Nemocenské poistenie je neoddeliteľnou súčasťou sociálneho zabezpečenia, ktoré poskytuje finančnú istotu v prípade práceneschopnosti z dôvodu choroby alebo úrazu. V moderných spoločnostiach tieto situácie rieši nemocenské poistenie. Keď ochoriete, štát vám vypláca príspevok, aby ste v chorobe neživorili.
Každému odvádzateľovi poistného by malo záležať na tom, aby nezanedbal svoje povinnosti voči Sociálnej poisťovni a nevznikol mu dlh. Ak by sa to stalo a situáciu by podcenil a neriešil, dlh by narastal o penále a neskôr by musel riešiť aj problémy, ktoré súvisia s vymáhaním dlhu.
Čo je nemocenské poistenie a koho sa týka?
Nemocenské poistenie je súčasťou sociálneho poistenia, z ktorého sa vyplácajú dávky počas dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva, materstva a ošetrovania. Okrem neho sa sociálne poistenie skladá z dôchodkového poistenia, poistenia v nezamestnanosti, úrazového poistenia a garančného poistenia.
- Za zamestnanca odvádza všetkých päť zložiek sociálneho poistenia zamestnávateľ.
- Ako SZČO povinne odvádzate iba prvé dve zložky (nemocenské a dôchodkové poistenie) a ich platenie si strážite sami.
- SZČO však povinne odvádzajú sociálne poistenie až od dosiahnutia určitej hranice príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Dovtedy žiadne sociálne poistenie povinne neplatia.
Nárok na nemocenské má každý zamestnanec, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), dobrovoľne nemocensky poistená osoba a fyzická osoba v ochrannej lehote, teda napríklad tesne po skončení pracovného pomeru (spravidla sedem dní po skončení nemocenského poistenia).
Povinné nemocenské poistenie pre SZČO
Vznik povinnosti platiť poistné pre SZČO nastáva od 1. júla kalendárneho roka (ak mala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za predchádzajúci rok - od 1. októbra kalendárneho roka), ak mala za predchádzajúci kalendárny rok príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu.
Napríklad povinné sociálne poistenie SZČO vzniká od 1. júla 2025 tým, ktorí za kalendárny rok 2024 dosiahli príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 8 580 eur.
Sociálna poisťovňa oznamuje SZČO vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Pri vzniku poistenia Sociálna poisťovňa oznamuje SZČO aj vymeriavací základ, výšku poistného, dátum splatnosti poistného a údaje týkajúce sa úhrady poistného. Tieto údaje je Sociálna poisťovňa povinná oznámiť SZČO v lehote 20 dní od vzniku povinného poistenia.
Nárok na nemocenské pre SZČO
Ako SZČO máte nárok na výplatu nemocenských dávok len vtedy, ak si naň povinne alebo dobrovoľne prispievate. Pretože nemocenské poistenie do dosiahnutia určitej hranice príjmov nie je povinné, veľa podnikateľov ho nehradí. Málokto si ale uvedomuje, že mu v tom prípade zaniká nárok na:
- nemocenské,
- tehotenské,
- materské,
- ošetrovné.
„V takom prípade majte vždy vlastnú rezervu, aby ste mali z čoho žiť, keď napríklad niekoľko týždňov či mesiacov nebudete môcť pracovať,“ radí začínajúcim podnikateľom daňová poradkyňa Vladimíra Přibylová zo spoločnosti Grantex. Výška rezervy sa odvíja od vašich bežných výdavkov. Mať vytvorený peňažný vankúš sa napokon hodí vždy, nielen pri nečakanom ochorení či úraze, inak by ste sa museli napríklad zadĺžiť.
Dobrovoľná prihláška na nemocenské poistenie
Aby ste mohli čerpať dávky z nemocenského poistenia, musíte sa naň prihlásiť v pobočke Sociálnej poisťovne, pod ktorú patríte podľa miesta trvalého pobytu. Na webových stránkach Sociálnej poisťovne si nájdite formulár Registračný list FO a Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby. Tie vyplníte a buď ich prinesiete na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne osobne, odošlete poštou alebo elektronicky prostredníctvom portálu www.slovensko.sk.
Pozor: SZČO sa nemôže prihlásiť len na dobrovoľné nemocenské poistenie, ale môže využiť len niektorý z nasledujúcich dvoch balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia obsahujúci dobrovoľné nemocenské poistenie:
- dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie,
- dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.
Okrem toho platí podmienka, že tieto balíky dobrovoľného sociálneho poistenia nemôže využiť fyzická osoba, ktorá je zároveň aj povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO. Pre nárok na tehotenské alebo materské je potrebné získať najmenej 270 dní nemocenského poistenia.
