Príspevok zo sociálneho fondu pri dlhodobej PN: Komplexný sprievodca

Práceneschopnosť (PN) je situácia, ktorá môže postihnúť každého zamestnanca. Počas PN zamestnanec neprichádza o svoj príjem úplne, časť mu nahrádza zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa. Tento článok sa zameriava na podmienky nároku na príspevok pri dlhodobej PN a poskytuje komplexný prehľad relevantných informácií.

Práceneschopnosť a jej finančné zabezpečenie

Ak sa zamestnanec pre chorobu alebo úraz stane práceneschopným, uznáva ho ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.

Počas PN má zamestnanec nárok na:

• Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti: Vypláca ju zamestnávateľ od 1. do 10. dňa PN.
• Nemocenskú dávku: Vypláca ju Sociálna poisťovňa od 11. dňa PN, najdlhšie do 52. týždňa.

Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnávateľ za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Od 11. dňa dočasnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa) vypláca nemocenskú dávku Sociálna poisťovňa.

Študenti pracujúci na dohodu o brigádnickej práci a dôchodcovia pracujúci na dohodu o vykonaní práce alebo dohode o pracovnej činnosti nemajú nárok na náhradu príjmu pri PN a na nemocenské.

Sociálny fond a príspevky pri dlhodobej PN

Zamestnávatelia môžu poskytovať zamestnancom príspevky zo sociálneho fondu v rôznych situáciách, vrátane dlhodobej PN. Dôležité je rozlišovať medzi sociálnou výpomocou vyplácanou zo sociálneho fondu a jednorazovou odmenou vyplácanou na základe rozhodnutia štátu alebo zamestnávateľa. Sociálna výpomoc poskytnutá zo sociálneho fondu môže byť oslobodená od dane, ak spĺňa podmienky zákona o dani z príjmov.

Tvorba sociálneho fondu

Zamestnávateľ tvorí sociálny fond v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom fonde (Zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb.). Sociálny fond tvorí každý zamestnávateľ, právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Sociálny fond sa tvorí najmä:

• z povinného prídelu vo výške 0,6 % až 1 % zo súhrnu hrubých miezd zamestnancov,
• z ďalšieho prídelu dohodnutého v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, najviac vo výške 0,5 % z úhrnu hrubých miezd zamestnancov alebo zo sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, najviac vo výške 0,5 % z úhrnu hrubých miezd zamestnancov,
• z ďalších zdrojov fondu (napr. z darov, dotácií, z použiteľného zisku zamestnávateľa, atď.).

Poznámka: Zamestnávateľ môže povinný prídel vo výške až 1 % tvoriť len za predpokladu, že za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci, VÚC a odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Ak zamestnávateľ nesplní jednu zo spomínaných podmienok, povinný prídel do sociálneho fondu môže byť len vo výške 0,6 %.

Použitie sociálneho fondu

Zamestnávateľ by mal v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise (ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia) stanoviť zásady tvorby a použitia sociálneho fondu, v ktorom určí na aké účely, komu a za akých podmienok sa poskytne príspevok zo sociálneho fondu. T.j. aj príspevky na riešenie situácií uvedených v § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov.

Adresátom príspevku zo sociálneho fondu je zamestnanec, resp. rodinný príslušník zamestnanca a poberateľ starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku, nie nepomenovaná skupina zamestnancov.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o sociálnom fonde môže zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytnúť zo sociálneho fondu príspevok na:

• stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený v § 152 Zákonníka práce,
• dopravu do zamestnania a späť,
• účasť na kultúrnych a športových podujatiach,
• rekreáciu a služby na regeneráciu pracovnej sily (napr. masáže),
• rekreáciu zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,
• zdravotnú starostlivosť,
• sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky,
• doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení,
• servisné poukážky alebo na tovar a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom,
• ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky.

Zamestnávateľ môže použiť príspevok zo sociálneho fondu aj na inú oblasť starostlivosti o zamestnancov, avšak za podmienky, že ide o sociálnu oblasť v súlade s realizáciou sociálnej politiky zamestnávateľa a že príspevok je adresný (poskytuje sa aktuálnemu alebo bývalému zamestnancovi, rodinnému príslušníkovi zamestnanca, a pod.).

