Ošetrovateľská starostlivosť pri ateroskleróze

Arterioskleróza je termín, ktorý zahŕňa skupinu stavov charakterizovaných zhrubnutím a stvrdnutím arteriálnych stien. Tento stav je významný, pretože môže viesť k závažným kardiovaskulárnym ochoreniam vrátane infarktov a mozgových príhod. Ateroskleróza, známa aj ako kôrnatenie ciev, je závažné, pomaly sa vyvíjajúce ochorenie, ktorého následky môžu vyústiť do život ohrozujúceho stavu.

Je to dlhodobé ochorenie postihujúce srdce a cievy - tepny. Za jej vznik sú zodpovedné tukové častice a najmä cholesterol, ktoré sa ukladajú do steny tepny, čím sa na jej povrchu vytvára povlak. Tepny sú prirodzene elastické. V prípade aterosklerotického postihnutia však túto vlastnosť strácajú a stávajú sa zhrubnutými a tuhšími. Kým v začiatočných štádiách pomôže zmierniť ochorenie zmena životosprávy a medikamentózna terapia, v neskorších fázach v prípade neadekvatnej liečby hrozí pacientovi vysoké riziko vzniku závažných komplikácií ako infarkt myokardu alebo cievna mozgová príhoda.

Je dôležité pochopiť jeho príčiny a zistiť o ňom viac. Ateroskleróza postihuje najmä veľké a stredne veľké tepny ako aorta, koronárne tepny srdca, krčná tepna, artérie dolných končatín. Presná patogenéza ochorenia dodnes nie je úplne objasnená. Typickým nálezom pri ateroskleróze je tvorba tzv. aterosklerotických plakov.

Ako sa vyvíja ateroskleróza?

Tepny sú krvné cievy, ktoré prenášajú krv zo srdca ďalej do celého tela a slúžia na transport látok, živín a plynov v organizme. Cievna stena má 3 základné vrstvy, pričom vnútorná vrstva cievy je lemovaná tenkou vrstvou buniek - tzv. endotelových buniek tvoriacich endotel, ktorý zabezpečuje plynulý prietok krvi. Ateroskleróza začína poškodením vnútornej vrstvy výstelky cievy, endotelu.

• Poškodenie endotelu ciev: Vnútorná výstelka ciev je narušená vplyvom látok, ktoré cirkulujú v krvi. Medzi takéto látky patria splodiny z fajčenia cigariet alebo mikrotrhliny endotelu.
• Prienik cholesterolu do steny ciev: V prípade poškodenia endotelu môže „zlý cholesterol“ - LDL cholesterol prenikať dnu do steny tepny, kde pôsobením voľných radikálov oxiduje a spôsobuje zápal. V cievach vznikajú viditeľné žlté prúžky tuku a cholesterolu.
• Zápalová reakcia: Kvôli nahromadeniu cudzích látok a buniek v stene ciev je aktivovaný imunitný protizápalový systém. Tvoria ho zložité mechanizmy mnohých buniek. Prvé nastupujú makrofágy, ktoré sa snažia odstrániť tuk z cievnej steny, ale menia sa na tukom vyplnené penové bunky, čo vedie k zhoršeniu situácie. Ten aktivuje imunitné bunky, ktoré sa snažia o zničenie cholesterolu a preto ho pohltia. Vznikajú z nich tzv. penové bunky a tie sa ďalej ukladajú do steny cievy a tvoria tukové prúžky. V ďalšom štádiu tieto tukové prúžky rastú a vzniknutý zápal priťahuje ďalšie bunky imunitného systému, ktoré prechádzajú do steny tepny.
• Tvorba fibróznej čiapky: Následne bunky hladkého svalstva migrujú do steny cievy, kde sa snažia okolo penových a zápalových buniek vytvoriť obal, tzv. fibróznu čiapku. Výrazné hromadenie už spomínaných penových buniek, tuku ale aj buniek zúčastňujúcich sa imunitnej odpovede vedie k presunu buniek hladkých svalov. Z hlbších častí cievnej steny sa presúvajú na povrch týchto buniek v snahe ich izolovať. Ložisko aterosklerózy spolu s celým obsahom pod fibróznou čiapkou sa nazýva aterosklerotický plak.

