Práceneschopnosť zamestnanca (PN) predstavuje situáciu, kedy zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Táto situácia prináša so sebou celý rad povinností pre zamestnávateľa, ktoré je potrebné dodržiavať, aby sa predišlo prípadným sankciám a zabezpečili sa spravodlivé podmienky pre zamestnanca.
Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o tom, ako postupovať pri oznamovaní zmien súvisiacich s PN voči zdravotnej poisťovni, s dôrazom na platnú legislatívu a praktické rady.
Práva a povinnosti zamestnávateľa
Každý zamestnávateľ má zákonom stanovené povinnosti, ktoré musí dodržiavať vo vzťahu k svojim zamestnancom. Tieto povinnosti pokrývajú celý pracovný cyklus - od náboru zamestnancov, cez uzatvorenie pracovnej zmluvy a každodenné povinnosti, až po ukončenie pracovného pomeru. Ich hlavným cieľom je vytvoriť jasné pravidlá, ktoré podporujú efektívne riadenie práce, bezpečnosť a spravodlivé podmienky pre všetkých zúčastnených.
Práva zamestnávateľa (v skratke):
- Organizovať a riadiť prácu: Určovať druh práce, pracovné podmienky a rozvrh pracovného času.
- Vyžadovať plnenie pracovných povinností: Požadovať vykonávanie práce v súlade s pracovnou zmluvou a pracovnými normami.
- Vybrať zamestnancov: Rozhodovať o prijatí, preradení alebo prepustení zamestnancov.
- Udeliť disciplinárne opatrenia: Uložiť disciplinárne opatrenia v prípade porušenia pracovnej disciplíny.
- Ochrana majetku a informácií: Určiť pravidlá týkajúce sa ochrany majetku firmy a dôverných informácií.
- Vykonávať kontrolu: Kontrolovať pracovný výkon a dodržiavanie pracovného poriadku.
Povinnosti zamestnávateľa (v skratke):
- Pred uzatvorením pracovnej zmluvy: Oboznámiť zamestnanca s jeho právami a povinnosťami, zahrnúť do pracovnej zmluvy povinné náležitosti. Prihlásiť sa do registra zamestnávateľov v Sociálnej poisťovni pred nástupom prvého zamestnanca.
- Pri nástupe do zamestnania: Prihlásiť zamestnanca do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, registrovať sa na daňovom úrade, poskytnúť školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP).
- Počas trvania pracovného pomeru: Prideľovať prácu v súlade s pracovnou zmluvou, vyplácať mzdu v dohodnutých termínoch, viesť mzdové listy a výplatné listiny, vytvárať vhodné pracovné podmienky, oboznámiť zamestnanca s pracovným poriadkom, viesť evidenciu pracovného času, zabezpečiť stravovanie zamestnancov, poskytovať zákonnú dovolenku, odosielať pravidelné výkazy do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a na daňový úrad, zabezpečiť ochranu osobných údajov zamestnancov, vypracovať ročné zúčtovanie preddavkov na daň na základe žiadosti zamestnanca, vystaviť zamestnancovi doklady o vyplatenom príjme a vykonaných zúčtovaniach.
- Po skončení pracovného pomeru: Odhlásenie zamestnanca zo Sociálnej a zdravotnej poisťovne, výpočet a vyplatenie zostatkovej mzdy, náhrady za nevyčerpanú dovolenku, odstupného alebo odchodného (ak naň zamestnanec má nárok), vystavenie potrebných dokumentov (potvrdenie o zamestnaní, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch, pracovný posudok na žiadosť zamestnanca), vysporiadanie pracovných pomôcok, oznamovacie povinnosti daňovému úradu a zdravotnej poisťovni, archivácia dokumentácie.
Práceneschopnosť zamestnanca (PN) a oznamovacie povinnosti zamestnávateľa
V dôsledku šírenia ochorenia COVID-19 a v tejto súvislosti prijatých štátnych opatrení počas korona pandémie sa mnohí zamestnanci stali dočasne práceneschopnými (PN) alebo ostali doma s deťmi na tzv. OČR (ošetrovanie člena rodiny). Práceneschopnosť a ošetrovane člena rodiny predstavujú dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca, počas ktorých je zamestnávateľ povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci.
Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa voči zdravotnej poisťovni počas PN
Zamestnávateľ priamo neodhlasuje zamestnanca zo zdravotnej poisťovne počas trvania PN. Ide skôr o oznamovaciu povinnosť, ktorá sa týka zmeny platiteľa poistného.
Kedy je potrebné oznamovať zmenu platiteľa poistného?
Zamestnávateľ oznamuje zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného v prípade, ak zamestnanec počas PN poberá náhradu príjmu od zamestnávateľa (prvých 10 dní PN).
