Sociálny, psychologický a unanimistický román: Hlboký ponor do ľudskej existencie a spoločnosti

Román je rozsiahle epické dielo, najväčší prozaický žáner so zložitou výstavbou. Zaraďujeme ho medzi žánre veľkej epiky. Vyznačuje sa voľnou a elastickou štruktúrou a má pružnú kompozíciu. Zobrazuje veľký počet udalostí, javov, medziľudských vzťahov, psychologických situácií a sociálnych prostredí. Okrem hlavnej dejovej línie môže obsahovať aj vedľajšie dejové línie a epizódne príbehy. Románové varianty môžeme deliť na základe rôznych aspektov. Medzi ne patria aj psychologický a sociálny román, ktoré sa zameriavajú na rôzne aspekty ľudskej existencie. Článok sa zameriava na definíciu a charakteristiku sociálno-psychologického unanimistického románu, jeho predstaviteľov a vplyv na literatúru.

Sociálny román: Zrkadlo spoločnosti

Sociálny román je literárny žáner, ktorý zobrazuje spoločnosť, myslenie a konanie postáv v závislosti od sociálnych skupín. Autori sociálnych románov dospeli k ustálenému typu literárnej postavy, ktorá sa označuje ako sociálny typ.

Charakteristické črty sociálneho románu

Sociálny román sa vyznačuje silným vplyvom spoločenských okolností na myslenie a konanie postáv. Dej a konanie postáv sú úzko späté so spoločenskou situáciou, aktuálnymi udalosťami a problémami vo svete. Sociálne skupiny, vojny, chudoba a iné faktory výrazne ovplyvňujú životy hrdinov a formujú ich rozhodnutia. Diela sociálneho realizmu často kriticky zobrazujú spoločenské problémy z pohľadu obyčajných ľudí, ktorí sú zatláčaní na okraj spoločnosti.

• Zobrazenie spoločnosti: Sociálny román sa zameriava na zobrazenie spoločnosti, jej štruktúry, problémov a konfliktov. Román sa zameriava na zobrazenie spoločnosti ako celku, pričom poukazuje na jej štruktúru, sociálne vrstvy, vzťahy medzi nimi a problémy, ktoré v nej existujú.
• Sociálne prostredie: Dôraz sa kladie na sociálne prostredie, v ktorom postavy žijú a ktoré ich ovplyvňuje. Konanie postáv je úzko spojené s ich sociálnym prostredím a spoločenskými okolnosťami. Ich myslenie a rozhodnutia sú ovplyvnené sociálnymi skupinami, vplyvom vojny, biedy a podobne.
• Sociálne problémy: Román sa zaoberá sociálnymi problémami, ako sú chudoba, nerovnosť, vykorisťovanie, útlak a nespravodlivosť.
• Sociálne vzťahy: Zobrazujú sa sociálne vzťahy medzi postavami, ktoré sú ovplyvnené ich sociálnym postavením a spoločenskými normami.
• Kritika spoločnosti: Sociálny román často kritizuje spoločnosť a jej nedostatky, pričom poukazuje na potrebu sociálnych zmien. Sociálne romány často kritizujú spoločenské nespravodlivosti, nerovnosti a problémy, pričom sa snažia poukázať na ich príčiny a dôsledky.
• Sociálny typ postavy: Vytvárajú sa sociálne typy postáv, ktoré reprezentujú určité sociálne skupiny a ich charakteristické vlastnosti. Postavy v sociálnom románe často predstavujú sociálny typ, ktorý stelesňuje typické vlastnosti určitej sociálnej skupiny alebo vrstvy.
• Realistické zobrazenie: Sociálny román sa snaží o realistické zobrazenie skutočnosti, pričom sa vyhýba idealizácii a zameriava sa na objektívne zobrazenie každodenného života človeka a spoločnosti.

