Pedagogické terapie a intervenčné programy pre osoby s mentálnym postihnutím

Pedagogika mentálne postihnutých, známa aj ako psychopédia, predstavuje dynamicky sa rozvíjajúcu oblasť špeciálnej pedagogiky. Zaoberá sa teóriou a praxou edukácie a (re)habilitácie osôb s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na pedagogiku mentálne postihnutých, opierajúc sa o definície popredných odborníkov a zdôrazňujúc jej interdisciplinárny charakter a význam pre spoločnosť.

Definícia a miesto špeciálnej pedagogiky

Špeciálna pedagogika patrí v najširšom význame do sústavy vied o človeku a v užšom význame do systému pedagogických vied. V rámci nich tvorí samostatný vedný odbor, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou výchovy a vzdelávania jednotlivcov so špecifickými potrebami. ŠP definujeme ako vedný odbor, ktorý študuje zákonitosti výchovy a vzdelávania jedincov, ktorí sú znevýhodnení voči väčšinovej populácii v oblasti mentálnej, senzorickej, somatickej, komunikačných schopností, psychosociálnej, porúch učenia a nadpriemerného nadania. Predmet ŠP skúma podstatu a zákonitosti výchovy a vzdelávania znevýhodnených ľudí z aspektu etiológie, symptomatológie, korekcie, metód edukácie a reedukácie, profylaxie. ŠP je zložitý heterogénny systém, ktorý plní množstvo úloh a preto ho členíme na dve veľké skupiny: všeobecnú ŠP, ktorá sa zaoberá platnými zákonitosťami a pravidlami pre celú časť znevýhodnenej populácie a jej edukácie, a špeciálnu ŠP, ktorá sa zaoberá edukáciou z aspektu jednotlivých znevýhodnení a ich špecifických potrieb.

Súčasné trendy v ŠP spočívajú v humanizácii a integrácii. Základom humanistického postoja je zachovanie prirodzeného princípu dôstojnosti každého človeka, teda aj znevýhodneného. Integrácia znamená možnosť jeho adekvátnej sebarealizácie v societe. Jeden z ukazovateľov vyspelosti spoločnosti je práve aj integrácia znevýhodnených ľudí, či už úplná alebo čiastočná. S týmto súvisí aj vytváranie podmienok ekonomických, materiálnych, sociálnych, edukačných, aby sa integrácia mohla vôbec realizovať. Nezanedbateľná je aj väčšia ponuka počtu variability sociálnych a poradenských služieb. Dôležitá je aj opora v legislatíve. Ďalším trendom je, že sa ŠP neobmedzuje výlučne len na problematiku špeciálnej edukácie, ale zaoberá sa konkrétnym jedincom počas jeho celého života.

Kľúčové pojmy v špeciálnej pedagogike

• Defekt: Nedostatok v integrite organizmu, ktorý môže mať formu orgánovú alebo funkčnú a vyskytuje sa v oblasti psychickej, senzorickej či somatickej, dôsledkom čoho jedinec vyžaduje špeciálnu starostlivosť. Synonymom defektu je termín postihnutie, viac používané v školskej terminológií.
• Defektivita: Porucha integrity človeka, t.j. jednoty organizmu a prostredia, ktorá sa prejavuje poruchou spoločenských vzťahov medzi defektným jedincom a jeho spoločenským prostredím.
• Porucha/Narušenie: Vyjadruje tiež odchýlku od normy. Získava sa počas života a má reparabilný charakter, vyskytuje sa v pestrejšej škále.
• Chyba: Vyjadruje miernejšiu odchýlku od normy ako defekt.
• Postihnutý: Jedinec trpiaci nejakým druhom trvalého telesného, duševného, mentálneho, zmyslového alebo rečového poškodenia, ktoré mu bez špeciálnej pomoci znemožňuje splniť požiadavky bežného vzdelávacieho procesu.
• Handicap: Záporný dôsledok defektu na činnosť postihnutého jedinca, znevýhodnenie.
• Anomália: Relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy v oblasti somatickej či psychickej, alebo v ich kombinácií.
• Osoby so špeciálnymi potrebami: Relatívne heterogénna skupina osôb, ktoré sa z nejakého dôvodu výrazne odlišujú od bežnej populácie. Sem patria deti s poruchami správania alebo učenia, ale i deti talentované a nadané.
• Zdravotne postihnuté dieťa: Sem patria deti choré, ale nie postihnuté mentálne, telesne alebo zmyslovo.
• Deviácia: Týka sa správania, čím sa jedinec stáva nápadným, odkloňujúcim od normy.
• Psychický deficit: Chýbanie.
• Kompenzácia: Vyrovnávanie, nahradenie chýbajúceho alebo zníženého výkonu orgánov, funkcie úpravou prípadne aktivizáciou funkcie iných orgánov, funkcií.
• Korekcia: Aktivity, ktoré sú zamerané na nápravu, úpravu chybnej funkcie, orgánu alebo správania sa.
• Resocializácia: Činnosť, pomocou ktorej sa znevýhodnený jedinec zapája do rodinného, sociálneho a pracovného prostredia.
• Rehabilitácia: Činnosť na opätovné dosiahnutie spôsobilosti a socializáciu znevýhodneného jedinca.
• Edukácia: Výchovné, vyučovacie a vzdelávacie aktivity, pomocou ktorých sa znevýhodnený jedinec stáva relatívne vychovaným a vzdelaným.
• Reedukácia: Špeciálnopedagogické aktivity, ktoré sú zamerané na rozvíjanie a úpravu nevyvinutých, chybných, porušených funkcií.

