Dobrovoľný príspevok a komunitný rozvoj: Podpora aktívnych občanov a organizácií

V súčasnej dobe sa čoraz viac kladie dôraz na aktívnu účasť občanov na rozvoji svojich komunít a miest. Neformálne iniciatívy a občianske združenia často preberajú úlohu samospráv a organicky prispievajú k zlepšovaniu kvality života. V tomto kontexte zohráva kľúčovú úlohu podpora komunitného rozvoja zo strany samospráv, a to prostredníctvom rôznych nástrojov - od finančných príspevkov, cez poskytovanie priestorov, až po nefinančnú pomoc.

Aktivačný príspevok ako podpora zamestnanosti

Aktivačný príspevok je dôležitým nástrojom na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností a pracovných návykov s cieľom zvýšiť pracovné uplatnenie na trhu práce. Tento príspevok vo výške 91,70 eura mesačne je určený pre plnoletého člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a vykonáva aktivačnú činnosť. Môže ísť o menšie obecné služby pre obec, služby vo verejnom záujme, alebo účasť na projektoch a programoch v rámci aktívnych opatrení na trhu práce, ktoré obsahom zodpovedajú spomínaným aktivitám.

Nárok na aktivačný príspevok nevzniká členovi domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a zároveň mu je poskytovaný príspevok na vykonávanie absolventskej praxe. Rovnako, nárok na aktivačný príspevok môže vzniknúť na člena domácnosti až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa právoplatného rozhodnutia o odňatí aktivačného príspevku z dôvodu jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu, alebo z dôvodu, že príjemca nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť a úrad zistil, že člen domácnosti nevykonával aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok.

Komunitný rozvoj v Bratislave

Mesto Bratislava sa aktívne snaží podporovať komunitný rozvoj. Dôvodom je presvedčenie, že živé komunity sú základom pre živé mestá. Štefan Jurča, správca Nadácie mesta Bratislavy, zdôrazňuje, že „komunity - či už občianske združenia alebo neformálne iniciatívy, vedia s nižšími nákladmi pokryť oveľa širšie spektrum aktivít či miest.“ Decentralizácia - rozšírenie do iných lokalít či skupín v meste - je pre nich jednoduchšia. Jurča dodáva: „Ľudia sú mesto. Práve vďaka tomu, že sa ľudia aktivizujú a vytvárajú spoločenstvá menšieho rozsahu, vedia lepšie a priateľskejšie fungovať aj v širšom rozsahu.“

Nástroje podpory komunitných aktivít

Mesto Bratislava finančne podporuje komunitný rozvoj prostredníctvom grantového systému Nadácie mesta Bratislavy. Tento systém je nástupcom grantovej schémy Ars Bratislavensis, kde program komunít nebol samostatne vyčlenený. Po založení Nadácie mesta Bratislavy v roku 2020 sa mesto prihlásilo ku kontinuálnej podpore komunít a nastavilo jasnejšie pravidlá pre žiadateľov. Tento krok odráža dôležitosť aktívnych komunít pre mesto.

Funkčnejšie verejné priestranstvá a úspešné projekty

V programe Komunity je viditeľná nábehová krivka. Napríklad v podprograme Funkčnejšie verejné priestranstvá v roku 2020 evidovali 17 podaných žiadostí o podporu, v roku 2021 to vyskočilo na sto. V ostatných rokoch sa žiadosti stabilizovali okolo 40. V priebehu troch rokov fungovania podporili v programe Komunity 183 žiadostí so 430 tisíc eurami. Napriek tomu, že záujem klesá, nadácia chce osloviť aj vznikajúce či ešte neexistujúce komunity.

