Komparatívna pedagogika mentálne postihnutých

Komparatívna pedagogika mentálne postihnutých žiakov predstavuje dôležitú oblasť špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zaoberá porovnávaním rôznych prístupov, metód a systémov vzdelávania žiakov s mentálnym postihnutím v rôznych krajinách a kontextoch. Cieľom je identifikovať efektívne postupy a inovácie, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu kvality života a vzdelávania týchto žiakov.

Špeciálna pedagogika (ŠP) ako vedný odbor

Špeciálna pedagogika sa radí k pedagogickým disciplínam a zaoberá sa špeciálnou edukáciou a rozvoju znevýhodnených jedincov, ktorí majú oproti väčšinovej populácii špeciálne edukačné potreby výchovy a vzdelávania a ktorí pre svoj rozvoj potrebujú špeciálny prístup a starostlivosť. ŠP definujeme ako vedný odbor, ktorý študuje zákonitosti výchovy a vzdelávania jedincov, ktorí sú znevýhodnení voči väčšinovej populácii v oblasti mentálnej, senzorickej, somatickej, komunikačných schopností, psychosociálnej, porúch učenia a nadpriemerného nadania. Predmet ŠP skúma podstatu a zákonitosti výchovy a vzdelávania znevýhodnených ľudí z aspektu etiológie, symptomatológie, korekcie, metód edukácie a reedukácie, profylaxie.

ŠP je zložitý heterogénny systém, ktorý plní množstvo úloh a preto ho členíme na dve veľké skupiny:a) všeobecná ŠP - zaoberá sa platnými zákonitosťami a pravidlami pre celú časť znevýhodnenej populácie a jej edukáciub) špeciálna ŠP - zaoberá sa edukáciou z aspektu jednotlivých znevýhodnení a ich špecifických potrieb.

Súčasné trendy v ŠP spočívajú v humanizácii a integrácii. Základom humanistického postoja je zachovanie prirodzeného princípu dôstojnosti každého človeka, teda aj znevýhodneného. Integrácia znamená možnosť jeho adekvátnej sebarealizácie v societe. Jeden z ukazovateľov vyspelosti spoločnosti je práve aj integrácia znevýhodnených ľudí, či už úplná alebo čiastočná. S týmto súvisí aj vytváranie podmienok ekonomických, materiálnych, sociálnych, edukačných, aby sa integrácia mohla vôbec realizovať. Nezanedbateľná je aj väčšia ponuka počtu variability sociálnych a poradenských služieb. Dôležitá je aj opora v legislatíve. Ďalším trendom je, že sa ŠP neobmedzuje výlučne len na problematiku špeciálnej edukácie, ale zaoberá sa konkrétnym jedincom počas jeho celého života. Má reparabilný charakter.

Vymedzenie základných pojmov

Mentálne postihnutie (MP) je najširšie označenie ľudí s poruchami intelektu. Je to stav zastaveného, neúplného vývinu, vývinová porucha integrácie. MP sa definuje viacerými kritériami - najčastejšie: hľadiská etiológie, symptomatológie, závažnosť - stupeň MP, schopnosť učenia, vzdelávania. Je to najširší, najvšeobecnejší zastrešujúci pojem. Označuje všetkých jedincov s IQ pod 85 aj mentálne postihnutých a hraničné pásmo. Je to spoločensky akceptovateľnejší pojem.

Mentálna retardácia (MR) je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie s IQ pod 70, ktorá sa prejavuje už v útlom detskom veku. Mentálna retardácia sa delí na oligofréniu (slabomyseľnosť) a demenciu. Oligofrénia je obmedzenie vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, teda narušenie intelektu. Je zdedená alebo vrodená, poprípade vzniká v ranom období detstva, spravidla do 2. roku života. Tento stav je trvalý a nemožno ho odstrániť. Príčiny oligofrénie môžu byť biologicky podmienené, súvisiace s poškodením mozgu, alebo sociálne podmienené, t.j. extrémna výchovná zanedbanosť. Demencia je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových i duševných schopností, ktorá vzniká ako následok nejakého ochorenia alebo úrazu po 2. roku života.