Pedagogika mentálne postihnutých (Psychopédia)

Pedagogika mentálne postihnutých, často označovaná aj ako psychopédia, je komplexná a dynamicky sa rozvíjajúca oblasť špeciálnej pedagogiky. Zaoberá sa teóriou a praxou edukácie a (re)habilitácie osôb s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach.

Podľa Vančovej (2005) je pedagogika mentálne postihnutých vedným odborom špeciálnopedagogických vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou špeciálnej edukácie a edukatívnej (re)habilitácie mentálne postihnutých osôb. Objektom tohto vedného odboru sú osoby s mentálnym postihnutím od ranného veku až po starobu. Bajo (in Bajo - Vašek, 1994) definuje psychopédiu (pedagogiku mentálne postihnutých) ako vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých osôb a mentálne postihnutých osôb s viacerými chybami. Ako vedný odbor pozostáva z teoretického základu, metodológie, histórie odboru, z teórie vyučovania a teórie výchovy. Predmetom psychopédie je tiež psychopedická diagnostika a skúmanie prejavov a spoločenských dôsledkov mentálneho postihnutia. Z týchto definícií vyplýva, že pedagogika mentálne postihnutých sa zameriava na komplexný rozvoj jednotlivca s mentálnym postihnutím, s cieľom umožniť mu plnohodnotné zapojenie do spoločnosti.

Vekové obdobia v pedagogike mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých sa zaoberá osobami s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach, od ranného veku až po starobu:

• Ranný vek: V tomto období je dôležitá včasná diagnostika a intervencia, zameraná na stimuláciu vývoja a podporu rodiny.
• Predškolský vek: Cieľom je rozvíjať kognitívne, sociálne a emocionálne zručnosti, pripraviť dieťa na vstup do školy.
• Školský vek: Dôraz sa kladie na vzdelávanie a rozvoj praktických zručností, ktoré umožnia dieťaťu úspešné zvládanie školských požiadaviek.
• Adolescencia: V tomto období je dôležité pripraviť mladého človeka na dospelý život, rozvíjať jeho samostatnosť a sebaúctu.
• Dospelosť: Cieľom je umožniť človeku s mentálnym postihnutím plnohodnotné zapojenie do spoločnosti, nájsť si prácu a žiť nezávislý život.

Interdisciplinárny charakter pedagogiky mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých je interdisciplinárny odbor, ktorý využíva poznatky z rôznych vedných disciplín. Ako východiskové disciplíny pre pedagogiku mentálne postihnutých slúžia pedagogika a špeciálna pedagogika. Partnerskými vednými disciplínami sú špeciálnopedagogické disciplíny a suportívnymi disciplínami sú psychologické, sociologické, biologické a medicínske disciplíny. Význam týchto disciplín pre psychopédiu je vo sfére teoretickej, metodologickej a praktickej.