Anna Karako a Martina Rebejová z komunitného centra Stará jedáleň o.z. hovoria, že žiadanie podpory v Nadácii mesta je menej administratívne náročné v porovnaní s inými výzvami, a to aj pre ľudí, ktorí len začínajú. „Výborné je, že dotácie nekrátia, ale ak uspejete, dostanete plnú sumu, o ktorú ste žiadali,“ hovorí Anna. Obe organizátorky tiež oceňujú, že dostávajú financie na prevádzku priestoru, aj keď maximálna možná dotácia pokryje iba štvrtinu prevádzkových nákladov. Stará jedáleň je úspešný projekt, ktorý si kladie za cieľ, aby sa komunita poznala a žila spolu. Na Starú jedáleň sa spolieha aj sociálne oddelenie mestskej časti, ktoré ich oslovuje s rôznymi prosbami, pretože majú okolo seba veľkú komunitu s dosahom.

Komunitné centrum Prügerka

Komunitné centrum Prügerka privítalo prvých hostí 10. augusta a funguje sezónne, otvorené pre verejnosť do októbra. „Konečne sa Bratislava približuje k vyspelým krajinám,“ zhodnotila návštevníčka centra, ktorá si prišla pozrieť priestory a chcela by tu organizovať stretnutia pre zdravotne znevýhodnených. Za symbolický nájom dostali do prenájmu domček so záhradou, kde prevádzkujú mestské komunitné centrum, prístupné verejnosti každodenne od 9.00 do 16.00. Zámerne tu nie je kaviarenský priestor, aby si to tu mohol dovoliť využívať každý. Dramaturgiu podujatí obstarávajú Andrea so Stanom, avšak určitý podiel programu chcú nechať na komunitu, na naplnenie ich želaní či využitie ich zručností. „Náš prístup je, že nerobíme pre nich, ale s nimi." Prügerka má ešte jeden komunitný rozmer, ktorý je na Slovensku výnimočný: domček ani záhradu nebude počas otváracích hodín pre verejnosť nikto obsluhovať ani strážiť. Bude to fungovať ako samoobsluha, kde si môžete za dobrovoľný príspevok dať čaj či kávu.

Komunitné záhrady a nefinančná podpora

Mestský projekt Bratislavskí susedia priamo reaguje na nedostatok príležitostí pre ľudí, ktorí sa chcú zapojiť a byť aktívni vo svojom susedstve. Vznikol v roku 2019 v rámci programu Bloomberg Harvard City Leadership Initiative. Jednou z vecí, s ktorou mesto v projekte pomáha, je založenie komunitnej záhrady. Komunitné záhrady sú stále viac populárne a spájajú mnoho pozitívnych aspektov ako aktívny relax, trávenie času vonku, prehĺbenie vzťahu k prírode a prepojenie ľudí z rôznych vekových a spoločenských skupín. „Komunitná záhrada je miestom pre aktívny susedský život." Pre zjednodušenie administratívneho procesu mesto vytypovalo pozemky, ktoré sú na komunitnú záhradu vhodné a pripravilo ich na prenájom. Momentálne je k dispozícii 13 mestských pozemkov, ku ktorým sa tento rok pridajú lokality na školských dvoroch. Dá sa navrhnúť aj iný pozemok a požiadať o jeho prenájom, avšak proces bude zdĺhavejší.

Ďalším ľahko dostupným spôsobom, ktorým vie mesto podporiť občianske aktivity, je zdieľanie nefinančných zdrojov. Bratislavské kultúrne a informačné stredisko (BKIS) je mestská organizácia, ktorá ponúka rôzne formy nefinančnej podpory, ako je technické a materiálne zabezpečenie, komunikačná a propagačná podpora. Pre ľudí začínajúcich s organizovaním aktivít či komunity, ktoré nemajú financie na techniku či prenájom stoličiek, môže byť takáto pomoc zásadná. BKIS takto podporuje občianske aktivity, ktoré do veľkej miery zvyšujú dostupnosť a ponuku rôznorodých kultúrnych a komunitných aktivít v meste.