Sociálny typ je literárna postava, ktorá stelesňuje výrazné znaky niektorej časti národného spoločenstva. Tieto znaky sa stávajú živým symbolom daného obyvateľstva. Postava sociálneho typu je nositeľom typických vlastností svojej sociálnej vrstvy. Napríklad, postavy z nižších vrstiev sú často zobrazované ako tvrdé, čestné, ale zároveň trpezlivo znášajúce poníženie od pánov, pretože si uvedomujú svoje sociálne postavenie. Sociálne rozdiely medzi postavami boli zvýraznené v socialistickom realizme, kde bol robotník idealizovaný ako kladná postava, zatiaľ čo bohatší gazda alebo fabrikant bol vykresľovaný ako záškodník a vykorisťovateľ.

Vývoj sociálneho románu

Sociálny román sa vyvinul v 19. storočí ako reakcia na spoločenské zmeny spôsobené priemyselnou revolúciou a rozvojom kapitalizmu. Autori sa snažili realisticky zobraziť život ľudí v rôznych spoločenských vrstvách, pričom poukazovali na sociálne problémy a nespravodlivosť. Rozvoj priemyslu a prírodných vied v 19. storočí našiel ohlas vo filozofii pozitivizmu, ktorého zakladateľom bol August Comte. Pozitivizmus považuje za skutočné to, čo je možné zachytiť zmyslami, pochopiť rozumom a overiť si praxou. Pozitivizmus mal veľký vplyv na umenie a literatúru. Spisovatelia sa snažili objektívne zobraziť ľudské vzťahy a verne vystihnúť skutočnosť. Naturalizmus, filozofický a umelecký smer, ktorý vznikol v druhej polovici 19. storočia, vychádza z filozofie pozitivizmu. Vplyv naturalizmu bol v románovej tvorbe tohto obdobia najvýraznejší u L. N.-Jégého.

Predstavitelia sociálneho románu vo svetovej literatúre

• Honoré de Balzac (1799-1850): Bol významný francúzsky realista. Jeho rozsiahly cyklus románov Ľudská komédia zobrazuje francúzsku spoločnosť v 19. storočí. Román Otec Goriot je obrazom sociálneho rozvrstvenia spoločnosti a osudov ľudí, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti. Otec Goriot zomiera za prítomnosti cudzích ľudí a pochovaný je na trovy študentov. Dcéry na pohreb pošlú koč so služobníctvom. Otec Goriot na smrteľnej posteli povie: „Človek musí umierať, aby spoznal, čo sú deti."
• Émile Zola (1840-1902): Patrí k ústredným postavám európskeho naturalizmu a tvorcom moderného sociálneho románu. Jeho ambícia „preložiť spoločnosť do románu“ stála na experimentálnej metóde, empirickom zbieraní materiálu, na teórii determinizmu prostredníctvom dedivosti (hereditas) a prostredia (milieu), a na bezprecedentnom cyklickom projekte Les Rougon-Macquart. Zola pritom prepojil estetiku s vedou: román mal byť „laboratóriom“, v ktorom sa skúša pôsobenie sociálnych a biologických činiteľov na ľudskú vôľu. Zolova poetika sa formuje v prostredí industrializácie. Jeho romány Germinal a Nana zobrazujú život robotníkov a prostitútok.
• Maxim Gorkij: Matka - prvé dielo socialistického realizmu.

Sociálny román v slovenskej literatúre

V slovenskej literatúre sa sociálny román rozvíjal najmä v období realizmu a medzivojnového obdobia. Medzi významných predstaviteľov patria:

