Osobitosti úrovne tvorivosti u telesne postihnutých: Komplexná štúdia a prístupy k podpore

Tvorivosť je základná ľudská vlastnosť, ktorá sa prejavuje v produkcii nových a hodnotných myšlienok, nápadov a riešení. Hoci sa často spája s umením a vedou, tvorivosť je prítomná v každej oblasti ľudskej činnosti, vrátane každodenného života. Tento článok sa zameriava na úroveň kreativity telesne postihnutých, pričom skúma faktory, ktoré ju ovplyvňujú, a metódy, ktoré ju môžu podporovať.

Rozdiely medzi ľuďmi sú rôzne veľké; niekedy ide len o nepatrné odlišnosti, inokedy sú odlišnosti výraznejšie a hlbšie. Každému nám je táto pravda známa, počítame s ňou ako s daným faktom a ani sa nad ňou príliš nepozastavujeme. Sme v tomto smere tolerantní a ochotne každému priznávame právo „byť iným“. Avšak aj naša tolerancia má isté hranice, ktoré sú značne ovplyvnené predovšetkým spoločenskými normami alebo zvyklosťami prostredia, v ktorom žijeme.

Tvorivosť: definícia a úrovne

Tvorivosť je produkcia nových a užitočných, hodnotných myšlienok, nápadov, riešení a správania. Novosť a užitočnosť sú základné podmienky tvorivosti a musia sa vyskytovať súčasne. Rozlišujeme subjektívnu tvorivosť (novosť a užitočnosť posudzuje len tvorca), vyššiu úroveň tvorivosti (produkt uznáva viac ľudí) a najvyššiu úroveň tvorivosti (tvorivosť svetového významu).

Axiómy tvorivosti

• Každý človek môže byť tvorivý - na svojej úrovni schopností a vedomostí.
• Tvorivosť sa môže prejaviť v každej ľudskej činnosti.
• Tvorivosť sa dá zdokonaľovať - systematickým tréningom.

Špeciálna pedagogika a jej miesto v systéme vied

Špeciálna pedagogika je vedný odbor, ktorý skúma podstatu a zákonitosti výchovy a vzdelávania telesne, zmyslovo, duševne a rečovo postihnutých osôb. V minulosti sa označovala aj ako defektológia, pedopatológia, nápravná pedagogika alebo liečebná pedagogika. Špeciálna pedagogika sa zaoberá teóriou a praxou výchovy, edukácie detí, mládeže a dospelých vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť z dôvodu postihnutia alebo narušenia. Cieľom je vychovávať a vzdelávať postihnutých jednotlivcov tak, aby sa čo najskôr vyrovnali so svojím defektom a prispôsobili sa spoločnosti.

Základné pojmy v špeciálnej pedagogike

Dôležité je rozlišovať medzi pojmami ako chyba, porucha, nedostatok, postihnutie a narušenie. Porucha je odchýlka od normy, napríklad poruchy učenia alebo správania. Psychický deficit je zníženie výkonnosti psychických funkcií.

Vývinové anomálie

Podľa F. Krejčího rozlišujeme ustnutý vývin (vrodená slepota, hluchota), obmedzený vývin (niektoré formy mentálnej retardácie), oneskorený vývin (reverzibilný) a pochybený vývin (vývin delikventnej osobnosti). Prerušený vývin je dôsledok pôsobenia patogénnych faktorov.

Integrácia a inklúzia

Funkčná integrácia nastáva, keď postihnuté deti navštevujú školu a sú zaradené do výchovných skupín spolu s intaktnými deťmi.

Pedagogika mentálne postihnutých (PMP)

PMP je špecializovaná oblasť špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zaoberá výchovou a vzdelávaním osôb s mentálnym postihnutím. Je to systém vedeckých poznatkov o mentálnom postihnutí, osobách s MP, ich špeciálnych (edukačných) potrebách a ich výchovnej rehabilitácii. PMP sa zaraďuje do sústavy špeciálnopedagogických vied, ktorá patrí do sústavy pedagogických vied a tá do sústavy vied o človeku.

Základné pojmy v pedagogike mentálne postihnutých

Medzi základné pojmy patrí mentálna retardácia (MR), mentálne postihnutie (MP) a oligofrénia (slabomyseľnosť). Mentálna retardácia je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie (IQ pod 70).

Psychopédia a mentálne postihnutie

Psychopédia (výchova duše) chápe mentálne postihnutie ako nedostatočnú schopnosť meniť informácie na poznatky. Rozvíjanie kognitívnej činnosti MP jedincov je prioritným zámerom pedagogiky mentálne postihnutých.

