História pedagogiky zrakovo postihnutých: Od počiatkov k moderným prístupom

Pedagogika zrakovo postihnutých je špeciálnopedagogická disciplína, ktorá sa zaoberá teóriou a praxou edukácie zrakovo postihnutých. Je to veda a odbor v systéme špeciálnych vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou edukácie zrakovo postihnutých. Jej história je úzko spätá s vývojom spoločenského vnímania a prístupu k osobám so zdravotným postihnutím. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na vývoj pedagogiky zrakovo postihnutých, so zameraním na historické míľniky, kľúčové osobnosti a súčasné trendy.

Historický kontext a počiatky starostlivosti

História starostlivosti o zrakovo postihnutých je dlhá a zložitá. V minulosti boli zrakovo postihnuté deti často usmrcované, rovnako ako aj telesne postihnuté deti. Tí, ktorí prežili, sa živili žobraním a prostitúciou. Len výnimočne nadaní nevidiaci sa presadili ako básnici, učitelia a poradcovia.

Prvé dokázateľné prejavy starostlivosti o nevidiacich pochádzajú z roku 358, kedy bol v Cesarei založený útulok pre oslepnutých vojakov. Organizovaná starostlivosť o zrakovo postihnutých má svoje korene v stredoveku, kedy vznikali azylové zariadenia pri kláštoroch. Tieto zariadenia poskytovali útočisko a základnú starostlivosť pre ľudí s rôznymi druhmi postihnutia. S rozvojom humanizmu sa začala objavovať požiadavka na výchovu a vzdelávanie postihnutých detí.

Významným krokom vpred bolo pôsobenie Vivesa, ktorý ako prvý bojoval za právo nevidiacich na výchovu a zamestnávanie v útulkoch. Začal s výchovou nevidiaceho chlapca.

19. storočie: Založenie prvých ústavov

Významným medzníkom v dejinách vzdelávania zrakovo postihnutých bolo založenie prvých ústavov. Na území Uhorska bol prvý ústav založený vo Vacove (dnešný Vác) na podnet Andreja Cházára. Andrej Cházár, rodák z Jovíc pri Rožňave, zohral významnú úlohu v rozvoji vzdelávania hluchonemých na území Uhorska. Vyštudoval právo, v roku 1767 si otvoril advokátsku kanceláriu v Rožňave. Venoval sa vedeckej činnosti najmä v oblasti práva.

Hoci sa venoval svojmu odboru, jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie hluchonemých. Preto sa rozhodol založiť ústav, ale pre nedostatok finančných prostriedkov túto myšlienku nemohol zrealizovať. V roku 1790 sa obrátil na Uhorský snem a na panovníka o pomoc. Spolupracoval s J. Mayom, riaditeľom viedenského ústavu, zorganizoval zbierku v Uhorsku a napokon 15. augusta 1802 sa mu podarilo založiť Ústav pre hluchonemých vo Vacove. V ústave sa vyučovalo viedenskou metódou.

Na Slovensku bol druhý ústav pre hluchonemých založený roku 1835 Móricom Maukschom v Liptovskom Mikuláši ako súkromný ústav. Ústav zanikol až v roku 1899 pre nedostatok finančných prostriedkov. Po zániku ústavov pre hluchonemých v Liptovskom Mikuláši a v Bratislave nebola koncom 19. storočia na území Slovenska špeciálna vzdelávacia inštitúcia pre sluchovo postihnuté deti. Mnohí sluchovo postihnutí žiaci sa vzdelávali na ľudových školách, ale väčšina z nich do týchto škôl nedochádzala a preto ostali bez vzdelania. Podľa štatistiky z roku 1890 ich počet dosahoval 6133 sluchovo postihnutých detí v Uhorsku, prevažná väčšina z nich do ľudových škôl nedochádzala.

20. storočie: Rozvoj špeciálneho školstva a integrácia

Na území Slovenska, v poradí tretí, štátom podporovaný ústav Andreja Cházára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave bol založený dňa 15. októbra 1901. Po viedenskej arbitráži Jelšavu okupovali Maďari a ústav bol v roku 1939 zrušený a presťahovaný do Lučenca. V Lučenci vznikla v roku 1949 prvá škola pre nedoslýchavé deti. Ďalšie ústavy na území Slovenska vznikli v Kremnici a v Bratislave. Tieto ústavy ako maďarské ústavy pôsobili do konca roku 1918.

