Stupava: Mesto histórie, prírody a moderného života

Stupava, malebné mesto v Bratislavskom kraji, je fascinujúcim miestom, kde sa stretáva bohatá história, rozmanitá príroda a dynamický moderný život. Leží medzi západnými svahmi Malých Karpát a južnou časťou Záhorskej nížiny, čo jej dodáva jedinečný charakter a robí ju atraktívnou pre obyvateľov aj návštevníkov. Stupava, známa aj pod nemeckým názvom Stampfen a maďarským Stomfa, je svedkom dávnych kultúr a vývoja slovenskej spoločnosti.

Geografické a prírodné charakteristiky

Stupava sa rozprestiera medzi západnými svahmi Malých Karpát a južnou časťou Záhorskej nížiny. Jej nadmorská výška je 174 metrov. Na východnej strane sú Malé Karpaty, pokryté listnatými lesmi. Na západnej strane mesta je južná časť Záhorskej nížiny. Na západe tvorí hranicu stupavského chotára rieka Morava. Stráne Malých Karpát pokrývajú rozsiahle listnaté lesy, najmä bukové a dubové, v menšej miere smrekové. V nížine rastie agát, breza, borovica. Stupavský potok pramení na južnom svahu vrchu Konské hlavy (649 m n. m.) a na svojom konci ústi do rieky Malina. Tečie Malými Karpatmi, cez Borinku a Stupavu. Do Stupavského potoka sa vlievajú tieto potoky: Vajnorský jarok, Grófsky potok, Červený potok, Vápeničný potok. Rybníky bývalého štátneho pivovaru a Panský rybník sú taktiež súčasťou miestnej krajiny.

História a pôvod názvu

Na území dnešnej Stupavy sa už v čase Rímskej ríše stretávali obchodné záujmy Rimanov a barbarských národov. Obyvatelia Stupavy využívali priaznivé prírodné podmienky a pestovali tu konope a ľan. Tie poskytovali olejnaté semená, z ktorých lisovaním získavali olej pomocou mlynov na lisovanie oleja, ktoré sa nachádzali na Stupavskom potoku s vtedy prudkým a bohatým prietokom vody. Ich tradícia sa udržala do 19. storočia.

Lis na olej a na súkno sa v slovanskom jazyku nazýva stupa. Maďari prevzali tento slovanský názov a ešte za čias Veľkej Moravy vyslovovali názov Stomfa (čítaj Štomfa) s nosovkou, teda stonpa. V tomto maďarskom pomenovaní sa zachovalo pôvodné slovenské. V ďalšom vývoji slovanskej reči na tomto území došlo k zániku nosovky a ustálila sa podoba stupa. K tomuto koreňu sa pripojila koncovka -ava. Záhorská nížina je osídlená od bronzovej doby, čo dokazujú nálezy piatich žiarových hrobov z roku 1932. Pri stavbe cementárne bolo objavené pohrebisko zo železnej doby, obsahujúce meč, kopiju a krivý nôž. Prvé etnicky známe obyvateľstvo Záhorskej nížiny boli Kelti, ktorých prítomnosť v oblasti mesta dokazuje nález keltských mincí. Keltská civilizácia bola vytlačená postupom Rimanov na sever a tlakom germánskych Markomanov.

Obyvateľstvo a administratíva

Stupava má 12 803 obyvateľov prihlásených k trvalému pobytu (december 2023). Podľa odhadov MsÚ však žije v Stupave približne 16 833 obyvateľov. Južnú časť Stupavy tvorí predtým samostatná obec Mást, pričlenená k Stupave roku 1953. Mestské zastupiteľstvo Stupava je zastupiteľský zbor mesta zložený zo 16 poslancov, zvolených obyvateľmi mesta na obdobie 4 rokov.