• Martin Kukučín (1860-1928): Jeho dielo Dom v stráni zobrazuje život na dalmatínskom vidieku a sociálne rozdiely medzi statkármi a sedliakmi. Mate Berac je klasický sedliak, silno pripútaný k pôde, pretože v nej vidí jedinú obživu. Je presvedčený, že medzi ľuďmi sa nedajú zotrieť spoločenské rozdiely. Tvrdí, že každý človek si má nájsť seberovného: „Nie sme rovnakí, ani nebudeme. Boh dal, že sú mocní, ktorí rozkazujú a sú nízki, ktorí poslúchajú." Nesúhlasí so vzťahom svojej dcéry s Nikom Dubčičom. Niko Dubčič je mladý statkár, syn šory Anzuly. Zaujíma sa o jednoduchý ľud, ale neskôr pochopí, že nie je možné zobrať ženu z nižšej spoločenskej vrstvy a berie si za ženu statkárku Doricu. Katica Beracová je najmladšia a najmilšia dcéra Mate Beraca. Je roztopašná, samopašná, márnivá. Vzplanutie lásky medzi Nikom a Katicou, Katino úsilie vymaniť sa z vlastného sociálneho prostredia a Nikova snaha priblížiť sa sedliactvu, Nikov rozchod s Katicou a Smrť Mateho Beraca, ktorá tvorí symbolický epilóg.
• Jozef Cíger Hronský: V románe Jozef Mak zobrazil psychiku prostého človeka na pozadí zložitej spoločenskej situácie. Jozef Mak je symbolom obyčajného človeka, ktorý trpí a pasívne prijíma svoj osud.
• Milo Urban: Jeho román Živý bič je sociálno-expresionistický román, ktorý zobrazuje vzburu dedinského ľudu proti vojne a vrchnosti.
• Peter Jilemnický: V románe Chlieb reaguje na pálčivé spoločenské a sociálne problémy poprevratového dedinského života.
• František Hečko: Jeho románová kronika Červené víno zachytáva život na slovenskej dedine v období prvej svetovej vojny a medzivojnovom období. Je to aj spoločenský román - postavy sú presne zakotvené vo svojej spoločenskej vrstve a autor cez ne poukazuje na jej napredovanie alebo zánik (napr. zánik patriarchálneho sedliactva). Sociálny román - dielo o boji dedinského človeka o prežitie v ťažkej práci, ale aj o vykorisťovaní a propagácii sociálno-demokratických a neskôr komunistických myšlienok. Autor zobrazuje nesmiernu biedu na slovenskej dedine. Nedostatok peňazí má za dôsledok biedu, choroby a smrť detí.

Psychologický román: Ponor do ľudskej duše

Psychologický román sa zameriava na vnútorný svet postáv bez výraznejšieho zreteľa na spoločenské udalosti. Postavy sú silne citovo prežívajúce, trápia sa vo svojom vnútri, riešia dilemy, silno sa zamýšľajú a sú plné rozporov. Autor sa sústreďuje na vnútorné prežívanie, myšlienky, pocity a motivácie postáv. Do popredia sa dostáva vnútorný stav postáv, ich nálady, myšlienky, úvahy, príčiny ich konania.

Charakteristické črty psychologického románu

• Vnútorný svet postáv: Autor sa sústreďuje na vnútorný svet postáv bez výraznejšieho zreteľa na spoločenské udalosti okolo nich.
• Citové prežívanie: Postavy sú silno, citovo prežívajúce, trápia vo svojom vnútri, riešia dilemy, silno sa zamýšľajú a sú plní rozporov.
• Analýza príčin konania: V priebehu románu sa autor dostáva medzi príčiny konania postáv.
• Odhalenie alebo oslobodenie: Na záver nastáva odhalenie alebo oslobodenie postavy od trýzne.
• Psychika nad dejom: Ak prevažuje psychika postavy nad dejom, je román psychologický.

Predstavitelia psychologického románu

• Fjodor Michajlovič Dostojevskij: Jeho dielo Zločin a trest je považované za zakladateľské dielo psychologického románu. Hlavnou témou je vnútorný svet postáv, pričom autor sa zaoberá príčinami konania postáv a ich morálnymi dilemami.
• Jozef Cíger Hronský: V románe Jozef Mak zobrazil psychiku prostého človeka na pozadí zložitej spoločenskej situácie. Je to psychologický román, ktorý zobrazuje boj človeka s osudom. Jozef Mak, "človek milión", predstavuje obyčajného človeka, ktorý prežije všetko navzdory osudu. V diele sa nachádza mnoho symbolov, lyrizované pasáže a vysoký štýl umeleckého jazyka.