Vývoj inštitúcií na Slovensku

• Kremnica: Ústav vznikol 1. októbra 1903. Od roku 1918 bol prvým slovenským riaditeľom Štefan Sobolovský. Založil viaceré ďalšie ustanovizne pre sluchovo postihnutých, napríklad v roku 1922 vznikla prvá učňovská škola pre sluchovo postihnutých na Slovensku (pôvodné učebné odbory boli: obuvník, stolár, krajčír) a pričinil sa aj o vybudovanie prvého internátu pre sluchovo postihnutých žiakov na Slovensku. Dňa 1. októbra 1933 bol za riaditeľa ústavu vymenovaný Viliam Gaňo, zakladateľ špeciálnej pedagogiky na Slovensku. Sobolovský a Gaňo sa zaslúžili o rozvoj špeciálnej pedagogiky v oblasti pedagogiky sluchovo postihnutých na Slovensku. V 60-tych rokoch sa začala používať prstová abeceda na MŠ pre nepočujúcich v Kremnici. V roku 1974 bola založená Stredná priemyselná škola odevná.
• Bratislava: Ústav pre sluchovo postihnutých pôsobil v rokoch 1905 - 1921. Potom ho presťahovali do Dubnice nad Váhom, ktorý vznikol 16. novembra 1921. Zápasil s nedostatkami priestorov, najmä ubytovacích. Dňa 1. júna 1942 bol premiestnený do Prešova. V roku 1956 vznikla materská škola pre nepočujúce deti. Po organizačných zmenách existuje dnes tento ústav ako MŠ a ZŠI pre sluchovo postihnutých v Prešove.
• Košice: Ústav pre hluchonemých v Košiciach založila v roku 1924 odbočka Zemského spolku pečlivosti o hluchonemých. Po obsadení Košíc Maďarmi v roku 1938 ústav zanikol. K jeho oživeniu došlo až v roku 1945 a v roku 1947 bol ústav premiestnený do Jasova. Po štvorročnom sťahovaní do Jasova bola v roku 1951 škola umiestnená v Levoči do moderných školských priestorov s internátom. V 60-tych rokoch bola zriadená MŠ pre nedoslýchavé deti.
• Bratislava (štátny ústav): Zásluhou Spolku starostlivosti o hluchonemých vznikol v rokoch 1929-1945 štátny ústav pre hluchonemých v Bratislave. Počas II. svetovej vojny evakuoval do Kochanoviec pri Trenčíne, v roku 1945 sa vrátil späť do Bratislavy. Dnes ako MŠ a ZŠI pre sluchovo postihnutú mládež sídli v budove na Hrdličkovej ulici. V roku 1946 vznikla odborná škola pre hluchonemých - Stredné odborné učilište pre mládež s chybami sluchu. V roku 1955 vznikla škola pre nedoslýchavé deti a tiež v 60-tych rokoch pribudla MŠ pre nedoslýchavé deti.
• Komárno: V roku 1920 tiež vznikol ústav v Komárne. Tam sa vyučovalo po maďarsky. V období maďarskej okupácie bol od roku 1942 preložený do Lučenca.

V posledných desiatich rokoch 20. storočia sa základné školy pre nedoslýchavých a pre nepočujúcich premenovali na základné školy pre sluchovo postihnutých. Od 16. storočia doteraz bolo objavených vyše 30 vyučovacích metód sluchovo postihnutých. Presnejšie od 18. storočia, kedy žili učitelia Heinicke a L'Epée, ktorí viedli medzi sebou ostrú polemiku o správnosti svojich metód, čiže súperenie medzi posunkovou a orálnou rečou o prvenstvo vo vyučovaní, môžeme povedať, že táto polemika v rozličných podobách pretrváva ešte v súčasnosti.

