň. Všedná pracovná doba podľa spomenutého zákona ArbZG predstavuje 8 hodín denne, ktorá nemôže byť štandardne prekročená (nepočítajú sa do nej prestávky). Za pracovný deň sa podľa uvedeného zákona berú všetky dni od pondelka do soboty (vrátane). Podľa § 3 zákona o pracovnom čase je pracovná doba stanovená na 8 hodín na deň, zo zásady šesťdňového pracovného týždňa, a teda je základom pre 48 hodinový pracovný týždeň, to znamená šesť dní s rovnakým osemhodinovým pracovným trvaním. Túto pracovnú dobu je možné mimoriadne predĺžiť na maximálne 10 hodín na deň.
• Povinnosť hlásiť práceneschopnosť: V prípade choroby je zamestnanec povinný informovať zamestnávateľa čo najskôr a predložiť lekárske potvrdenie.

Minimálna hodinová mzda v Nemecku

Nemecko sa zaraďuje medzi krajiny s vysokou minimálnou hodinovou mzdou, ktorá sa zvyšuje nasledovne:

Zdravotné a sociálne poistenie v Nemecku

V zásade platí, že na zdravotné poistenie sa prihlasujete v tej krajine, v ktorej pracujete. Čo sa týka Nemecka, zdravotné poistenie musíte uzatvoriť ihneď, ako nastúpite do pracovného pomeru (ideálne ešte pred nástupom). Výber zdravotnej poisťovne je na vás, pričom si môžete vybrať z cca 145 poisťovní. Následne zamestnávateľa informujete o výbere zdravotnej poisťovne, do ktorej vás dňom nástupu do zamestnania prihlási a do ktorej za vás bude odvádzať príspevky na sociálne zabezpečenie. Nemecko rozlišuje dva druhy zdravotného poistenia. Prvým je zákonné zdravotné poistenie, ktoré je prístupné pre všetkých. Súkromné zdravotné poistenie je druhým typom, na ktoré má nárok len osoba s hrubým mesačným príjmom vyšším ako 6 150 €.

Zdravotné poistenie je súčasťou sociálneho zabezpečenia, ktoré zahŕňa aj tieto druhy sociálneho poistenia:

• dôchodkové poistenie,
• poistenie v nezamestnanosti,
• poistenie dlhodobej starostlivosti.

Potvrdenie o prihlásení do systému sociálneho zabezpečenia dostanete od zamestnávateľa na začiatku aj na konci pracovného pomeru. Dôkladne si ho uschovajte, keďže slúži ako potvrdenie o dobách zamestnania.

Príspevky na sociálne zabezpečenie v Nemecku v roku 2025

¹⁾ Od roku 2015 môže zdravotná poisťovňa určiť dodatočný príspevok na zdravotné poistenie. Jeho priemerná sadzba je 1,6 % a delí sa rovnakým percentom medzi zamestnanca a zamestnávateľa.

²⁾ Výška príspevku je daná počtom detí. Pre zamestnancov bez detí platí sadzba 2,4 %.

Práceneschopnosť (PN) v Nemecku

Práca v Nemecku prináša mnoho výhod, ale aj povinností, ktoré je potrebné poznať. Jednou z dôležitých oblastí je práceneschopnosť (PN), často nazývaná "maródka". Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako postupovať v prípade PN v Nemecku, s dôrazom na práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov. Cieľom je poskytnúť jasné a zrozumiteľné informácie pre rôzne cieľové skupiny, od študentov po profesionálov, a vyhnúť sa bežným klišé a mylným predstavám.

Povinnosti zamestnanca pri práceneschopnosti

Svojho zamestnávateľa informujte o chorobe čo najskôr, a to telefonicky, prípadne ešte pred začatím práce. Oznámte mu približnú dĺžku neprítomnosti na pracovisku. Dňom nástupu do zamestnania v Nemecku je zamestnávateľ povinný vás prihlásiť na zdravotnej poisťovni a na príslušnom úrade sociálneho poistenia. Ako doklad o tom slúži tlačivo potvrdenie o prihlásení - Meldebescheinigung zur Sozialversichrung für Arbeitnehmer nach §25 DEÜV. Toto tlačivo by vám mal dať zamestnávateľ na začiatku a aj po ukončení zamestnania.