Symboly v diele Jozef Mak:

• Jozef Mak: „Človek milión" - obyčajný človek, „makové zrnko", čiže nič. „Jozef Mak, obyčajný človek, milión, koho nečaká na svete nik a nik ho spomínať nebude, keď sa zo života vráti.“
• Maruša: Symbol chalupy a lásky. Táto postava je najpremenlivejšia, postupuje od lásky - posadnutosti - závislosti - k nenávisti. Na začiatku je Maruša krásna mladá žena, s ktorej sa neskôr stáva závislá alkoholička posadnutá túžbou po Jozefovi Makovi.
• Jula: Symbol inovate (námrazy). Je to prírodný prvok, ktorý posúva Hronského až na hranicu naturalizmu. Jula je skromná žena, ktorú vystihuje jej najvýznamnejšia vlastnosť - pokora. Jozefa a Julu spája, že obaja vzdorujú osudu, tomu čo im bolo predurčené. Obaja sú neschopní komunikovať spolu (expresionistický znak) - ich komunikácia je krátka, výstižná, nevedia k sebe vyjadriť city, obaja však vedia aj bez slov, čo ten druhý prežíva.
• Makovka: Jozefova Matka - ľudia ju volali Makovka. Symbol Panna Mária - V Makovi socha Panny Márie v kostole vyvolávala strach. Keď sa spomenie ona, spomenie sa aj matka Jozefa Maka.

Fatalizmus: Osudovosť, s ktorou Jozef Mak prijíma svoj život. Jozef Mak je pasívny voči svojmu trpkému osudu, znáša zradu svojej milej z mladosti, bratovu zradu, matkinu i ženinu smrť, lebo jeho údelom je trpieť. Román je postavený na kontraste medzi vnútorným svetom postavy a vonkajšou realitou. Jeho dejiskom je horehronská dedina a časový rámec je široký - od 70. rokov 19. storočia do 30. rokov 20. storočia. Citát: Trp, Jozef Mak: Človek - milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale je pravda, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.

Unanimistický román: Jedna duša v kolektíve

Unanimistický román je literárny smer, ktorý sa rozvinul v prvej polovici 20. storočia vo Francúzsku. Názov unanimizmus pochádza z latinského „una anima", čo znamená „jedna duša". Vyjadruje myšlienku, že ciele všetkých sú rovnaké a skupina funguje ako jednotný organizmus. Unanimistický román sa zameriava na zobrazenie kolektívneho vedomia a skupinovej dynamiky. Na rozdiel od tradičného románu, ktorý sa sústreďuje na individuálne postavy a ich osobné príbehy, unanimistický román stavia do popredia skupinu ako celok. Postavy v tomto type románu nefungujú izolovane, ale sú prepojené a ich osudy sa navzájom ovplyvňujú. Cieľom je zachytiť atmosféru, dojmy a nálady kolektívu, čo má blízko k impresionizmu.

Charakteristické znaky unanimistického románu

• Kolektívny hrdina: Hlavnou postavou nie je jednotlivec, ale skupina ľudí, ktorá koná a cíti ako jeden celok.
• Sociálny aspekt: Dôraz na sociálne témy a problémy, ktoré ovplyvňujú celú komunitu.
• Psychologický ponor: Zobrazenie vnútorného sveta postáv a ich psychologických reakcií na vonkajšie udalosti.
• Experimentálne formy rozprávania: Využívanie nových techník rozprávania s cieľom zachytiť komplexnosť kolektívneho vedomia.
• Silný sociálny aspekt: Dôraz na sociálne témy a problémy, ktoré ovplyvňujú celú komunitu, často zobrazuje život nižších spoločenských vrstiev.

Predstavitelia unanimizmu

Hlavným predstaviteľom unanimizmu bol Jules Romains, ktorý vo svojich dielach zachytával život skupín a kolektívne vedomie spoločnosti. Medzi jeho významné diela patria:

• Ľudia dobrej vôle - rozsiahly románový cyklus sledujúci osudy mnohých postáv v rámci spoločnosti.
• Európa - zameriava sa na politické a spoločenské zmeny v Európe.

