Slovensko, rovnako ako mnohé iné krajiny, čelí výzve starnutia populácie. Dopyt po kvalitných zariadeniach a špecifických službách pre seniorov dlhodobo prevyšuje ponuku. Dôvodov je viacero, od systémových nedostatkov v plánovaní a realizácii projektov, cez ekonomickú neefektívnosť, až po nedostatočné personálne zabezpečenie. Tento článok sa pozrie na hlavné príčiny dlhých čakacích listín v domovoch dôchodcov na Slovensku a navrhne možné riešenia.
Demografický vývoj a rastúci dopyt
Slovensko starne a dnes nie je pripravené na demografický vývoj. Dnes máme viac ako milión ľudí, ktorí sú starší ako 65 rokov. V roku 2024 bolo na Slovensku 1 018 725 osôb vo veku 65+, čo je nárast o viac ako 86-tisíc od roku 2020. Je potrebné zabezpečiť dostatok kvalitných zariadení a ďalších špecifických služieb pre seniorov, po ktorých je už dlhodobo vyšší dopyt ako ponuka.
V súlade s demografickým vývojom sa bude zvyšovať dopyt po týchto službách, ktorý už teraz prevyšuje ponuku. Podľa odhadov Európskej komisie bude počet poberateľov dôchodkov na Slovensku na konci roka 2030 o 194 tisíc vyšší. Naopak, počet prispievateľov do tohto systému má byť o päť rokov nižší o 94 tisíc.
Kontrolóri uviedli, že v roku 2024 o miesto v zariadeniach pre seniorov oficiálne žiadalo cez 8 600 osôb bez pozitívnej odozvy. Za to isté obdobie sa celková kapacita v zariadeniach pre seniorov navýšila iba o dvetisíc miest.
Nevyčerpané eurofondy a systémové nedostatky
Z európskeho Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) Slovensko mohlo v rokoch 2017 - 2021 získať viac ako 160 miliónov eur na zvýšenie dostupnosti sociálnych služieb, no 104 miliónov, teda takmer 2/3, sme nedokázali vyčerpať. Ukázali to závery auditu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR.
Za politiku sociálnej starostlivosti je zodpovedné ministerstvo práce, ktoré nedokázalo kontrolórom poskytnúť jasné vysvetlenie, prečo takáto významná čiastka zostala nevyčerpaná. Za eurofondové výzvy IROP niesol zodpovednosť rezort investícií, ktorý mal v gescii nastavenie podmienok a administráciu výziev. „Skutočnosť, že takýto objem financií nebol využitý, poukazuje na systémové nedostatky v plánovaní a realizácii projektov a tiež vyvoláva otázky o efektívnosti riadenia a koordinácie medzi jednotlivými ministerstvami,“ priblížili národní kontrolóri.
Zníženie regionálnych rozdielov v EÚ: Ciele politiky súdržnosti
Kapacitné obmedzenia a ich dopad
Slovensko sa v roku 2011 rozhodlo pre tzv. politiku deinštitucionalizovania sociálnych služieb. Zaviedlo sa napríklad kapacitné obmedzenie pre zariadenia (maximálny počet 40 klientov v jednej budove) a v roku 2024 sa definovali aj zariadenia rodinného typu (do šesť, resp. 12 miest).
„Tieto zmeny ale boli zavedené bez predchádzajúcej analýzy finančnej udržateľnosti takýchto zariadení v podmienkach Slovenska,“ konštatujú národní kontrolóri. Aktuálna kontrola ukázala ekonomickú náročnosť udržateľnosti zariadení pre seniorov rodinného typu. Náklady takýchto subjektov, s výnimkou jedného, prevyšovali príjmy z príspevkov a úhrad od klientov. Dofinancovanie zabezpečovali hlavne z darov a z vlastných zdrojov zriaďovateľa.
„Vysoké náklady spojené s prevádzkou zariadení rodinného typu môžu viesť k nutnosti zvyšovania ich kapacity, čo aj avizovali vybrané kontrolované subjekty.“ Prípadne sa cena za služby zvýši natoľko, že bude dostupná len pre určitú, ekonomicky zabezpečenú, skupinu občanov. I keď podiel zariadení s kapacitou do 12 a 40 miest v rokoch 2020 až 2024 stúpal, v roku 2024 bola stále viac ako polovica miest v zariadeniach s kapacitou vyššou ako 40 miest.
Slovensko je v Európe unikátom
Slovensko je jedinou krajinou v Európe, ktorá má limity v zariadení sociálnych služieb nastavené na maximálne 40 klientov. Žiadna iná európska krajina limity nemá, zvyčajne pracujú s modelmi domovov so 100 a viac klientmi. „V tomto ste jedinou krajinou v Európe, ktorá ich má nastavené na maximálne 40 klientov. Žiadna iná európska krajina limity nemá, zvyčajne pracujú s modelmi domovov so 100 a viac klientmi,“ hovorí Věra Husáková, prevádzková riaditeľka SeneCura Česká republika.
