Slovensko a Česko boli v posledných rokoch svedkami viacerých otrasných prípadov, ktoré poukázali na zlyhania v oblasti zdravotnej starostlivosti, ako aj na brutálne zločiny páchané na bezbranných senioroch. Tieto udalosti vyvolali vlnu nevôle a otázok ohľadom spravodlivosti, dĺžky súdnych procesov a ochrany zraniteľných skupín obyvateľstva.
Kauza falošného lekára v zariadení pre seniorov IRIS
Senát Krajského súdu v Bratislave zmiernil trest pre falošného lekára Ivana Biharyho v kauze zariadenia pre seniorov Iris z deväť na päť a pol roka väzenia. Vinný je zo zločinu poškodenia zdravia. V prípade ohrozovania vírusom HIV bol oslobodený spod obžaloby. Štvrtkový rozsudok odvolacieho súdu je právoplatný. Bihary má tiež päťročný zákaz vykonávania ošetrovateľskej, opatrovateľskej alebo obdobnej činnosti. V zariadení pre seniorov klientom indikoval a podával lieky a liečivá aj napriek tomu, že na to nemal odbornú spôsobilosť. Podľa obžaloby mal tiež kontaktovať osoby s cieľom sexuálneho styku za finančnú odmenu, pričom mal zatajiť, že je nakazený vírusom HIV. Tento skutok však za daných okolností nebol podľa odvolacieho senátu trestným činom.
„Neboli detekované také hodnoty vírusu, ktoré by boli schopné preniesť HIV vírus na osobu iného,“ povedal predseda senátu.
Svedectvá a podmienky v zariadení
Spoluobžalovaná Vanessa Pútiková urobila v októbri 2019 vyhlásenie o vine. Vtedy uviedla, že o podávaní liekov klientom zariadenia rozhodoval Bihary napriek tomu, že nie je lekár. Taktiež, že do zariadenia vodil osoby, ktoré tam neboli zamestnané a ani hospitalizované. Priznala tiež, že spolu s ďalšími osobami v zariadení užívali drogy a konzumovali alkohol. Mestský súd Bratislava I jej predvlani právoplatne uložil trojročný podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou päť rokov. Ivan Bihary a opatrovateľka Vanessa Pútiková mali napriek tomu, že na to nemali kvalifikáciu, podávať v rokoch 2016 až 2018 klientom zariadenia rôzne druhy liekov.
Bývalí zamestnanci zariadenia prehovorili o šokujúcich praktikách. „Vždy chodil oblečený v zelenom alebo bielom a okolo krku mal fonendoskop. Všetci ho oslovovali doktor, či klienti, zamestnanci alebo príbuzní.“ Svedkovia uvádzali, že párty v Irise boli na dennom poriadku. „Ona im ešte dala ten haropenydol, aby tí ľudia boli ticho. Lebo oni tam žúrovali. To tam tieklo potokom. Veľmi rušno tam bolo.“
Syn poškodenej tiež potvrdil: „Odtiaľ išiel alkoholický zápach, dym. A hudba hrala hocikedy, zazrel som, že tam niekto tancoval.“ Pod vplyvom rôznych látok mala dvojica „ordinovať“ bežne. Jedna zo zamestnankýň uviedla: „Vanesa fungovala tak, že si dala lexaurin keď mala depresiu, na to ibalgin na hlavu. Potom šla za Bihárym, tam si dali tvrdý alkohol - rum, koňak. Potom šli na balkón a zapálili si marišku.“
Následky neodbornej starostlivosti
Na tento prístup doplácali hlavne seniori. Podľa bývalej zamestnankyne za smrť niektorých klientov môže neodborné podávanie liekov. „On jej pichol apauryn do žíl a Vanesa jej dala ešte toho haropenydolu. Povedala že 20 kvapiek, no veru fajn. A do rána zomrela tá pani.“ Obžalovaní mali dávkovanie liekov často prehnať, čo malo za následok, že klienti spali aj tri dni bez toho, aby sa prebrali. Syn poškodenej tiež potvrdil: „Ona bola chodiaca a oni ju tam vlastne priväzovali alebo jej bránili, aby mohla výjsť z izby. Niekedy keď som za ňou prišiel, nevedel som ju ani prebudiť.“
Podľa obžaloby mala dvojica od roku 2016 do roku 2018 v zariadení pre seniorov IRIS neoprávnene podávať klientom rôzne lieky, injekcie a infúzie. V dôsledku čoho im mohli spôsobiť veľmi vážne zdravotné komplikácie a ohroziť ich život a zdravie. Za rok pritom v zariadení zomrelo približne 30 seniorov. Z tohto dôvodu bola nariadená aj exhumácia troch zosnulých.