Milo Urban a Živý bič

Na Slovensku sa s prvkami unanimizmu stretávame v diele Mila Urbana, najmä v jeho románe Živý bič. Tento román zobrazuje vojnu nie na frontoch, ale ako ju prežívala hornooravská dedina Ráztoky. Dedina je tu zobrazená ako kolektívny hrdina, ktorého osudy sú prepojené a ktorý sa spoločne bráni proti vojne a útlaku. Živý bič je sociálno-psychologický román s prvkami expresionizmu, kde postavy konajú pudovo, pod tlakom silných citov (hnev, láska, strach) a naturizmu, kde je dej doplnený lyrickými opismi prírody. Autora zaujíma, akú úlohu mal ľud počas vojnovej drámy a ako sa v nej prejavoval. V centre románu sú postavy, ktoré sa búria proti zlu, neprávosti, vojne (Ilčíčka, Adam Hlavaj). Román má výnimočné umelecké hodnoty a je najviac prekladaným slovenským dielom do cudzích jazykov.

Román je rozdelený na dve časti:

I. Stratené ruky

V prvej časti autor zachytáva temné úkazy vojnových čias, bezradnosť, fatalizmus a pasivitu dedinského ľudu, ktorý je vojnou nesmierne ohromený. Jeho smutné položenie zneužívajú príslušníci vládnucej triedy. Hoci hornooravská dedina Ráztoky leží ďaleko za frontom, tragika vojny preniká až sem. Hneď v úvode ju pripomína Ondrej Koreň, ktorý sa vrátil z frontu ako bezruký a nemý mrzák. Názov 1. Stratené ruky symbolizujú neschopnosť aktívneho činu. Vojna preniká do dediny prostredníctvom návratu Ondreja Koreňa ako bezrukého a nemého mrzáka.

II. Adam Hlavaj

V druhej časti sa svojich „stratených rúk" medzi prvými „zbavuje" vojenský zbeh Adam Hlavaj, ktorý sa stáva symbolom ľudového vzdoru proti vojne i vrchnosti. Po zbehnutí z frontu sa vracia domov a utvrdzuje sa v ňom nenávisť voči notárovi Okolickému, ktorý zapríčinil tragédiu jeho ženy Evy. Jeho vzbura je však individualistická. Autor zobrazuje dedinu v dramatickom pohybe. Jednotlivé kapitoly románu sú zaľudnené celým rodom plasticky vykreslených postáv, či už je to stará Ilčíčka, ktorá sa nebojí vykričať pravdu ani ozbrojeným prisluhovačom vládnuceho poriadku, alebo Eva Hlavajová, Adamova žena, ktorú zneužije Okolický. Ľud reaguje ako jedna bytosť. Urban často využíva vnútorný monológ a lyrizáciu slovesného prejavu. V záverečnej časti románov sa Adam Havaj stáva vykonávateľom rozsudku nad zvodcom svojej ženy. Notár Okolický je nečestný, vypočítavý, reprezentant štátnej moci, rozhoduje o ich odvodoch, oberá rodiny o živiteľov. Celá dedina ho chce potrestať - aj za to, čo spôsobil Eve. Pokúša sa ujsť na voze so slamou, ale dedinčania ho nájdu a ponoria do potoka, aby si vytrpel nejaký trest. Klát sa uvoľní a on zomiera.

Unanimizmus vs. iné literárne smery

Unanimizmus ovplyvnil modernú prózu, najmä diela so silným sociálnym aspektom a experimentálnymi formami rozprávania. Hoci tento smer nepatrí medzi najznámejšie, jeho dôraz na kolektívnu psychológiu a skupinovú dynamiku sa odráža v mnohých literárnych dielach 20. storočia.

• Realizmus: Na rozdiel od realizmu sa nesústredí na individuálnych hrdinov, ale na celok.
• Naturalizmus: Podobnosť s naturalizmom - často zobrazuje život nižších spoločenských vrstiev.
• Impresionizmus: Snaha zachytiť atmosféru, dojmy a nálady kolektívu.