Limity sú veľmi obmedzujúce. Minimálna efektivita zariadenia totiž začína až od 80 a viac klientov. Anna Ghannamová, predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb (APSS), hovorí: „Rozhodol o tom nejaký úradník na ministerstve bez akýchkoľvek analýz. Vďaka tomuto rozhodnutiu na Slovensko neprišiel žiaden hráč, ktorý by tu dobudoval chýbajúce lôžka dlhodobej starostlivosti, ktorých už dnes chýba asi 36 tisíc. A bude to horšie, keďže nás demografia nepustí. Je nelogické, že ako jediná krajina sme sa rozhodli byť neefektívni.“
Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb (APSS) v SR, Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) vyzvali ministra práce na prehodnotenie, respektíve zrušenie obmedzenia maximálneho limitu počtu lôžok v zariadeniach sociálnych služieb. Súčasné opatrenie má podľa nich síce zlepšiť kvalitu poskytovaných služieb, no v praxi je neefektívne a kontraproduktívne.
Ekonomická neefektívnosť a jej dôsledky
„Nemci pred 20 rokmi vyrátali, že keď máte 80 klientov v dlhodobej starostlivosti, tak ste na nule, reálnu efektivitu dosiahnete ideálne pri 100 klientoch. Akonáhle máte pod tento počet, tak nemáte na opravy strojov a zariadení, nie to na opravu budov, inovácie alebo motivačné bonusy pre zamestnancov. Bez ekonomickej efektivity nemáme peniaze na kvalitný personál a ak ten nemáme, nemôžeme spĺňať štandardy kvality a keď nespĺňame štandardy kvality, nemôžeme mať kvalitnú službu,“ vysvetľuje Anna Ghannamová.
Náklady na budovu a prevádzku vedia pri zmene kapacity ušetriť financie, ktoré môže poskytovateľ služby investovať do vyšších miezd pracovníkov alebo použiť na zlepšenie prostredia pre prijímateľov, na čo v súčasnosti nemá žiadne zdroje. Zrušenie maximálneho limitu lôžok by umožnilo tiež flexibilnejšie prispôsobovať kapacity zariadení reálnemu dopytu, efektívnejšie využívať infraštruktúru a zdroje či zabezpečiť, aby sa ľudia v núdzi dostali k starostlivosti bez zbytočného odkladu.
„Rezortu ani poskytovateľom nikto nebráni budovať aj malé zariadenia a signatári tejto výzvy nemajú problém súhlasiť s motiváciou budovania aj malých komunitných zariadení, napríklad pre deti s postihnutiami. Ale zakazovať budovanie väčších zariadení spôsobilo zbytočný nárast ceny služby dlhodobej starostlivosti, zariadenia nie sú schopné ušetriť peniaze na vyššie mzdy a ani na opravu zariadení a budov,“ dodali zástupcovia samospráv a APSS.
Nedostatok personálu a nízke mzdy
Napriek tomu, že kontrolované zariadenia pre seniorov dokázali zabezpečiť požadovaný minimálny počet zamestnancov, všetky uviedli ako najvýznamnejší problém ich fungovania práve dlhodobé udržanie kvalifikovaného personálu. Na nedostatok personálu má zásadný vplyv aj ich nedostatočné finančné ohodnotenie.
Napriek tomu, že v kontrolovanom období došlo k nárastu miezd vo všetkých kontrolovaných subjektoch, priemerná mzda sa napríklad v roku 2024 pohybovala od 809 do 1 330 eur, čo bolo na úrovni 53 % až 87 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Priemerná mzda odborných zamestnancov na úrovni 1 065 eur predstavovala len 71 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
| Ukazovateľ | Priemerná mzda (eur) | Podiel priemernej mzdy v národnom hospodárstve (%) |
|---|---|---|
| Odborní zamestnanci v sociálnych službách (rok 2024) | 1 065 | 71 |
| Rozsah miezd v kontrolovaných subjektoch (rok 2024) | 809 - 1 330 | 53 - 87 |
Ministerstvo práce prijalo len krátkodobé ad hoc riešenie, a tým je stabilizačný príspevok, ktorý bol poskytnutý zo štátneho rozpočtu vo výške viac ako 45 miliónov eur pre 687 poskytovateľov sociálnych služieb a mal zabezpečiť udržanie zamestnancov v sociálnych službách do konca roka 2025. „Pozitívnou informáciou pre poskytovateľov služieb i samotných seniorov je skutočnosť, že aj pre rok 2026 sú vyčlenené financie na stabilizačný príspevok, tentokrát vo výške 21 miliónov. Na jednej strane je to pozitívne, ale stále len dočasné a nie systémové riešenie,“ dodali kontrolóri.
Problémy s ošetrovateľskou starostlivosťou
Poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach pre seniorov je hradené z verejného zdravotného poistenia. Zmluvy so zdravotnými poisťovňami o úhrade ošetrovateľskej starostlivosti mali z 9 kontrolovaných subjektov uzavreté len dve zariadenia. Dôvodom bolo podľa ich vyjadrení naplnenie limitov zdravotných poisťovní. Legislatívou stanovený minimálny počet lôžok tak už nereflektuje potreby prijímateľov v zariadeniach pre seniorov.