Rozvoj vzdelávania slabozrakých žiakov

Dňa 24. septembra 1961 sa otvorili nové možnosti zrakovo postihnutým deťom slávnostným otvorením Základnej deväťročnej školy internátnej pre slabozrakých na Svrčej ulici 6 v Bratislave - Karlovej Vsi. Zásluhu na zriadení tejto školy mali pán Ján Šoltés, Ing. Juraj Mamojka, v tom čase pracovník MsNV - odbor výstavby, nestor československej špeciálnej pedagogiky Viliam Gaňo a Doc. PhDr. Vladimír Predmerský, CSc.

História vzdelávania slabozrakých žiakov na Slovensku samostatne v oddelených triedach sa začína v školskom roku 1945/46. Riaditeľ ZDŠI pre nevidiacich v Levoči, pán Ján Šoltés, ktorý mal dlhoročné skúsenosti s výchovou a vzdelávaním zrakovo postihnutých detí a patril medzi najprogresívnejších tyflopedagógov v Československu, pochopil, že treba vytvárať triedy, v ktorých sa budú oddelene vzdelávať slabozrakí a nevidiaci žiaci. Treba vysoko hodnotiť túto skutočnosť, pretože ako jeden z prvých v celoštátnom meradle sa snažil diferencovať žiakov aj podľa stupňa zrakového postihnutia. Pochopil, že sú veľké rozdiely v metódach a formách práce s nevidiacimi a slabozrakými žiakmi.

Do roku 1953 sa slabozrakí žiaci vyučovali v ZDŠI v Levoči. V roku 1953 sa triedy 1.-5. ročníka pre slabozrakých presťahovali do Liptovského Jána. Žiaci 6.-9. ročníka sa aj naďalej vyučovali v Levoči. V roku 1961 sa všetci slabozrakí žiaci presťahovali do novovybudovanej školy v Bratislave-Karlovej Vsi. Bolo veľkou prednosťou, že budova bola účelová a bola postavená aj podľa odborných rád tyflopedagógov. Prvým riaditeľom školy bol menovaný Ján Šoltés. Menovaný patril medzi najskúsenejších tyflopedagógov v Československu a v tom čase už 39 rokov pracoval so zrakovo postihnutými žiakmi.

V školskom roku 1961/62 navštevovalo školu 144 žiakov. Pedagogický kolektív tvorilo 18 učiteľov a 16 vychovávateľov, ktorí mali veľmi málo skúseností s prácou so slabozrakými deťmi. S veľkou dávkou nadšenia, obetavosti a príkladného vzťahu k zrakovo postihnutým deťom prekonávali ťažkosti spojené s prípravou pomôcok a s uplatňovaním nových progresívnych metód a foriem práce. Prostredníctvom týchto nadšencov sa tvorila metodika výchovno-vyučovacieho procesu slabozrakých žiakov. Postupne v ďalších rokoch pribúdali ďalší špeciálnopedagogickí pracovníci, ktorí aktívne nadväzovali na prácu svojich starších kolegov. V škole sa tak postupne vytváral kolektív pedagogických pracovníkov, ktorý sa spoločnými silami snažil plniť úlohy a ciele spojené s prípravou slabozrakých žiakov na ďalšie štúdium a uplatnenie sa v pracovnej činnosti a v živote vôbec.

Vďaka za splnenie týchto úloh patrí väčšine obetavých, snaživých, trpezlivých, vytrvalých a húževnatých pracovníkov, ktorí sa snažili vytvoriť rodinné prostredie pre svojich zverencov, ktorých rodičia priviedli zo všetkých kútov Slovenska. Kontakty so školami pre zrakovo postihnutých sa postupne rozširovali nielen v rámci Československa, ale aj Maďarska, Nemecka a Holandska. Získavali sa nové skúsenosti z práce so zrakovo postihnutými žiakmi.

Vývoj pomôcok a technológií

V prvých rokoch bol nedostatok špeciálnych pomôcok, pedagógovia si vo väčšej miere zhotovovali pomôcky sami. V prvých rokoch používali žiaci osobné optické pomôcky - ručné lupy, príložné lupy, ďalekohľadové okuliare a turmóny. Neskôr učitelia začali vo väčšej miere používať spätné projektory.