Stupne mentálnej retardácie

Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje testami inteligencie a je vyjadrený číselným kvocientom IQ. Na základe toho rozlišujeme:

• Debilitu (ľahká mentálna retardácia) s IQ 70-50 - jedinci sú vychovávateľní a vzdelávateľní.
• Imbecilitu (stredná mentálna retardácia) s IQ 49-35 - jedinci nie sú vzdelávateľní, iba vychovávateľní.
• Idiocitu (ťažká a hlboká mentálna retardácia) s IQ 34-0 - jedinci nie sú vzdelávateľní ani vychovávateľní.

Niektoré formy mentálnej retardácie:

• Downov syndróm - porucha 21. páru chromozómov
• Hydrocefalus - nadmerná produkcia likvoru v mozgových komorách
• Fenylketonúria - porucha metabolizmu bielkovín
• Kreténizmus - nedostatočná činnosť štítnej žľazy

Klasifikácia znevýhodnení v ŠP

Pre špeciálnu pedagogiku je účelné a nutné znevýhodnenia určitým spôsobom triediť a klasifikovať. Môžu slúžiť pre chápanie hendikepu ako dimenzie z hľadiska sebarealizácie v súvislosti s integračnými tendenciami.

Podľa stupňa hendikepu rozlišujeme:

• Poruchy ľahkého stupňa - minimálna odlišnosť od normy, plná integrácia do školy i do spoločnosti.
• Poruchy stredného stupňa - značná odlišnosť od normy, vyžaduje špeciálny prístup.
• Poruchy ťažkého stupňa - veľká odlišnosť od normy, jedinci sú odkázaní na celodennú starostlivosť a vo väčšine prípadov v špeciálnych zariadeniach.

Podľa doby vzniku hendikepu rozlišujeme:

• Poruchy prenatálne:
  1. genetické dispozície
  2. vplyv teratogénnych faktorov - chemické faktory (lieky, nelegálne drogy, alkohol, nikotín, otrasy), fyzikálne faktory (žiarenie), biologické faktory (infekčné ochorenia)
  3. psychické faktory - nadmerný stres, týranie
• Poruchy perinatálne:
  1. dôsledky komplikovaného pôrodu
  2. dôsledky nešetrného pôrodu
  3. dôsledky protrahovaného pôrodu
• Poruchy postnatálne:
  1. pôsobenie chemických látok a jedov
  2. vplyv biologických faktorov - infekčné ochorenia, vírusové ochorenia, úrazy
  3. vplyv sociálnych faktorov - nevhodné výchovné podmienky, nízka sociálna úroveň, záťažové situácie

ŠP rozlišuje:

• Ustrnutý vývin - orgán alebo jeho funkcia sa nevyvíja = vrodená slepota, hluchota, nevyvinutá končatina.
• Obmedzený vývin - orgán alebo jeho funkcia sa od začiatku života vyvíja obmedzene a nikdy nedosiahne stupeň normy = vrodená nedoslýchavosť, niektoré formy mentálnej retardácie, vrodené malformácie, porucha citových vzťahov.
• Oneskorený vývin - sa zo začiatku podobá obmedzenému vývinu, avšak včasnou intervenciou je možné vývin zvrátiť a priblížiť sa alebo aj dosiahnuť normu = oneskorený vývin reči, oneskorený vývin motoriky, oneskorený vývin chôdze.
• Prerušený vývin - vývin orgánu alebo jeho funkcie sa rôznymi vplyvmi spomalí, prípadne úplne preruší. Tento stav môže mať stagnujúci charakter, ale aj dynamický a to postupne zlepšujúci avšak i postupne zhoršujúci = detské demencie, LMD, ochrnutia.
• Pochybný vývin - orgán a jeho funkcia sa síce vyvíjajú, ale nežiaducim smerom.

Integrácia v ŠP

Cieľom špeciálnej pedagogiky je integrácia znevýhodnených jedincov do väčšinovej spoločnosti, a to adekvátna integrácia. Je totiž dôležité vymedziť hranice integrácie vzhľadom na druh a stupeň hendikepu.