Náboženská príslušnosť obyvateľstva Stupavy:

• Rímski katolíci - 70,35 %
• Bez vyznania - 19,48 %
• Evanjelici a. v. - 2,21 %

Pamiatky a kultúra

Stupava je bohatá na náboženské pamiatky. V meste je rímskokatolícky farský kostol sv. Štefana z rokov 1763 - 67, baroková kaplnka Krista Trpiteľa s kalváriou (1713 - 14/1878), kaštieľska kaplnka sv. Jána Krstiteľa (1754) a kaplnky Svätého kríža/Korgerova kaplnka (pôvodne baroková, v roku 1890 prestavaná v neoklasicistickom štýle), sv. Vendelína (1863) a sv. Barbory z roku 1708. V mestskej časti Mást je rímskokatolícky filiálny kostol sv. Šebastiána z roku 1701, kaplnka sv. Urbana z roku 1705 a kaplnka Panny Márie Lurdskej z roku 1906.

Okrem náboženských stavieb má Stupava aj ďalšie významné kultúrne pamiatky:

• Múzeum Ferdiša Kostku - džbankárska a keramická výroba sa v Stupave rozšírila na začiatku 18. storočia a dodnes sa nerozlučne spája s menom Ferdiša Kostku, ktorý tu žil a pracoval v rokoch 1878 až 1951. Múzeum sa nachádza v dvoch objektoch - v trojpriestorovom dome, kde sa tento významný slovenský džbankár a keramikár narodil, žil a pracoval a z budovy nazývanej „brenhaus“. V „brenhause“ si možno prezrieť obchod i dielňu habánskeho hrnčiarskeho majstra. Základnú časť expozície tvoria fajansové výrobky a hrnčiarske práce, ktoré zozbierala vdova po F. Kostkovi.
• Farský kostol sv. Štefana Uhorského
• Filiálny kostol sv. Šebastiána
• Zvyšky Židovskej synagógy (tzv. Novej, 2. pol. 19. storočia)
• Stĺp Najsvätejšej Trojice (pol. 18. storočia)
• Mariánsky stĺp (pol. 18. storočia)

Kaštieľsky park a Domov dôchodcov

Kaštieľsky park tvorí súčasť s okolitými lesmi. Bol založený Pálffyovcami v 18. storočí. Časť parku využíva Domov dôchodcov umiestnený v kaštieli, čo vytvára príjemné a pokojné prostredie pre seniorov. Severnú časť tvorí pagaštanová alej, futbalové ihrisko s atletickou dráhou a plochami pre loptové hry a dnes už nevyužívané letné kúpalisko. Na východnej strane parku sa nachádza rybník. V súčasnosti sa park člení na Kaštieľsky (okolie kaštieľa), Malý (naproti Mestskému úradu - hranicou je koryto potoka) a Veľký park, resp. Oboru. Súčasťou parku je pagaštanová alej, ktorou sa prechádza do Obory a Malých Karpát. Pôvodne bol v parku umiestnený grófsky pivovar, mlyn a niekoľko rybníkov.

Šport a voľný čas

Stupava ponúka široké možnosti pre šport a voľný čas. Dlhú tradíciu majú poľovníctvo a rybolov. Pod vedením Telovýchovnej jednoty Tatran Stupava vyvíja svoju činnosť viacero športových klubov. Po roku 1989 zaznamenal rozvoj i tenis a Tenisový klub vďaka výborným podmienkam zaznamenáva najväčší rozvoj. Pre záujemcov je k dispozícii 10 antukových tenisových kurtov a 3 kurty v tenisovej hale s celoročnou prevádzkou. V areáli Park hotela sa konajú tenisové turnaje ETA - medzinárodný halový turnaj žien a Medzinárodné majstrovstvá OPEN SLOVAK - seniori. V roku 2004 vzniká mládežnícke florbalové družstvo Bogdau Stupava, ktoré dosahuje v mládežníckych kategóriách v rámci SR výrazné úspechy. FBK Bogdau Stupava - mládežnícky florbalový klub, zaregistrovaný v roku 2005, pôsobí pri ZŠ kpt. J. Nálepku. Mnohí ľudia chodia na bicykli k neďalekému mestu v Rakúsku, menom Marchegg.