Nezamestnanosť predstavuje komplexný sociálny problém s rozsiahlymi dôsledkami pre jednotlivcov, rodiny a celú spoločnosť. Je to jav, ktorý narúša existenciu každého človeka, ktorého sa bytostne dotýka. Vo všeobecnosti je dnes nezamestnanosť vážnym ekonomickým, ale navyše aj aktuálnym sociálnym problémom.
Moderná spoločnosť predpokladá právo každého človeka na dôstojný a kvalitný život. Realizuje sa predovšetkým aktívnou a zodpovednou sociálno-ekonomickou politikou, do ktorej spadá práca, respektíve zamestnanie. Problematika nezamestnanosti je vážny spoločenský problém, ktorý trápi aj mladých Slovákov. Aj študenti si uvedomujú vážnosť situácie v dnešnej spoločnosti, a tak sa snažia svojou troškou prispieť k jej zlepšeniu.
Definícia a meranie nezamestnanosti
Nezamestnanosť možno definovať ako stav, keď sú ľudia schopní a ochotní pracovať za bežných mzdových podmienok, ale nemôžu nájsť zamestnanie. Táto definícia vylučuje osoby, ktoré si zvolili alternatívnu životnú stratégiu, napríklad sú zabezpečené inými príjmami.
Miera nezamestnanosti sa zvyčajne meria ako percentuálny podiel nezamestnaných osôb z celkovej pracovnej sily. Vypočíta sa ako (počet nezamestnaných / počet pracovných síl) * 100. Pracovné sily predstavujú súčet všetkých zamestnaných a nezamestnaných. Zdrojom dát pre výpočet miery nezamestnanosti je Štatistický úrad Slovenskej republiky. Existujú rôzne spôsoby merania nezamestnanosti, ktoré sa líšia v metodológii a rozsahu, čo môže viesť k rozdielnym výsledkom a interpretáciám.
Teoretické prístupy k nezamestnanosti
Na pochopenie komplexnosti nezamestnanosti existujú rôzne teoretické prístupy, ktoré sa snažia vysvetliť jej príčiny a dynamiku.
Klasická ekonómia
Klasická ekonómia vysvetľuje nezamestnanosť ako dôsledok príliš vysokých miezd, ktoré prevyšujú úroveň, ktorá by vyrovnala ponuku a dopyt po práci. Podľa tohto pohľadu, ak by mzdy boli flexibilné a prispôsobovali sa trhovým podmienkam, nezamestnanosť by sa automaticky znížila alebo úplne eliminovala.
Keynesiánska ekonómia
Keynesiánska ekonómia naopak zdôrazňuje úlohu nedostatočného agregátneho dopytu ako hlavnej príčiny nezamestnanosti. Podľa tohto pohľadu, ak je dopyt po tovaroch a službách nízky, firmy nemajú dôvod zamestnávať viac pracovníkov, čo vedie k nezamestnanosti. Keynesiánska ekonómia odporúča vládne intervencie, ako sú fiškálne stimuly, na zvýšenie agregátneho dopytu a zníženie nezamestnanosti.
Typy nezamestnanosti
Nezamestnanosť sa delí na niekoľko typov, pričom každý z nich má svoje špecifické príčiny a vyžaduje si odlišný prístup pri riešení:
- Štrukturálna nezamestnanosť: Vzniká v dôsledku nesúladu medzi zručnosťami a kvalifikáciou pracovníkov a požiadavkami trhu práce. Tento nesúlad môže byť spôsobený technologickými zmenami, zmenami v štruktúre ekonomiky alebo nedostatkom investícií do vzdelávania a odbornej prípravy. Je charakteristická štrukturálnymi zmenami v ekonomike, ktoré súvisia najmä s technickým pokrokom, nerovnomernosťou medzi ponukou práce a dopytom po nej alebo zmenami preferencií spotrebiteľov. Nedostatok pracovných síl v jednom odvetví je sprevádzaný nadbytkom v inom. Potenciálnym riešením je rekvalifikácia alebo prispôsobenie vzdelávacieho systému podmienkam trhu.