V takom prípade zamestnávateľ oznamuje:
- Začiatok poberania náhrady príjmu: Kódom "1O Z" s dátumom začiatku poberania náhrady príjmu.
- Ukončenie poberania náhrady príjmu: Kódom "1O K" s dátumom ukončenia, ale iba ak PN trvala maximálne 10 dní.
Ak práceneschopnosť trvá dlhšie ako 10 dní, zamestnávateľ ukončenie PN ani poberanie náhrady príjmu už neoznamuje. Po 10. dni PN prechádza platba nemocenského na Sociálnu poisťovňu.
Lehota na oznámenie zmeny platiteľa poistného je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného, t. j. do 30. júna.
Príklad oznamovacej povinnosti
Zamestnanec v trvalom pracovnom pomere je práceneschopný od 12. mája 2023 do 25. mája 2023. Zamestnávateľ oznámi do príslušnej zdravotnej poisťovne iba začiatok poberania náhrady príjmu počas PN kódom "1O Z". Ukončenie PN neoznamuje, pretože PN trvá viac ako 10 dní. Lehota na oznámenie je do 30. júna.
Rovnaké pravidlá platia aj pre zamestnancov pracujúcich na dohodu. Pokiaľ dohodár nemá nárok na náhradu príjmu z dôvodu, že napr. nie je nemocensky poistený, kód "1O" sa nezasiela.
Ako oznamovať zmenu platiteľa poistného?
Zmenu platiteľa poistného je potrebné oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni elektronicky, a to prostredníctvom predpísaného tlačiva "Oznámenie zamestnávateľa". Oznámenie sa zasiela do pobočky zdravotnej poisťovne, v ktorej je zamestnanec poistený. Zvyčajne sa to riadi miestom trvalého bydliska zamestnanca, ale pre istotu je vhodné overiť si túto informáciu priamo v danej zdravotnej poisťovni.
Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni počas PN
Začiatok PN zamestnávateľ Sociálnej poisťovni neoznamuje. Oznamovacia povinnosť vzniká iba v prípade, ak PN, ktorá bola vystavená "papierovo", trvá viac ako 52 týždňov (od vzniku aktuálnej PN).
V takom prípade sa zamestnancovi prerušuje sociálne poistenie odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania PN až do jej skončenia. Ak ide o ePN, zamestnávateľ nenahlasuje Sociálnej poisťovni prerušenie poistenia z tohto dôvodu.
Pri PN, ktorá trvá viac než 52 týždňov, je potrebné v personalistike zamestnanca evidovať vyňatie "Nemoc po 52. týždni". Program následne vytvorí RLFO Prerušenie - dôvod 8, ktoré je potrebné zaslať, ak bola PN vystavená "papierovo". Oznamovaciu povinnosť je potrebné urobiť do 8 kalendárnych dní od dátumu vzniku prerušenia / dátumu zániku prerušenia. Ak bola PN vystavená elektronicky, zamestnávateľ nemá povinnosť oznamovať prerušenie po uplynutí 52. týždňa.
Ak je dôvod ePN pracovný úraz/choroba z povolania, zamestnávateľ je povinný do troch dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca oznamovať aj obdobie (dni od - do), za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu.
Finančné zabezpečenie zamestnanca počas PN
Počas práceneschopnosti zamestnanca je dôležité zabezpečiť jeho finančné zabezpečenie prostredníctvom náhrady príjmu od zamestnávateľa a nemocenského od Sociálnej poisťovne.
Náhrada príjmu od zamestnávateľa
Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti od svojho zamestnávateľa, a to počas prvých 10 dní trvania PN. Táto náhrada sa poskytuje za kalendárne dni. Výška náhrady príjmu je nasledovná:
- 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ) od 1. do 3. dňa trvania PN
- 55 % DVZ alebo PDVZ od 4. do 10. dňa PN
Nemocenské od Sociálnej poisťovne
Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.
Denný vymeriavací základ
Denný vymeriavací základ sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka. Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ.
Príklad výpočtu náhrady príjmu a nemocenského
Zamestnanec ochorel 15. mája 2025 a lekár mu vystavil ePN od 15. mája 2025 do 28. mája 2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.
| Dni PN | Výška náhrady príjmu / nemocenského | Platiteľ |
|---|---|---|
| 1. až 3. deň | 25 % DVZ | Zamestnávateľ |
| 4. až 10. deň | 55 % DVZ | Zamestnávateľ |
| 11. deň a ďalej | 55 % DVZ | Sociálna poisťovňa |
Zamestnávateľ mu vyplatí náhradu za 1. až 3. deň PN vo výške 25 % DVZ a za 4. až 10. deň PN vo výške 55 % DVZ. Od 11. dňa PN mu bude nemocenské vyplácať Sociálna poisťovňa.
Kedy zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu?