• Pedagogika a špeciálna pedagogika: Poskytujú teoretický základ pre edukáciu a výchovu osôb s mentálnym postihnutím.
• Psychológia: Pomáha pochopiť kognitívne, emocionálne a sociálne procesy u osôb s mentálnym postihnutím.
• Sociológia: Poskytuje informácie o sociálnom kontexte, v ktorom žijú osoby s mentálnym postihnutím.
• Biológia a medicína: Pomáhajú pochopiť príčiny a prejavy mentálneho postihnutia.

Stupne mentálnej retardácie

Mentálna retardácia sa klasifikuje podľa stupňa intelektuálneho deficitu, ktorý sa meria pomocou inteligenčných testov:

• Ľahká mentálna retardácia: 70-50 IQ
• Stredná mentálna retardácia: 49-35 IQ
• Ťažká mentálna retardácia: 34-20 IQ
• Hlboká mentálna retardácia: 19-0 IQ

Formy mentálnej retardácie

Existuje mnoho foriem mentálnej retardácie, ktoré môžu byť spôsobené genetickými faktormi, poškodením mozgu alebo inými príčinami:

• Downov syndróm: Porucha 21. páru chromozómov.
• Hydrocefalus: Nadmerná produkcia likvoru v mozgových komorách.
• Fenylketonúria: Porucha metabolizmu bielkovín.
• Kreténizmus: Nedostatočná činnosť štítnej žľazy.

Následky mentálneho postihnutia

Následky mentálneho postihnutia závisia od stupňa mentálnej retardácie. Medzi časté následky patria:

• Spomalené myslenie
• Oneskorená reč
• Poruchy výslovnosti
• Ťažká vzdelávateľnosť
• Výchovné problémy
• Hyperaktivita
• Neochota k zmene

Intervenčné programy a terapeutické metódy

Intervenčné programy zohrávajú kľúčovú úlohu v živote osôb s mentálnym postihnutím. Ich cieľom je maximalizovať potenciál jednotlivca, rozvíjať jeho schopnosti a zručnosti a umožniť mu plnohodnotné zapojenie do spoločnosti. V kontexte špeciálnej pedagogiky predstavujú intervenčné programy systematický a cielený prístup, ktorý sa zameriava na prekonávanie bariér a dosahovanie individuálnych cieľov.

Intervenčný program sa koncentruje na optimalizáciu jednej oblasti prostredníctvom intervencie, tzn. zameriava sa vždy na jeden proces, ktorý sa prostredníctvom techniky upevňuje alebo rozvíja. Intervenciou sa rozumie pôsobenie na jednotlivca prostredníctvom postupu, techniky či metódy, ktorá smeruje k úprave, zmene alebo upevneniu procesu.

Raná intervencia

Raná intervencia je zameraná na deti s mentálnym postihnutím v ranom a predškolskom veku. Jej cieľom je stimulovať vývoj dieťaťa, podporovať jeho kognitívne, motorické a sociálne zručnosti a pripraviť ho na vstup do školy. Alica Vančová sa venovala ranej intervencii postihnutých ako výzve pre teóriu a prax špeciálnej pedagogiky.

Práca s textom a rozvoj kognitívnych procesov

Práca s textom sa myslí v troch etapách čítania a to pred, počas a po čítaní textu. Koncentrujeme sa na rozvíjanie porozumenia, rozvíjanie motivácie práce s textom, motivácie k čítaniu a rozvíjanie afektívnej roviny pri práci s aktivitami pred, počas a po čítaní textu. Rozvíjanie prediktora (kognitívneho, resp. metakognitívneho) znamená stimulovanie a podporovanie jednotlivých kognitívnych a metakognitívnych procesov. V každej intervenčnej jednotke (jedna hodina programu) sa rozvíja jeden, príp. dva na seba nadväzujúce prediktory tak, že sa zámerne aktivitami a postupmi koncentrujeme na daný kognitívny proces. Postupujeme od nižších procesov k vyšším, t. j. pozornosť, koncentrácia, pamäť, percepcia (vnímanie), kognitívna štrukturácia, inferenčné myslenie, predstavivosť, fantázia, divergentné myslenie, tolerancia nejednoznačnosti, kritické myslenie a sebareflexia.

Napríklad v prvej intervenčnej jednotke sa začína s najjednoduchším kognitívnym procesom, a to s pozornosťou a koncentráciou. Rozvíja sa tak, že sa súčasne pri práci s textom koncentrujeme aj na rozvíjanie daného prediktora v intervenčnej jednotke.