Rozlišujeme:

• Integrácia je úplné zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti. WHO definuje: integrácia je sociálna rehabilitácia, schopnosť jednotlivca podieľať sa na obvyklých sociálnych procesoch.
• Integrované vzdelávanie je úplné zapojenie do bežného edukačného procesu.
• Adaptácia je zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti len za určitých podmienok, okolností a ohľadov na jeho individuálne možnosti, vlastnosti, schopnosti a potreby. Adaptácia sa chápe aj ako prispôsobenie sa oboch strán - hendikepovaného jedinca a spoločnosti.
• Utilita je zapojenie znevýhodneného jedinca do spoločnosti len za predpokladu celoživotnej ochrany a pomoci druhých ľudí. Stretávajú sa s nimi len obmedzene a sporadicky.

Na dvoch úrovniach sa uskutočňuje školská integrácia pre ľahšie a miernejšie znevýhodnenia, poruchy učenia, ľahšie poruchy mozgovej činnosti, mierne poruchy správania a pod.:

• Individuálna integrácia v bežnej základnej škole v meste bydliska, prípadne primeranej dostupnosti, znevýhodnené deti sú zaraďované do tried s väčšinovou populáciou.
• Integrácia sa uskutočňuje v špeciálnych triedach bežných základných škôl, kde sú znevýhodnené deti s rovnakým alebo podobným druhom a stupňom narušenia.

Skúsenosti z praxe hovoria, že integrácia môže byť pre deti s niektorými znevýhodneniami veľkou záťažou. Preto treba veľmi citlivo a fundovane pristupovať k tomu, ktoré deti integrovať. Integrovať áno, ale len vtedy a len natoľko, aby to bolo prospešné pre znevýhodnené dieťa.

Snahy o integráciu sú popisované v týchto modeloch:

• Medicínsky model vychádza z biologických, organických alebo funkčných príčin. Cieľom je liečba a prekonanie poruchy. Integrácia znamená reintegráciu po liečbe.
• Sociálno-patologický model vychádza zo sociálnych problémov. Cieľom je spoločenská prispôsobivosť. Integrácia je podporovaná špeciálnou terapiou.
• Model prostredia vychádza z problémov prostredia. Cieľom je zmeniť prostredie. Integrácia znamená zmenu na bežné normálne prostredie.
• Antropologický model vychádza z problematických interpersonálnych vzťahov a interakcií.

Metódy ŠP

Tak ako v každej spoločenskovednej disciplíne aj v špeciálnej pedagogike máme tri druhy metód: diagnostické metódy, metódy výskumu a metódy špeciálnej pedagogiky. Diagnostické metódy a metódy výskumu sa prekrývajú, používajú tie isté alebo podobné postupy. Avšak s inými cieľmi a iným vyhodnotením. Metódy špeciálnej pedagogiky sú zásady, postupy, formy, ktoré sa využívajú v špeciálnopedagogickej praxi.

Diagnostické metódy

Všeobecným cieľom špeciálnopedagogickej diagnostiky je čo najlepšie rozpoznať a charakterizovať konkrétny hendikep a to vo všetkých oblastiach. Ďalšie ciele a úlohy sú špecifické a spočívajú okrem iných aj vo vymedzení čo patrí do ŠP a čo nie, stanovení, či jedinec patrí do ŠP, rozpoznaní, či jedinec je ohrozený vznikom hendikepu, rozpoznaní a stanovení v akom stupni znevýhodnenia sa jedinec nachádza, stanovení príčin, ktoré viedli k znevýhodneniu, stanovení metód a postupov, ktoré by viedli k odstráneniu, korekcii a eliminácii hendikepu.

Treba zdôrazniť, že príčiny vzniku znevýhodnenia a jeho formy sú multifaktoriálne a preto súčasťou ŠP diagnostiky je multidisciplinarita. Na diagnóze participuje celý rad odborníkov. Príčiny, ktoré viedli k znevýhodneniu majú veľký význam. Výsledkom ŠP diagnostiky je diagnóza = komplexné posúdenie jedinca pre proces špeciálnopedagogickej starostlivosti v celom rozsahu.

Diagnostický proces nie je ukončený jedným stanoviskom. Má dynamický, kontinuitálny charakter. Môžeme hovoriť o troch fázach:

• Vstupné diagnostické vyšetrenie - komplexné poznanie príčin a charakteru hendikepu, spoznať osobnosť.
• Priebežné diagnostické vyšetrenia - priebežné vyšetrenia, pozorovania a hodnotenia výsledkov efektivity metód z hľadiska kvantitatívneho aj kvalitatívneho.
• Záverečné diagnostické hodnotenie - hlavnou úlohou je posúdenie efektivity práce a dosiahnutie stanovených cieľov. Môže sa stať vstupnou diagnózou.