Nasleduje rast lipidového jadra. Čím je fibrózny obal hrubší, tým je aterosklerotický plak stabilnejší. Hrubnutie a kôrnatenie tepien prebieha dlhý čas a má multifaktorálny základ, čo znamená, že ho spôsobuje viac príčin navzájom.

Rizikové faktory vzniku aterosklerózy

Na rozvoj ochorenia majú veľký vplyv rizikové faktory a životný štýl pacienta. Medzi neovplyvniteľné rizikové faktory patrí vek, mužské pohlavie a výskyt srdcových ochorení v rodine. Potom však poznáme aj tzv. ovplyvniteľné faktory vzniku aterosklerózy, ktoré úzko súvisia so životným štýlom pacienta.

Medzi hlavné rizikové faktory patria:

• Vek: Riziko sa zvyšuje s vekom, najmä po 45. roku života u mužov a 55. roku života u žien. Čím je človek starší, tým vzniká aj vyššie riziko poškodenia a zúženia tepien.
• Genetická predispozícia: Ak sa vo vašej rodine vyskytuje hypertenzia, je možné, že budete mať vyššie riziko jej vzniku. Rodinná anamnéza kardiovaskulárnych ochorení často naznačuje vyššiu pravdepodobnosť podobných stavov.
• Vysoký krvný tlak (hypertenzia): Vysoký krvný tlak spôsobuje poškodenie cievnej steny a môže viesť k ateroskleróze. Tlak môže poškodiť cievy a prispieť k vzniku zápalu.
• Vysoký cholesterol: Najmä "zlý" LDL cholesterol zohráva hlavnú úlohu pri vzniku aterosklerózy.
• Fajčenie: Fajčenie zužuje cievy, čím zvyšuje tlak krvi. Zároveň poškodzuje vnútornú výstelku tepien a urýchľuje aterosklerotické procesy. Je jedným z hlavných rizikových faktorov PAD.
• Obezita: Obezita brušného typu predstavuje zvýšenú záťaž pre srdce aj cievy.
• Nevhodná strava: Príliš vysoký príjem soli, nasýtených tukov a rafinovaných cukrov významne zvyšuje šancu, že sa u človeka rozvinie vysoký tlak a ateroskleróza.
• Sedavý spôsob života: Nedostatok fyzickej aktivity môže prispieť k obezite a zvýšenému riziku PAD.
• Diabetes: Diabetes môže spôsobiť poškodenie tepien a nervov, čo zvyšuje riziko PAD.
• Chronický zápal: Často vyvolaný infekciami, môže poškodiť steny tepien a podporiť tvorbu plakov.

Aké ochorenia môžu byť následkom aterosklerózy?

Nakoľko ateroskleróza môže postihnúť ktorúkoľvek tepnu v tele, ohrozené nie je len srdce. Zkôrnatenie tepien aterosklerotickým plakom môže spôsobiť zúženie až úplné uzavretie postihnutej tepny, čo predstavuje život ohrozujúci stav. Iným dôsledkom aterosklerózy a kôrnatenia ciev môže byť odtrhnutie zrazeniny a jej putovanie v ľudskom organizme, čo môže následne zapríčiniť upchatie cievy v inej časti tela. Takto odtrhnutá časť zrazeniny sa volá embolus a môže spôsobiť tzv. embolizáciu.