Individuálny prístup a špecifiká práce s deťmi s mentálnym postihnutím

Práca s deťmi s mentálnym postihnutím je špecifická a vyžaduje si individuálny prístup, trpezlivosť a empatiu. Prináša so sebou výzvy, ale aj jedinečné obohatenie pre pedagógov a samotné deti. Každé dieťa je jedinečné a potrebuje šancu posúvať sa vlastným tempom a spôsobom vnímania. Niekto sa učí cez sluch, iný cez hmat, ďalší cez priestorovú orientáciu. Dôležité je zistiť, čo dieťa potrebuje, a prispôsobiť tomu metódy a prístupy.

Deti s poruchou autistického spektra vyzerajú ako všetky ostatné deti, čo sťažuje okoliu porozumieť ich správaniu a prijať ho. Podstatným problémom autizmu je komunikácia - verbálna a neverbálna. S týmito deťmi zväčša nemožno konverzovať, časté sú echolálie - opakovanie počutých slov. Autisti nevedia porozumieť neverbálnej komunikácii a udržiavať očný kontakt. Vnímajú okolie najmä zmyslami, ktoré veľakrát prevyšuje ich intelekt. Na spoznanie sveta sa potrebujú niečoho dotknúť, počuť, vidieť, ovoňať, ochutnať. Ďalším špecifikom je, že sa ťažko dokážu spolu hrať. Hrajú sa vedľa seba, no dosiahnuť, aby sa hrali spolu, je pre učiteľa veľmi náročné, ale aj veľmi dôležité pre vytvorenie vzťahu medzi deťmi.

Metódy používané v starostlivosti o postihnutých

Metódy starostlivosti o postihnutých a narušených jedincov sa zameriavajú na prekonanie, zmiernenie, prevenciu defektivity. Základné skupiny metód sú:

1. Reedukačné metódy: Súhrn špecificko-pedagogických postupov zameraných na postihnutú funkciu. Reedukácia je prevýchova, obnovená výchova. Označuje špeciálno-pedagogické metódy, ktoré rozvíjajú nevyvinuté funkcie alebo upravujú porušené funkcie a činnosti.
2. Kompenzačné metódy: Súhrn postupov zameraných na rozvíjanie náhradných nepostihnutých funkcií. Kompenzácia je vyváženie, vyrovnanie, poskytovanie náhrady. Kompenzačné metódy sa zameriavajú na zdokonalenie výkonnosti inej funkcie, nie postihnutej. Sústavne rozvíjajú výkonnosť neporušených funkcií ako náhradu za porušenú alebo vyradenú (napr. u nevidiaceho rozvíjať sluchové, hmatové, čuchové vnímanie).
3. Rehabilitačné metódy: Súhrn postupov upravujúcich spoločenské vzťahy a umožňujúcich maximálny stupeň socializácie. Rehabilitácia nadväzuje na výsledky kompenzácie a reedukácie.

Konkrétne terapeutické metódy

• Akrálna Koaktivačná Terapia (ACT®): Rozvíja vybrané princípy metódy R. Brunkow o nové vedecké poznatky v oblasti neurofyziológie a psychofyziológie. Základným cieľom ACT je napravenie zlých pohybových návykov pomocou motorického učenia.
• Bazálna Stimulácia: Koncept zameraný na vnímanie, pohyb a komunikáciu. Cieľom je vďaka zmyslovej stimulácii a pohybu umožniť vznik nových neuronálnych spojení v mozgu, teda učenie. Autorom konceptu je Prof. Dr. Andreas Fröhlich.
• Bobath Koncept: Neurovývojová terapia (NDT) indikovaná pacientom s patofyziológiou centrálneho nervového systému (CNS). Teoretickým základom je mechanizmus centrálnej posturálnej kontroly. Podstatou konceptu je dôraz na kvalitu pohybu, orientácia na funkciu, individuálne plánovanie, aplikácia terapie a holistický pohľad na pacienta.
• Kinestetická Mobilizácia: Ošetrovateľský koncept zameraný na kinestetickú podporu pohybu.
• Manuálna Medicína: Terapia porúch pohybového aparátu prostredníctvom ruky terapeuta. Zahŕňa manipulácie, mobilizácie, natiahnutie svalov a mäkké techniky.
• Respiračná Fyzioterapia: Zameraná na zaistenie dychových funkcií pomocou prehĺbenia dýchania a zvýšenia pohyblivosti hrudníka. Cieľom je zaistenie fyziologického dychového vzoru a zvyšovanie ventilačných parametrov.
• Vojtova Metóda: Založená na prirodzenom vývoji pohyblivosti (reflexná lokomócia). Cieľom je aktivácia svalov, ktoré kvôli poruche v centrálnej nervovej sústave nefungujú.
• SM Systém: Systematické cvičenia zamerané na pohybový aparát človeka, predovšetkým chrbticu. Spája rehabilitačnú liečbu s prevenciou, regeneráciou a kondičným tréningom. Autorom je MUDr. Richard Smíšek.