Minimálne a maximálne dobrovoľné nemocenské poistenie SZČO
Ako dobrovoľne poistená osoba si sami určíte vymeriavací základ, z ktorého budete platiť poistné na dobrovoľné poistenie. Pri voľbe výšky platieb dobrovoľného nemocenského poistenia však prihliadnite aj na minimálny a maximálny mesačný vymeriavací základ. V roku 2025 zaplatíte na nemocenskom poistení vždy minimálne 31,46 eura mesačne. Táto čiastka je stanovená na základe minimálneho vymeriavacieho základu 715 eur, ktorý sa vynásobí sadzbou 4,4 %.
Pokiaľ si určíte väčší ako minimálny vymeriavací základ, odvádzate z neho 4,4 %. Avšak maximálny vymeriavací základ v roku 2025 je 15 730 eur, takže na nemocenskom poistení zaplatíte pri sadzbe 4,4 % maximálne 692,12 eura mesačne. Je potrebné počítať s tým, že celkové mesačné platby dobrovoľného poistenia budú zvýšené aj o tieto druhy poistenia.
Výška nemocenských dávok je závislá od mesačných platieb dobrovoľného nemocenského poistenia. Inak povedané, čím viac zaplatíte, tým viac dostanete.
Príklad 1: Kaderníčka Jana
Kaderníčka Jana si v roku 2025 zlomila ruku a to jej bráni v podnikaní. Lekár určil, že bude na dočasnej pracovnej neschopnosti celkom 60 dní. Od 1. dňa choroby má ako SZČO nárok na výplatu nemocenských dávok. Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti dostane Jana nemocenské vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu a od 4. do 60. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti dostane Jana nemocenské vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu. Spolu teda za celú dobu pracovnej neschopnosti dostane 25 % z 26,3014 eura x 3 dni + 55 % z 26,3014 eura x 57 dní = 844,30 eura (sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor).
Príklad 2: Stolár Marek
Marek je stolár (SZČO). Kvôli úrazu nemôže vykonávať samostatne zárobkovú činnosť a bude na dočasnej pracovnej neschopnosti po dobu 55 dní. V roku 2024 si hradil dobrovoľné nemocenské poistenie z mesačného vymeriavacieho základu 750 eur vo výške 33,00 eura mesačne. Denný vymeriavací základ Mareka je 750 eur x 12 mesiacov / 365 dní = 24,6576 eura (denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor). Marek bude poberať od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti nemocenské vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu a od 4. do 55. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti nemocenské vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu. Po dobu trvania pracovnej neschopnosti mu štát vyplatí dohromady iba 25 % z 24,6576 eura x 3 dni + 55 % z 24,6576 eura x 52 dní = 723,80 eura (sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor).
Vzhľadom na to, že nemocenské dávky sa vyplácajú mesačne pozadu, môžu v skutočnosti vzniknúť z vyššie uvedených výpočtov v dôsledku zaokrúhľovania určité rozdiely, keďže takto dlhá dočasná pracovná neschopnosť sa bude vyplácať minimálne v dvoch termínoch (za dva mesiace).
Podmienky čerpania dávok
Pamätajte, že nárok na niektorú z dávok vyplácanú v rámci nemocenského poistenia vám vzniká až po uplynutí určitej doby, nie odo dňa prihlásenia sa k dobrovoľnému poisteniu, ako si mnohí podnikatelia mylne myslia. Do tejto doby sa zarátava aj akékoľvek iné nemocenské poistenie v uplynulých dvoch rokoch, napríklad z bývalého zamestnania.
1. Nemocenské
Nárok na čerpanie nemocenského vám vznikne, ak vám vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti ste boli nemocensky poistený najmenej 270 dní. Nemocenské sa stanoví z denného vymeriavacieho základu, ktorý sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti).
Výška nemocenského je za každý deň od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu a za každý deň od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.
Žiadať o výplatu nemocenského poistenia nemusíte, ak vám ošetrujúci lekár vystaví elektronickú pracovnú neschopnosť (ePN). V takomto prípade je záznam automaticky elektronicky odosielaný do Sociálnej poisťovne a nič jej už neoznamujete. Nedostanete žiadne potvrdenie od lekára, ale prístup k údajom o svojej ePN máte v aplikácii Elektronický účet poistenca.
Ak vám ošetrujúci lekár vystaví papierové Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, žiadosť o nemocenské si uplatníte v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu predložením II. dielu tohto tlačiva, najlepšie ihneď po jeho vystavení. Po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti jej do troch dní ešte predložíte IV. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ale to len v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní.
