Pravidlá platby zdravotného poistenia po pokračujúcej ročnej PN

Práceneschopnosť (PN) je obdobie, kedy zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas tohto obdobia vznikajú otázky ohľadom platenia zdravotného poistenia. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o platbách zdravotného poistenia po skončení PN, s prihliadnutím na legislatívne zmeny a rôzne situácie, ktoré môžu nastať.

Kto platí zdravotné poistenie?

Na Slovensku je verejné zdravotné poistenie povinné a funguje na princípe solidarity, čo znamená, že každý občan má nárok na rovnakú zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na výšku jeho príjmu. Preddavky na zdravotné poistenie sú preto povinné pre každého. Tieto preddavky platí občan sám, jeho zamestnávateľ, alebo štát.

• Zamestnanec: Odvody za zamestnanca platí zamestnávateľ. Výšku odvodov si zamestnanec môže skontrolovať na výplatnej páske.
• SZČO a dobrovoľne nezamestnaný: Tieto osoby si platia preddavky na poistné samy. Dobrovoľne nezamestnanou osobou (samoplatiteľom) ste, ak nie ste zamestnancom, SZČO a ani poistencom, za ktorého platí poistné štát.
• Poistenec štátu: Štát platí poistné za dôchodcov, evidovaných uchádzačov o zamestnanie, matky na materskej dovolenke, študentov a nezaopatrené deti.

Za koho platí odvody štát?

Štát platí odvody za tzv. poistencov štátu, medzi ktorých patria:

• Nezaopatrené dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky
• Študent do 26 rokov (do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa)
• Študent denného štúdia do 30 rokov (do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa)
• Zahraničný študent z EÚ alebo študent študujúci na základe medzinárodných zmlúv
• Slovák žijúci v zahraničí a študujúci na slovenskej škole
• Doktorand (do 30 rokov, denná forma štúdia)
• Poberateľ starobného, invalidného alebo výsluhového dôchodku
• Osoba v dôchodkovom veku bez nároku na dôchodok
• Invalidná osoba bez nároku na invalidný dôchodok
• Evidovaný uchádzač o zamestnanie
• Poberateľ rodičovského príspevku
• Osoba, ktorá sa stará o dieťa do 6 rokov
• Osoba, ktorá opatruje osobu s ťažkým zdravotným postihnutím
• Osoba, ktorá sa stará o blízku osobu staršiu ako 80 rokov
• Osobný asistent ťažko zdravotne postihnutej osoby
• Poberateľ dávky v hmotnej núdzi
• Osoba vo výkone trestu alebo vo väzbe
• Azylant (po dobu šiestich mesiacov od udelenia azylu)
• Osoba vykonávajúca činnosť pre cirkevné, rehoľné alebo charitatívne spoločenstvo
• Osoba celoročne umiestnená v zariadení sociálnych služieb
• Osoba poberajúca náhradu príjmu počas práceneschopnosti, nemocenské, materské alebo ošetrovné
• Osoba, ktorej zanikol nárok na nemocenské alebo ošetrovné po podpornej dobe
• Poberateľ príspevku za opatrovanie
• Manžel/ka štátneho zamestnanca v cudzine
• Cudzinec zaistený na území Slovenska
• Osoba, ktorá poberá náhradu príjmu služobného platu policajta alebo vojaka
• Osoba vykonávajúca dobrovoľnú vojenskú prípravu
• Štipendista v rámci programu schváleným vládou SR alebo realizovaným na základe medzinárodnej zmluvy

Minimálny preddavok na poistné od roku 2023 pre zamestnancov

S účinnosťou od 1. januára 2023 sa pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňuje inštitút tzv. minimálneho preddavku. To znamená, že ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy. Odvodové zaťaženie zamestnávateľa sa nemení.

Výpočet minimálneho preddavku (k januáru 2023)

Suma mesačného životného minima je k 1. januáru 2023 vo výške 234,42 eur. Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

• Odvod zamestnanca predstavuje: 234,42 € x 4 % = 9,3768 € -> 9,37 €
• Odvod zamestnávateľa predstavuje: 234,42 € x 10 % = 23,442 € -> 23,44 €
• Minimálny preddavok spolu: 9,37 € + 23,44 € = 32,81 €

Výnimky z minimálneho preddavku pre zamestnancov

Minimálny preddavok sa neuplatňuje automaticky na všetkých zamestnancov. Ak sa na zamestnanca vzťahuje niektorá z výnimiek podľa §16a ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z., potom neplatí minimálne preddavky.