Základné diagnostické metódy zahŕňajú:

• Klinické - cieľom je získavanie dát a základných údajov. Sú to neštandardné postupy, ktoré nie sú psychometrické. Majú idiografický charakter, poznanie osobnosti. Zahŕňajú pozorovanie (nezámerné, náhodilé), rozhovor (náročná diagnostická metóda, vyžaduje hlboké znalosti na interpretáciu, štruktúrovaný, neštruktúrovaný, pološtruktúrovaný), rodinnú anamnézu (údaje o rodičoch, rodine), osobnú anamnézu (biologický vývoj, psychomotorický vývoj, sociálny vývoj), analýzu produktov činnosti (kresby, maľby, ostatné výtvarné artefakty, rôzne výrobky, grafológia - vyžaduje veľkú schopnosť interpretácie), katamnézu (údaje po určitom časovom období od terapie, edukácie, reedukácie).
• Testové - je to štandardizovaný spôsob vyšetrenia. Má určité pravidlá, podmienky a čo najjednoduchší spôsob prevedenia. Cieľom je špecializované vyšetrenie s následným odborným stanoviskom. Testami sa získavajú špecifické, vymedziteľné znaky. Okrem idiografického charakteru majú aj charakter nomotetický, môžu zovšeobecňovať. Zahŕňajú testy psychických vlastností a testy osobnosti (projektívne, objektívne, dotazníky, posudzovacie stupnice).

Metódy výskumu

V špeciálnej pedagogike sa používajú dva druhy výskumných metód: všeobecné - metódy, ktoré sa používajú rovnako u znevýhodnených ako aj u väčšinovej populácii bez toho, že by sa akýmkoľvek spôsobom prispôsobovali znevýhodneným skúmaným jedincom, a modifikované - metódy, ktoré sa musia pri používaní upraviť a prispôsobiť znevýhodneným skúmaným jedincom.

Vedecký výskum sa realizuje podľa nasledujúceho modelu:

1. Formulácia problému - slovná konštrukcia, ktorá konkretizuje problém súvisiaci so ŠP javmi a procesmi, na ktoré sa hľadajú odpovede.
2. Hypotéza - je podmienený výrok, predpoklad o pravdivosti alebo nepravdivosti vybraného problému.
3. Verifikácia - aplikácia vedeckých metód, ktorými sa overuje platnosť hypotézy.
4. Vedecký poznatok - údaj, ktorý sa získal explanáciou a ktorý sa dá overiť vedeckými metódami.

Cieľom vedeckého výskumu v ŠP je poznávanie zákonitosti procesov a javov edukácie a reedukácie znevýhodnených jedincov. Cieľom diagnostiky znevýhodnených jedincov je predovšetkým spoznať ich diagnózu respektíve problém a na ich základe im poskytnúť čo najoptimálnejšiu pomoc v rámci jeho edukácie a reedukácie. Výsledky diagnostiky sa dajú spracovať aj vo výskume, ale len sekundárne. Hlavnou a zásadnou úlohou diagnostiky je pomoc znevýhodnenému jedincovi.

Metódy špeciálnopedagogickej praxe

Prehľad metód patrí primerane pre všetky druhy hendikepov. Je to súhrn aktivít, ktorých spoločným základným poslaním je odstránenie znevýhodnenia alebo dosiahnutie aspoň čiastočnej eliminácie negatívnych aspektov, ktoré s nevýhodnením súvisia. Ďalej je to nájdenie alternatívnych špeciálnych spôsobov uspokojovania edukačných potrieb rozvoja znevýhodneného jedinca, v konečnom dôsledku zameraných na jeho socializáciu. Okrem toho podnecujú alebo odstraňujú prípadne prekážky pri ich dosahovaní pričom podporujú terapeutické aktivity a majú psychoterapeutické poslanie.