Ak práceneschopnosť trvá dlhšie ako tri kalendárne dni, musíte zamestnávateľovi predložiť potvrdenie od lekára tzv. Krankenschein, a to najneskôr v štvrtý deň choroby. Krankenschein má dve strany, prvú vrchnú stranu musíte odovzdať zamestnávateľovi a druhú stranu, spodnú musíte poslať na svoju zdravotnú poisťovňu v Nemecku. Počas trvania vašej práceneschopnosti nemáte odchádzať z Nemecka bez súhlasu zdravotnej poisťovne, aby ste neutrpeli finančnú ujmu. V prípade práceneschopnosti, resp. zdravotného úrazu, hospitalizácie počas dovolenky doma na Slovensku ste povinní ihneď informovať svojho zamestnávateľa a nahlásiť vašu práceneschopnosť zdravotnej poisťovni v Nemecku. Zdravotnej poisťovni musíte následne poslať všetky lekárske správy zo Slovenska a neustále ich informovať o každej lekárskej kontrole, len v tom prípade vám budú vyplácané nemocenské dávky počas práceneschopnosti.

Elektronické zasielanie PN-ky (Krankenschein)

Od 1. júla 2022 začalo fungovať zasielanie tlačiva Krankenschein / PN-ky zamestnávateľovi elektronicky, a síce zdravotnými poisťovňami. V praxi to znamená, že tlačivo už nemusia chorí zamestnanci doručovať zamestnávateľovi, ale túto povinnosť prevzala zdravotná poisťovňa.

Vystavenie tlačiva PN

Ak ste ochoreli a váš zdravotný stav si vyžaduje liečbu v domácom prostredí, potom vám lekár v Nemecku vystaví elektronickú PN-ku, teda Krankenschein / Arbeitsunfähigkeitscheinigung. Zmluvní lekári zasielajú informáciu o vystavení PN-ky aj príslušnej zdravotnej poisťovni. Informačnú povinnosť teda má ošetrujúci lekár a nie zamestnanec. Odporúčame sa však informovať o zaužívanom postupe vášho ošetrujúceho lekára.

Ak pracujete v Nemecku a navštívite lekára na Slovensku, potom vám elektronickú PN vystaví lekár na Slovensku. Požiadajte ho, aby použil medzinárodné kódy pre diagnózy a ochorenia. O tejto skutočnosti opäť bezodkladne informujete vášho zamestnávateľa i vašu nemeckú zdravotnú poisťovňu.

Zmeny v roku 2023 a "Odpis ePN"

Zmeny začiatkom roka 2023 ohľadom prechodu na elektronické PN-ky spôsobili, že lekári nevystavujú tlačivo PN-ky v papierovej podobe. Ak lekár teda na Slovensku potvrdzuje pracovnú neschopnosť ePN-kou, potom osoba uplatňujúca si nemocenské v inom štáte EÚ požiada tohto lekára o vystavenie tzv. "Odpis ePN". Slovenský elektronický systém nie je totiž prepojený s elektronickými systémami iných štátov EÚ. Toto tlačivo slúži aj na uplatnenie si nároku na nemocenské ako i na preukázanie vzniku, priebehu, ukončenia pracovnej neschopnosti v inom štáte EÚ.

E-formuláre v prípade PN

Môže sa stať, že nemecká zdravotná poisťovňa bude trvať aj na vystavení E-formulárov. V takom prípade požiada zdravotná poisťovňa Sociálnu poisťovňu o vystavenie E-formulárov alebo požiada vás o zabezpečenie a doručenie týchto E-formulárov. Pobočka Sociálnej poisťovne vystaví nasledujúce E-formuláre:

• E 115 - Žiadosť o peňažné dávky za PN
• E 116 - Lekárska správa o PN
• E 118 - Oznámenie o neuznaní alebo skončení PN

Odporúčame vám informovať sa o požadovanom postupe priamo v zdravotnej poisťovni v Nemecku - kontakty na pobočky AOK v Nemecku.

