V pracovnom práve sa stretávame s pojmami odchodné a odstupné, ktoré sa zamestnancovi poskytujú pri skončení pracovného pomeru. Hoci oba predstavujú peňažné plnenia, slúžia k inému účelu a pri ich vyplatení je potrebné splniť rôzne podmienky. V tomto článku sa pozrieme na kľúčové rozdiely medzi odstupným a odchodným, ich účel, podmienky nároku a výpočet.
Čo je odstupné?
Hlavným účelom poskytovania odstupného je určitá náhrada poskytovaná zamestnancovi za to, že jeho pracovný pomer končí z dôvodov na strane zamestnávateľa, veľmi často z dôvodov hospodárskych problémov zamestnávateľa. Odstupné predstavuje peňažnú kompenzáciu, ktorú je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vyplatiť pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou bez zavinenia zamestnanca, t. j. z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) Zákonníka práce. Zamestnancovi vzniká nárok na odstupné vtedy, ak s ním zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z uvedených dôvodov podľa § 63 Zákonníka práce.
Kedy vzniká nárok na odstupné?
Nárok na odstupné vzniká iba vtedy, ak si zamestnanec túto situáciu nezaviní sám, napr. výpoveďou, neporušením pracovnej disciplíny a podobne. Zamestnanec má nárok na odstupné pri výpovedi zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) Zákonníka práce. Taktiež má zamestnanec pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) Zákonníka práce nárok na odstupné. Pri organizačných zmenách, ako je zrušenie pracovného miesta, má zamestnanec nárok na odstupné. Odstupné sa poskytuje pri skončení pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnávateľa (napríklad zrušenie pracovného miesta) alebo ak zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, resp. zamestnanec sa stal nadbytočným a pozícia sa bude rušiť.
Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy. Nárok na odstupné môže zamestnancovi vzniknúť aj opakovane.
Výška odstupného
Výška odstupného závisí od toho, ako dlho trval pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa a akým spôsobom pracovný pomer skončil. Ustanovenie § 76 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. upravuje výšku odstupného. Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.
Výška odstupného upravená Zákonníkom práce je len minimálnou hranicou. Zamestnávateľ môže poskytnúť aj vyššiu sumu odstupného. Zamestnávateľ sa so svojím zamestnancom môže dohodnúť aj na vyššej sume. Ak odpracoval viac, výšku odstupného určuje zákon.
Odstupné a výpovedná lehota
Odstupné a výpovedná lehota sú dve samostatné kategórie, ktoré sa môžu prekrývať. Ak zamestnávateľ ukončuje pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov alebo iných dôvodov uvedených v § 63 ods. 1, zamestnanec má nárok na výpovednú lehotu aj odstupné.
Zamestnanec môže dostať výpoveď len z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Napr. podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď z tzv. organizačných dôvodov. Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) je najmenej tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.
Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.
Čo je odchodné?
Odchodné slúži k inému účelu ako odstupné. Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok. Odchodné je peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok. Zjednodušene povedané, nárok na odchodné vzniká zamestnancovi pri odchode do dôchodku pri splnení podmienok § 76a Zákonníka práce.
Kedy vzniká nárok na odchodné?
Zamestnancovi patrí odchodné podľa § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. Podmienky pre odchodné upravuje § 76a Zákonníka práce. V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
- zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%) (stačí vznik nároku)
- zamestnanec požiadal o poskytnutie niektorého z uvedených dôchodkov pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru.
Na odchodné má zamestnanec nárok len jedenkrát a len od jedného zamestnávateľa. Pri jeho vyplatení zamestnávateľ nesleduje ako dlho trval pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa, či zamestnanec počas svojho života pracoval len v jednom pracovnom pomere alebo vo viacerých a koľko rokov odpracoval celkom.
Výška odchodného
Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zamestnancovi vtedy patrí odchodné vo výške aspoň jedného priemerného mesačného zárobku. Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce sa odchodné nepovažuje za mzdu.
Príklady nároku na odchodné
Príklad č. 1: Nárok na odchodné
Zamestnanec dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a nadobudol nárok na starobný dôchodok 25. 5. 2017. K tomuto dňu požiadal Sociálnu poisťovňu o vyplácanie dôchodku. Z uvedeného dôvodu požiadal zamestnávateľa o ukončenie pracovného pomeru a vyplatenie odchodného. Pracovný pomer 31. 5. 2017 skončil. Zamestnanec má nárok na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi v súlade s ustanovením § 76a ods. 1 Zákonníka práce odchodné.
Príklad č. 2: Nárok na odchodné s dodržaním lehoty
Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov dňa 25. 4. 2017, ukončil u zamestnávateľa pracovný pomer 30. 4. 2017. V stredu 3. 5. 2017 si podal žiadosť v Sociálnej poisťovne na priznanie starobného dôchodku. Zamestnanec má nárok na vyplatenie odchodného, lebo dodržal podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce (požiadal o dôchodok do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru).
Príklad č. 3: Bez nároku na odchodné
Zamestnanec ukončil so zamestnávateľom pracovný pomer dohodou ku dňu 31. 3. 2017. Dňa 16. 5. 2017 dovŕšil vek 62 rokov a nadobudol nárok na starobný dôchodok. Uvedený deň si podal v Sociálnej poisťovni žiadosť o starobný dôchodok. Zamestnanec nemá nárok na vyplatenie odchodného u posledného zamestnávateľa, lebo nedodržal podmienky nároku na odchodné uvedené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnanec nesplnil podmienku, že odchodné mu patrí pri prvom ukončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok a zároveň nepožiadal o dôchodok pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
Tabuľka porovnania odstupného a odchodného
| Kritériá | Odstupné | Odchodné |
|---|---|---|
| Účel | Kompenzácia za stratu zamestnania z dôvodov na strane zamestnávateľa | Odmena pri odchode do dôchodku |
| Dôvod vzniku nároku | Ukončenie pracovného pomeru zamestnávateľom (napr. organizačné zmeny, zdravotné dôvody) | Prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný/invalidný dôchodok |
| Frekvencia nároku | Môže vzniknúť opakovane | Len raz |
| Závislosť od dĺžky PP | Áno, výška závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru | Nie, nezávisí od dĺžky trvania pracovného pomeru |
| Lehota na požiadanie | N/A | Pred skončením PP alebo do 10 prac. dní po skončení PP |
| Minimálna výška | Podľa § 76 Zákonníka práce | Asi jeden priemerný mesačný zárobok |