Špeciálna pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených (TPCHZO)

Pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených (SOMATOPÉDIA TPCHZO) je vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý skúma osobitosti edukácie postihnutých jedincov s chybami pohybového, oporného a nervového ústrojenstva. Predmetom pedagogiky TPCHZO sú ciele, obsah, metódy a prostriedky edukácie týchto jedincov so zreteľom na špecifické osobitosti ich postihnutia.

Definície

• Telesne postihnutý jedinec: je jedinec, ktorý sa vyznačuje chybami pohybového, nosného a nervového ústrojenstva, ktoré zapríčiňujú poruchy hybnosti. Patria sem všetky odchýlky tvaru tela a končatín, deformity, abnormality, čiže anomálie.
• Chorý jedinec: je jedinec v stave choroby. Choroba = porucha rovnováhy medzi organizmom a prostredím.
• Zdravotne oslabený jedinec: je jedinec v stave rekonvalescencie alebo má zníženú odolnosť voči chorobám, tendenciu k ich recidivite alebo je jeho zdravotný stav ohrozený pre nevhodný životný režim alebo nesprávnu výživu. Zdravotne oslabené deti sa doliečujú v detských ozdravovniach.

Edukácia TPCHZO je podmienená 3 spoločnými základnými znakmi:

1. Poruchy hybnosti:
   • Primárne: následky priameho postihnutia pohybového ústrojenstva, ochorenie, úraz a pod. (abnormality, deformity), TP
   • Sekundárne: ak pohybový orgán nie je postihnutý, ale iný orgán zasiahnutý chorobou znemožňuje pohyb, CHZO
2. Poruchy vyššej nervovej činnosti, ktoré majú organický pôvod alebo funkčný charakter, súvisiaci s mimoriadnou životnou situáciou pri telesnej chybe, chorobe či oslabení.
3. Psychické zmeny, vyskytujúce sa najmä v emocionálnej oblasti i v oblasti sebavedomia a sociability.

Vrodené telesné postihnutia vznikajúce v dôsledku mozgového poškodenia

Detská mozgová obrna (DMO) je porucha hybnosti.

Formy DMO:

• Spastické (kŕčovité):
  • Diparetická: dolné končatiny
  • Hemiparetická: polovica tela
  • Kvadruparetická: všetky končatiny
• Nespastické:
  • Hypotonická: znížený svalový tonus
  • Dyskinetická: (mimovoľné) „grimasovanie“

Pridružené poruchy DMO:

Poruchy telesného vývinu, poruchy intelektových schopností, epilepsia, poruchy zraku, sluchu, učenia, reči, poruchy dýchania, obmedzenie sociálnych kontaktov.

Získané telesné postihnutia s mozgovým poškodením

Za pomerne častý dôsledok poranenia mozgu a CNS sa v traumatológii považujú: poruchy pamäte, poruchy pozornosti, senzorické poruchy, mentálna retardácia. Úrazy miechy sprevádza znížená mobilita až imobilita, ďalej sú to: parézy (čiastočné ochrnutia), plégie (úplné ochrnutia).

Získané telesné postihnutia bez mozgového poškodenia

AMPUTÁCIE: oddelenie časti orgánu alebo časti, či celej končatiny od ostatného tela.

Rozoznávame:

• Amputáciu primárnu (včasnú)- hneď po úraze.
• Amputáciu sekundárnu (volenú)- s amputáciou treba počkať.
• Amputáciu terciárnu (neskorú)- kedykoľvek neskôr po dôkladnej úvahe.

Príčina amputácií: úrazy, chorobné zmeny končatín z cievnych alebo metabolických príčin.

SVALOVÉ OCHORENIA: spôsobujú poškodenie priečne pruhovaného svalstva.

Progresívna svalová dystrofia: vyznačuje sa degeneratívnym rozpadom svalstva, kt. príčinou je chromozómová porucha.

Typy a možnosti edukácie a podpory osôb s postihnutím

Telesné postihnutie predstavuje rozsiahlu kategóriu, ktorá zahŕňa rôzne stavy ovplyvňujúce pohybové, oporné a nervové ústrojenstvo človeka. Tieto stavy môžu byť vrodené alebo získané a majú významný dopad na kvalitu života postihnutých jedincov.

Jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím (VNP)

Jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím (VNP) predstavujú špecifickú skupinu, ktorej podpora a vzdelávanie si vyžaduje komplexný a individuálny prístup. Osoby s ťažkým postihnutím žijú v podmienkach komplexného narušenia značného množstva ich schopností. Postihnuté sú kognitívne, fyzické, emocionálne, sociálne a komunikačné zručnosti. Napriek závažnosti postihnutí existuje potenciál pre učenie a osvojovanie nových skúseností. Je nevyhnutné poskytnúť týmto jednotlivcom príležitosť na interakciu s prostredím a pozitívne ovplyvniť úroveň závislosti na pomoci druhých. Dôležité je dôsledné pozorovanie a správna interpretácia prejavov a primerané reakcie na ne.

Definícia a kategorizácia viacnásobného postihnutia

Edukácia je zameraná na jednotlivcov, ktorých nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej či psychosociálnej sfére vyžadujú individuálny prístup, špeciálne metódy a modifikovaný obsah vzdelávania. Cieľom PVNP je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie prostredníctvom výchovnej rehabilitácie.

Viacnásobné postihnutie je definované rôzne. Márkusová definuje VNP ako prítomnosť dvoch a viacerých hlavných príznakov (postihnutí), ktoré vznikli na základe poškodenia v rovnakom čase a neboli rozvinuté sekundárne či terciálne. Vašek charakterizuje VNP ako "multifaktoriálny, multikauzálny a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí, či narušení". Ich interakciou a prekrývaním vzniká synergický efekt, ktorý vytvára novú kvalitu postihnutia.

Ciele, úlohy a princípy edukácie osôb s VNP

Edukácia VNP je výchovné a vzdelávacie pôsobenie na žiaka s VNP s cieľom dosiahnuť stav jeho relatívnej vychovanosti a vzdelanosti. Proces edukácie je založený na uplatňovaní metód, foriem a prostriedkov edukácie za rešpektovania edukačných zásad s prihliadnutím na individuálne predpoklady, schopnosti, možnosti a potreby jednotlivcov.

Špeciálne metódy edukácie VNP zahŕňajú metódu viacnásobného opakovania, metódu nadmerného zvýraznenia informácie, metódu zapojenia viacerých kanálov, metódu optimálneho kódovania a metódu intenzívnej spätnej väzby. Edukácia VNP prebieha v triedach C-variantu špeciálnej základnej školy, kde sa vzdelávanie uskutočňuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu.

Hluchoslepota ako špecifická forma VNP

Medzi najzávažnejšie viacnásobné postihnutie patrí hluchoslepota. Ide o jedinečné kombinované postihnutie, ktoré sa vyznačuje súbežnou zrakovou a sluchovou chybou. Hluchoslepota prechádza viacerými štádiami, od sociálnej až po úplnú. Hluchoslepé dieťa má narušenú percepciu okolitého sveta, je izolované, utiahnuté, s autistickými črtami. K zdravotným problémom sa pridružujú aj ďalšie ťažkosti, ktoré bez primeranej starostlivosti a kvalifikovanej pomoci, môžu vyvrcholiť do závažných porúch psychosomatického rozvoja, formovania osobnosti.

Na Slovensku existuje žiaľ len málo zariadení, ktoré poskytujú komplexnú starostlivosť ľuďom s hluchoslepotou. Komunikácia u hluchoslepých detí a dospelých je vysoko individualizovaná a záleží na tom, aký je stav zraku a sluchu. Ak ide o totálnu stratu oboch zmyslov, pri komunikácii je dominantný hmat. Problémom ostáva aj kvalifikovaná starostlivosť a systém odborného poradenstva pri starostlivosti o takéto osoby.

Projekty a aktivity na podporu kreativity telesne postihnutých

V súčasnosti existuje množstvo projektov a aktivít, ktoré sa zameriavajú na podporu kreativity telesne postihnutých.

Technologické prostriedky a interaktívne pomôcky

Technologické pomôcky môžu byť účinné pri rozvoji schopností detí s postihnutím.

Ovládače

Ovládače sú technické prostriedky, ktoré umožňujú jednotlivcom s VNP dosiahnuť na stimuly a kontrolovať ich. Sú ideálnym prostriedkom na učenie sa príčiny a následku. Je dokázané, že jednotlivci s ťažkým a viacnásobným postihnutím sú schopní naučiť sa pracovať s ovládačmi, pochopiť vzťah medzi príčinou a následkom a kontrolovať svoje prostredie.

Pri výbere ovládača je dôležité zvážiť typ ovládača a spôsob jeho aktivácie. Na trhu sú rôzne druhy ovládačov rôznych veľkostí, farieb a úrovní citlivosti. Stimuly, ktoré žiak vyvolá, musia byť pre neho motivujúce. Môžu to byť zvuky, hudba, pohybujúce sa hračky, vibrácie a iné. Pomocou ovládačov je možné rozšíriť možnosti hry a voľnočasových aktivít.

