Profesia sociálneho pedagóga je na Slovensku legislatívne ukotvená v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní. Hoci v roku 2018 uplynulo 10 rokov od jeho zaradenia medzi odborných zamestnancov škôl a školských zariadení, stále ide o pomerne novú a v školskej praxi i laickej verejnosti málo známu profesiu.
Profesia sociálneho pedagóga patrí medzi pomáhajúce profesie, ktoré sa na Slovensku začali rozvíjať v 90. rokoch 20. storočia. Ťažisko činnosti sociálneho pedagóga v teoretickej a metodickej rovine sa zameriavalo najmä na marginalizované a sociálne ohrozené skupiny, pri výchove ktorých zlyhávala rodina i škola.
V súčasnosti narastá potreba činnosti sociálneho pedagóga na školách pri zisťovaní čoraz viac sa vyskytujúcich sociálno-patologických javov v prostredí žiaka, v ktorom sa pohybuje. Samotné prostredie môže mať negatívny vplyv na vzdelávanie a správanie sa žiaka v škole.
Legislatívne ukotvenie a kvalifikačné predpoklady
Podľa zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov spadá sociálny pedagóg do kategórie odborných zamestnancov.
Sociálny pedagóg v zmysle platnej slovenskej legislatívy, podľa §23 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch, spoločne so školskými psychológmi, špeciálnymi pedagógmi, terénnymi špeciálnymi pedagógmi, kariérovými poradcami, školskými logopédmi a liečebnými pedagógmi spadá do kategórie odborných zamestnancov.
Na výkon svojej profesie musí sociálny pedagóg absolvovať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy, ako stanovuje vyhláška č. 1/2020 Z. z. Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Absolventi sociálnej pedagogiky disponujú poznatkami z oblasti teoretických komponentov sociálnej pedagogiky, rozumejú teóriám edukácie, princípom a podstatným súvislostiam. Súčasťou toho sú aj dobré znalosti z ekonomického, politického a kultúrneho kontextu rozvoja osobnosti edukáciou. Príprava sociálnych pedagógov spočíva aj v orientovaní sa v školských zákonoch a dokumentoch.
Zmeny v legislatíve od 1. januára 2025
Novela školského zákona a novela zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch účinná od 1. januára 2025 priniesli viaceré podstatné zmeny týkajúce sa realizácie sociálnej práce v škole, ako aj postavenia sociálneho pracovníka a sociálneho pedagóga v škole.
V školskom zákone v znení účinnom od 1. januára 2025 je nový § 152b školského zákona, ktorý definuje „sociálnu prácu v škole a školskom zariadení“. Tieto činnosti možno vykonávať aj terénnou formou a vykonáva ich sociálny pracovník, ktorý po novom nie je kategóriou odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z. a ktorý musí spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa § 5 zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 219/2014 Z. z. je kvalifikačným predpokladom na výkon odbornej činnosti sociálneho pracovníka získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca. Na výkon sociálnej práce v škole a školskom zariadení sa tak vzťahuje zákon č. 219/2014 Z. z., ktorý upravuje sociálnu prácu.
Z tohto vyplýva, že odborný zamestnanec zaradený do kategórie sociálny pracovník podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024 sa od 1. januára 2025 zaradí do kategórie sociálny pedagóg. Ak škola alebo školské zariadenie bude chcieť zamestnať sociálneho pracovníka podľa nových pravidiel, uzatvorí pracovný pomer so sociálnym pracovníkom, ktorý bude spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa § 5 zákona č. 219/2014 Z. z., a teda nebude sa naň vzťahovať zákon č. 138/2019 Z. z.
Činnosť a kompetencie sociálneho pedagóga
Podľa zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa činnosť sociálneho pedagóga vymedzuje v § 24:
„Sociálny pedagóg vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi, zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislým alebo inak znevýhodneným deťom a žiakom, ich zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom škôl a školských zariadení.“
Sociálny pedagóg plní úlohu sociálnej výchovy, podpory prosociálneho, etického správania, sociálno-pedagogickej diagnostiky prostredia a vzťahov, sociálno-pedagogického poradenstva, prevencie sociálno-patologických javov a reedukácie správania. Vykonáva expertíznu a osvetovú činnosť. Cieľom činnosti sociálneho pedagóga je prevencia, riešenie a eliminácia vyskytujúcich sa sociálno-pedagogických problémov na školách, v triedach a u jednotlivých žiakov.