Zamestnávateľ nevypláca náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti takémuto zamestnancovi, ktorý:
- má nárok na materské
- má nárok na rodičovský príspevok (ak však zamestnanec počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonáva činnosť zamestnanca, má nárok na náhradu príjmu počas PN)
- má nárok na nemocenské
- sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody
- porušil liečebný režim určený lekárom, resp. ak sa nezdržiaval na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Takýto zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa porušenia liečebného režimu.
- sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa zistenia tejto skutočnosti.
Práva zamestnávateľa počas PN zamestnanca
Zamestnávateľ má právo počas prvých desiatich dní vykonať u svojho zamestnanca kontrolu dodržiavania liečebného režimu, resp. kontrolu zdržiavania sa na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu zamestnanca, buď on sám, alebo dá podnet na vykonanie kontroly na Sociálnu poisťovňu.
Zamestnávateľ vykonáva kontrolu v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava. V prípade, ak chce zamestnávateľ vykonať kontrolu, musí písomne poveriť iného zamestnanca na výkon kontroly. Ak zamestnávateľ pri kontrole PN zistí, že zamestnanec nie je na mieste, kde sa mal zdržiavať počas dočasnej PN, spíše oznámenie o výsledku kontroly. To, že zamestnanec nebol v čase kontroly dodržiavania PN na mieste, kde sa mal zdržiavať, zamestnávateľ oznámi aj príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (nie je to však povinnosťou zamestnávateľa). Odo dňa, kedy zamestnanec porušil liečebný režim, nemá nárok na výplatu náhrady príjmu. Nakoľko zamestnávateľ má právo kontrolovať počas dočasnej pracovnej neschopnosti len to, či sa zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej PN, porušenie liečebného režimu je predmetom ďalšieho šetrenia, ktoré vykonáva príslušná pobočka Sociálnej poisťovne.
Elektronická práceneschopnosť (ePN)
Od 1. júna 2023 lekári povinne vystavujú elektronickú práceneschopnosť (ePN). Zamestnancom odpadajú povinnosti s doručením PN zamestnávateľovi a preukazovaním existencie prekážky v práci. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musí informovať, že je PN a nedostaví sa do práce. Nemusí podávať ani žiadosť o nemocenské, pretože samotné vystavenie ePN sa považuje za žiadosť.
Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, zamestnávateľ musí Sociálnej poisťovni oznámiť číslo účtu, na ktoré vypláca zamestnancovi mzdu, a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Na nahlásenie týchto údajov má 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou. Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musí na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti.
Výpoveď počas PN
Môže byť pracovný pomer skončený výpoveďou počas trvania práceneschopnosti zamestnanca alebo ošetrovania člena rodiny? Výpoveď je jedným zo spôsobov ukončenia pracovného pomeru. Prichádza do úvahy zo strany zamestnávateľa i zamestnanca. Podmienkou je, že musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. V prípade výpovede pracovný pomer nekončí hneď, ale až uplynutím výpovednej doby ustanovenej Zákonníkom práce.
Zákaz výpovede zo strany zamestnávateľa počas PN zamestnanca
Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, nemôže mu zamestnávateľ počas trvania PN dať výpoveď, t. j. zamestnanec na PN-ke (maródke) nemôže byť z práce prepustený. Vyplýva to z toho, že zamestnanec je počas práceneschopnosti v tzv. ochrannej dobe, kedy sa na neho vzťahuje zákaz výpovede (§ 64 Zákonníka práce).
Podmienkou je však to, že zamestnanec si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok. Inak povedané, zamestnávateľ nemôže so zamestnancom rozviazať pracovný pomer len na základe jeho dočasnej PN-ky. Avšak práceneschopnému zamestnancovi môže byť daná výpoveď z organizačných dôvodov (napr. keď sa zamestnávateľ zrušuje alebo keď sa zamestnávateľ premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce). Ide o zákonné výnimky zo zákazu výpovede v ochrannej dobe.
Novelou Zákonníka práce účinnou od 4. apríla 2020 sa rozšírila ochranná doba aj na zamestnancov, ktorí sa starajú o člena rodiny, a to počas trvania OČR. Na to, ako postupovať a na čo si dať pozor, aby ste vyhli neplatnosti výpovede, či súdnym sporom, nájdete v článku Ako dať výpoveď zamestnancovi bez súdnych dohier.
Výpoveď daná zo strany zamestnanca počas PN
Na výpoveď danú zo strany zamestnanca sa zákaz výpovede nevzťahuje, a to aj vtedy, ak je zamestnanec v ochrannej dobe. Zamestnanec môže dať výpoveď kedykoľvek, z akéhokoľvek dôvodu, aj bez jeho uvedenia. A na to, že PN-ka v priebehu výpovednej doby túto dobu nepredlžuje.