Prípad lekára, ktorý zavinil smrť dieťaťa
Adam by mal 3. mája tohto roku 13 rokov. Len dva týždne predtým Krajský súd v Bratislave právoplatne odsúdil lekára, ktorý svojou nedbanlivosťou zavinil jeho smrť. „Nikto netvrdí, že moje dieťa zabil úmyselne, ale tá nedbanlivosť bola taká obrovská, že nevidím žiadne poľahčujúce okolnosti. Spravil to na dieťati, chránenej osobe, čo by mala byť priťažujúca okolnosť.“
Katarína nastúpila do pôrodnice v bratislavskej ružinovskej nemocnici 3. mája 2006, keď na Slovensku vrcholil štrajk lekárov. Dieťa už vyše týždňa prenášala, a tak jej okolo obeda podali tabletku na vyvolanie pôrodu. Okolo druhej dostala pôrodné bolesti a od tretej popoludní už bola na pôrodnej sále, nepretržite napojená na monitor. Pôrod viedol pohotovostný lekár Peter Sečanský z II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky, ktorý mal na starosti aj pooperačné oddelenie a konzultácie. Katarína zostala na pôrodnej sále sama, približne raz za hodinu ju prišla skontrolovať zdravotná sestra a približne raz za tri hodiny lekár.
Monitor ukazoval, že srdcová činnosť dieťaťa je slabá, čo naznačovalo problémy s dýchaním, a hoci na to službukonajúce lekárky viackrát upozorňovali Petra Sečanského, nezasiahol a nenariadil cisársky rez. Na pôrod napokon Katarína čakala sedem hodín. Podľa primárky novorodeneckého oddelenia Evy Bielikovej sa dieťa narodilo mŕtve - nedýchalo, nemalo pulz ani nijaké reakcie, Apgarovej skóre, ktoré je prvým testom života, bolo nula.
Vyšetrovanie a súdne prieťahy
Hneď po pôrode bola nariadená pitva. „Keď mi povedali, že syna posielajú na pitvu, nechcela som to.“ Jej sestra, ktorá má vyštudovanú zdravotnú školu, podala podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ten o mesiac vyhodnotil, že nemocnica pochybila a dal jej pokutu 300-tisíc korún za nesprávny postup pri pôrode. Nikoho z lekárov nepotrestal, no dal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za prečin usmrtenia. V októbri 2006 začalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Ružinove trestné stíhanie vo veci prečinu usmrtenia. Vyšetrovanie sa vlieklo.
„Na začiatku prípad dostala vyšetrovateľka, ktorá predtým robila dopravnú policajtku a s podobnými prípadmi nemala žiadne skúsenosti. Nemyslím si, že by to bola jej chyba, skôr to bola chyba nadriadených, ktorí jej dali robiť túto robotu,“ konštatuje Katarína. Po čase prípad pridelili inej vyšetrovateľke, ktorá musela robiť doposluchy a postupne vypočuť vyše 20 svedkov. Vyšetrovanie sa naťahovalo vinou hlavného podozrivého Petra Sečanského, ktorý od začiatku dostatočne nespolupracoval s vyšetrovateľmi.
„V čase pôrodu bol ten najdôležitejší lekár a jediné jeho slovo, respektíve skutok, mohli zachrániť moje dieťa. Keby spravil cisársky rez. Nespravil.“ Takmer okamžite po pôrode sa stratili aj dôležité časti záznamu z kardiotokografu, teda prístroja, ktorý zaznamenáva maternicové kontrakcie, srdcovú činnosť plodu a jeho pohyby. Boli dôkazom, že dieťa malo dlhší čas problémy s dýchaním. No aj na základe tých častí záznamov, ktoré sa zachovali, znalci neskôr označili pohotovostného lekára za páchateľa. Podľa ich záveru už tri hodiny pred narodením nastali v mozgu dieťaťa nezvratné zmeny, ktoré sa postupne prehlbovali a viedli k úmrtiu.