• Poistenci štátu: Ak je zamestnanec zároveň poistencom štátu (napr. študent, dôchodca, osoba na rodičovskej dovolenke), vzťahuje sa na neho výnimka z minimálneho preddavku.
• Viacero zamestnávateľov alebo SZČO: Ak je zamestnanec zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, alebo ak je zároveň SZČO, môže si uplatniť výnimku z uplatňovania minimálneho preddavku. O uplatnení výnimky zamestnanec informuje zamestnávateľa predložením vyhlásenia, zverejneného na webovom sídle MZ SR.
• Osoby so zdravotným postihnutím: Podľa §12 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. sa sadzba poistného pre osoby so zdravotným postihnutím uplatní v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola táto osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň, t. j. bude sa platiť z reálne dosiahnutého príjmu (pretože sa na neho vzťahuje §16a ods. 2 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z.).

Príklady uplatnenia minimálneho preddavku

1. Príklad 1: Poistenec je zamestnaný na čiastočný pracovný úväzok s celkovou výškou príjmu 20 eur mesačne. V tomto prípade sa uplatní minimálny preddavok.
2. Príklad 2: Poistenec je zamestnaný na čiastočný pracovný úväzok s celkovou výškou príjmu 300 eur. Na mesačnej báze si uplatnil odpočítateľnú položku v sume 300 eur. V tomto prípade sa uplatní minimálny preddavok.
3. Príklad 3: Zamestnanec bol poistencom štátu 16 dní (od 16. do 31. januára). Aj na takého zamestnanca sa vzťahuje minimálny preddavok, avšak len jeho alikvótna časť pripadajúca na dni kedy nebol zároveň považovaný za poistenca štátu z titulu poberania náhrady príjmu a nemocenského (§11 ods. 7 písm. m) bod 1 zákona č. 580/2004 Z. z.).

Minimálny preddavok a dohody o vykonaní práce/pracovnej činnosti

Ak dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti predstavujú výkon zárobkovej činnosti a nie sú medzi výnimkami (napr. dohody, týkajúce sa dôchodcov), potom sa ustanovenia o minimálnom preddavku uplatňujú aj na tieto dohody.

Odpočítateľná položka na zdravotné poistenie

Zákon o zdravotnom poistení umožňuje znížiť sumu preddavkov na zdravotné poistenie prostredníctvom odpočítateľnej položky zamestnancov. Odpočítateľnú položku si môže uplatniť iba zamestnanec v pracovnom, štátnozamestnaneckom alebo služobnom pomere, alebo v štátnej službe. Takýto zamestnanec si môže uplatniť odpočítateľnú položku, ale len ak jeho hrubý príjem z uvedenej činnosti je nižší ako 570 €.

Odpočítateľná položka = [380 - ((príjem zo zárobkovej činnosti - 380)*2) / počet dní mesiaca] * počet odpracovaných dní.

Ročné zúčtovanie poistného (RZP)

Zmena, týkajúca sa minimálneho preddavku, neznamená žiadne zmeny v spôsobe evidencie zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení; tu platia rovnaké pravidlá ako doposiaľ. V ročnom zúčtovaní poistného sa prihliada aj na preddavky zamestnanca aj na preddavky zamestnávateľa, nakoľko podľa §13b zákona č. 580/2004 Z. z. Minimálne poistné zamestnanca v RZP bude súčet poistného zamestnanca určeného podľa § 13 ods.

Výnimky v ročnom zúčtovaní

Aj v ročnom zúčtovaní platí výnimka - viď § 13b ods. 2 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. - Minimálne poistné zamestnanca určené podľa odseku 1 sa znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých bol poistenec osobou podľa §11 ods.

Platenie poistného počas PN zamestnanca: Praktické informácie

Ak sa zamestnanec stane práceneschopným, je to nepríjemná situácia pre obe strany. Zamestnanec ale o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Zamestnanca uznáva za práceneschopného ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto ePN v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie.

Náhrada príjmu a nemocenské dávky

• Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti: Vypláca zamestnávateľ od 1. do najviac 10. dňa PN.
• Nemocenská dávka: Vypláca Sociálna poisťovňa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti najviac do 52. týždňa.

Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské.

Kto nemá nárok na náhradu príjmu a nemocenské?