Zmeny v systéme ePN
Už viac ako rok spoľahlivo funguje systém elektronickej „PN-ky“, takzvané ePN, ktoré odstránili zdĺhavý byrokratický proces, keď pacient musel s potvrdeným tlačivom chodiť do práce alebo do Sociálnej poisťovne. Zjednodušili sa tým aj situácie, keď človek ostal náhle hospitalizovaný a jeho práceneschopnosť musela vybavovať rodina.
Kým v minulosti platilo, že v prípade náhlej choroby alebo zhoršenia chronického ochorenia, ktoré si vyžadovalo dočasnú PN, sme zavítali k nášmu všeobecnému lekárovi, gynekológovi alebo nám „PN-ku“ vystavili v nemocnici, od roku 2024 sa okruh oprávnených lekárov rozšíril aj na lekárov špecialistov, či dokonca zubných lekárov v prípade poskytovania špecializovanej ambulantnej starostlivosti. To znamená, že v prípade ťažkostí so srdcom či tráviacim traktom môžete navštíviť svojho lekára špecialistu a elektronickú práceneschopnosť (ePN) vybavíte priamo u neho a nemusíte byrokraciou zahlcovať všeobecného lekára.
Zároveň ak vám lekár vystaví „PN-ku“ elektronicky, už nemusíte predkladať Sociálnej poisťovni osobitnú žiadosť o výplatu nemocenskej dávky. Už samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku.
Ošetrujúci lekár určí pri ePN dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak lekár zistí, že práceneschopnosť trvá aj po tomto dátume, určí nový dátum. Sociálna poisťovňa môže vykonávať kontroly dodržiavania liečebného režimu aj počas dní pracovného pokoja a vo večerných hodinách, s výnimkou času určeného na vychádzky. Kontrolujúci zamestnanec sa musí preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.
2. Tehotenské
Pokiaľ ide o tehotenské, nárok naň vzniká žene pracujúcej na SZČO, ktorá je tehotná. Podmienkou je, že musí byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Denný vymeriavací základ na určenie výšky tehotenského sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dôvodu na poskytnutie tehotenského).
Pre tehotenské je určená aj jeho minimálna výška ako 10 % denného vymeriavacieho základu určeného z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie tehotenského. Minimálna výška tehotenského v roku 2025 je 9,40274 eura na kalendárny deň.
Nárok na tehotenské vzniká od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom skončenia tehotenstva, teda pôrodom. Originál tlačiva „Žiadosť o tehotenské“ vám vystaví a vyplní gynekológ na začiatku II. trimestra po dosiahnutí 13. týždňa tehotenstva. Toto tlačivo predložte miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu.
3. Materské
V prípade materskej musíte ako žena pracujúca na SZČO byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Denný vymeriavací základ na určenie výšky materského sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dôvodu na poskytnutie materského).
Na materskú môžete nastúpiť 8 až 6 týždňov (termín si zvolíte ľubovoľne v tomto rozmedzí) pred očakávaným termínom pôrodu a ak pôrod nastal skôr, tak odo dňa pôrodu. Od vtedy vám vzniká nárok na materské, ktoré začínate poberať. Nárok na výplatu máte spravidla po dobu 34 týždňov (pri narodení zároveň dvoch alebo viacerých detí až po dobu 43 týždňov a v prípade, že ste osamelá, tak až po dobu 37 týždňov).
Originál tlačiva „Žiadosť o materské“, ktoré vám vystaví a vyplní gynekológ, podajte na miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu. Pokiaľ na dobrovoľné nemocenské poistenie neprispievate vôbec, môžete ihneď po pôrode začať čerpať aspoň rodičovský príspevok. Jeho výšku a dobu vyplácania vypočíta štát.
4. Ošetrovné
Dobrovoľne nemocensky poistená SZČO má nárok na ošetrovné, ak jej vznikla potreba:
- osobného a celodenného ošetrovania chorého príbuzného v priamom rade, chorého dieťaťa, ktoré nie je príbuzný v priamom rade, chorého súrodenca, chorého manžela / chorej manželky alebo chorého rodiča manžela / chorého rodiča manželky, ktorého zdravotný stav si to vyžaduje,
- osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do dovŕšenia 11. roku veku (alebo do dovŕšenia 18. roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom), ak dieťaťu bola nariadená karanténa alebo izolácia, ak predškolské zariadenie alebo škola, ktoré dieťa navštevuje, boli príslušnými orgánmi uzavreté alebo v nich bola nariadená karanténa, alebo ak fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bola jej nariadená karanténa alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.