Použitie prostriedkov zo sociálneho fondu by malo byť adresné, t. j. malo by ísť o príspevky pre konkrétnych zamestnancov (resp. iné vymedzené osoby), ktorých hodnotu je možné vyčísliť priamo na zamestnanca (resp. iné vymedzené osoby). Ak nie je možné zabezpečiť adresnosť peňažného alebo nepeňažného plnenia zo sociálneho fondu, potom sa neodporúča financovať tieto príspevky pre zamestnancov (resp. iné vymedzené osoby) z prostriedkov sociálneho fondu.

Prostriedky sociálneho fondu nie je možné použiť ako náhradné plnenie na iné účely než na sociálnu oblasť zamestnanca. Požiadavka adresnosti použitia prostriedkov sociálneho fondu na zamestnanca alebo inú osobu vyplýva zo zákona o sociálnom fonde a aj z ustanovenia § 5 zákona o dani z príjmov (príjem zo závislej činnosti zamestnanca).

Sociálna výpomoc pre zamestnanca oslobodená od dane

Podľa § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov je od dane oslobodená sociálna výpomoc poskytovaná zamestnávateľom z prostriedkov sociálneho fondu zamestnancovi, ktorý je na dlhodobej PN. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená, a to v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, pričom, ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu. Za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak dočasná pracovná neschopnosť začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie nepretržitého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

Zdaniteľné a nezdaniteľné príspevky

Podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) príjmami zo závislej činnosti sú aj príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa zákona o sociálnom fonde. Ak zamestnávateľ poskytne plnenie zo sociálneho fondu, ktoré nie je podľa § 3 ods. 2 alebo § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov predmetom dane z príjmov, resp. podľa § 9 alebo § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov oslobodené od zdanenia, uvedené ustanovenia nie sú týmto dotknuté.

Ak však zamestnávateľ poskytne príspevok zo sociálneho fondu, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane, potom sa postupuje podľa príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov a tento príspevok poskytnutý zo sociálneho fondu sa zdaní obdobne ako ostatný príjem zo závislej činnosti, t. j. preddavkovo v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ vyberie preddavok na daň vo výške 19 % z úhrnu zdaniteľných príjmov (peňažných aj nepeňažných príjmov) zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie.

Oslobodenie od dane sa týka poistného a príspevkov, na úhradu ktorých je zamestnávateľ povinný z príslušných zákonov, ktoré je povinný platiť za zamestnanca [§ 5 ods. 7 písm. e) zákona o dani z príjmov]. Ak zamestnávateľ uhrádza alebo prispieva na iné poistenie, dobrovoľné či nepovinné, z prostriedkov sociálneho fondu, toto poistenie predstavuje zamestnaneckú výhodu (benefit) poskytovanú zamestnancovi v súvislosti s výkonom tejto činnosti, ide o zdaniteľný príjem zamestnanca zo závislej činnosti [§ 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov].

Hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov je od dane oslobodená. Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie zamestnancov formou príspevku na každé jedlo zo svojich nákladov najmenej sumou určenou príslušným právnym predpisom, napr. v zmysle § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), resp. prispieva v súlade so zákonom o sociálnom fonde.

Zamestnávateľ okrem príspevku z prevádzkových prostriedkov v sume najmenej 55 % z ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, prispieva zamestnancom aj zo sociálneho fondu. Tento príspevok poskytnutý v nepeňažnej forme (hodnota stravy) je od dane oslobodený. Oslobodenie od dane z príjmov sa vzťahuje na nepeňažnú formu poskytovania stravy zamestnávateľom priamo v mieste pracoviska alebo v rámci stravovania mimo pracoviska prostredníctvom iných subjektov. Príspevok na stravovanie v peňažnej forme, aj ak je poskytnutý zo sociálneho fondu, je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom, ktorý je potrebné zdaniť s ostatnými zdaniteľnými príjmami zo závislej činnosti preddavkovou daňou.

Na účely oslobodenia od dane nemožno uznať zamestnávateľom zakúpené rekreačné poukazy, víkendové a relaxačné pobyty z prostriedkov sociálneho fondu. Takéto plnenie poskytnuté zamestnávateľom sa považuje za zdaniteľný príjem zamestnanca poskytnutý v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi je oslobodené od dane z príjmov. Aj v prípade prenájmu cudzieho zariadenia zamestnávateľom bude u zamestnanca, resp. na účely oslobodenia príjmu od dane možné akceptovať napr. prenajatie rekreačného zariadenia alebo jeho časti, tenisových kurtov, telocvične alebo lyžiarskeho vleku hradené aj z prostriedkov sociálneho fondu.

