Dovolenka je jedným zo základných práv zamestnanca, no v určitých prípadoch ju zamestnávateľ môže krátiť. Zákonník práce presne stanovuje, za akých podmienok a v akom rozsahu je krátenie dovolenky prípustné. V praxi sa krátenie najčastejšie týka neospravedlnenej absencie, ale uplatňuje sa aj pri dlhodobej pracovnej neschopnosti (PN) alebo čerpaní rodičovskej dovolenky.
Čo je dovolenka a aké sú jej druhy?
Pojem dovolenka používa Zákonník práce pre tzv. dovolenku na zotavenie, t. j. zamestnanec neplní pracovné povinnosti a pritom nestráca svoj príjem vo výške priemerného zárobku. Dovolenka je poskytovaná napr. za kalendárny rok, pomerná časť dovolenky za kalendárny rok, dovolenka za odpracované dni alebo dodatková dovolenka.
Nárok na dovolenku
Zamestnancovi vznikne nárok na dovolenku za kalendárny rok, resp. na jej pomernú časť, ak jeho pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa trval nepretržite po celý kalendárny rok a odpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku. Nárok na dovolenku za odpracované dni vzniká, ak zamestnanec v kalendárnom roku nevykonával prácu aspoň 60 dní.
Základná výmera dovolenky je najmenej 4 týždne. Zamestnanec, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec, má nárok na dovolenku v dĺžke najmenej 5 týždňov. Dodatková dovolenka v dĺžke jedného týždňa patrí zamestnancovi, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnancovi, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé.
Kedy môže zamestnávateľ krátiť dovolenku?
Zamestnávateľ môže krátiť zamestnancovi dovolenku len v zákonom ustanovenom rozsahu podľa § 109 Zákonníka práce. Krátiť možno len dovolenku, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok v príslušnom roku, a to len z dôvodov, ktoré vznikli v tom roku.
Dôvody krátenia dovolenky
- Neospravedlnená absencia:
Hlavným dôvodom na krátenie dovolenky je neospravedlnená absencia zamestnanca v práci. Za každý neospravedlnene zameškaný pracovný deň môže zamestnávateľ krátiť dovolenku o 1 až 2 dni. Neospravedlnenou absenciou sa rozumie neprítomnosť zamestnanca v práci bez predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľa a bez zákonného dôvodu.
- Dlhodobé prekážky v práci:
Zamestnávateľ môže krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak zamestnanec v danom kalendárnom roku nepracoval z dôvodu:
- Čerpania rodičovskej dovolenky (§ 166 ods. 2 Zákonníka práce).
- Dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej alebo odborovej funkcie (§ 136 ods. 2 Zákonníka práce).
- Dôležitých osobných prekážok v práci podľa § 141 ods. 1 a ods. 3 písm. c) Zákonníka práce (napríklad dlhodobá pracovná neschopnosť pre chorobu, pracovné voľno na žiadosť zamestnanca).
Do zameškaných dní sa započíta doba, ktorá sa na účely dovolenky nepovažuje za výkon práce bez ohľadu na to, či trvala v kuse 100 dní, alebo to boli dni tohto obdobia nasčítané za celý kalendárny rok.
- Výkon trestu odňatia slobody alebo výkon väzby:
Za každých 21 takto zameškaných pracovných dní sa kráti dovolenka za kalendárny rok o jednu dvanástinu. Rovnako sa kráti dovolenka za výkon väzby, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený alebo ak bol zamestnanec spod obžaloby oslobodený, prípadne ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť, alebo že trestný čin bol amnestovaný.
Limity krátenia dovolenky
Pri krátení dovolenky z vyššie popísaných príčin (okrem neospravedlnenej absencie) musí byť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa trval počas celého kalendárneho roka, poskytnutá dovolenka aspoň v dĺžke jedného týždňa, mladistvému zamestnancovi v dĺžke 2 týždňov.
Pri krátení z dôvodu neospravedlnenej absencie musí zamestnancovi zostať dovolenka v dĺžke minimálne jedného týždňa.
Kedy môže zamestnanec požiadať o čerpanie dovolenky?