Aj na znalecké posudky, ktoré odhalili konkrétneho páchateľa, sa čakalo neprimerane dlho - skoro tri roky. Polícia najskôr požiadala o posudok Ústav súdneho lekárstva LF UK v Bratislave. Vypracovať ho mal najneskôr do piatich mesiacov, no po viacerých odkladoch oznámil, že posudok spraviť nestihne. Podobne to dopadlo aj na ústave v Košiciach. „Mala som dojem, že sa tí lekári poznajú a nechcú ísť proti svojmu kolegovi.“ Na poslednú chvíľu, tesne pred premlčaním trestného stíhania, stihla posudok vyhotoviť znalecká organizácia forensic.sk.
Podľa Kataríny obvinený lekár a jeho advokát využili všetky zákonné možnosti zdržiavania. Počas vyšetrovania aj neskôr počas súdneho procesu posielali potvrdenie o práceneschopnosti lekára alebo o iných súdnych pojednávaniach advokáta. „Stalo sa aj to, že sa obhajca ospravedlnil tromi inými pojednávaniami, pričom dve z nich sa konali presne v tom istom čase v dvoch rôznych mestách,“ upozorňuje. Viackrát poslali ospravedlnenie až v deň pojednávania. Na súd prišli všetci predvolaní, aj znalci z Česka, len obvinený s advokátom nie.
Petra Sečanského zastupoval známy žilinský právnik Pavol Kuric, ktorý obhajoval napríklad aj Jána Slotu, ktorý šoféroval v opitosti, či bosa žilinského podsvetia Františka Salingera. „Párkrát to už vyzeralo, že lekár z toho vyviazne. Jeho právnik vedel, čo robí. Minimálne vedel, ako zdržiavať procesy,“ konštatuje Katarína.
Rozsudok a jeho dôsledky
Pred rokom v apríli Okresný súd Bratislava II uznal Petra Sečanského vinným z nedbanlivostného prečinu usmrtenia a odsúdil ho na dva roky odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 roky. Krajský súd sa 11. marca s rozsudkom stotožnil.
Podľa Kataríny je trest pre lekára neadekvátny, pretože v skutočnosti nepocíti žiadnu ujmu. „Súd mu nezakázal vykonávať lekárske povolanie, lebo od Adamkovej smrti prešlo 13 rokov a odvtedy nikoho ďalšieho nezabil,“ vraví Katarína. „Súd nezisťuje charakter lekára, nekontroluje jeho prax, nepýta sa jeho nadriadených alebo pacientov na ich skúsenosti.“ Hoci sa jej lekár ospravedlnil, nemá pocit, že svoj čin naozaj oľutoval. Peter Sečanský aj dnes robí v tej istej Nemocnici Ružinov ako pred 13 rokmi, ordinuje v gynekologickej poradni pre ochorenia prsníka.
Vedenie Univerzitnej nemocnice Bratislava, pod ktorú patrí aj Nemocnica Ružinov, poslalo takéto stanovisko: „Spomínaného lekára sme vyzvali k predloženiu predmetného súdneho rozsudku. Na našu výzvu reagoval s tým, že zatiaľ mu rozsudok súdom nebol doručený a keď sa tak stane, bude nás o tom informovať.“ Ak by nemocnica s Petrom Sečanským predsa len rozviazala pracovnú zmluvu, má 65 rokov, čiže môže ísť do penzie - s plným dôchodkom.
Kataríne pripadá absurdné, že napríklad mladý hokejista, ktorý kopol do policajtky a zlomil jej pri tom koleno, dostal 12-ročný trest - nepodmienečne. Nakoniec mu ho znížili na 8 rokov, no dve tretiny trestu si musí odsedieť. „Za kopnutie policajtky 12 rokov natvrdo a za zabitie dieťaťa, aj keď neúmyselné, 2 roky podmienečne a bez zákazu činnosti.“
Súrodenci Stodolovci: Masoví vrahovia dôchodcov
Vlani v apríli to bolo 15 rokov, čo si manželia Jaroslav a Dana Stodolovci vypočuli verdikt súdu. Ten bol nekompromisný: za sériu vrážd bezbranných dôchodcov dostali doživotie.
Život a profil vrahov
Dana vyrastala na Slovensku. Jej otec bol agresívny alkoholik a ona musela spolu s dvomi sestrami a matkou neraz z domu utekať. Napriek tomu sa učila dobre a začala dokonca študovať na gymnáziu. V roku 1986 však otehotnela, porodila dcéru, odišla zo školy a vydala sa. Tu sa spoznala s druhým manželom. Odišla s ním do Kanady, kde sa živila ako barová tanečníčka. Práve v Kanade sa mala stať obeťou surového znásilnenia, po ktorom upadla do depresií. Po návrate do Česka svoje psychické problémy riešila upokojujúcimi liekmi, ktorých dávky sa neustále zvyšovali.