- Frikčná nezamestnanosť: Je dočasná nezamestnanosť, ktorá vzniká v dôsledku pohybu pracovníkov medzi zamestnaniami. Je spojená s normálnym fungovaním trhu práce a predstavuje plynulé prechádzanie ľudí z jedného zamestnania do druhého, z jedného regiónu do druhého alebo rôznymi etapami životného cyklu človeka. Tento typ nezamestnanosti je prirodzenou súčasťou trhu práce a môže byť dokonca prospešný, pretože umožňuje pracovníkom hľadať lepšie pracovné príležitosti a zvyšovať svoju produktivitu. Môže byť spôsobená aj nedostatočnou informovanosťou o pracovných príležitostiach. Zníženie frikčnej nezamestnanosti si vyžaduje zlepšenie informovanosti o voľných pracovných miestach a zefektívnenie procesu hľadania zamestnania.
- Cyklická nezamestnanosť: Je spojená s hospodárskymi cyklami a vzniká v dôsledku poklesu agregátneho dopytu počas recesií. Počas recesií firmy znižujú produkciu a prepúšťajú pracovníkov, čo vedie k zvýšeniu nezamestnanosti. Vzniká v obdobiach hospodárskej recesie, depresie alebo krízy a zaniká pri hospodárskom vzostupe. Riešenie cyklickej nezamestnanosti si vyžaduje vládne opatrenia na stabilizáciu ekonomiky a podporu rastu, ako sú fiškálne stimuly a menová politika.
Dôsledky nezamestnanosti
Nezamestnanosť má rozsiahle negatívne dôsledky na rôznych úrovniach, ovplyvňujúcich jednotlivcov, rodiny aj celú spoločnosť.
Ekonomické dôsledky
Nezamestnanosť predstavuje stratu produkčného potenciálu ekonomiky, znižuje sa HDP, klesá spotreba a investície. Štát prichádza o príjmy z daní a odvodov a zároveň musí vynakladať prostriedky na sociálne dávky pre nezamestnaných. Znižuje sa ekonomický rast.
Sociálne dôsledky
Nezamestnanosť má negatívny vplyv na psychické zdravie nezamestnaných, vedie k strate sebaúcty, pocitom beznádeje a sociálnej izolácii. Môže viesť k zhoršeniu rodinných vzťahov, nárastu kriminality a iných sociálnych problémov. Strata zamestnania vedie k sociálnej izolácii, k prerušeniu sociálnych kontaktov. V priebehu nezamestnanosti dochádza k zníženiu frekvencie sociálnych stykov a to vo vzťahu k širšiemu okoliu, ba niekedy aj vo vzťahoch v rodine. Nezriedka vedie aj k zvýšeniu kriminality, strate sociálneho kapitálu a oslabeniu sociálnej súdržnosti.
Psychologické dôsledky
Pre človeka je to veľmi ťažké obdobie a každý sa s tým vyrovnáva po svojom. Niekto to zvládne lepšie, no na niektorých má nezamestnanosť veľmi drvivé účinky. Jedným z najvážnejších rizík dlhodobej nezamestnanosti je zmena v oblasti životného štýlu. Dlhodobo nezamestnaný postupne stráca základné pracovné návyky, vytvára si nové, náhradné stereotypy. Čím dlhšie nezamestnanosť trvá, tým ťažšie nájde odvahu a motiváciu meniť tento novovytvorený životný štýl. Neraz si vytvára celé racionálne zdôvodnenia, prečo sa nemôže zamestnať, ktoré sú však obranou pred vlastnou neistotou a strachom zo zlyhania. Čím je človek dlhšie doma bez práce, tým viac narastajú obavy z možného úspechu, prestáva si veriť, zriedka upadá do apatie. Nezamestnanosť môže viesť k finančným problémom, strate sebaúcty, stresu, úzkosti a depresii. Dlhodobá nezamestnanosť môže mať negatívny vplyv na zdravie a kvalitu života jednotlivcov. Ďalší rizikový faktor dlhodobej nezamestnanosti je znižovanie napätia a obáv pomocou alkoholu, nadmerného fajčenia, prejedania sa, nadmerného užívania liekov a tiež užívanie drog. Stratu zamestnania prežíva nezamestnaný človek veľmi ťažko. V jeho doterajšom programe dochádza k zásadným zmenám. Strata naučeného stereotypu a narušenie denného režimu vedú k odlišnému vnímaniu času. Nezamestnanému ubieha čas pomalšie, nevie rozlíšiť pracovný deň od pracovného voľna. Nuda je jedným z najhoršie prežívaných udalostí, ktorá postihuje mladých nezamestnaných. Nezamestnaná mladá generácia prežíva taktiež psychické napätie a depresiu z toho, že nemá zamestnanie. Pri dlhodobej nezamestnanosti je spojená aj s pocitom strachu o ďalšiu budúcnosť, ktorá sa niekedy premení na ľahostajnosť. Jahodová hovorí, že „psychická deprivácia je spôsobená poklesom úrovne a chudobou po vyčerpaní nároku na podporu v nezamestnanosti. I keď všetci po strate zamestnania neupadajú zákonite do chudoby, rozhodne je pre nich nezamestnanosť dôvodom na obavy a starosti“ (Jahodová 1998 s. 54).