Ďalšie podmienky vzniku nároku na ošetrovné upravuje § 39 zákona o sociálnom poistení. Na poberanie ošetrovného musí byť dobrovoľne nemocensky poistená osoba v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na ošetrovné nemocensky poistená najmenej 270 dní. Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Denný vymeriavací základ na určenie výšky ošetrovného sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dôvodu na poskytnutie ošetrovného).
Nárok na uplatnenie ošetrovného sa uplatňuje prostredníctvom tlačiva „Žiadosť o ošetrovné“, ktoré vám vystaví lekár. Toto tlačivo predložte miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu. Po skončení potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti vám lekár vystaví tlačivo „Potvrdenie o skončení potreby osobného a celodenného ošetrovania/starostlivosti“, ktoré tiež predložte pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vám vypláca ošetrovné.
Existuje ešte jedna dávka, ktorá patrí iba zamestnancom a ako SZČO na ňu nárok nemáte. Ide o vyrovnávaciu dávku určenú pre zamestnankyne, ktoré sú pre tehotenstvo preradené na inú prácu, kde dosahujú nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávali pred preradením.
Platby poistného: Kedy a kam?
Poistné sa hradí každý mesiac a je splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. To znamená, že nemocenské poistenie napr. za október musíte Sociálnej poisťovni zaplatiť do 8. novembra.
Poistné posielajte mesačne na bankový účet svojej pobočky Sociálnej poisťovne. Čísla účtov jednotlivých pracovísk nájdete na webových stránkach Sociálnej poisťovne. Po podaní prihlášky na dobrovoľné poistenie vám pobočka Sociálnej poisťovne pridelí aj variabilný symbol, ktorý uvádzate pri platení poistného. Okrem neho pri platení poistného správne uveďte aj špecifický symbol označujúci obdobie, ku ktorému platba patrí. Ak budete uhrádzať poistné trvalým príkazom, tak špecifický symbol bude 88. Za deň úhrady sa považuje deň, kedy bola platba pripísaná na účet príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
Ak však platba poistného na účet Sociálnej poisťovne príde oneskorene, považuje sa poistné za zaplatené včas aj vtedy, ak pri platení bezhotovostným prevodom ako deň prevodu bol posledný deň splatnosti poistného, resp. pri platení poštovou poukážkou sa poistné poukázalo v posledný deň splatnosti poistného.
Ako dobrovoľne nemocensky poistená SZČO nie ste povinný platiť nemocenské poistenie v období, počas ktorého sa vám poskytuje nemocenské alebo materské.
Sankcie za oneskorené platby a časté chyby
Kým Sociálna poisťovňa nesleduje, či za vás zamestnávateľ nemocenské poistenie zaplatil, v prípade samostatne zárobkovo činných osôb je táto podmienka pomerne striktná a nekompromisná. Aby ste na platenú PN-ku mali nárok, musíte mať nemocenské poistenie zaplatené včas a v správnej výške a nesmiete mať voči Sociálnej poisťovni dlh väčší ako 5 eur. Presne to isté platí aj pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, okrem toho však platí pre dobrovoľne poistené osoby, že v posledných dvoch rokoch pred vznikom PN boli nemocensky poistené aspoň 270 dní.
Sociálna poisťovňa upozorňuje, že živnostníci často na termíny zaplatenia odvodov zabúdajú, prípadne si pri posúdení vzniku povinného poistenia zamieňajú hrubý príjem s čiastkovým základom dane. Potom sú presvedčení, že im povinné poistenie nevzniklo, a do poisťovne sa do 8. dňa kalendárneho mesiaca neprihlásia. „Často sa samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) neprihlásia aj v presvedčení, že im toto poistenie vzniká automaticky. Alebo čakajú, kým ich na prihlásenie vyzveme a zašleme im vypočítanú výšku poistného,“ varuje hovorca poisťovne Peter Višváder.
Pár dní hore-dolu pri platení poistného? Táto ľahkovážnosť vás môže stáť ďalšie penále. „Penále nepredpíšeme, ak nie je vyššie ako 3,32 eura. Nemôže byť však zároveń vyššie, ako dlžná suma poistného. Aby bolo penále čo najnižšie, dlh treba zaplatiť čo najskôr, inak jeho suma narastá,“ varuje Višváder.
Chyby zamestnávateľov
Zamestnávatelia sa pri plnení povinností voči Sociálnej poisťovni (SP) dopúšťajú viacerých chýb - najmä pri vlastnej registrácii, registrácii zamestnancov, vykazovaní poistného a platení poistného. Nesplnením jednotlivých zákonných povinností, resp. oneskoreným splnením týchto povinností sa zamestnávateľ vystavuje riziku, že mu SP uloží pokutu až do výšky 16 596,96 €.