Nemocenské dávky a ich výška

Počas PN v Nemecku platí nemocenské dávky prvých 6 týždňov zamestnávateľ. Vtedy dostanete 100% platu. Potom zdravotná poisťovňa, ktorá vypláca nemocenské dávky vo výške 70% vášho hrubého platu. Zdravotná poisťovňa vypláca nemocenskú dávku aj po skončení pracovného pomeru, najdlhšie však 78 týždňov.

Ukončenie pracovného pomeru a nezamestnanosť

Nemeckí zamestnávatelia pri vypovedaní pracovného pomeru musia postupovať v zmysle „Kundigungsschutzgesetz“ (zákon o ochrane pri výpovedi). Pre malé podniky sa zákon o ochrane pri výpovedi neuplatňuje (pod malými podnikmi sa rozumejú tie, ktoré zamestnávajú menej ako 10 ľudí na plný úväzok).

V Nemecku môžete podať sťažnosť proti výpovedi do troch týždňov na „Arbeitsgericht“ (pracovný súd). Výpoveď zo zamestnania môžete konzultovať nielen s komerčným právnikom, ale aj v niektorom z bezplatných poradenských centier, ktoré má Nemecko prakticky v každom regióne.

Najčastejšie sa výpoveď podáva písomnou formou. Ak ju podpíšete, znamená to, že vyjadrujete svoj súhlas s uvedenými faktami. Pri výpovedi dohodou pozor na to, aby ste sa nepripravili o nároky a práva. Výpoveď podpíšte len vtedy, ak ste všetkému rozumeli a v zásade súhlasíte s rozviazaním pracovného pomeru.

Výpovedná doba

Dĺžka výpovednej doby je zvyčajne štyri týždne, pokiaľ to vaša pracovná zmluva neustanovuje inak. Pokiaľ ste v skúšobnej dobe, vzťahuje sa na vás výpovedná doba minimálne 2 týždne. Pri dĺžke výpovednej doby existujú aj výnimky. Za určitých okolností môžete dostať výpoveď aj s okamžitou platnosťou. Na takýto typ výpovede však musí mať zamestnávateľ vážny dôvod. Dôvody na výpoveď by mali byť uvedené vo vašej pracovnej zmluve, prípadne v tzv. „Tarifvertrag“ (kolektívna zmluva).

Skúšobná doba a výpoveď

Skúšobná doba v Nemecku je spravidla stanovená na 6 mesiacov, pokiaľ pracovná zmluva neustanovuje inak. Po skončení výpovednej doby už zamestnávateľ (pokiaľ bola výpoveď daná zo strany zamestnávateľa) musí uviesť konkrétny dôvod ukončenia pracovného pomeru, a to môžu byť:

• Prevádzkové dôvody
• Osobné dôvody
• Správanie

Pri závažnom porušení pracovnej zmluvy môžu dôjsť k okamžitému rozviazaniu pracovnej zmluvy, pričom výpovedná lehota v takomto prípade nehrá úlohu. Dôvodmi pre okamžitú výpoveď môže byť:

• Trestný čin
• Vážna urážka nadriadeného
• Sexuálne obťažovanie
• Poškodzovanie dobrého mena
• Vyzradenie obchodného tajomstva

Výpoveď počas choroby - práceneschopnosti / PN

Za určitých okolností môžete v Nemecku dostať výpoveď i počas PN - ky. Musí to byť však v súlade s „Kundigungsschutzgesetz“ (zákon o ochrane pri výpovedi). Vzhľadom na to, že pre bežného človeka je náročné posúdiť opodstatnenosť výpovede, odporúčame dôkladne preštudovať pracovnú zmluvu, prípadne „Tarifvertrag“ (kolektívna zmluva) alebo sa obrátiť na právnika, či poradenské centrum. Výpoveď z dôvodu Corona pandémie sa považuje za neopodstatnenú.

V prípade, že váš pracovný pomer končí počas vašej pracovnej neschopnosti, môžete si nemocenské „Krankengeld“ žiadať v zdravotnej poisťovni „Krankenkasse“ v Nemecku. Svoju PN-ku „Krankschreibung“ zašlite do zdravotnej poisťovne „Krankenkasse“. V prípade, že sa chystáte opustiť Nemecko, kontaktujte svoju pobočku zdravotnej poisťovne, aby ste nestratili nárok na vyplácanie nemocenských dávok.