Má tieto formy:

• Farmakoterapie
• Chirurgická terapia
• Podporná terapia - vodoliečba, fyzikálna terapia, masáže, pohybová terapia.
• Edukačná rehabilitácia - sa realizuje aplikáciou špeciálnych metód v školskej a inštitucionálnej sústave. Sú to nasledujúce metódy:
  1. Špeciálna edukácia - postupy a metódy, ktoré spôsobujú pozitívne zmeny v kvalite a kvantite vycvičenosti a vzdelanosti znevýhodnených jedincov. Sú to metódy klarifikácie (objasňovania), persuázie (presviedčania), exemplifikácie (príkladovania), exercifikácie (cvičenia), laudácie (pochvaly), kogerácie (donucovania), inovácie (obnovovania...).

Komparácia vzdelávacích systémov

Helena Orieščiková sa vo svojej práci Komparácia vzdelávacích systémov na Slovensku, v Rakúsku, Poľsku a Maďarsku zaoberá porovnávaním prístupov k vzdelávaniu žiakov s mentálnym postihnutím v stredoeurópskom kontexte. Táto komparácia umožňuje identifikovať silné a slabé stránky jednotlivých systémov a inšpirovať sa osvedčenými postupmi.

Belgicko: História starostlivosti o osoby s postihnutím

V období medzi rokmi 1820 a 1840 bolo v Belgicku založených viacero zariadení pre nepočujúcich a nevidiacich. V roku 1853 sa Kongregácia milosrdných bratov po iniciatíve psychiatra J. Grisleina začala venovať vyučovaniu pre duchovne (mentálne) zaostalých. Od jej vzniku napreduje spôsob vyučovania, ktorý diferencuje žiakov s ľahším a ťažším mentálnym postihnutím.

Inklúzia a integrácia žiakov s mentálnym postihnutím

Inklúzia a integrácia sú kľúčové pojmy v kontexte vzdelávania žiakov s mentálnym postihnutím. Cieľom inklúzie je umožniť žiakom s mentálnym postihnutím vzdelávať sa v bežných školách spolu so svojimi rovesníkmi, pričom im je poskytovaná potrebná podpora a individualizovaný prístup.

Projekt Barriers and ways of harmonic inclusion of individuals disabilities into society sa zameriava na identifikáciu prekážok, ktoré bránia inklúzii osôb s postihnutím do spoločnosti, a na hľadanie spôsobov, ako tieto prekážky prekonať.

Didaktika a metodika vzdelávania

Orieščiková sa venuje aj didaktickým aspektom vzdelávania žiakov s mentálnym postihnutím. V publikáciách ako Špeciálna didaktika matematiky, Výtvarná výchova v špeciálnej základnej škole a Pracovné vyučovanie v A variante v špeciálnej základnej škole sa zaoberá špecifickými metódami a postupmi, ktoré sú vhodné pre túto cieľovú skupinu.

Využívanie rozprávok vo vzdelávaní

Publikácia Le rôle des contes de fées dans le processus d´éducation des élèves ayant un retard mental sa zaoberá významom rozprávok vo vzdelávaní žiakov s mentálnym postihnutím. Rozprávky môžu byť cenným nástrojom na rozvoj fantázie, jazyka a sociálnych zručností.

Sociálna kompetencia a vzťahy

Dôležitým aspektom vzdelávania žiakov s Downovým syndrómom je rozvoj sociálnej kompetencie. Deti s Downovým syndrómom chcú byť spoločensky aktívne, dokážu si dobre vytvárať vzájomné vzťahy a diferencovane rozlišovať medzi jednotlivými osobami. Táto schopnosť by mala byť akceptovaná a podporovaná.

Zmeny v koncepcii vzdelávania

Orieščiková sa venuje aj zmenám v koncepcii vzdelávania žiakov s mentálnym postihnutím na Slovensku a ich vplyvu na kvalitu vzdelávania. Publikácia Zmeny w edukacji dzieci z retardacją mentalną na ISCED 1 w Słowacji sa zaoberá zmenami v edukácii detí s mentálnou retardáciou na stupni ISCED 1 (primárne vzdelávanie) na Slovensku.

Vzdelávanie učiteľov

Orieščiková sa venuje aj vzdelávaniu učiteľov, ktorí pracujú so žiakmi s mentálnym postihnutím. Publikácia La formation des enseignants dans certains pays Europeens l´anthropologie dans la pédagogie et curative sa zaoberá formovaním učiteľov v niektorých európskych krajinách a významom antropológie v pedagogike a kuratívnej edukácii.

tags: #komparativna #pedagogika #mentalne #postihnutych