Špeciálne edukačné pomôcky a hry

Pre deti s mentálnym postihnutím alebo znevýhodnením je dôležité, aby sa pri učení cítili pohodlne a nebáli sa riskovať a objavovať nové veci. Rôzne pomôcky pre terapiu detí s mentálnym postihnutím sú dostupné a pomáhajú deťom učiť sa logickejšie a sústredenejšie premýšľať nad rozuzlením daného problému. Ponúkajú sa zatĺkačky, manipulačné kocky a senzorické hry a pomôcky. Okrem toho si deti nacvičia ostatné základné druhy zapínania ako pomocou gombíkov, zipsov a šnúrok. Taktiež sú k dispozícii kvalitné stavebnice z dreva - farebné, geometrické prvky, z ktorých možno poskladať veľa zaujímavých tvarov. Vzdelávacie hračky, ktoré deti učia geometrickým tvarom, stimulujú predstavivosť a tvorivosť. S ponukou hračiek, hier a pomôcok sa deti môžu naučiť počítať, napríklad s produktmi ako Drevené korálky na prevliekanie na špagát v dvoch veľkostiach, Dotykové čísla a Množiny čísla. A môžu si aj rozvíjať dôležitú senzoricko-manipulačnú schopnosť napríklad pomocou Senzorickej húsenice, ktorá sa skladá z viacerých článkov a každý z nich sa líši.

Inklúzia: Áno alebo Nie?

V Európskej únii sa dlhodobo hovorí o zavádzaní inkluzívnych škôl, v ktorých by sa deti s postihnutím učili spoločne so zdravými deťmi. Pri telesných postihnutiach, zrakových či sluchových, poruchách učenia a komunikácie by to bolo vhodné a potrebné, ak by sa zabezpečil bezbariérový vstup, potrebné pomôcky, asistenti a pod. Mentálne postihnutie je však niečo iné. Vzdelávať deti s mentálnym postihnutím na jednej úrovni s ostatnými deťmi v jednej triede a ešte pri počtoch žiakov, ktoré dnes v triedach sú, je podľa niektorých pedagógov nemožné. Navrhujú preto inklúziu týchto detí v rámci voľnočasových aktivít - nech spolu tancujú, športujú, maľujú, trávia voľný čas a zažívajú neformálne záujmové vzdelávanie, ale nedávajme ich do jednej triedy s deťmi v bežných školách.

Na druhej strane, sú aj pozitívne skúsenosti s inklúziou. Beata Valocká, mama Dávidka s Downovým syndrómom, má s inklúziou pozitívnu skúsenosť: "Chcela by som všetkých rodičov povzbudiť, aby sa nebáli integrovať svoje dieťa. Stojí to za to." Dávidova asistentka Margita Zemánková s tým rozhodne súhlasí: „Dávid pracuje celú hodinu - číta, píše, počíta, tvoríme vety. Do školy sa teší a veľmi ho baví. So spolužiakmi má po rokoch v spoločnej triede výborný vzťah. Pri učení sa nevyrušujú, ale cez prestávky a po vyučovaní sa rozprávajú, hrajú spolu futbal…“

Riaditeľka špeciálnej školy v Žiline Miroslava Jančová tvrdí: "Ja s integráciou nesúhlasím, hoci, samozrejme, záleží to aj na postihnutí dieťaťa. Podľa môjho názoru sú tieto deti v základných školách často preťažované a nešťastné. Mnohé boli až u nás pochválené, vyzdvihnuté, dostali rôzne diplomy, stali sa úspešnými. Stretla som sa s prípadmi, keď takéto deti pred príchodom k nám doslova vyhoreli."