V prípade, že ste opäť zdravý, môžete sa zaevidovať na úrade práce „Arbeitsagentur“. Požiadajte o registráciu ihneď (najneskôr do 3 dní).

Freistellung

„Freistellung“ je ukončenie pracovného pomeru, pričom je dodržaná výpovedná lehota, ale plat sa naďalej vypláca.

Zdravotné poistenie po skončení pracovného pomeru

„Krankenversicherungsschutz“ (zdravotné poistenie) sa na vás vzťahuje aj po skončení pracovného pomeru ešte nasledujúcich 30 dní. Toto poistenie sa na vás vzťahuje aj v prípade, ak si nájdete nové zamestnanie / získate dávky v nezamestnanosti (Arbeitslosengeld) / ste poistený cez vášho partnera. V prípade, že sa na vás nevzťahuje ani jedna možnosť, poistenie si musíte hradiť ako „dobrovoľný platca“. V prípade, že opúšťate Nemecko, mali by ste vašu pobočku zdravotnej poisťovne o svojom zámere informovať a odhlásiť sa z pobytu. Inak by mohla zdravotná poisťovňa od vás naďalej požadovať príspevky na poistenie.

Odstupné v Nemecku

Ak si myslíte, že vám zamestnávateľ musí pri skončení pracovného pomeru vyplatiť odstupné, je to omyl. V Nemecku neexistuje zákonný nárok na odstupné. Väčšinou sa dohodne dobrovoľne alebo sa stanoví súdnym rozhodnutím. Vo všeobecnosti sa vníma ako finančná kompenzácia za stratu zárobku zo zamestnania.

Za akých situácií si možno nárokovať odstupné?

• Prepustenie z organizačných dôvodov
• Ukončenie pracovnej zmluvy
• V prípade, že dôjde k vyrovnaniu na tzv. zmierovacom pojednávaní
• Rozsudkom o zrušení pracovného pomeru v konaní o tzv. ochrane pred prepustením (Kündigungsschutzgesetz)

Zároveň však platí, že:

• sa uplatňuje zákon o ochrane pred prepustením (Kündigungsschutzgesetz -KSchG) alebo
• je odstupné dohodnuté zamestnaneckou radou - formou tzv. sociálneho plánu alebo
• odstupné vyplýva z kolektívnej zmluvy alebo
• o ňom rozhodol pracovný súd, a to spôsobom, kedy zamestnanec podal žalobu „o ochranu pred prepustením“ na pracovný súd (do 3 týždňov od doručenia výpovede zo strany zamestnávateľa) a súd skonštatuje, že zamestnanec dostal výpoveď neoprávnene.
• ide o dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnancom (súdnym alebo mimosúdnym zmierom) alebo
• je odstupné vopred dohodnuté v pracovných zmluvách

Výšku odstupného v Nemecku určuje zákon a predstavuje ½ až 1 mesačný zárobok za každý odpracovaný rok. Pri hrubej mzde 3000 EUR a pracovnom pomere 5 rokov, by zamestnanec získal odstupné minimálne vo výške 7500 EUR (3000:2×5).

Aj keď odstupné môže znieť lákavo, má svoje úskalia. O odstupnom treba vedieť:

• musí byť zdanené.
• môže sa stať, že nárok na dávky v nezamestnanosti zanikne v prípade, že zamestnanec poberá odstupné z dôvodu skončenia pracovného pomeru a ten sa skončí bez dodržania výpovednej lehoty.
• z odstupného sa nezrážajú príspevky na sociálne a zdravotné zabezpečenie.
• ak sa nevypláca dávka v nezamestnanosti, potom sa automaticky neprispieva na zdravotné, sociálne a ani na dôchodkové poistenie. Odstupné teda môže mať v konečnom dôsledku vplyv aj na výšku dôchodku.

V prípade, že je pre vás téma aktuálna, kontaktujte regionálny úrad práce v Nemecku alebo situáciu konzultujte v niektorej z bezplatných právnych poradní v Nemecku. V právnych poradniach sú vám k dispozícii aj slovensky alebo česky hovoriace konzultantky.