Sociálna poisťovňa preto zamestnávateľov opätovne vyzýva, aby správnemu vypĺňaniu údajov venovali náležitú pozornosť. Sociálna poisťovňa pre nich v rámci preventívnych akcií pripravuje opakovane bezplatné poradenstvo v podobe jarných a jesenných seminárov. Na týchto podujatiach, ktoré v regiónoch Slovenska organizujú pobočky Sociálnej poisťovne, sa pravidelne zúčastňuje približne 3,5 až 4 tisíc zástupcov zamestnávateľov, predovšetkým účtovníčky. Odborníci Sociálnej poisťovne im podrobne vysvetľujú jednotlivé postupy v oblasti sociálneho poistenia. Zamestnávatelia sa tak aktívnou účasťou na školeniach môžu v budúcnosti vyhnúť prípadným pokutám a penále za chyby, ktoré sa objavujú pri kontrolách plnenia ich povinností.
Najčastejšie chyby zamestnávateľov:
- Neprihlásenie, resp. oneskorené prihlásenie/odhlásenie zamestnanca: Zamestnávateľ je povinný prihlásiť nového zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov pred vznikom sociálneho poistenia, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Neprihlásením zamestnanca sa zamestnávateľ a zamestnanec vystavujú riziku „čiernej práce“.
- Nesprávne označenie typu zamestnanca: Zamestnávateľ musí správne rozlišovať medzi zamestnancom s právom na pravidelný mesačný príjem a zamestnancom s právom na nepravidelný príjem. Pri dohode o brigádnickej práci študentov je potrebné rozlišovať, či si študent uplatnil k dohode výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie.
- Neoznámenie, resp. oneskorené oznámenie prerušenia sociálneho poistenia: Zamestnávateľ má povinnosť oznámiť prerušenie sociálneho poistenia do ôsmich dní od tohto prerušenia.
- Neoznámenie, resp. oneskorené oznámenie začiatku a skončenia čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky zamestnancom: Zamestnávateľ má povinnosť SP oznámiť tieto udalosti do ôsmich dní.
- Neoznámenie, resp. oneskorené oznámenie zmeny mena a priezviska zamestnanca: Zamestnávateľ je povinný SP oznámiť zmenu mena a priezviska zamestnanca do ôsmich dní odo dňa, v ktorom sa o tejto zmene dozvedel.
- Nepredloženie, resp. oneskorené predloženie mesačného výkazu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie: Predložením výkazu po lehote hrozí zamestnávateľovi pokuta.
- Neuvedené údaje, resp. nesprávne uvádzaný údaj v kolónke Počet kal. dní: V tejto kolónke zamestnávateľ uvádza počet kalendárnych dní, za ktoré platí poistné na sociálne poistenie.
Povinnosti zamestnávateľa pri platení poistného
Zamestnávateľ je povinný zaplatiť poistné na sociálne poistenie do dňa splatnosti. Ak zamestnávateľ neplatí poistné na sociálne poistenie, SP toto poistné predpíše a taktiež mu predpíše aj penále. Ak zamestnávateľ aj napriek predpísanému poistnému, resp. penále toto poistné a penále nezaplatí, nasleduje vymáhanie pohľadávky prostredníctvom exekútora.
Zamestnávateľ je povinný pri platení poistného platbu poistného identifikovať a uviesť k nej variabilný symbol a špecifický symbol. Pri neuvedení variabilného symbolu a špecifického symbolu pri platení poistného, penále alebo pokuty hrozí zamestnávateľovi pokuta.
Chyby v evidenčných listoch dôchodkového poistenia
Zamestnávatelia okrem chýb v registračných listoch zamestnancov a mesačných výkazoch za poistencov robia chyby aj v evidenčných listoch dôchodkového poistenia. Evidenčné listy dôchodkového poistenia sú určené na evidovanie období dôchodkového poistenia a vymeriavacích základov. Za samostatne zárobkovo činnú osobu a dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu ho vypĺňa a potvrdzuje miestne príslušná pobočka SP.
Ak zamestnávateľ zašle do SP evidenčné listy dôchodkového poistenia s chybnými údajmi, zamestnanci oddelení dôchodkového poistenia v pobočkách SP musia kontrolovať tieto údaje manuálne vo viacerých informačných systémoch a nanovo komunikovať so zamestnávateľom. Tieto údaje sú pritom pre zamestnanca a posudzovanie jeho dôchodku v SP mimoriadne dôležité. SP preto apeluje na zamestnávateľov, aby venovali zvýšenú pozornosť všetkým údajom, ktoré zasielajú do SP.
tags: #oneskorene #zaplatenie #a #nemocenske