• Ischemická choroba srdca a infarkt myokardu: Nastáva, keď sa srdcové tepny zduria a zúžia sa. Tie potom zle zásobujú srdcový sval kyslíkom. Infarkt myokardu je upchatie koronárnej cievy nahromadenými trombocytmi pri prasknutí aterosklerotického plaku.
• Cerebrovaskulárne ochorenia a mozgová mŕtvica: Prasknuté plaky v tepnách mozgu sú schopné spôsobiť mŕtvicu s potenciálom trvalého poškodenia mozgu. Okrem toho sa môže ateroskleróza prejaviť formou prechodných ischemických atakov (TIA), ktoré predstavujú dočasné blokády v tepnách a sú varovnými príznakmi mŕtvice. Mozgová mŕtvica (cievna mozgová príhoda) prichádza, keď sa upchá alebo praskne niektorá z ciev v mozgu.
• Ochorenie periférnych tepien (PAD): Zúženie tepien v končatinách spôsobuje nedostatočný krvný obeh. Prejavom je bolestivá chôdza a tiež nehojenie sa rán. Periférne artériové ochorenie (PAD) je závažný zdravotný problém, ktorý najčastejšie postihuje dolné končatiny, kde zúžené alebo zablokované tepny znižujú prietok krvi. Medzi najčastejšie príznaky môže patriť bolesť nôh pri chôdzi, únava nôh, ako aj kŕče v nohách. Vo väčšine prípadov sa táto bolesť rozvíja a pridáva na intenzite počas aktivity, zatiaľ čo pri odpočinku sa zmierňuje a ustupuje. Táto bolesť sa často vyskytuje v lýtkach, ale môže sa vyvinúť aj v stehnách, bokoch alebo zadku. Postupne sa môže objaviť aj svalová slabosť, necitlivosť alebo únava.
• Aneuryzma: Ateroskleróza môže spôsobiť vznik aneuryziem - závažnej komplikácie, ktorá sa môže vyskytnúť kdekoľvek v tele. Väčšina ľudí s aneuryzmou nepociťuje nijaké symptómy. Môže sa vyskytnúť silná bolesť a pulzovanie v oblasti aneuryzmy, čo však vyžaduje akútnu lekársku starostlivosť.
• Chronické poškodenie obličiek: Ateroskleróza môže spôsobiť zúženie tepien vedúcich do obličiek. Zúženie týchto tepien bráni dostatočnému prechodu okysličenej krvi obličkami.
• Poškodenie očí: Vysoký krvný tlak môže poškodiť drobné cievy, ktoré zásobujú oči krvou.

Diagnostika aterosklerózy

Arterioskleróza nemusí v počiatočných štádiách prejavovať viditeľné príznaky. Ateroskleróza často prebieha bezpríznakovo a odhalí sa až pri závažnom akútnom stave. Medzi skoré príznaky môže patriť únava, dýchavičnosť a mierna bolesť na hrudníku pri námahe. Pri srdcových tepnách môže človek pociťovať bolesti hrudníka, pri mozgových tepnách je to náhle znecitlivenie a oslabenie končatín, strata videnia, pokles ústneho kútika či problémy s rečou. Pri postihnutí ciev dolných končatín je príznakom napr. necitlivosť na zmenu teploty.

Diagnóza arteriosklerózy začína dôkladným klinickým vyšetrením. Zdravotnícki pracovníci si od pacienta odoberú podrobnú anamnézu vrátane rodinnej anamnézy, faktorov životného štýlu a akýchkoľvek prežívaných symptómov. Pri diagnostike pomôžu aj krvné testy, EKG, záťažové vyšetrenia, angiografia - zobrazovacia metóda, ktorá zobrazuje vnútro tepien. Určiť diagnózu tiež možno testom, ktorý porovnáva krvný tlak v členku s krvným tlakom v ruke a medzi ďalšie vyšetrenia sa zaraďuje i CT.

• Kvalitná anamnéza: Rozhovor medzi lekárom a pacientom (alebo rodinou).
• Krvné testy: Pomáhajú odhaliť hladiny cholesterolu, cukru v krvi a ďalšie markery zápalu.
• Elektrokardiogram (EKG): Umiestnením elektród na kožu sa monitoruje elektrická aktivita srdca.
• Záťažové vyšetrenia: Hodnotia funkciu srdca a ciev počas fyzickej námahy.
• Angiografia: Pomocou kontrastnej látky a röntgenového žiarenia sa zobrazujú krvné cievy.
• USG vyšetrenie ciev: Je veľkou pomocou pri určení, či došlo k zúženiu tepny, a pravidelne sa vykonáva u pacientov, ktorým hrozí zvýšené riziko vzniku mozgovej príhody.
• CT (počítačová tomografia): Zobrazuje stupeň a rozsah zmien v mozgu alebo iných orgánoch.