Dôležité je, aby sa spoločnosť naučila, že všetci patríme k sebe. Pracuje sa na tom roky, aby to fungovalo a idú do toho iné peniaze ako u nás. Navyše každý učiteľ musí prejsť množstvom kurzov a vzdelávaním v tejto oblasti. Tento rok majú napríklad všetky kurzy vyslovene zamerané na prácu s deťmi s autizmom. U nás vôbec učitelia nevedia, ako na tieto deti. Nechať dieťa v tomto stave bez dozoru, to je na basu. To, čo máme na Slovensku, to je len paškvil, nie inkluzívne školstvo. Za súčasných podmienok je to fakt nerealizovateľné. Ale keď sme sa prihlásili k inkluzívnemu školstvu, tak by tu mala byť aj nejaká povinnosť zo strany štátu vytvoriť pre to podmienky.

Súčinnosť rodičov a odborníkov

Pri deťoch s postihnutím je dôležitá súčinnosť rodičov. Pre učiteľa je dôležité spoznávať rodičov, lebo deti sú odrazom celej rodiny. Ak chce učiteľ, aby sa dieťa niečo naučilo, musí mu v tom rodič pomáhať. Narodenie dieťaťa so zdravotným postihnutím prináša veľké psychické aj fyzické zaťaženie nielen pre rodičov, ale aj pre celú rodinu. Zo skúseností vyplýva, že len máloktorým rodičom sa podarí úplne zmieriť s tým, že ich dieťa je postihnuté, časom sa však naučia s touto skutočnosťou žiť.

Súčasťou komplexnej intervencie odborníkov by mala byť aj sociálna práca s cieľom podporovať rodiny radami. V rámci celkovej poradenskej úlohy včasnej starostlivosti ponúka sociálna práca predovšetkým:

• informácie o právnych ustanoveniach v prospech postihnutých, tieto sú pre laika neprehľadné;
• poradenstvo a organizátorskú pomoc, služby odbremeňujúce rodinu;
• pomoc pri prijímaní do stacionárnych zariadení.

Spolupráca odborníkov pri príprave terapeutického plánu, tu má svoje zastúpenie sociálny pracovník.

Súčasný stav intervenčných programov na Slovensku

Mentálne postihnutie predstavuje komplexnú problematiku, ktorá si vyžaduje multidisciplinárny prístup a efektívne intervenčné programy. Na Slovensku, rovnako ako v iných krajinách, je táto oblasť predmetom neustáleho vývoja a snahy o zlepšenie kvality života osôb s mentálnym postihnutím. Medzi významné publikácie patria monografie a vysokoškolské učebnice: Alica Vančová a kol. (2012): Špeciálna pedagogika raného a predškolského veku. Terézia Harčaríková (2011): Pedagogika chorých a zdravotne oslabených. Tatiana Gogová, Alexandra Kastelová, Andrea Prečuchová Štefanovičová, Monika Šulovská, Alica Vančová (2013): Pedagogika mentálne a viacnásobne postihnutých raného a predškolského veku. Alexandra Kastelová a Ondrej Németh (2013): Základy špeciálnopedagogickej diagnostiky a základy špeciálnopedagogického poradenstva.

Okrem monografií sú dôležité aj konferenčné zborníky, ako napríklad Paedagogica specialis, ktorá pravidelne prináša nové poznatky z oblasti špeciálnej pedagogiky. Alica Vančová zdôraznila význam reflexie nových poznatkov súvzťažných medicínskych, psychologických a medziodborových vied pre rozvoj špeciálnej pedagogiky.

Príklady projektov a cieľových skupín

Nadácia VÚB v otvorenej grantovej schéme pre Nádej s podtitulom Umenie lieči a Dotyk lieči podporí projekty arteterapie a animoterapie, ktoré zvyšujú kvalitu života ľudí so špeciálnymi potrebami alebo závažným ochorením. Arteterapia je liečba umením a animoterapia zase využíva pozitívne pôsobenie zvieraťa na zdravie človeka.

tags: #pedagogicke #terapie #pre #mentalne #postihnutych