Príklady a otázky súvisiace s príspevkami zo sociálneho fondu

Uvedené príklady a otázky sa týkajú rôznych situácií, ktoré môžu nastať v súvislosti s príspevkami zo sociálneho fondu a PN:

Príklad 1: Dlhodobá PN s prechodom do nového zdaňovacieho obdobia

Zamestnankyňa je na dlhodobej PN od 12.2.2024. Dňa 20.1.2025 požiadala o sociálnu nenávratnú výpomoc zo sociálneho fondu z dôvodu dlhodobej PN, ktorá jej bola schválená vo výške 250 €. PN-ku ukončila 10.2.2025. Teraz vo výplate za mesiac február jej vypláca zamestnávateľ príspevok zo sociálneho fondu.

Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci v roku 2025 presiahne prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma vo výške najviac 2 000 eur bude od dane oslobodená. Ak takáto výpomoc bola vyplácaná v roku 2024, bola zdaniteľným príjmom (ak práceneschopnosť nepresiahla prevažnú časť zdaňovacieho obdobia). V roku 2025 sa posudzuje vyplatenie príspevku zo sociálneho fondu podľa znenia § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov.

Príklad 2: Mesačné príspevky zo SF a splnenie podmienky dlhodobej PN

Ako má postupovať zamestnávateľ, ktorý vypláca príspevok zo SF (interný predpis) mesačne a za kratšie obdobie ako je 6 mesiacov (príspevok zo SF je riadne zdanený). V čase, keď zamestnanec splní podmienku nepretržitého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a prekročí v jej trvaní prevažnú časť roka už nemá príspevok zo SF vyplácaný. Ako sa má nazerať na už vyplatený príspevok zo sociálneho fondu a splnenie podmienky podľa zákona?

V roku 2025 sa posudzuje vyplatenie príspevku zo sociálneho fondu podľa znenia § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená.

Príklad 3: Poskytnutie sociálnej výpomoci viacerými zamestnávateľmi

Môže byť sociálna výpomoc poskytnutá v jednom zdaňovacom období len od jedného zamestnávateľa, alebo môže byť poskytnutá v jednom zdaňovacom období od viacerých zamestnávateľov, avšak v úhrne najviac 2 000 eur len od jedného zamestnávateľa?

Sociálna pomoc na uvedené účely môže byť poskytnutá len jedným zamestnávateľom. Tento zamestnávateľ v prípade vystavenia potvrdenia zamestnancovi uvedený príspevok uvádza v Potvrdení o zdaniteľných príjmoch na r. 06. Zamestnávateľ vykonávajúci ročné zúčtovanie v prípade, že poskytnutá pomoc presiahne 2 000 eur, do základu dane zahrnie sumu presahujúcu oslobodenú hranicu príjmu, resp. si túto sumu zahrnie zamestnanec pri podaní daňového priznania.

Konkrétne prípady a ich riešenia

Prípad 1: Úmrtie blízkej osoby

Zamestnancovi zomrela matka, s ktorou žil v spoločnej domácnosti, dňa 15.12.2024. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. V uvedenom prípade ide o blízku osobu.

Ak sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti bude vyplatená v roku 2025, je oslobodená od dane v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa.

Prípad 2: Dlhodobá PN prechádzajúca cez zdaňovacie obdobia

Zamestnanec je PN od minulého roka (od júna 2024). Do práce nastúpil až v apríli 2025. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená. Zamestnávateľ by v internom predpise mal stanoviť zásady tvorby a použitia sociálneho fondu, v ktorom určí na aké účely, komu a za akých podmienok sa poskytne príspevok zo sociálneho fondu. T.j. aj príspevky na riešenie situácií uvedených v § 5 ods. 7 písm. l).

Prípad 3: Sociálna výpomoc pozostalým

Zomrel zamestnanec našej spoločnosti. Pozostalá dcéra po zomrelom, ktorá nie je zamestnancom našej firmy nás požiadala o výpomoc zo sociálneho fondu.

