Dôchodkový systém Slovenskej republiky prešiel v posledných rokoch viacerými zásadnými zmenami, ktoré sa dotkli nielen veku odchodu do dôchodku, ale aj špecifických právnych nárokov spojených s výchovou detí. Tieto zmeny sú často predmetom verejnej diskusie a právnych interpretácií, najmä v súvislosti s ústavným právom a rovnosťou pohlaví.
Historický vývoj dôchodkového veku a právna úprava
V prvom roku účinnosti zákona o sociálnom poistení, teda v roku 2004, bol dôchodkový vek stanovený vo všeobecnosti na 62 rokov. V roku 2019 bola prijatá novela Ústavy SR a v Čl. 39 sa určil maximálny možný dôchodkový vek. V nadväznosti na to sa od 1. januára 2020 v zákone o sociálnom poistení zaviedli prílohy č. 3a a č. 3b, ktoré detailnejšie určovali dôchodkový vek. Na základe sťažností občanov a iniciatívy poslancov, ktorí stanovenie dôchodkového veku v prílohe č. 3a pre ročníky 1957 až 1965 nepovažovali za správne, ale aj v súlade s Ústavou SR došlo od 1. novembra 2020 k novelizácii zákona o sociálnom poistení. Novelou sa menili prílohy č. 3a a č. 3b.
Od 1. januára 2023 sa znova menila Ústava SR a v Čl. 39 sa zrušil maximálny možný dôchodkový vek. Súčasne sa menil aj zákon č. 461/2003 Z. z. Všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník je neupravený všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník zaokrúhlený na roky a kalendárne mesiace. Kalendárne mesiace sa zaokrúhľujú na celý mesiac nadol. Neupravený všeobecný dôchodkový vek sa pre príslušný ročník určí podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3c. Zjednodušene povedané, od 1. januára 2023 sa znova dôchodkový vek naviazal na strednú dĺžku života.
Zastropovanie dôchodkového veku a vplyv na ženy s deťmi
Národná rada SR koncom marca tohto roka schválila ústavný zákon, ktorým sa od júla tohto roka zaviedol strop na dôchodkový vek na úrovni 64 rokov. Tento ústavný zákon obsahuje aj ustanovenia o tom, že primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia, ako aj o tom, že štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok. Do ústavného zákona vložili poslanci za Smer-SD aj ustanovenia o minimálnej mzde, kde sa uvádza, že "každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda".
Podľa Ústavy má právo na zníženie veku odchodu do dôchodku žena. Závisieť to bude od toho, koľko detí vychovala. Žena, ktorá vychovala jedno dieťa, bude mať právo ísť do dôchodku najneskôr v 63,5 roku. Ak žena vychovala dve deti, bude môcť ísť do penzie najneskôr v 63 rokoch a žena s tromi a viacerými vychovanými deťmi bude mať strop na dôchodkový vek na úrovni 62,5 roku.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa podieľa na príprave návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorou sa zosúladí zákonná úprava dôchodkového veku s ostatnou novelou Ústavy SR. Novela zákona bude podľa hovorcu rezortu práce a sociálnych vecí Michala Stušku obsahovať aj definíciu výchovy dieťaťa, ktorá bude pre ženy podmienkou zníženia maximálneho dôchodkového veku. Termín doručenia návrhu novely do Národnej rady SR je naplánovaný na 31. mája 2019 a novela by mala byť účinná od 1. júla 2019.
Kontroverzie a rovnosť pohlaví
Ústavný zákon koliduje s ústavou, ak uprednostnil ženy pred mužmi pri znížení veku odchodu do dôchodku, tvrdí advokát Adam Puškár. Ide o ustanovenie nekonformné s ústavou, čo môže v budúcnosti oprávnene viesť k podávaniu ústavných sťažností a následne aj sťažností na Európsky súd pre ľudské práva. Návrh zákona počíta s tým, že zníženie veku vzhľadom na starostlivosť o deti budú môcť využívať aj muži. Mužovi ako poistencovi toto právo môže podľa navrhovanej novely vzniknúť len vtedy, keď nevznikne žene alebo napríklad v prípade smrti ženy pred dosiahnutím dôchodkového veku. To isté obdobie výchovy toho istého dieťaťa možno zohľadniť len raz, a to len jednému poistencovi, prednostne žene. Takže takto formulovaný návrh novely zákona o sociálnom poistení rešpektuje Ústavou zakotvené právo ženy na daný nárok.
Novelu zákona, o ktorej rokuje parlament, možno vnímať ako rozšírenie rámca Ústavy. Ide v zásade o pozitívne nastavenie tohto nároku aj pre iných možných poistencov. Napríklad pre otca dieťaťa, samozrejme, vo vzťahu k matke dieťaťa, nastupuje toto právo len následne. Nemožno si preto odpustiť právnu poznámku a upriamiť pozornosť na druhú hlavu Ústavy, ktorá sa zaoberá základnými právami a slobodami.
Príklady výpočtu dôchodkového veku
Podľa § 293fw ZSP, dôchodkový vek poistenca narodeného pred rokom 1967 (teda narodeného najneskôr 31. decembra 1966) sa určí podľa príloh č. 3a a č. 3b. Dôchodkový vek poistenca narodeného v roku 1967 a neskôr dnes ešte nepoznáme. V prílohe č. 3a a č. 3b k zákonu č. 461/2003 Z. z. je uvedené, že pre rok narodenia 1967 a mladších sa dôchodkový vek určí podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3c.
Praktické ukážky:
- Pán Juraj sa narodil 30. júna 1961. Podľa prílohy č. 3a dosiahne dôchodkový vek vo veku 63 rokov a 2 mesiace.
- Pani Jarmila sa narodila 31. mája 1962 a vychovala dve deti. Podľa prílohy č. 3a dosiahne dôchodkový vek vo veku 62 rokov a 4 mesiace.
Poznámka: Ak sa občan narodil 31. dňa mesiaca, ktorý má 31 dní, pričom podľa prílohy č. 3a, respektíve prílohy č. 3b mu dôchodkový vek pripadne na mesiac, ktorý má menej ako 31 dní, za deň dovŕšenia dôchodkového veku sa považuje posledný deň posledného pripočítaného mesiaca.