Nedostatok finančne udržateľných priestorov

Jeden z najväčších problémov, ktorým čelia mestské komunity, je nedostatok finančne udržateľných priestorov. Komerčný nájom je pre komunitné aktivity nepriepustný. Mesto má možnosť vyhradiť určené priestory pre verejnoprospešné aktivity a tým ich podporiť za zvýhodnených nájomných podmienok. Mesto Bratislava nedávno zverejnilo novú online databázu priestorov, ktoré vlastní alebo spravuje. Potenciálni záujemcovia tak môžu požiadať o nájom týchto priestorov, ktoré sú k dispozícii podľa dostupnosti na mape. Jana Solčianska, spoluzakladateľka MakerSpace Bratislava, práve hľadá vhodný priestor pre svoju komunitnú dielňu. „Prenájom takého priestoru by nám poskytol príležitosť vytvoriť finančne dostupnú službu, ktorá by bola dostupná pre každého.“

Ochrana osobných údajov a dobrovoľný súhlas

Iniciatíva „Kto pomôže Ukrajine“ zbiera a využíva osobné údaje v súlade s platnými právnymi predpismi, na základe dobrovoľného súhlasu. Tieto údaje slúžia najmä na komunikáciu, informovanie o činnosti a na prípravu a financovanie aktivít, kvôli ktorým iniciatíva vznikla. Poskytnutie osobných údajov je dobrovoľné a záleží na miere, ktorú jednotlivec poskytne. Niektoré osobné údaje môžu byť zverejnené zo zákona, napríklad v rámci transparentného účtu sú viditeľné názvy účtov prispievateľov. Iniciatíva zdieľa osobné údaje s mimovládnymi organizáciami, ktoré zabezpečujú plnenie účelu iniciatívy. Patria sem Ambrela, Amnesty International Slovensko, Bystriny, Centrum komunitného organizovania, Kalab - Krajanský inštitút a mnoho ďalších. Zabezpečuje sa, aby prístup k osobným údajom mal len úzky okruh ľudí a overených partnerov.

Cezhraničný prenos osobných údajov do tretích krajín mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (EÚ, Island, Nórsko a Lichtenštajnsko) sa realizuje iba príležitostne, napríklad prostredníctvom globálnych poskytovateľov služieb v USA. Tieto prenosy sa vykonávajú na základe rozhodnutia Európskej komisie o primeranosti podľa článku 45 GDPR alebo na základe štandardných doložiek o ochrane údajov podľa článku 46 ods. 2 GDPR.

Dotknutá osoba má právo rozhodovať o nakladaní so svojimi osobnými údajmi, vrátane práva na prístup, opravu, výmaz, obmedzenie spracúvania, prenosnosť a namietať voči spracúvaniu. Osoba má tiež právo podať sťažnosť na dozorný orgán, ak sa domnieva, že spracúvanie jej osobných údajov je v rozpore s Nariadením či Zákonom. Odvolanie súhlasu nemá vplyv na už vykonané spracúvanie. Osobné údaje sa uchovávajú do skončenia účelu, najneskôr do odvolania súhlasu.

Dobrovoľný hasičský zbor Rišňovce

Dobrovoľný hasičský zbor Rišňovce, založený 23. marca 1925, je najstaršou organizáciou v obci. Jeho hlavnou úlohou v minulosti bolo hasenie požiarov a preventívne školenie obyvateľstva. V súčasnosti sa ich povinnosti značne rozšírili a príslušníci hasičských zborov zasahujú okrem požiarov aj pri dopravných nehodách, hromadných haváriách, živelných pohromách a úniku nebezpečných a rádioaktívnych látok. Pri riešení núdzových situácií spolupracujú s policajnými, záchranárskymi, zdravotníckymi a vojenskými zložkami.