Ak zamestnávateľ poskytne sociálnu výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca (alebo v prípade úmrtia zamestnanca), ktorá je poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu je oslobodená podľa § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov, a to v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, pričom, ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu. Zamestnávateľ v tomto prípade eviduje oslobodené plnenie na mzdovom liste zomrelého zamestnanca. Ak by boli poskytované tieto finančné prostriedky z iných zdrojov, ako je sociálny fond, nebola by splnená podmienka pre oslobodenie v súlade s § 5 ods. 7 písm. l).

Maximálne sumy nemocenských dávok v roku 2025

Po splnení zákonných podmienok dostanú poistenci Sociálnej poisťovne v roku 2025 vyššie maximálne sumy štyroch nemocenských dávok: nemocenské, ošetrovné, tehotenské aj materské.

Maximálne sumy nemocenských dávok sa oproti roku 2024 zvyšujú. Vyplýva to z každoročného zvýšenia všeobecného vymeriavacieho základu, z ktorého sa odvíja výška poistného na nemocenského poistenie a na základe ktorého rastie aj maximálny denný vymeriavací základ, z ktorého sa nemocenské dávky vypočítavajú. Podľa zákona o sociálnom poistení platí, že denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať nemocenská dávka (pre rok 2025 ide o priemernú mzdu za rok 2023).

Výpočet maximálneho denného vymeriavacieho základu pre rok 2025 je nasledovný:

2 x 1430 eur x 12 mes. / 365 dní = 94,0274 eur. Od 1.1.2025 do 31.12.2025 je teda výška maximálneho denného vymeriavacieho základu: 94,0274 eur/deň.

Ošetrovné

Ošetrovné sa poskytuje v prípade, ak choré dieťa alebo iný člen rodiny potrebuje ošetrenie a poistenec sa o neho stará. Nárok na ošetrovné má poistenec, ak sa stará o:

• choré dieťa,
• zdravé dieťa do 11 rokov (alebo do 18 rokov, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav), ak je škôlka alebo škola zatvorená,
• iného člena rodiny, ktorý potrebuje ošetrenie.

Nárok na ošetrovné má aj fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať. Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Ošetrovné sa poskytuje maximálne 14 dní, resp. 90 dní pri tzv. dlhodobom ošetrovnom.

Maximálne denné ošetrovné v roku 2025 predstavuje hodnotu 51,71507 eur (55 % z 94,0274 eur). Dávka ošetrovné, ktorú Sociálna poisťovňa podľa zákona vypláca najviac za 14 dní, tak dosiahne maximálnu výšku 724,10 eura. Dlhodobé ošetrovné môže Sociálna poisťovňa po splnení zákonných podmienok vyplácať najviac 90 dní.

Tehotenské

Tehotenské je dávka, ktorá má kompenzovať zvýšené výdavky v období tehotenstva. Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu, resp. pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (alebo úhrnu základov).

Materské

Materské je dávka poskytovaná ženám z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o dieťa, ako aj inému poistencovi z dôvodu starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku (obvykle otcovi dieťaťa). Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Maximálne denné materské je tak v roku 2025 vo výške 70,52055 eura (75 % z 94,0274 eur). Znamená to, že maximálne materské vyplácané matkám, otcom či iným určeným poistencom je v roku 2025 vo výške presahujúcej 2 000 eur.

Povinnosti a podmienky počas PN

Ako poistenec máte práva, ale aj povinnosti počas svojej práceneschopnosti. Je dôležité dodržiavať liečebný režim a informovať Sociálnu poisťovňu o všetkých zmenách, ktoré by mohli ovplyvniť nárok na dávku.

Elektronická PN (ePN)

Od 1. júna 2023 musia všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, tzv. ePN. Lekár vytvára zamestnancovi ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Zamestnanec tak nemusí doručiť zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni žiadne dokumenty. Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. V časti ePN si váš zamestnávateľ nájde všetky potrebné údaje o vás, aby vám mohol vyplatiť náhradu príjmu počas vašej dočasnej PN.

Miesto určenia a vychádzky

Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak by sa pacient nechcel zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí to robiť. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť. Ten následne adresu uvedie do potrebného tlačiva. Zamestnanec sa musí v určenom mieste zdržiavať počas celého obdobia dočasnej PN.

Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, alebo nie, závisí najmä od povahy choroby. Lekár pritom časovo vymedzí rozsah vychádzok. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).

tags: #prispevok #zo #socialneho #fondu #pri #dlhodobej