Ani Jaroslav nemal na ružiach ustlané. Zažíval podobný osud dieťaťa v rodine otca alkoholika a násilníka, ktorý surovo útočil na celú rodinu. Jaroslav v škole prepadal, no ťažkú hlavu si z toho nerobil. Neskôr aj on začal siahať po alkohole, aj keď typický alkoholik nebol. Popíjal predovšetkým vtedy, keď si potreboval dodať odvahu. Jeho manželstvo sa rozpadlo a on sa dokonca za krádeže a bitky dostal aj do väzenia. S Danou sa Jaroslav zoznámil v roku 1988, ale chodiť s ňou začal až po návrate z druhého trestu.
Séria brutálnych zločinov
Kým sa zo Stodolovcov stali vraždiace monštrá, zrealizovali svoju prvú lúpež. Stalo sa to 30. septembra 2001, keď okolo polnoci vnikli do domu 77-ročného Aloisa v dedinke neďaleko Zruče nad Sázavou. Dvojica s nožom v ruke prinútila vystrašeného muža vydať im 160-tisíc korún. Potom ho zviazala a nechala napospas svojmu osudu. Aloisa našli dehydrovaného a na pokraji smrti až o dva dni.
Neprešli ani tri mesiace od lúpeže a už došlo k prvej vražde. Stodolovci už minuli všetky peniaze a potrebovali zohnať ďalšie. Vytipovali si teda novú obeť, ktorou sa stal Stanislav zo Slavošova pri Kutnej Hore. Stodola sa k dôchodcovi vypravil 16. novembra 2001 po polnoci. Posilnil sa vínom a manželka mu pomohla pred odchodom nasadiť parochňu s dlhými čiernymi vlasmi a cez tvár natiahnuť silonovú pančuchu. Dohodli sa, že Stodola starca prepadne a zviaže, potom prezrie dom a s ukradnutými peniazmi odíde. Keď Stodola prišiel k starému pánovi, ten práve vychádzal z maštale. Pod hrozbou násilia odovzdal nevítanému návštevníkovi 40-tisíc korún a vkladné knižky. Potom sa ale strhla bitka, pri ktorej dôchodca stiahol Stodolovi z tváre pančuchu. Stodola ho vzápätí uškrtil. Telo mŕtveho uložil do postele, prikryl perinou a okolo rozostaval zapálené sviečky. Jednou z nich posteľ podpálil. Dym susedia ucítili až ráno a privolaní hasiči zničili pri hasení požiaru množstvo stôp. Telo zavraždeného bolo tak obhorené, že nebolo možné odhaliť príčinu smrti.
O necelé dva týždne neskôr Stodolovci okradli a zavraždili ďalšiu osobu zo susedstva. Obeťou sa stala 68-ročná Ružena. Vrahovia našli 50-tisíc korún a pár cenných šperkov, ktoré neskôr predali. Na záhrade vykopali jamu, mŕtvolu starenky do nej hodili a starostlivo zahrabali aj s jej osobnými vecami.
Koncom júla 2002 došlo v Měchoniciach neďaleko Slavošova k ďalšej vražde. Obeťou sa stali manželia Královí. Stodolovci do domu 66-ročného Antonína a jeho 62-ročnej manželky Márie opäť vnikli nemaskovaní. Úbohých manželov zviazali a každého odviedli do inej miestnosti. Než ich Stodola oboch uškrtil, stará pani im vydala 10-tisíc korún v hotovosti. Aj v tomto prípade to vrahovia naaranžovali na nešťastnú udalosť. Obete uložili do postele a pustili plyn.
Muži zákona a obhliadajúci lekári sa nevyznamenali ani v prípade úmrtia 81-ročného Josefa Malinu zo Slavošova, ktorý bol nájdený na povale obesený na kábli od telefónu. Ten mal na tele množstvo rán po kopancoch a úderoch do hlavy, ktoré mu vrahovia spôsobili.
Vyšetrovanie a súdny proces
Ako vražda bola vyšetrovaná až smrť Marie Čondlovej. V pondelok 12. augusta 2002 postihli Česko veľké povodne. Marie žila v obci Kardašova Řečice a práve tam sa 14. augusta objavila Stodolová. Stodolová ženu zviazala a pýtala peniaze. Žena však mlčala, a tak ju surovo udierala do hlavy. Stodolová žiadnych svedkov nepotrebovala, z kuchyne preto zobrala nôž a štyrmi ranami do hrudníka a brucha starú pani zabila.