Daňové záležitosti

Príjmy musí zdaňovať každý, kto sa zdržiava v Nemecku dlhšie ako 6 mesiacov v kalendárnom roku. Ako zamestnancovi sa vám daň z príjmu automaticky odpočíta zo mzdy. Zároveň, ak váš pracovný pomer trval dlhšie ako 6 mesiacov, ste povinný podať v Nemecku daňové priznanie. Táto povinnosť vám nevzniká, ak ste zaradení do daňovej triedy č I. Po ukončení pracovného pomeru môžete požiadať o vrátenie daní z Nemecka na príslušnom daňovom úrade Finanzamte. Slovenská republika má uzatvorenú zmluvu s Nemeckou spolkovou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia.

Nemecko má 6 daňových tried. Manželské páry majú možnosť si vybrať, ktorá kombinácia daňových tried je pre nich najvýhodnejšia. Zatiaľ čo slobodní a samostatne vychovávajúci rodičia takú možnosť nemajú.

Prenosný dokument A1 (PD A1)

Ako požiadať o prenosný dokument A1 (PD A1) v prípade vyslania (zamestnanca, SZČO) alebo v prípade súbežného výkonu činnosti (zamestnanca/SZČO) na území dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ, EHP, Švajčiarska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska? Sociálna poisťovňa vystavuje prenosný dokument A1 len na konkrétnu osobu, nie pre celú skupinu zamestnancov. O PDA1 žiadajte elektronicky. Zamestnávateľ, ktorý podával žiadosť o PD A1 za svojich zamestnancov, dostane do e-schránky, z ktorej bola podaná žiadosť, potvrdenie zo Sociálnej poisťovne o doručení takejto žiadosti. Vysielajúci zamestnávateľ, ako aj vysielaný zamestnanec, musia spĺňať podmienky na uplatnenie inštitútu vyslania v zmysle platnej legislatívy. K žiadosti je potrebné priložiť relevantné doklady. V prípade, ak sú splnené všetky podmienky, vystaví príslušná pobočka Sociálnej poisťovne prenosný dokument A1 najneskôr v lehote do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti a zašle ho zamestnávateľovi/štátnemu zamestnancovi.

Ak osoba zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch EÚ, EHP, Švajčiarska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, je potrebné určiť uplatniteľnú legislatívu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. Žiadosť sa podáva v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá ju zaeviduje, skontroluje a v prípade, ak je neúplná, doplní potrebné údaje (v spolupráci so zamestnancom). Na základe posúdenia žiadosti v lehote najneskôr do 60 dní od doručenia žiadosti ústrediu a zašle ho zamestnancovi na adresu uvedenú v žiadosti.

Ak osoba zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako SZČO v odlišných členských štátoch EÚ, EHP, Švajčiarska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, je potrebné určiť uplatniteľnú legislatívu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. Žiadosť sa podáva v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá ju zaeviduje, skontroluje a v prípade, ak je neúplná ju doplní (v spolupráci so zamestnancom/SZČO). Na základe posúdenia žiadosti v lehote najneskôr do 60 dní od doručenia žiadosti ústrediu a zašle ho zamestnancovi/SZČO na adresu uvedenú v žiadosti.

Ak osoba zvyčajne vykonáva činnosť ako štátny zamestnanec a činnosť ako zamestnanec a/alebo SZČO v odlišných členských štátoch EÚ, EHP, Švajčiarska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, je potrebné určiť uplatniteľnú legislatívu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. Žiadosť sa podáva v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá ju zaeviduje, skontroluje a v prípade, ak je neúplná ju doplní (v spolupráci so štátnym zamestnancom/zamestnancom/SZČO). Na základe posúdenia žiadosti v lehote najneskôr do 60 dní od doručenia žiadosti ústrediu a zašle ho štátnemu zamestnancovi/zamestnancovi/SZČO na adresu uvedenú v žiadosti.