Ďalšie dôsledky
Nezamestnanosť môže zaťažiť rodinné rozpočty, viesť k napätiu a konfliktom v rodine a negatívne ovplyvniť výchovu detí. Otázky, aký má nezamestnanosť vplyv na zdravie človeka, prípadne na celú populáciu, sú aj v súčasnosti aktuálne a nie celkom zodpovedané. Nezamestnanosť nie je len vážny spoločenský, ekonomický, sociálny, psychologický, ale domnievame sa, že i zdravotný problém. Na vplyv nezamestnanosti na zdravie človeka, alebo populácie sa môžeme pozerať z rôznych uhlov pohľadu. Za prvé je potrebné rozlišovať či máme na mysli zdravie z jeho fyzického, alebo psychologického aspektu, prípadne sa na zdravie človeka pozeráme ako na bio-psycho-sociálnu jednotu. Za druhé je potrebné rozlišovať, či máme na mysli priamy vplyv nezamestnanosti na zdravie, alebo jeho sprostredkované pôsobenie. Podľa nášho názoru je potrebné zdravie chápať v jeho bio-psycho-sociálnej celistvosti a nie je možné tieto zložky oddeľovať. S týmto súvisia napríklad psychosomatické ochorenia, kedy sa určitá psychická trauma/zážitok (často nevedomá) prejaví telesnými ťažkosťami. Vlastná nezamestnanosť má mnoho nepriaznivých vplyvov na duševné, ale i na telesné zdravie, ktoré môže znížiť predpoklady človeka pre úspešne pracovné zaradenie. Nezamestnanosť je vždy spojená so znížením životnej a sociálnej úrovne nezamestnaného. Rovnako hrozí i nebezpečenstvo jeho sociálnej izolácie či sociálneho zlyhania.
Faktory ovplyvňujúce nezamestnanosť
Množstvo faktorov prispieva k vzniku a pretrvávaniu nezamestnanosti, pričom niektoré sú globálneho charakteru a iné sú špecifické pre daný región alebo skupinu obyvateľstva.
Globalizácia
Globalizácia môže viesť k presunu výroby do krajín s nižšími mzdami, čo môže spôsobiť stratu pracovných miest v rozvinutých krajinách. Globalizácia tiež zvyšuje konkurenciu medzi firmami, čo môže viesť k znižovaniu miezd a zhoršovaniu pracovných podmienok.
Technologický pokrok
Technologický pokrok môže viesť k automatizácii a robotizácii, čo môže spôsobiť stratu pracovných miest v niektorých odvetviach. Technologický pokrok tiež vyžaduje, aby pracovníci mali nové zručnosti a kvalifikácie, čo môže viesť k štrukturálnej nezamestnanosti.
Vzdelávanie a odborná príprava
Nedostatočné vzdelávanie a odborná príprava môžu viesť k tomu, že pracovníci nemajú zručnosti a kvalifikácie, ktoré vyžaduje trh práce. Investície do vzdelávania a odbornej prípravy sú kľúčové pre zníženie štrukturálnej nezamestnanosti a zlepšenie konkurencieschopnosti pracovníkov.
Demografické zmeny
Demografické zmeny, ako je starnutie populácie a nízka pôrodnosť, môžu viesť k nedostatku pracovnej sily v niektorých odvetviach.
Politika trhu práce
Politika trhu práce, ako sú minimálne mzdy, podpora v nezamestnanosti a ochrana zamestnania, môže mať vplyv na úroveň nezamestnanosti. Príliš vysoké minimálne mzdy môžu viesť k zníženiu zamestnanosti, zatiaľ čo príliš štedrá podpora v nezamestnanosti môže znižovať motiváciu hľadať si prácu.
Nezamestnanosť a rôzne skupiny obyvateľstva
Dopady nezamestnanosti sa líšia v závislosti od veku, vzdelania a ďalších faktorov, pričom niektoré skupiny sú obzvlášť zraniteľné.