Sociálno-psychologický realizmus

Sociálno-psychologický realizmus je smer, ktorý sa vyvíjal najmä pod vplyvom európskeho expresionizmu. Dôraz kladie na sociálnu tematiku a kritiku z pohľadu ľudu zatláčaného na okraj spoločnosti. V centre záujmu stoja obyčajní ľudia, ktorí sú v mravnej prevahe proti mocným a bohatým. Autor sa sústreďuje na ponor do ich vnútorného sveta a psychiky. Sociálno-psychologický román predstavuje syntézu sociálneho a psychologického prístupu. Zobrazuje postavy, ktoré sú ovplyvnené ako vnútornými konfliktmi a dilemami, tak aj vonkajšími spoločenskými silami. Dôraz sa kladie na sociálnu tematiku, pričom dôležitá je kritika z pohľadu ľudí zatláčaných na okraj spoločnosti.

Predstavitelia sociálno-psychologického realizmu

Medzi významných predstaviteľov sociálno-psychologického realizmu patria Milo Urban a Jozef Cíger Hronský. Okrem nich do tohto prúdu patrí aj Štefan Letz.

• Jozef Cíger Hronský: V románe Jozef Mak zobrazil symbol „obyčajného človeka - milióna“. Román je sociálno-psychologický, jeho dejiskom je horehronská dedina a časový rámec je široký - od 70. rokov 19. storočia do 30. rokov 20. storočia.
• Milo Urban: Vo svojich dielach využíva prvky expresionizmu a naturizmu. V novele Za vyšným mlynom, ktorá sa stala predlohou pre libreto opery Eugena Suchoňa Krútňava, zobrazil drámu svedomia hlavnej postavy. V románe Živý bič zobrazil vnútorný svet ľudí vo vojne, kedy sa viditeľne menili ľudské charaktery. Román je unanimistický, s kolektívnym hrdinom - dedinčanmi, ktorí sa ako jednoliaty celok prísne oddeľujú od vládnucej vrstvy a jej prisluhovačov.

Slovenská próza medzi dvoma svetovými vojnami

V slovenskej próze medzi dvoma svetovými vojnami sa rozvíjali rôzne tendencie, medzi ktoré patrili:

A) Rozvíjanie realistickej tendencie

1. 3. vlna slovenského realizmu:
   1. Kritický realizmus: L. N. - Jégé, J. Jesenský
   2. Naturalizmus: L. N. Jégé
2. Sociálno - psychologický realizmus: M. Urban, J. C. - Hronský, Š. Letz (expresionizmus, naturizmus)
3. Socialistický realizmus: P. Jilemnický, F. Kráľ, J. Poničan

B) Lyrizačné tendencie - lyrizovaná próza

1. Ornamentálna próza (expresívno-lyrický ornamentalizmus): I. Horváth, J. Hrušovský, G. Vámoš, T. J.- Gašpar. Ornamentálna próza sa vyznačuje vnútornou zložitosťou vedomia človeka a lyrickým zameraním. Autori sa snažia vyrovnať tvarom literárneho diela modernistickým európskym prúdom. Vplyv expresionizmu sa prejavuje v zbure proti opisnému realizmu a proti konvenciám.
2. Lyricky tvarovaná próza (expresionisticko-senzualistická epika): J. C.-Hronský, J. Horák, F. Gabaj, J. Bodenek. Lyricky tvarovaná próza sa zameriava na zmyslové vnímanie skutočnosti, zobrazovanie sociálnych tém, dedinskej problematiky a psychologické námety.
3. Próza literárneho naturizmu: Ľ. Ondrejov, D. Chrobák, M.

V tomto období sa autori snažili otvoriť Európe a svetu, experimentovali s formami a prechádzali od tradície k modernosti. Využívali expresionizmus a existencionalizmus. Postavy sú obyčajní ľudia, do ktorých vnútra sa nazerá hlbšie. Existencionalizmus sa zaoberá problémami bytia, existencie človeka, najmä jeho pocitmi, psychologickými reakciami na podnety zvonku (na svet), pohľadom do vnútra človeka, hrdinovia prežívajú často pocity beznádeje, úzkosti, strachu. Prežívajú hraničné situácie medzi životom a smrťou. Expresionizmus (lat. výraz, ostrý, názorný) sa snaží zobraziť realitu cez silné emócie.

tags: #socialny #psychologicky #unanimisticky #roman