Liečba aterosklerózy

Liečba aterosklerózy je komplexná a vyžaduje úpravu životného štýlu často s farmakologickou liečbou. Liečba aterosklerózy môže výrazne znížiť riziko vzniku vážnych komplikácií. V liečbe sa uplatňuje najmä farmakologická liečba, chirurgický výkon a zmena životného štýlu, ktorých cieľom je zmierniť alebo zastaviť vývoj plaku. Akonáhle sa aterosklerotický plát začne tvoriť, je ťažké ho odstrániť. Cieľom liečby je spomaliť alebo zastaviť progresiu ochorenia a predísť akútnym príhodám a ďalším komplikáciám.

Farmakologická liečba

Farmakologickú liečbu musí nastaviť lekár. Farmakologická liečba má zabezpečiť zlepšenie prežívania pacientov a zabrániť zväčšovaniu aterosklerotického plaku. K často používaným výživovým doplnkom patria produkty s obsahom fermentovanej červenej ryže, ktorá sa používa v tradičnej medicíne a ázijskej kuchyni. Červená ryža obsahuje monakolín K, ktorý má chemickú štruktúru patriacu do skupiny statínov. Statíny zasahujú do metabolizmu cholesterolu a inhibujú aktivitu enzýmu, ktorý je zodpovedný za biosyntézu cholesterolu v pečeni. K nežiaducim účinkom produktov s obsahom červenej fermentovanej ryže patrí hepatotoxicita, myopatia, anafylaxia a rabdomyolýza, preto buďte pri jej užívaní opatrný.

Výživové doplnky predstavujú akúsi „pomôcku“ v liečbe a prevencii aterosklerózy. Nenahradzujú však farmakologickú liečbu ani zmenu životného štýlu, ktoré sú v terapii aterosklerózy nesmierne dôležité.

Chirurgická liečba

Pri pokročilom náleze, kedy je obmedzené krvné zásobenie určitej oblasti, je možné vykonať operačnú liečbu. Chirurgický zákrok nie je vždy potrebný a zvyčajne sa používa len v závažných prípadoch, keď je prietok krvi výrazne narušený. Vtedy sa do cievy zavedie balónik, ktorý ju mechanicky roztiahne a obnoví sa prekrvenie. Lieči sa tiež pomocou balónikovej angioplastiky, teda chirurgického zákroku, kedy je napríklad zavedený do postihnutej cievy katéter s balónikom a jeho nafúknutím sa cieva roztiahne, prípadne vystuží kovovou sieťkou, tzv. stentom.

Zmena životného štýlu

V prevencii vzniku aterosklerotického postihnutia ciev má nenahraditeľné miesto práve zdravý životný štýl. Kľúčom k zníženiu krvného tlaku a prevencii aterosklerózy je predovšetkým zmena životného štýlu. Skončenie s fajčením, zdravá vyvážená strava a pravidelná pohybová aktivita pomáhajú predchádzať vzniku aterosklerózy.

Strava a výživa

K zmene životného štýlu patrí predovšetkým zmena stravovacích návykov. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča zjesť až 5 porcií ovocia a zeleniny denne. Konkrétne 3 porcie ovocia a 2 porcie zeleniny denne.