Prevencia a intervencia
Sociálny pedagóg je spôsobilý realizovať preventívne aktivity nielen na úrovni primárnej, ale aj sekundárnej a terciárnej prevencie. V škole sa zaoberá najmä primárnou a sekundárnou prevenciou, no nie je vylúčená ani terciárna prevencia pri deťoch a mladých ľuďoch, ktorí čakajú na umiestnenie do špeciálno-výchovných zariadení, resp. sa z týchto zariadení vrátili.
Primárnou prevenciou sociálneho pedagóga v školách by mala byť sociálno-výchovná činnosť, ako sú besedy, prednášky, ďalej poradenská a diagnostická činnosť, metodické konzultácie, realizácia preventívnych programov a monitorovanie sociálnej klímy v škole prostredníctvom depistáží. Sociálny pedagóg v škole musí byť pripravený aj na realizáciu sekundárnej prevencie, musí poznať klímu tried, školy, vedieť na ňu čo najrýchlejšie zareagovať. Vykonávanie primárnej, ale aj sekundárnej a terciárnej prevencie v podobe poradenstva pre žiakov, učiteľov, rodičov môže sociálny pedagóg vykonávať priamo v škole.
Tabuľka 1: Typy prevencie a ich zameranie
| Typ prevencie | Zameranie | Cieľová skupina |
|---|---|---|
| Primárna prevencia | Sociálno-výchovná činnosť, besedy, prednášky, poradenská a diagnostická činnosť, metodické konzultácie, preventívne programy, monitorovanie sociálnej klímy | Celá populácia (žiaci, rodičia, učitelia), ktorá nie je zdravotne, sociálne ani inak riziková či narušená |
| Sekundárna prevencia | Včasná identifikácia a riešenie problémov, reakcia na klímu tried a školy | Ohrozené skupiny obyvateľstva |
| Terciárna prevencia | Práca s deťmi a mladými ľuďmi, ktorí čakajú na umiestnenie do špeciálno-výchovných zariadení, resp. sa z týchto zariadení vrátili | Jedinci s už existujúcimi problémami |
Prevencia sociálno-patologických javov v škole musí byť realizovaná, okrem sociálneho pedagóga a koordinátora prevencie, za participácie všetkých pedagogických a odborných zamestnancov, pričom osobitnú úlohu v tomto smere musí zohrávať triedny učiteľ. Na všetkých úrovniach prevencie má nezastupiteľné miesto spolupráca školy s rodinou a jej podpora. Dysfunkčná rodina má veľký vplyv na vznik deviantného správania u žiakov, no rodina ako výchovná inštitúcia výrazne napomáha aj pri odstraňovaní a eliminovaní rizikového správania u detí a mládeže. Sociálno-výchovná práca s rodinou, osobitne s dysfunkčnou a sociálne znevýhodnenou rodinou, patrí k ťažiskovým oblastiam školskej preventívnej práce sociálneho pedagóga.
Význam a postavenie sociálneho pedagóga
Sociálny pedagóg v prvom rade pôsobí ako vysoko kvalifikovaný odborník v oblasti prevencie, ktorý vie bezodkladne riešiť problémy a predchádzať situáciám, ktoré spôsobuje výskyt sociálno-výchovných problémov. V súčasnosti so zvyšujúcimi sa problémami žiakov by dokázal veľmi efektívne pomôcť v prípade akútnych aj chronických potrieb. Sociálny pedagóg ideálne spolupracuje s viacerými odbornými zamestnancami, s ktorými na školách dokážu vytvoriť tím, ktorý je tak schopný rýchlo reagovať na novovznikajúce problémy.
Pozícia sociálneho pedagóga pomáha pri riešení sociálno-výchovných problémov. Je predpoklad, že táto legislatívne vymedzená profesia odborného zamestnanca školy sa bude v budúcnosti viac profilovať a vymedzovať v školskom edukačnom procese. Dôvodom je nárast diagnostikovania dôsledkov sociálno-patologických javov v prostredí, v ktorom sa žiak pohybuje, pri riešení ktorých je činnosť sociálneho pedagóga nenahraditeľná.
V Slovenskej republike stále na väčšine škôl a školských zariadení absentuje pozícia sociálneho pedagóga. Pritom jeho nevyhnutné pôsobenie ako odborného zamestnanca by malo byť pre školy samozrejmosťou. V základných školách sa vyskytuje pomerne zriedka, v stredných školách výnimočne.