V druhej polovici sedemdesiatych rokov a v osemdesiatych rokoch v spolupráci s pracovníkmi Očnej optiky p. Ing. Mušitzom a p. Bôžikom sa začali používať lupy anglickej firmy COIL, ktoré boli asférické a vyrobené zo špeciálnych tvrdených umelých hmôt, ktoré nemali takmer žiadne skreslenie. Začiatkom deväťdesiatych rokov zásluhou pochopenia potrieb pracovníkmi MŠ SR, hlavne pracovníkmi oddelenia špeciálnej pedagogiky, sa mohla škola vybaviť špičkovými elektronickými kompenzačnými pomôckami. Zriadili sa špeciálne učebne s čiernobielymi televíznymi lupami, neskôr boli triedy vybavené aj farebnými TV lupami. Pre deti, ktoré mali problémy s veľkosťou písma, bol k dispozícii zväčšovací kopírovací stroj, kde sa zväčšovali texty.

Keďže sa v tomto období začali vzdelávať aj nevidiace deti, bolo nutné aj pre ne zabezpečiť kompenzačné pomôcky - napríklad hovoriace kalkulačky, OPTACON-y, EURÉKY, Braille'n Speak, ARIE. Rozšírením používania PC sa aj v našej škole začali používať aplikované programy pre slabozrakých a nevidiacich, zväčšené zobrazovanie, hlasový výstup a dynamický hmatový display.

Kategorizácia zrakového postihnutia a etiológia

V pedagogike zrakovo postihnutých sa zrakové postihnutie delí do niekoľkých kategórií:

Etiológia zrakových porúch

Zrakové poruchy môžu byť vrodené alebo získané. Podľa doby vzniku poškodenia rozlišujeme prenatálne, perinatálne a postnatálne poškodenia. Podľa trvania zrakového poškodenia rozlišujeme poruchy krátkodobé, opakujúce sa a dlhodobé. Z etiologického hľadiska rozlišujeme poruchy orgánové a funkčné. Časť vrodených chýb je spojená s dedičnosťou (šeroslepota, Usherov syndróm a iné).

Väčšinou sú však následkom chorobných zmien plodu, ktoré vznikli pri ochoreniach matky, pod vplyvom rôznych faktorov vonkajšieho a vnútorného prostredia. Najrozsiahlejšie a najťažšie poruchy zraku alebo zrakového orgánu zapríčiňuje pôsobenie choroboplodných vplyvov v najranejšom štádiu života, teda v období, keď sa ešte neuzavreli očné poháriky (asi do 5 týždňa embryonálneho života). Obzvlášť nebezpečná je rubeola matky prekonaná do tretieho mesiaca tehotenstva. Tiež musíme zdôrazniť toxický vplyv alkoholu a tabakových výrobkov užívaných počas tehotenstva. Poškodenia zrakového orgánu môžu byť aj prvým prejavom niektorej celkovej choroby organizmu, napríklad cukrovky. Veľmi veľa poškodení zraku vzniká následkom úrazov.

Súčasný systém vzdelávania zrakovo postihnutých na Slovensku

Škola zabezpečuje komplexnú starostlivosť. Koncepcia zahrňuje oblasti: výchovno-vzdelávaciu, diagnostickú, preventívnu, terapeuticko-liečebnú, oblasť reedukácie a kompenzácie zraku a poradenskú činnosť. Obsah vzdelávania jednotlivých typov škôl je totožný s obsahom vzdelávania škôl bežného typu. Odlišné sú metódy a formy práce pri zníženom počte žiakov v triede. Už od prvých ročníkov pracujú deti s modernými korekčnými a kompenzačnými pomôckami.

Špeciálna materská škola pre slabozrakých a nevidiacich

Program výchovnej práce v materskej škole vychádza z programov MŠ bežného typu a je rozšírený o špeciálne výchovy: individuálna tyflopedická starostlivosť, priestorová orientácia a mobilita zrakovo postihnutých, základy Braillovho písma. Príprava je zameraná na lepšiu adaptáciu a bezproblémový prechod zrakovo postihnutých žiakov do základnej školy. Keďže ide o internátnu školu, môže prijímať aj mimobratislavské deti a ubytovať ich v internáte. Počet žiakov v triede je 6 - 8.