Študent pracujúci na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodca pracujúci na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Výpočet náhrady príjmu

Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Výpočet nemocenskej dávky

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor.

Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

Denný vymeriavací základ

Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia.

Rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára. Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ.

Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa pri PN zamestnanca

Vykazovanie a platenie preddavkov na verejné zdravotné poistenie patrí medzi základné povinnosti zamestnávateľa ako platiteľa poistného. Povinnosti platiteľa poistného na zdravotné poistenie ustanovuje § 24 zákona NR SR č.580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z.

• Začiatok PN/ePN: Začiatok poberania náhrady príjmu počas PN/ePN sa oznamuje do zdravotnej poisťovne kódom 1O Z s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu.
• Ukončenie PN/ePN: Ukončenie poberania náhrady príjmu oznamuje kódom 1O K, ale iba v prípade, ak PN trvá maximálne 10 dní. Ak práceneschopnosť trvá viac ako 10 dní, tak ukončenie PN/ePN ani poberanie náhrady príjmu zamestnávateľ neoznamuje. Rovnaké pravidlá platia aj pre dohodárov. Pokiaľ dohodár nemá nárok na náhradu príjmu z dôvodu, že napr. nie je nemocensky poistený, kód 1O sa nezasiela.
• PN viac ako 52 týždňov: Zamestnancovi sa prerušuje sociálne poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania PN až do jej skončenia. Ak ide o ePN, zamestnávateľ nemá povinnosť oznamovať Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia z tohto dôvodu.
• Lehota na oznámenie: Lehota na oznámenie zmeny platiteľa poistného je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného.

Príklad oznamovacej povinnosti

Zamestnanec v HPP je v období od 12. 05. 2023 do 25. 05. 2023 práceneschopný. Zamestnávateľ oznámi do príslušnej ZP iba začiatok poberania náhrady príjmu počas PN, pretože PN/ePN zamestnanca trvá viac ako 10 dní. Ukončenie PN/ePN neoznamuje.

Odvody SZČO počas PN

SZČO (živnostník), ktorý je dočasne PN alebo je na OČR-ke nemusí počas tejto doby platiť odvody do Sociálnej, ani do zdravotnej poisťovne. V prípade, ak však SZČO (živnostník) počas doby ošetrovania alebo počas doby uznania za dočasne PN nepoberá dávku, t. j. nemocenskú dávku alebo ošetrovné (nemá na ňu nárok), musí si naďalej platiť preddavky do zdravotnej poisťovne. Počas tohto obdobia však odvody do Sociálnej poisťovne neplatí.

Výpočet alikvotného vymeriavacieho základu pre SZČO

Kto je na PN len časť mesiaca, môže si vyrátať takzvaný alikvotný vymeriavací základ.

1. Klasický vymeriavací základ, z ktorého bežne platí odvody, sa vydelí počtom dní mesiaca, v ktorom bol na PN.
2. Výsledok treba zaokrúhliť na najbližší eurocent nadol.
3. Túto sumu potom ešte musí podnikateľ vynásobiť počtom dní, za ktoré by mal v daný mesiac zaplatiť odvody.
4. Z výsledku potom vypočíta podiel 33,15 percenta, čo je sadzba platby na sociálne poistenie.

Druhou možnosťou je požiadať o výpočet Sociálnu poisťovňu. Poisťovni by mal napísať, o čo žiada a počas akého obdobia bol na péenke. Pobočka poisťovne mu potom pošle jednoduchú informáciu o tom, koľko má za daný mesiac zaplatiť a dátum splatnosti. Živnostník môže o prepočet požiadať aj telefonicky.

Minimálne odvody a PN pre SZČO

Ak živnostník platí minimálne odvody a bol na PN časť mesiaca, vypočítajú sa odvody z alikvotného vymeriavacieho základu. Ak niekto napriek PN zaplatí celú sumu odvodov, vznikne mu preplatok, ktorý poisťovňa vráti.

V súčasnosti väčšina živnostníkov platí len minimálne odvody. Minimálny vymeriavací základ je na úrovni 652 eur mesačne. Z tejto sumy sa potom podľa percentuálnej sadzby platia najnižšie odvody. Ak má mesiac napríklad 30 dní, živnostník platí minimálne odvody a na PN bol desať dní, za daný mesiac musí zaplatiť sociálne odvody v sume 144,06 eura. Za celý mesiac by musel inak zaplatiť 216,13 eura.