Zakladateľmi DHZ Rišňovce boli Štefan Verták, Ing. Eduard Kaláb, Tomáš Knotek, Ondrej Farkaš, Jozef Gurina, Vít Škarbala, Florián Škarbala, Vojtech Šomský a Alex Prosnan. Prvým veliteľom bol Štefan Verták a tajomníkom Eugen Kaláb. Hasičský zbor mal svoju vlastnú ručnú striekačku na kolesách. Dňa 10. júna 1928 sa v Rišňovciach konalo valné zhromaždenie Hasičskej okresnej jednoty (HOJ), kde sa uskutočnili voľby funkcionárov HOJ. Hasičská zástava bola posvätená 13. novembra 1932. Vtedajší starosta obce Jozef Sloboda odovzdal členom Dobrovoľného hasičského zboru zástavu, ktorú v kostole Najsvätejšej Trojice vysvätil farár Ján Félix Štefanovič. Zástava sa zachovala dodnes. Dňa 1. novembra 1936 sa 19 členov DHZ zúčastnilo privítania rumunského kráľa Carola II. a korunného princa Michala v Bratislave.

Vývoj zboru a úspechy

Po roku 1945 počet členov hasičského zboru postupne narastal. V päťdesiatych rokoch do zboru pribúdali hlavne mladí nadšenci. Vo funkcii veliteľa hasičského zboru sa vystriedalo veľa mien, pričom súčasným predsedom DHZ je Jozef Rehuš, ktorý vedie hasičov od roku 2000. V 70-tych rokoch patrila Miestna organizácia požiarneho zboru medzi popredné hasičské zbory v rámci okresu a Západoslovenského kraja, o čom svedčia popredné umiestnenia družstiev v požiarno-športových súťažiach. Po roku 2000 začala organizácia svoju činnosť zlepšovať a obnovila spoluprácu s Obecným úradom. V roku 2005 bol Jozef Rehuš oficiálne zvolený do funkcie predsedu DHZ a je ním dodnes. Do zboru plynuli finančné dotácie z obce a z pôvodných 15 členov sa do DHZ postupne prihlásilo 27 nových členov.

V súčasnosti patrí DHZ Rišňovce medzi vyspelé zbory v okrese. Obnovili pohárovú súťaž pod názvom „Putovný pohár starostu obce Rišňovce“, kam pravidelne pozývajú 10 hasičských družstiev z rôznych okresov. Členovia DHZ vzorne reprezentujú obec na okresných a pohárových súťažiach a zúčastňujú sa tiež osláv Svätého Floriána - patróna hasičov. Pre zbor bola významná návšteva predsedu vlády a ministra vnútra JUDr. Róberta Kaliňáka, ktorý v apríli 2010 priviezol členom DHZ TATRU 815. Za 90 rokov existencie odpracovala DHZ v obci najviac brigádnických hodín, aktívne sa podieľala na stavbe kultúrneho domu a zasahovala pri rôznych udalostiach, vrátane požiarov, dopravných nehôd, živelných udalostí a pomoci Agrodružstvu Rišňovce.

Hasičstvo na celom Slovensku napreduje. V novom systéme pod názvom „Rozmiestnenie Dobrovoľných hasičských zborov obce“ je organizácia zaradená do „B“ kategórie. DHZ vlastní dve motorové vozidlá Š-706 a Tatra-815, ako aj motorové striekačky PPS-12 a PPS-16. Oslava 90. výročia založenia DHZ sa konala 28. marca 2015 v kultúrnom dome. Na slávnostnej schôdzi boli udelené viaceré vyznamenania a vybraní členovia DHZ boli povýšení. Jozef Rehuš dostal ďakovný list za aktívny rozvoj organizácie a šírenie myšlienky hasičstva.

Zloženie výboru DHZ Rišňovce 2022:

• Predseda: Jozef Rehuš
• Veliteľ: Pavol Jánošík
• Tajomník: Mária Bejdáková
• Preventivár: Juraj Jánošík
• Referent mládeže: Štefan Škoda
• Strojník: Štefan Sloboda
• Pokladník: Mgr. Martina Rehušová
• Revízor: Jozef Androvič
• Člen revíznej komisie: Anton Knotek

Novozvolený výbor bol schválený na 5 rokov. Veľká vďaka patrí Obecnému úradu a najmä starostovi obce p. Karolovi Labošovi, ktorý činnosť DHZ podporuje.

tags: #kalab #dobrovolny #prispevok