Základná škola pre slabozrakých

V ZŠ pre slabozrakých je učebný plán rozšírený o povinný predmet písanie na stroji a nepovinné predmety individuálna tyflopedická starostlivosť a individuálna logopedická starostlivosť, bodové Braillovo písmo. Určité odlišnosti sú vo výučbe telesnej výchovy podľa druhu a stupňa zrakového postihnutia a podľa predpísaného pohybového obmedzenia. Z cudzích jazykov sa vyučuje angličtina.

Základná škola internátna pre nevidiacich

V ZŠI pre nevidiacich je učebný plán rozšírený o bodové Braillovo písmo, prácu s OPTACON-om, EURÉKOU, ARIOU a o priestorovú orientáciu. Určité odlišnosti sú v predmetoch telesná výchova, pracovné vyučovanie, výtvarná výchova vzhľadom k zrakovému postihnutiu. Z cudzích jazykov sa vyučuje angličtina.

Špeciálna základná škola internátna pre slabozrakých a nevidiacich

V ŠZŠI pre slabozrakých (bývalá osobitná škola) sú učebné plány a učebné osnovy totožné ako na bežnej ŠZŠ. Dôraz sa kladie na výučbu pracovného vyučovania. Telesná výchova je prispôsobená možnostiam a schopnostiam kombinovane postihnutých detí. V ŠZŠI pre nevidiacich sú taktiež učebné plány a učebné osnovy totožné s bežnými ŠZŠ.

Zatiaľ v týchto typoch škôl môžeme zabezpečiť odbornú tyflopedickú starostlivosť len v individuálnych formách výučby, ak zrakovo postihnuté dieťa v kombinácii s mentálnou retardáciou je zbavené povinnosti dochádzať do školy a nie je schopné sa vzdelávať kolektívnou formou výučby.

Základná umelecká škola pre zrakovo postihnutých

V ZUŠ pre zrakovo postihnutých - smer hudobný sa postupuje taktiež podľa bežných učebných plánov a osnov pre ZUŠ. Výučba je poskytovaná bezplatne. Jedným z cieľov je príprava talentovaných detí na štúdium na konzervatóriu. Konzervatórium v Bratislave na Tolstého ulici otvorilo oddelenie pre zrakovo postihnutých. Žiaci, ktorí majú hudobný sluch a dobré manuálne zručnosti sa v tejto škole môžu vyučiť aj za ladičov klavírov.

Špeciálno-pedagogická poradňa

Špeciálno-pedagogická poradňa poskytuje poradenskú činnosť pre zrakovo postihnuté deti predškolského a školského veku, deťom integrovaným v bežných školách, ich rodičom a učiteľom. Naše zariadenie navštevujú deti z celého Slovenska. Zabezpečujeme dennú, týždennú, mesačnú a celoročnú starostlivosť. Metódy a formy sú prispôsobené zrakovému postihnutiu detí.

Moderné technológie vo vzdelávaní

Škola je vybavená modernými pomôckami, bez ktorých by zrakovo postihnuté deti pracovali len s veľkou námahou. Okrem klasických lúp, špeciálnych okuliarov je škola zapojená do projektu INFOVEK. Slabozraké a nevidiace deti pracujú s PC (Internet). K dispozícii majú špeciálny softvér pre slabozrakých (programy LUNAR a MAGIC - zväčšujú text na monitore až 40-krát). Pre nevidiacich je k dispozícii softvér JAWS - hovoriaci program, ale aj hmatový display (tzv. Braillovský riadok), aby slabozrakí, ale aj nevidiaci mohli získavať od malička zručnosti v práci s počítačmi a v práci s Internetom. Škola spolupracuje s Podporným centrom pre zrakovo postihnutých pri MFF UK, študenti uvedenej fakulty vedú krúžky práce s PC. Vo výchove mimo vyučovania majú k dispozícii mnoho moderných pomôcok a hier, ktoré využívajú zrakovo postihnuté deti vo voľnom čase. Každá výchovná skupina má televízor, rádio, kazetový a kotúčový magnetofón, taktiež gramofóny, v niektorých miestnostiach sú klavíre, kde sa môžu deti pripravovať na hodiny individuálnej hry na hudobné nástroje, ďalej je k dispozícii herňa s LEGO-m a učebňa s počítačmi.

tags: #pedagogika #zrakovo #postihnutych #historia