Lúčenie s kolegami a odchod do dôchodku je významný míľnik v živote každého človeka. Je to chvíľa, kedy sa môžeme obzrieť späť na prežité roky, zhodnotiť svoju prácu a tešiť sa na nové kapitoly. Pri tejto príležitosti je často zvykom pripraviť príhovor, ktorý vyjadruje vďačnosť, spomienky a priania do budúcnosti. Na lúčenie sa môžeme pozerať dvoma spôsobmi a podľa toho ovplyvniť aj svoje prežívanie. Buď sa lúčime neradi, pretože máme pocit, že tým niečo (alebo niekoho) strácame, alebo sa síce lúčime neradi, ale zároveň si uvedomujeme, že naša rozlúčka prináša so sebou niečo nové, pekné, dobrodružné.
Pozrime sa na príbeh Mgr. Jozefa Matlocha, generálneho sekretára Spišskej katolíckej charity, ktorý strávil na charite 12 rokov a 11 z nich ako generálny sekretár. Jeho cesta k práci na charite bola náhodná. Hoci mal dobrú prácu ekonóma, ponuka z charity prišla ako výzva. „Pýtal som sa Boha: ‚Pane Bože, je toto robota, ktorú mám robiť až do dôchodku?‘ Plus som sa pozeral na to, či budem v takej práci užitočný,“ spomína Mgr. Matloch. Rozhodnutie prijal po dlhom premýšľaní a modlitbách. "Rozhodnúť sa musíš sám, ale pamätaj na to, že hoci je charita cirkevná organizácia, aj tam sú zamestnaní len ľudia.“ Presne na to si spomenul vždy, keď boli ťažké chvíle.
Čo si odniesol a čo ho čaká v dôchodku
Mgr. Matloch odchádza s dobrým pocitom. „Vždy som sa snažil svoju prácu vykonávať poctivo a keď som hovoril o tom, že som sa pýtal Pána Boha, či toto mám robiť až do dôchodku, po skúšobnej dobe som si uvedomil, že asi toto je to, čo by som chcel robiť až do dôchodku.“ Chcel prispieť k dobru a pomáhať, hoci nie priamo v teréne. Snažil sa pochopiť kolegov a rozmýšľal nad tým, čo by im pomohlo vykonávať ich prácu čo najlepšie. Teší sa na oddych, hoci mu bude chýbať adrenalín. Tento adrenalín mu však dobijú vnúčatá, ktorých má spolu deväť. Leto si chce užiť a tráviť čas s rodinou, pričom nevylučuje nejakú formu spolupráce v budúcnosti.
Prejav k odchodu do dôchodku: Neuveriteľne jednoduchá 3-kroková štruktúra
Odkaz nástupkyni
Mgr. Matloch navrhol za svoju nástupkyňu Lenku Gurskú, ktorú vybral pre jej odborné znalosti sociálnych služieb, schopnosť vychádzať s ľuďmi a to, že robí veci so srdcom. „Prajem ti, milá Lenka, aby si robila veci so srdcom, tak, ako si to robila doteraz. Rob to aj naďalej, akurát toho bude viac. Budeš mať „len“ širší záber, takže to bude vyžadovať asi „väčšie srdce“. Verím ti, že to perfektne zvládneš.“
Spomienky kolegov
Kolegovia Mgr. Matlocha na neho spomínajú s vďačnosťou a úctou:
- Martin Janíček, personálny riaditeľ: „Tak, ako sa sv. Jozef staral o svoju rodinu, tak sa staral náš Jozef o náš tím zamestnancov na sekretariáte Spišskej katolíckej charity. Bol veľkým tím lídrom, ťahačom, vedel nás vždy správne namotivovať a dobre naladiť, veľmi objektívny, ohľaduplný a so zmyslom pre humor. Jozefova povaha a správanie bolo verné jeho patrónovi, svätému Jozefovi. Osobne mu veľmi ďakujem za možnosť pracovať v jeho tíme, a zároveň prajem veľa šťastia, silného zdravia a každodenné Božie milosti.“
- Miroslava Burčíková a kolegyne z ekonomického oddelenia: „Pán Matloch, od začiatku ste boli pre mňa veľkou autoritou a vzorom, a to nielen v pracovnej, ale aj ľudskej oblasti. S čímkoľvek som za Vami šla, stále ste vedeli ochotne vypočuť a usmerniť tým správnym smerom. Osobne si cením najmä Vašu dôveru, s ktorou som sa dennodenne stretávala. Chcem Vám povedať jedno veľké ĎAKUJEM a to nie len za seba, ale aj za celé ekonomické oddelenie, že ste nám stále boli oporou a stáli ste pri nás v dobrých časoch, ale hlavne v náročných obdobiach.“
- Lenka: „Každé ráno vidieť červený Leon, otvorenú bránku, zaliaty čaj v džbáne, usmievavú tvár Jozefa bola rutina, ktorou deň začínal, zároveň to bola istota, že sa mám na koho obrátiť, s kým sa poradiť, nielen v pracovnej oblasti. Rozhľad, pokoj, pracovné skúsenosti, zanietenie a dôvera v zamestnancoch a v poslaní Spišskej katolíckej charity boli silnými stránkami nášho generálneho sekretára. Chýba mi tvoja prítomnosť, ale uvedomujem si, že si šťastný a tam, kde zaslúžene patríš, preto ti z celého srdca prajem, nech si užívaš každý jeden deň so svojou rodinou pri pevnom zdraví a s Božím požehnaním. Jozef, ďakujem za všetko, za to, že vidíš vo mne potenciál, za dôveru, za priateľstvo.“
- Kolegovia z Projektového oddelenia: „V pracovnom kolektíve sme s Tebou neboli dlho, ale i ten krátky čas stál za to. Fráza, že „zdanie niekedy klame“ platí u teba stopercentne. Navonok prísny, ale vo vnútri láskavý človek so zmyslom pre humor. V živote si si zažil toho mnoho a za mlada by si možno nikdy nebol povedal, že sa presťahuješ na východné Slovensko a budeš pracovať pre Spišskú katolícku charitu, kde to dotiahneš až do dôchodkového veku. V mene projektového oddelenia Ti chceme popriať pevné zdravie a pokojný dôchodok strávený s manželkou, deťmi a vnúčatami. Ďakujeme za príjemné chvíle strávené s Tebou.“
„Základnou úlohou lídra je definovať realitu. Jeho poslednou úlohou je hovoriť ďakujem. Medzitým je sluhom.“ (Max DePree) Mgr. Matloch sa stal sluhom, ktorý chcel, aby iní rástli, tvoril kolobeh služby a dávania. "V charite som sa vždy cítil dobre. Hoci boli chvíle aj neľahké, ale týchto ľudí som mal tak naozaj rád. Necítil som, že by som mal s niekým zlý vzťah, aspoň spätne sa mi nevracalo nič negatívne."