Obrat v prípade nastal koncom roku 2002. Stodolovci si vtedy vyhliadli dve ženy v Brněnci, 93-ročnú Boženu Cerhákovú a jej 52-ročnú dcéru Helenu. Stodola preliezol okienkom nad vchodovými dvermi, odomkol a pustil dovnútra manželku. No hluk, ktorý spôsobil, zobudil 62-ročnú Dagmar Weissovú, Heleninu sestru, ktorá bola na návšteve. Vzápätí sa zobudila aj Helena a obe sa pokúsili vrahom vzdorovať. Vydali im dokonca 10-tisíc korún a vkladné knižky. Staršiu uškrtil, mladšiu spolu s manželkou utopili vo vani a potom jej Stodolová ešte prerezala žily na zápästí. Stodola sa pokúsil zabiť aj ich matku, no nepodarilo sa mu udusiť ju vankúšom. Stará pani prežila, policajtom však pomôcť nedokázala.
Polícia spočiatku skutočne uvažovala nad tým, že sestry sa pohádali a skončilo to vraždou a samovraždou, no pitva preukázala, že Helena samovraždu nespáchala. Pri vyšetrovaní policajti zistili, že dvaja obyvatelia ubytovne náhle zmizli. Stodolu už mali v evidencii a netrvalo dlho, aby ho vypátrali. Zároveň začali preverovať ďalšie prípady náhlych či podozrivých úmrtí dôchodcov v okolí.
3. januára 2003 odišli do obce Dolný Pohled a odtiaľ pešky do dediny Horka. Tu žil na samote 78-ročný Josef Peroutka. Zazvonili uňho a žiadali o pohár vody. Len čo sa dôchodca otočil, priložili mu k lopatkám nôž a namiesto vody chceli peniaze. Stodolovci sa nechceli stretnúť s ďalším svedkom, starého pána teda zatvorili do pivnice, prehľadali dom a so sebou si odniesli len mobilný telefón. Keď sa dôchodca dostal z nedobrovoľného väzenia, všetko nahlásil polícii. Páchateľov im podrobne popísal a už na druhý deň boli obaja zaistení.
Spočiatku Stodola zobral vinu na seba a tvrdil, že starého pána chcel len okradnúť. Polícia však medzitým preverovala aj ostatné prípady a všetko do seba začínalo zapadať. Krvaví manželia boli nakoniec obžalovaní z ôsmich vrážd, z toho dvoch dvojnásobných, ďalej z dvoch pokusov o vraždu, jednej prípravy vraždy a lúpeže. Vraždu pani Čondolovej, ktorú spáchala sama, popierala, no nakoniec ju usvedčili prizvaní svedkovia. Rozsudok bol vynesený 26. apríla 2004 a pre oboch vrahov znamenal doživotný trest odňatia slobody.
Agresia voči zdravotníkom
Bol nespokojný s priebehom svojej liečby. Nespokojný pacient v Univerzitnej nemocnici v Krakove v utorok nožom pobodal lekára, ktorý napriek okamžitému zásahu kolegov zraneniam podľahol. Oznámila to poľská ministerka zdravotníctva Izabela Leszczynová, informuje varšavský spravodajca TASR s odvolaním sa na agentúru PAP. Incident sa stal približne o 10:30 hod., keď do ortopedickej ambulancie, kde lekár vyšetroval pacientku, vtrhol 35-ročný muž a zaútočil naňho nožom. Útočníka zadržala ochranka a odovzdala ho polícii.
Podľa riaditeľa nemocnice Marcina Jedrychowského bol útočník pacientom, ktorý bol nespokojný s priebehom svojej liečby, hoci podľa ochrancu práv pacienta bolo v jeho prípade všetko v poriadku. Riaditeľ nemocnice uviedol, že napadnutý lekár, približne 40-ročný ortopéd Tomek, pracoval v nemocnici dlhé roky a považovali ho za výnimočného odborníka a človeka. Ministerka Leszczynová odsúdila agresiu voči zdravotníkom ako barbarstvo, ktoré si zaslúži najvyšší trest. Poľský premiér Donald Tusk vyjadril na sociálnej sieti X sústrasť rodine a blízkym zosnulého lekára a prípad označil za šokujúci.