Klinickí psychológovia a psychiatri sa zvyčajne zdráhavo vyjadrujú k diagnózam verejne známych osobností, najmä ak nemali možnosť takúto osobu priamo vyšetriť. V prípade Donalda Trumpa však existuje rozsiahle množstvo materiálu na analýzu, vrátane kníh, prejavov, svedectiev a videí. Mnohí odborníci, ktorí Trumpa študovali, už dlhšie poukazujú na to, že vykazuje znaky narcistickej osobnosti, pričom niektorí dokonca špekulujú o malígnej narcistickej poruche osobnosti.
Jednou z hlavných čŕt narcizmu je podľa psychológov odtrhnutie od reality. V pozícii prezidenta USA Trump nenaráža na mnohé negatívne dôsledky svojho konania, čo mu umožňuje ešte viac si potvrdzovať, čo všetko mu jeho moc umožňuje. Tento proces, ako uvádza jeden z psychológov, „kriví jeho ego“. Donald Trump verejne prejavil túžbu po Grónsku, založil Radu mieru s účasťou Vladimira Putina a prijal zarámovanú Nobelovu cenu mieru. Tieto kroky, spolu s ďalšími, vyvolávajú otázky o jeho psychickom stave.
Narcistická porucha osobnosti, podľa DSM-5 (2018), sa vyznačuje grandióznosťou, potrebou obdivu a nedostatkom empatie. Medzi jej prejavy patrí zveličovanie úspechov, presvedčenie o vlastnej jedinečnosti, vyžadovanie nadmerného obdivu, pocit nároku na prednostné zaobchádzanie, zneužívanie medziľudských vzťahov, nedostatok empatie, žiarlivosť a arogantné správanie.
Výskumy naznačujú, že narcistická porucha osobnosti má genetickú zložku a čiastočne ju ovplyvňujú aj faktory prostredia. V populácii sa vyskytuje u malého percenta ľudí. Donald Trump je však v oblasti klamania mimoriadne výkonný. Podľa analýzy denníka The Washington Post mal počas svojho prvého prezidentského obdobia viac ako 30 000 nepravdivých alebo zavádzajúcich výrokov, čo v priemere predstavuje 21 lží denne.
Narcistická porucha osobnosti sa môže kombinovať s inými rysmi, ako sú histriónske, paranoidné, antisociálne a sadistické črty, čo sa označuje ako „malígny narcizmus“. V prípade osoby na mocenskom postavení môže mať táto kombinácia deštruktívny vplyv na fungovanie spoločnosti.
Odborné názory a kontroverzie
Kontroverzie okolo duševného zdravia Donalda Trumpa sa objavili už počas jeho prezidentovania. Niektorí odborníci vyjadrili vážne obavy týkajúce sa jeho spôsobilosti vykonávať prezidentský úrad. Psychológ Gartner tvrdí, že Trump spĺňa kritériá minimálne pre tri psychické poruchy: narcistickú, antisociálnu a paranoidnú poruchu osobnosti. Poukazuje na to, že manuál DSM V je konštruovaný tak, že patológia je pozorovateľná v správaní, napríklad Trumpove tvrdenia o ISIS, ktoré poukazujú na grandióznosť.
Gartner tiež zdôrazňuje Trumpovu antisociálnu povahu, ktorá sa prejavuje impulzivitou, zákernosťou, nečestnosťou a nedodržiavaním zákonov. Napriek týmto pozorovaniam však existuje etické pravidlo, známe ako Goldwater Rule, ktoré zakazuje psychológom a psychiatrom stanovovať diagnózy osobám, ktoré osobne nevyšetrovali. Toto pravidlo bolo zavedené v roku 1973.
Gartner však argumentuje, že komunita psychiatrov a psychológov má povinnosť chrániť verejnosť a Trump predstavuje nebezpečenstvo. Navrhuje dokonca zrušenie Goldwater Rule, keďže bolo prijaté pred vytvorením DSM V a jeho činy sú podľa neho dostatočným dôkazom.