Zaraďte do jedálnička tieto potraviny:

• Cesnak: Pri liečbe vysokého tlaku sa cesnak používal už v starom Grécku. Znižuje vysoký krvný tlak a obsah tuku v krvi, navyše rozpúšťa krvné zrazeniny.
• Červená repa: Množstvo klinických štúdií preukázalo, že už konzumácia dvoch šálok šťavy z repy denne skutočne znižuje krvný tlak.
• Uhorky: Uhorky obsahujú draslík, horčík a vitamín K, čo sú látky dôležité pre správne fungovanie kardiovaskulárneho systému. Pravidelná konzumácia uhorky zníži tlak.
• Jablká: Denná konzumácia 100 až 150 g celých jabĺk je spojená s nižším kardiovaskulárnym rizikom krvného tlaku.
• Banány: Už jeden banán obsahuje približne 420 mg draslíka, ktorý napomáha znižovať vysoký krvný tlak.
• Obilné vločky: Pravidelná konzumácia obilných vločiek pomáha znižovať krvný tlak a tiež priaznivo pôsobí pri niektorých chorobách srdca a po infarkte.
• Pohánka: Obsahuje množstvo vitamínov a minerálnych látok. V pohánke je aj látka zvaná „rutín“, ktorá zvyšuje pružnosť ciev, preto sa odporúča pri vysokom tlaku a pri ateroskleróze.
• Jogurt: Kvalitný jogurt, rovnako ako kyslá kapusta alebo kefír, obsahuje probiotické kultúry, ktoré pôsobia blahodarne na žalúdok a bola preukázaná i spojitosť s lepším krvným tlakom.
• Kakao: Najbohatším zdrojom epikatechínu sú práve kakaové bôby. Prospešnou v boji proti hypertenzii, by preto mohla byť aj čokoláda s vysokým podielom kakaa.
• Orechy: Regulujú krvný tlak, pôsobia priaznivo na nervovú sústavu a podporujú zdravý stav srdca. Najvhodnejšie sú vlašské orechy, makadamové orechy, pistácie, kešu či mandle.
• Strukoviny: Obsahujú minerálne látky, vlákninu, bielkoviny a takmer žiadny tuk. Tento efekt posilňuje aj aminokyselina arginín (bohato zastúpená najmä vo fazuli), ktorá sa v tele mení na oxid dusnatý, veľmi silný vazodilatátor.
• Mango: Je vynikajúcim pomocníkom pri problémoch s krvným tlakom, pomáha pri odvodňovaní či redukčných diétach. Pomôže aj pri ateroskleróze.

Dôležité je dodržiavať pravidelný pitný režim (2 až 3 litre tekutín denne, v menších dávkach počas celého dňa), pretože nedostatok tekutín zaťažuje obličky a paradoxne môže viesť k vzostupu tlaku krvi. Čaj oolong má preventívne účinky voči hypertenzií.

Čomu sa vyvarovať:

• Soľ: Ideálne je udržať denný prísun soli na 2-3 g. Nadmerný príjem sodíka je jedným z hlavných vinníkov zvýšeného krvného tlaku.
• Nasýtené tuky: Pri vysokom krvnom tlaku sa neodporúča konzumácia predovšetkým nasýtených tukov. Nasýtené tuky by mali tvoriť menej ako 7 % celkového príjmu energie.
• Kofeín: Káva zvyšuje krvný tlak hneď po konzumácií. Milovníci kávy by však mali dať prednosť tej prekvapkávanej.
• Alkohol: Seriózne vedecké pozorovania ukazujú, že osoby s nízkym príjmom alkoholu majú v priemere nižší krvný tlak, ako abstinenti.

Fyzická aktivita

Rovnako dôležité ako zdravá strava je aj pravidelné cvičenie. Dôležitá je vytrvalosť a zapojenie tela do pohybu aspoň 30 minút denne, 5-krát do týždňa. Pravidelné cvičenie môže znížiť krvný tlak o 5 až 10 mmHg. Ideálne je preto trénovať 3x týždenne 30 až 45 minút. Vhodné sú športy, pri ktorých je záťaž rozložená rovnomerne a bez veľkých nárazov záťaže. Medzi také patrí beh, jazda na bicykli alebo turistika.

tags: #osetrovatelska #starostlivost #pri #ateroskleroze