Komunikátory

Komunikátory slúžia ako prostriedok alternatívnej a augmentatívnej komunikácie u jednotlivcov s obmedzenými možnosťami vyjadrovania. Komunikátory s hlasovým výstupom sú elektronické pomôcky, ktoré preložia neverbálne komunikačné správanie do syntetizovanej alebo digitalizovanej reči. Existujú rôzne typy komunikátorov, od adaptovaných tlačidiel s nahranými odkazmi po komunikátory s viacerými tlačidlami s obrázkami a symbolmi. Komunikátory rozširujú možnosti komunikácie a komunikačné prejavy sa stávajú zrozumiteľné.

Interaktívne pomôcky v Snoezelen miestnosti

Snoezelen miestnosti sú multisenzorické prostredia určené na relaxáciu, trávenie voľného času a spontánne získavanie nových skúseností. Vďaka svetelným efektom, hudbe, vôňam a rôznym materiálom stimulujú všetky zmysly. Interaktívne prvky umožňujú deťom s VNP aktívne vyvolávať rôzne podnety a získavať spätnú väzbu na vlastnú aktivitu.

Nové programy práce so žiakmi s VNP

Program W. Strassmeiera

Ide o screeningový a zároveň podporný program, ktorý obsahuje niekoľko na seba nadväzujúcich krokov. Vzťahuje sa na 5 základných oblastí vývinu: jemná motorika, hrubá motorika, sebaobsluha a sociálny rozvoj, myslenie a vnímanie, reč. Je vhodný pre deti s postihnutím od narodenia do 5 rokov. Program obsahuje 260 cvičení a námetov pre rozvoj jednotlivých vývinových oblastí v rôznych vekových kategóriách. Kladie dôraz na učenie v malých krokoch, ale zároveň poskytuje možnosť kreatívne zostaviť obsah a dať tak dieťaťu rôznorodé príležitosti na učenie.

Bazálna stimulácia

Bazálna stimulácia je koncepcia podpory ľudí v krízových životných situáciách, u ktorých sú výmenné a regulačné kompetencie značne znížené alebo trvalo obmedzené. Je to forma celostnej, na telo sa vzťahujúcej komunikácie u ľudí s výraznými obmedzeniami. Ide o pedagogicko-psychologickú aktivitu, ktorá má jednotlivcovi ponúknuť príležitosti na rozvoj osobnosti. Základom sú elementárne podnety v najjednoduchšej podobe.

Snoezelen

Snoezelen je uplatniteľný u všetkých cieľových skupín a neklaie nároky na intelektové alebo iné schopnosti. Snoezelen možno definovať ako navodenie pohody a pocitov upokojenia prostredníctvom multisenzorického podnecovania. Realizuje sa v špecificky upravenom prostredí s hudbou, zvukmi, svetelnými efektmi, vôňami a rôznorodými predmetmi.

Vnímanie participácie ľudí so zdravotným postihnutím

Vnímanie zdravotného postihnutia a postoje k ľuďom so zdravotným postihnutím ovplyvňujú správanie pracovníkov pomáhajúcich profesií k človeku so zdravotným postihnutím. Ako poukazujú Al-Abdulwahab a Al-Gain (2003), postoje odborníkov k ľuďom so zdravotným postihnutím sú utvárané na základe kultúrnych hodnôt, tradičnej mienky, edukačných podmienok, viery, veku, profesionálnej skúsenosti a pohlavia. Postoje odborníkov môžu vplývať na sebaobraz ľudí so zdravotným postihnutím.

Modely postihnutia

Pokiaľ ide o modely postihnutia, ukazuje sa silný vplyv tradičného spájania problematiky človeka so zdravotným postihnutím s deficitom, poruchou, chorobou.

• Biomedicínsky model: vypovedá o postihnutí v zmysle patológie a normatívne vymedzuje postihnutie vzhľadom na bežnú zdravú populáciu (Smart a Smart, 2012).
• Sociálny model: pristupuje k zdravotnému postihnutiu ako k produktu spoločnosti.
• Biopsychosociálny model: prepája uvedené modely a zdôrazňuje integrujúci vplyv biologických, individuálnych a sociálnych determinantov na zdravie a funkčnú schopnosť človeka. Filozofiu biopsychosociálneho prístupu k zdravotnému postihnutiu reprezentuje v širšom spoločenskom meradle Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia (WHO, 2001).

Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia (WHO, 2001) berie do úvahy faktory prostredia a kontext, v ktorom jednotlivci žijú. Súčasťou hodnotenia zdravotného stavu jednotlivca je aj hodnotenie aktivity - činnosti a funkčnej schopnosti, a participácie - zapájania sa do životných situácií, ktorá reprezentuje spoločenský aspekt funkčnej schopnosti.

Výsledky výskumnej štúdie

Cieľom výskumnej štúdie bolo zistiť, ako je vnímaná participácia ľudí so zdravotným postihnutím študentmi odborov pomáhajúcich profesií v porovnaní s vnímaním ľudí z bežnej populácie. Zamerali sme sa aj na faktory, ktoré by mohli mať vzťah k vnímaniu participácie ľudí so zdravotným postihnutím - na vek, na hodnotenie vlastného zdravia a vlastnej participácie u študentov pomáhajúcich profesií a u respondentov z bežnej populácie.

Výskumný súbor pozostával zo 176 respondentov bez zdravotného postihnutia. Prvú výskumnú vzorku tvorilo 114 študentov pomáhajúcich profesií Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v študijných programoch špeciálna pedagogika (n=33), sociálna práca (n=30) a učiteľstvo psychológie (n=51). Druhú výskumnú vzorku tvorilo 62 dospelých participantov z bežnej populácie.

Na hodnotenie participácie sme zvolili Škálu participácie (Participation Scale, van Brakel a kol., 2006), ktorá predstavuje 18-položkový nástroj zameraný na respondentovo subjektívne vnímanie problémov v rôznych oblastiach života. Škála participácie umožňuje kvantifikovať obmedzenia v participácii. Každá položka obsahuje dve otázky. Prvá sa vzťahuje na participáciu respondenta na rôznych oblastiach života, druhá vyjadruje mieru v akej je pre respondenta problém zúčastňovať sa príslušnej oblasti života. Na posúdenie vlastného zdravia respondentov sme použili jednoduchú škálu v rozmedzí 0 - 10.

Hlavné zistenia:

• Pri posudzovaní vlastného zdravia na škále Moje zdravie (0 - 10) si študenti prisudzovali v priemere hodnotu 7.67 (SD = 1.90) a ľudia z bežnej populácie priemernú hodnotu 7.81 (SD = 1.47). Rozdiel nie je štatisticky významný.
• V Škále participácie dosahovalo hodnotenie miery obmedzenia participácie vo výskumnom súbore študentov pomáhajúcich profesií hodnotu 14,54 (SD = 10,44), čo predstavuje kategóriu mierne obmedzenia v participácii.
• V súbore dospelých z bežnej populácie bola priemerná hodnota v obmedzení participácie 15,32 (SD =10,97) zodpovedajúca kategórii mierne obmedzenia.
• Študenti pomáhajúcich profesií aj respondenti z bežnej populácie hodnotili participáciu ľudí so zdravotným postihnutím podobne. Miera vyjadreného obmedzenia participácie zodpovedala kategórii závažné obmedzenia, pričom až hraničila s kategóriou extrémne obmedzenie v participácii.
• Rozdiel v hodnotení participácie ľudí so zdravotným postihnutím študentmi a ľuďmi z bežnej populácie nebol štatisticky významný.
• Rozdiely medzi vlastnou participáciou a participáciou ľudí so zdravotným postihnutím boli štatisticky vysoko významné v oboch skupinách (p<0,001).
• Štatisticky významný rozdiel bol zistený iba v položke vzťahujúcej sa na odhodlanie učiť sa novým veciam, kde bežná populácia pripisuje ľuďom so zdravotným postihnutím vyššiu mieru obmedzenia ako študenti pomáhajúcich profesií (t = 2,02; p<0,05).
• Vzťah medzi mierou obmedzenia v participácii a hodnotením vlastného zdravia bol štatisticky významný v oboch súboroch (p<0,01). S negatívnejším hodnotením vlastného zdravia vzrastalo obmedzenie v participácii.

Možno konštatovať, že vnímanie participácie ľudí so zdravotným postihnutím z pohľadu študentov pomáhajúcich profesií sa celkovo nelíši od pohľadu bežnej populácie. Naznačuje to, že poznatky a vedomosti získavané v priebehu štúdia odborov pomáhajúcich profesií, ktoré ešte nie sú doplnené a podporené dostatočnou skúsenosťou s prácou s ľuďmi so zdravotným postihnutím, sa nepremietajú bezprostredne a okamžite do utvárania obrazu o človeku so zdravotným postihnutím.

tags: #osobitosti #urovne #tvorivosti #u #telesne #postihnutych