Mladí ľudia a absolventi
Pre nich je zamestnanie a práca určitou formou vstupu do sveta dospelých, do sveta zodpovednosti, voľnosti a rešpektu. Nezamestnanosť mladej generácie je v mnohých krajinách sveta dobre známy problém. Podľa svetových štatistík má dlhodobá nezamestnanosť vzrastajúcu tendenciu a stáva sa závažnou charakteristickou črtou nezamestnanosti aj v Slovenskej republike. Najviac ohrozenou skupinou na trhu práce je nezamestnaná mládež, ktorá ukončila svoje vzdelanie a hľadá si zamestnanie. V živote mladého človeka má zamestnanie svoje nezastupiteľné miesto. U mladých, ktorí opustia školu a nájdu si primerané zamestnanie, je možné sledovať mierne zlepšenie psychického stavu. Zatiaľ čo u neúspešných absolventov na trhu práce nie sú spozorované žiadne zmeny.
Mládež alebo mladú generáciu môžeme definovať ako „termín označujúci viac-menej nepresne vymedzenú vekovú skupinu, alebo sociálnu kategóriu vymedzenú špecifickými biologickými, psychologickými a sociálnymi znakmi“ (Juva, 1994, s. 79), do ktorej spadajú aj absolventi stredných a vysokoškolských škôl. Mladej generácii sa prisudzuje „úloha významného spoločenského subjektu a charakterizuje sa ako progresívny subjekt vývoja“ (Jandourek, 2001, s. 51). Táto generácia ako spoločenská skupina bude o niekoľko rokov rozhodovať o našej budúcnosti, ale teraz je reálnou súčasťou a môže aktívne ovplyvňovať dianie v spoločnosti.
Kto pozornejšie sleduje procesy transformácie spoločenského systému Slovenska po roku 1989, nemôže obísť skutočnosť, že verejnosť začína mladú generáciu vnímať ako najviac ohrozenú a najviac manipulovateľnú. Súčasne pre spoločnosť aj nebezpečnú skupinu, ktorá najrýchlejšie podlieha nástrahám otvorenej spoločnosti. Modernizácia, ktorá sa postupne prediera na povrch z procesov transformácie spoločenského systému, sa začína správne chápať aj ako civilizačná výzva pre jednotlivca na adaptáciu k novej kultúre, ktorá so sebou prináša aj problém uplatnenia v pracovnom procese. Hlavným názorovým prúdom mladej generácie sú v značnej miere masovokomunikačné prostriedky. Tradičné elektronické médiá a nové technológie sú základným fenoménom multimediálnej podoby, ktorá výrazným spôsobom formuje a manipuluje súčasnú mladú generáciu, teda čerstvých absolventov. Názory a postoje produkované cez médiá mládež veľmi prijíma a stotožňuje sa s nimi, hoci nie sú podľa etiky a morálky. Podotýkame, že táto dnešná mladá generácia je základným subjektom kompjuterizácie a prevodu spoločnosti do digitálneho veku civilizácie. Vzťah mladej generácie k médiám je citlivá a civilizačná výzva, ktorá vymedzuje jej individualizáciu k jednotlivým postojom, v našom prípade k zamestnanosti, teda nezamestnanosti.
Individualizácia mládeže predstavuje predpoklad modernizácie našej spoločnosti, ktorá sa vyvíja veľmi rýchlo. „Individualizácia sa u nás vníma zatiaľ iba ako proces zvládnutia výzvy transformujúcej sa totalitnej spoločnosti“ (Roško, 1995, s. 46). Pripravenosť mladých ľudí na zvládnutie problémov, ktoré prináša moderná spoločnosť, nie je primeraná dobe. Na druhej strane treba priznať, že spoločnosť by mala predsa včas zakročiť ohľadom zamestnanosti absolventov na pracovnom trhu.
Jednou zo znevýhodnených skupín na trhu práce v Slovenskej republike z hľadiska veku sú mladí ľudia hľadajúci si svoje prvé zamestnanie. Rievajová, Stanek a Krausová (1997, s. 69) uvádzajú, že „nezamestnanosť a dĺžka nezamestnanosti súvisí okrem iného aj s pracovnými skúsenosťami. Pre absolventov škôl je zamestnanie určitou formou vstupu do sveta dospelých. Je dôležité vedieť, do akých podmienok a možností prichádzajú absolventi škôl. Tieto podmienky a možnosti sú často rôzne, ale vo všeobecnosti je možné zaznamenať podobné črty, ktoré môžu byť napr. v tom, že sa v súčasnosti zvýšili nároky na potrebnú mieru vlastného presadenia.