Ďalšie dôležité informácie a povinnosti v Nemecku

Bývanie a prihlásenie na úrade

Veľmi dôležité je mať na začiatok zabezpečené bývanie, najlepšie od zamestnávateľa. Neskôr si môžete nájsť aj sami vlastné bývanie. Viac ako polovica všetkých Nemcov býva v nájomných bytoch, ktoré sa zväčša prenajímajú nezariadené. Nájdenie výhodného podnájmu v oblasti s dopravným uzlom môže byť ťažké. Najvyššie sú ceny podnájmu vo veľkomestách ako Mníchov, Hamburg či Düsseldorf. V prípade, že vám váš zamestnávateľ poskytne ubytovanie, náklady sú stiahnuté a uvedené vo výplatnej páske - Lohnabrechnung, ak nie, žiadajte potvrdenie o nákladoch na bývanie.

Ak máte zabezpečené bývanie, ste povinní sa prihlásiť na príslušnom úrade pre prihlasovanie obyvateľstva tzv. Einwohnermeldeamt. Prihlásiť sa musíte ísť osobne a budete potrebovať nasledovné dokumenty: občiansky preukaz alebo cestovný pas, kópiu pracovnej zmluvy, prípadne kópiu nájomnej zmluvy, cestovné pasy alebo rodné listy detí, ktoré sa sťahujú s vami a sobášny list. Po prihlásení sa na príslušnom úrade, vám bude od nemeckého daňového úradu Bundeszentralamt für Steuer pridelené vaše osobné daňové identifikačné číslo (TIN - Identifikationsnummer). Je to jedenásť miestne dôležité číslo, ktoré musíte dať zamestnávateľovi, aby mohol robiť zrážku dane zo mzdy. Toto daňové číslo budete zadávať rôznym inštitúciám.

Poplatok za rozhlas a televíziu

Poplatok za rozhlas a televíziu sa platí za jeden byt, jeden poplatok, pričom je jedno koľko prijímačov v byte máte a koľko ľudí býva v byte. Mesačne sa platí 17,50€. Ak býva viac osôb v jednom byte, prihlási sa jedna osoba, ktorá platí poplatok za spoločný byt. Poplatok sa vzťahuje aj na prijímače v súkromných autách.

Ochrana matky a dieťaťa

Zákon na ochranu matky a dieťaťa Mutterschutzgesetz chráni tehotnú ženu a matku pred výpoveďou a v mnohých prípadoch aj pred prípadným znižovaním príjmu. Elterngeld je 67% z priemerného čistého príjmu za posledných 12 mesiacov pred narodením dieťaťa. Minimálna výška je 300 € a maximálna 1.800 €. Rodičovský príspevok v Nemecku je náhrada mzdy a poberá sa po narodení dieťaťa max. 14 mesiacov. Rodičovská dovolenka slúži na starostlivosť a výchovu detí a obaja rodičia majú právo na rodičovskú dovolenku do 3. roku veku dieťaťa. Výška rodinných prídavkov k 01.01.2017 na 1. a 2. dieťa 192 €, 3. dieťa 198 €, od 4. dieťaťa 223 €.

Registrácia vozidla a ekologické zóny

Keď presuniete svoje bydlisko do Nemecka, zmení sa aj umiestnenie vašich vozidiel. Preto ste podľa nariadení o schvaľovaní vozidiel povinní nechať registrovať vaše vozidlo v Nemecku. Tým splníte i svoju povinnosť k zaplateniu dane z motorových vozidiel, pretože údaje o vozidlách budú priamo odovzdané príslušnému hlavnému colnému úradu. Používanie vašich vozidiel so zahraničnými registračnými značkami podlieha po vašom presťahovaní do Nemecka zásadne dani. Pokiaľ budete pri kontrole v cestnej premávke zistení, že ste si svoju povinnosť nesplnili, musíte okamžite pri kontrole uhradiť daň z motorového vozidla. V rámci ochrany a zlepšovania životného prostredia nemecké mestá vytvárajú takzvané "ekologické zóny", do ktorých môžu vchádzať iba vozidlá vybavené príslušnou ekologickou známkou.

Odhlásenie z pobytu pri odchode z Nemecka

Ak sa vám životné a pracovné podmienky v Nemecku nepáčia a rozhodnete sa odísť domov na Slovensko alebo ísť do inej krajiny, ste povinní po ukončení pracovného pomeru sa odhlásiť z Einwohnermeldeamt, tam kde ste sa prihlásili, následne dostanete potvrdenie o odhlásení Abmeldebescheinigung.

tags: #pracovna #zmluva #v #nemecku #a #pn