Slovenská aj svetová atletika prišla v apríli 2021 o jednu zo svojich najvýraznejších postáv medzi veteránmi. Vo veku 74 rokov nečakane zomrel elitný šprintér Vladimír Výbošťok, člen Dukly Banská Bystrica. Jeho odchod na večnosť zanechal v atletickom svete prázdnotu, no jeho neuveriteľné úspechy a inšpiratívny životný príbeh zostávajú trvalým odkazom.
Celoživotná vášeň pre šport
Vladimír Výbošťok sa narodil 19. februára 1947 v Novom Smokovci. K športu a všestrannosti ho viedol už jeho otec, ktorý bol tiež dobrý športovec. V mladosti hral divízny hokej za Duklu Hradec Králové a po vojne za Autoškodu Mladá Boleslav. Po návrate na Slovensko nastúpil k Polícii Banská Bystrica, kde vo viacboji 12-krát získal titul majstra Slovenska. Pretekal aj v lyžovaní a streľbe, no najviac sa venoval atletike.
Už v roku 1960 na prvých Horehronských hrách mládeže vyhral šesťdesiatku s časom 7,6 sekundy, diaľku s 532 centimetrami, guľu a skok do výšky. Napriek tomu sa do Dukly nedostal, lebo mu chýbala povestná desatinka k limitu 10,9 sekundy na 100 metrov. Tento neúspech ho však nezlomil, práve naopak. Hovoril, že ho dopredu poháňalo to, že keď zaznie výstrel na štarte, beží sám za seba, časomiera odmeria čas a vie výkon na stotiny.
Prezývka „Slovenský Bolt“
Až po roku 1989, na dôchodku od 40 rokov, sa začal naplno venovať atletike ako veterán s túžbou spoznávať svet. Jeho prvé preteky za hranicami boli v roku 1991 v Budapešti, kde sa konali jeho prvé halové majstrovstvá sveta. Tam bol na stovku deviaty. Postupne sa z neho vypracoval svetový rekordér.
Novinári mu pre jeho rýchlosť a šprintérske svetové rekordy medzi veteránmi dali prezývku „slovenský Bolt“, ktorá mu prischla. S Usainom Boltom sa dokonca stretol na Zlatej tretre v Ostrave, kde mali aj spoločné foto. Bol to dôkaz jeho výnimočnosti a medzinárodného uznania.
Majster sveta a Európy
Vladimír Výbošťok bol najrýchlejší bežec - šprintér nad 70 rokov v celej Európe. Na jeho konte je viacero titulov majstra Slovenska a neuveriteľných 53 medailí z majstrovstiev Európy a majstrovstiev sveta vo svojej kategórii. Slovenský atletický zväz (SAZ) uvádza, že nikto zo Slovákov vo veteránskej kategórii nebol úspešnejší ako Výbošťok.
Medailová bilancia
- Svetové šampionáty: 6 zlatých, 5 strieborných, 7 bronzových medailí.
- Majstrovstvá Európy: 16 zlatých, 10 strieborných, 9 bronzových medailí.
Dohromady získal 82 medailí, z toho 41 zlatých, 22 strieborných a 19 bronzových iba z európskych a svetových šampionátov.
Európske a svetové rekordy
V roku 2007 na halových ME utvoril svoj prvý európsky rekord na 60 m v kategórii M60 časom 7,66 s. O päť rokov neskôr na veteránskych HMS pridal ďalší časom 7,81 sekundy v kategórii M65. Vzápätí na ME v Nemecku vyrovnal na stovke vtedajší svetový rekord Američana Robbinsa (12,37 s). V roku 2012 ho vyhlásili za európsku veteránsku jednotku.
V marci 2019, vo veku 72 rokov, sa stal halovým majstrom Slovenska v šprinte na 60 metrov, a to týždeň po vyzdravení z chrípky. V roku 2013 sa stal trojnásobným víťazom atletickej časti Svetových hier veteránov v Turíne (100 m, 200 m, diaľka) a v San Sebastiane získal titul najlepší atlét veterán Európy.
Tréning a motivácia
Vladimír Výbošťok trénoval šesťkrát do týždňa po tri hodiny na dráhe a v posilňovni AŠC Dukla Banská Bystrica. Trénoval sám podľa vzoru Pietra Menneu, ktorý behal 100 a 200 m do dlhovekosti, a to si prispôsoboval na svoje možnosti. K jeho tréningu neodmysliteľne patrila aj regenerácia - sauna a masáže. Nefajčil, nepil a stravoval sa najzdravšie, ako mohol. Bol 13-násobný majster Československa vo viacboji zdatnosti, ktorý zahŕňal stovku, diaľku, šplh 6 metrov, beh 3 kilometre, plávanie 100 metrov voľný spôsob, hod granátom, streľbu zo samopalu a pištole.
Jeho cieľavedomosť a sebadisciplína boli obdivuhodné. Vždy chcel niečo dosiahnuť, a to jedine so sebazaprením. Aj keď čelil neúspechom a závisti, nič ho nezastavilo. Ako sám povedal: „Šport by nás mal spájať a nie rozdeľovať, mali by sme si vážiť všetky pekné chvíle, ktoré prežijeme.“
Podpora a uznanie
Napriek tomu, že veteráni sú často diskriminovaní v štátnej podpore a všetko si hradia zo svojich prostriedkov, Vladimír Výbošťok si vďaka svojej húževnatosti a talentu našiel podporovateľov. Poďakoval sa primátorovi mesta Jánovi Noskovi za finančnú podporu, bez ktorej by nemohol letieť na majstrovstvá sveta do juhokórejského Daegu. Pomohli mu aj masáže v Bio reštart, Sauna Štiavničky, GAMO Kontio, CWT Metal Rožňava a TIR Hadvičák, samozrejme aj Dukla Banská Bystrica a ŠK HADVEO. Za dobrú reprezentáciu mesta Banská Bystrica získal v roku 2008 Cenu primátora a v roku 2013 Cenu BBSK.
Inšpirácia pre generácie
Vladimír Výbošťok bol príkladom pre seniorov, lebo mnohí v jeho veku už majú zdravotné problémy a málo športujú. Často ho volali na besedy do škôl aj mimo Banskej Bystrice, kde si s mladými zabehol aj krátky šprint. Zúčastňoval sa aj športových podujatí seniorov a chcel inšpirovať mladších aj starších, že nie je dôležité vždy zvíťaziť, nezahadzovať flintu do žita pri prvých neúspechoch, ale plniť si svoje sny a ísť za svojím cieľom. Veril, že pohyb je potrebný pre každého, aj keď nemusí športovať vrcholovo.
Jeho krédo bolo: „Ži a nechaj žiť, plň si svoje sny.“ A on si ich plnil, aj keď niekedy s ťažkosťami, lebo veril, že problémy sú na to, aby sme ich riešili a nie sa na ne sťažovali. Bol rád, že jeho zranená noha držala a mohol ju naplno zaťažovať.
Pamiatka na legendu
V piatok predpoludním nečakane skonal v Bardejovských Kúpeľoch, kde aktuálne absolvoval liečenie a aj trénoval. Jeho odkaz však žije ďalej. Jeho príbeh je dôkazom toho, že šport môže byť celoživotnou vášňou a inšpiráciou pre ostatných. Vladimír Výbošťok bol nielen majstrom v šprinte, ale aj majstrom života, ktorý si plnil svoje sny a inšpiroval k tomu aj ostatných.