Iný psychológ, Steven Berglas, s Gartnerom nesúhlasí a považuje Goldwater Rule za opodstatnenú. Obviňuje Gartnera zo zneužitia DSM V a tvrdí, že nie je možné presne určiť, či je Trumpovo správanie autentické alebo nacvičené. Berglas uvádza, že mnoho dobrých vodcov má narcistické črty a diagnóza by sa nemala „hádzať“ v hneve.
Psychiater Allen Frances ponúka iný pohľad, keď tvrdí, že Trump je skôr zlý a nekompetentný, než šialený. Podľa neho je problémom skôr spoločnosť ako celok, ktorá ignoruje vážne problémy ako preľudnenie, klimatické zmeny a nespravodlivosť.
Prípady z minulosti a publikácie
V minulosti sa už odborníci vyjadrovali k Trumpovým osobnostným črtám. V roku 2020 publikovala Mary Trump, PhD, prezidentova neter a klinická psychologička, knihu s názvom "Too Much and Never Enough" (Príliš veľa a nikdy dosť), v ktorej opisuje svojho strýka. V roku 2025 vyšla kniha "The much more dangerous case of Donald Trump - 50 psychiatrists and mental health experts warn anew" (Oveľa nebezpečnejší prípad Donalda Trumpa - 50 psychiatrov a odborníkov na duševné zdravie varuje znova), ktorá zhromažďuje názory mnohých odborníkov.
Tieto publikácie, spolu s verejnými prejavmi a inými dostupnými materiálmi, poskytujú bohatý zdroj informácií pre analýzu Trumpovho psychologického profilu. Hoci sa odborníci vyhýbajú jednoznačným diagnózam bez osobného vyšetrenia, naznačujú vážne obavy týkajúce sa jeho duševného stavu a potenciálneho vplyvu na jeho rozhodovanie a fungovanie vo funkcii prezidenta.
Pozitívna psychológia a zvládanie stresu
V kontraste s diskusiami o duševných problémoch verejných činiteľov existuje oblasť pozitívnej psychológie, ktorá sa zameriava na hľadanie šťastia a spokojnosti v živote. Táto oblasť skúma faktory, ktoré robia ľudí šťastnými, pričom zdôrazňuje, že hmotné veci nie sú primárnym zdrojom šťastia. Dôležitú úlohu zohráva pohyb, zdravá strava a aktívny životný štýl.
Pandémia COVID-19 a s ňou spojené opatrenia, ako sú izolácia a karanténa, mali významný vplyv na duševné zdravie. Odporúčania ako zavedenie denného režimu, fyzický pohyb a využívanie komunikačných technológií pomáhajú ľuďom zvládnuť záťažové situácie. Izolácia, najmä dlhodobá, môže viesť k pocitom nepohody, strachu a úzkosti, preto je dôležité dodržiavať bežný denný režim a venovať sa fyzickej aktivite.
Dopad pandémie na duševné zdravie
Vzťahy v rodine počas izolácie môžu byť napätejšie alebo sa naopak viac stmeliť. Strach a úzkosť môžu viesť k stresovým reakciám, ale zároveň môžu ľudí povzbudiť k aktivite, spolupatričnosti a pomoci ostatným.
Ďalšou témou v oblasti psychológie je sezónna afektívna porucha (SAD), ktorá sa prejavuje najmä v zimnom období poklesom nálady a menšou výkonnosťou. Liečba môže zahŕňať farmakologickú liečbu, liečbu svetlom alebo všeobecné odporúčania ako zdravá strava a pohyb.
Vyčerpanie a syndróm vyhorenia sú ďalšie problémy, ktoré súvisia s nadmerným výkonom a nedostatkom oddychu. Je dôležité počúvať svoje telo, spomaliť a venovať sa činnostiam, ktoré prinášajú radosť a relaxáciu. Ak sa príznaky zhoršujú, je namieste vyhľadať odbornú pomoc.