Zdravotné odvody počas PN pre SZČO

Zdravotné odvody musí živnostník platiť v plnej výške aj počas PN. V ich prípade sa totiž robí ročné zúčtovanie poistného. Posudzujú sa v ňom skutočné príjmy živnostníka s jeho vymeriavacím základom, z ktorého platil odvody na zdravotné poistenie. Niektorým môže poisťovňa vrátiť peniaze, ďalší môžu mať nedoplatok na zdravotnom poistení.

Pri živnostníkoch, ktorí platia minimálne odvody, zdravotná poisťovňa porovná všeobecný minimálny vymeriavací základ za predchádzajúci rok, z ktorého sa platili minimálne odvody a skutočný vymeriavací základ živnostníka podľa výšky jeho zárobkov. V prípade, že bude skutočný vymeriavací základ vyšší, živnostníkovi vznikne nedoplatok na zdravotnom poistení. Ak budú rovnaké alebo bude vlastný vymeriavací základ živnostníka nižší, podnikateľ nebude mať žiaden dlh ani preplatok.

Ak živnostníci platia odvody nad stanovenou minimálnou hranicou, poisťovňa porovnáva vymeriavací základ živnostníka, z ktorého platil odvody v danom roku a jeho vymeriavací základ podľa skutočného zárobku. Ak bude ten podľa príjmu vyšší, vznikne nedoplatok na zdravotnom poistení. Keď bude rovnaký, vyúčtovanie bude nulové a ak bude nižší, živnostníkovi vznikne preplatok, ktorý mu poisťovňa vráti.

Minimálne odvody pre SZČO a dobrovoľne nezamestnaných

SZČO a dobrovoľne nezamestnaní majú určené minimálne mesačné preddavky na zdravotné poistenie:

Osoby so zdravotným postihnutím 41 % a viac platia polovicu z týchto preddavkov.

Zmeny v odvodoch od roku 2026

Sociálne odvody SZČO

Od 1. júla 2026 sa zásadne mení systém platenia sociálnych odvodov pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Ruší sa hranica príjmu, od ktorej sa doteraz odvodová povinnosť odvíjala, a zároveň sa zavádza nový spôsob určenia vymeriavacieho základu. Povinnosť platiť sociálne odvody tak vznikne každej SZČO, ktorá aktívne podniká, bez ohľadu na výšku jej príjmu.

Výška poistného zostáva rovnaká 33,15 % z vymeriavacieho základu, no mení sa spôsob, ako sa tento základ určí.

Zdravotné odvody SZČO

Zdravotné poistenie u SZČO sa naďalej platí vo forme mesačných preddavkov, ktoré sa po skončení roka zúčtujú v rámci ročného zúčtovania poistného.

Od 1. 1. 2026 je minimálny vymeriavací základ pre zdravotné poistenie SZČO a dobrovoľne nezamestnanej osoby stanovený ako 50 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2024, teda 50 % z 1 524 € = 762 €.

Z toho vyplýva, že minimálny mesačný preddavok SZČO na zdravotné poistenie v roku 2026 je 121,92 € (16 % z 762 €), a minimálny preddavok SZČO so zdravotným postihnutím je 60,96 € (8 % z 762 €).

Príjmy oslobodené od platenia odvodu na verejné zdravotné poistenie

Predmetom dane a ani odvodu na verejné zdravotné poistenie nie je množstvo príjmov, ktoré sú zákonom oslobodené. Medzi tieto príjmy patria napríklad:

• Prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov.
• Príjem získaný vydaním, darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len "nehnuteľnosť") alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty okrem príjmu z neho plynúceho a okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 5 alebo § 6.
• Úver a pôžička.
• Podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou.
• Daň z pridanej hodnoty uplatnená v cene tovaru alebo služby, ak ide o platiteľa tejto dane.
• Príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov, ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie.
• Cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste.
• Nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia.
• Príjem z odchodného, výsluhového príspevku alebo rekreačnej starostlivosti u policajtov a vojakov (s účinnosťou od 1. 8. 2011 v zmysle novely č. 250/2011 Z. z. zákona č. 580/2004 Z. z.).
• Príjem z vráteného poistného zaplateného bez právneho dôvodu (s účinnosťou od 1. 1. 2011 v zmysle novely č. 499/2010 Z. z. zákona č. 580/2004 Z. z.).

tags: #platba #zdravotneho #poistenia #po #pokracujucej #rocnej