Dôležité upozornenia ohľadom krátenia dovolenky
- Dovolenka sa zamestnancovi nekráti za obdobie materskej dovolenky a otcovskej dovolenky. Tieto obdobia sa na účely dovolenky považujú za výkon práce.
- Dovolenka sa zamestnancovi nekráti za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá.
- Pracovná zmluva ani kolektívna zmluva nemôžu stanoviť menej výhodné podmienky krátenia, než aké ustanovuje Zákonník práce. Môžu však upraviť podmienky výhodnejšie pre zamestnanca.
- Dovolenku za odpracované dni a dodatkovú dovolenku možno krátiť iba z dôvodov neospravedlnene zameškanej zmeny.
Postup zamestnávateľa pri krátení dovolenky
- Dokumentácia dôvodov: Zamestnávateľ musí riadne zdokumentovať dôvod krátenia. Pri neospravedlnenej absencii je potrebné preukázať, že zamestnanec bol riadne informovaný o povinnosti nastúpiť do práce a že jeho absencia bola skutočne neospravedlnená.
- Rozhodnutie o krátení: O krátení dovolenky rozhoduje zamestnávateľ jednostranným rozhodnutím. Nie je potrebný súhlas zamestnanca.
- Informovanie zamestnanca: Zamestnávateľ je povinný informovať zamestnanca o krátení dovolenky. Zákon síce nepredpisuje konkrétnu formu oznámenia, no z dôvodu právnej istoty sa odporúča písomná forma s potvrdením prevzatia.
Dovolenku možno krátiť pred i po jej vyčerpaní. Ak dôvod pre krátenie vznikol potom, ako zamestnanec dovolenku alebo jej časť vyčerpal, je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku v takom rozsahu, na ktorý stratil nárok, prípadne na ktorý mu nárok nevznikol.
Dopad PN na krátenie dovolenky
Dočasná pracovná neschopnosť (PN) sa na účely krátenia dovolenky považuje za dôležitú osobnú prekážku v práci. Ak zamestnanec splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže mu zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu z dôvodu PN.
Dôležité: Počet zameškaných dní sa na účely krátenia dovolenky posudzuje v každom kalendárnom roku osobitne. Nemožno sčítať zameškané dni z rôznych kalendárnych rokov.
Príklady výpočtu krátenia dovolenky z dôvodu PN
Ak zamestnanec bol dočasne práceneschopný od 21. 9. 2022 do 14. 3. 2023, nárok na dovolenku za rok 2022 zamestnávateľ zamestnancovi nekrátil, pretože zameškané dni z roku 2023 sa nemôžu započítať do roku 2022. Naopak, v nasledujúcom roku zamestnávateľ mohol krátiť nárok na dovolenku za rok 2023, ak zamestnanec zameškal z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti viac ako 100 pracovných dní v roku 2023.
Pracovná neschopnosť (PN) a náhrada príjmu
PN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom.
Nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky
Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky. Ich výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Dávka môže byť aj polovičná, ak sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok. Zamestnanec musí mať počas PN aktívne nemocenské poistenie.
- Náhrada príjmu: Vypláca ju zamestnávateľ za prvých 10 dní PN.
- Od 1. do 3. dňa PN: 25 % denného vymeriavacieho základu.
- Od 4. do 10. dňa PN: 55 % denného vymeriavacieho základu.
- Nemocenské dávky: Vypláca ich Sociálna poisťovňa od 11. dňa PN.
- Od 11. dňa PN: 55 % denného vymeriavacieho základu.
V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)
DVZ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka, t.j. od 1. 1. do 31. 12. predchádzajúceho kalendárneho roka. Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia.
Ak počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z 365 dní kalendárneho roka.
Elektronická PN (ePN)
Ak je vystavená elektronická PN (ePN), zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Sociálna poisťovňa vykonáva kontroly dodržiavania liečebného režimu. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý je určený na vychádzky. Ak pacienta počas kontroly nezastihnú na adrese, ktorú uviedol, zanechajú mu písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Pacient musí najneskôr do troch pracovných dní kontaktovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne a podať vysvetlenie. V prípade porušenia liečebného režimu môže Sociálna poisťovňa uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura a zamestnanec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní.
tags: #zamestnavatel #moze #kratit #pn