Podľa Hanzlíkovej, Pauknerovej a Souškovej (2001) sa na pomoci absolventom škôl významne podieľajú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorých hlavným cieľom je sprostredkovanie vhodného zamestnania. Medzi najčastejšie sklamania patria skúsenosti so zamestnávateľmi, a to predovšetkým v rovine komunikácie a pracovných skúsenosti. „Absolventi škôl sú znevýhodnení tým, že nemajú pracovné skúsenosti a prax v odbore, ktorý študovali. Niektorí vložili mnoho energie do štúdia, po ňom však nie je dopyt na trhu práce. U týchto nezamestnaných hrozia nielen ekonomické problémy, ale aj psychologické, zvyšuje sa riziko asociálneho správania a vytvárania nezdravej závislosti od rodičov“ (Matoušek, et. al., 2005, s. 301). Úspešnosť integrácie absolventa do pracovného pomeru a jeho profesionálna adaptácia závisia v rozhodujúcej miere od úrovne pripravenosti na danú profesiu. Na druhej strane mladí ľudia disponujú kvalifikáciou, nemajú automaticky zabezpečenú integráciu na trhu práce. Trvalá disparita medzi ponukou a dopytom po práci, nízka schopnosť ekonomiky podporovať tvorbu nových pracovných príležitostí, pretrvávajúca vysoká miera nezamestnanosti, jej regionálny rozmer, nedostatočne adaptabilný školský systém, ktorý dostatočne nereaguje na požiadavky trhu práce, znižujú ich šance rýchlo sa zamestnať. Sny a plány nezamestnaných absolventov možno zahrnúť do dvoch kľúčových slov - dobrá práca a rodina. Dobrá práca je vnímaná mladými ľuďmi nielen z hľadiska aktívnej mzdy, ale i dobrého kolektívu a nadriadených. Príjemný kolektív a spravodlivý, chápajúci šéf boli verbálne prezentované ako rovnako dôležité, často i dôležitejšie ako primárne finančné ohodnotenie. Tento postoj možno chápať, ako na to poukazuje Schinglerová, z aspektu mladých, občas i žiadnych skúseností absolventov s riešením prirodzených konfliktov a stresových záťažových situácií v pracovnom kolektíve. Prežívanie nezamestnanosti u absolventov škôl ovplyvňuje mnoho faktorov ako sú prostredie, v ktorom sa nezamestnaný nachádza, priatelia, s ktorými je v kontakte, vek, rodinné prostredie a aktivity, ktoré vykonáva počas svojej nezamestnanosti. Buchtová hovorí, že „zatrpknutie pri pohľade na seba samého môže nastať len u mladých ľudí, ktorí nedávno ukončili vzdelanie v menej žiadaných profesiách a nemajú tak dostatočne vhodnú kvalifikáciu pre úspešné uplatnenie na trhu práce. Pracovné vyhliadky sú pre nich malé a nezamestnanosť sa pre nich môže stať jediným možným spôsobom života“ (Buchtová, et. al, 2002, s. 111).
Občania stredného veku a seniori
Strata zamestnania v strednom veku je ďaleko viac zničujúca ako u mladých ľudí. Odchod zo zamestnania u dôchodcov má veľmi negatívne psychologické dopady, ale len v prípade nedobrovoľného odchodu. Takto vzniknutá strata zamestnania môže v značnej miere ovplyvniť alebo dokonca zničiť vzťahy v rodine, hlavne ak sa jedná o prípad, kedy prácu stráca muž. U osôb starších 50 rokov naviac nezamestnanosť vedie k zhoršeniu adaptácie na stárie a sťažuje prežívanie života ako zmysluplného.
Ďalšie špecifické skupiny nezamestnaných
Pri riešení problému nezamestnanosti je potrebné zohľadniť aj špecifické skupiny nezamestnaných, ktoré majú sťažený prístup na trh práce:
- Dlhodobo nezamestnaní: Často strácajú pracovné návyky a motiváciu, čo im sťažuje návrat do zamestnania.
- Nekvalifikovaní: Majú obmedzené možnosti uplatnenia sa na trhu práce a vyžadujú si rekvalifikáciu alebo ďalšie vzdelávanie.
- Osoby so zdravotným postihnutím: Často čelia diskriminácii a majú obmedzený prístup k pracovným príležitostiam.
- Nezamestnateľní: Ide o skupinu ľudí, ktorým vyhovuje sociálna sieť a stačia sociálne dávky.
Chudoba ako rozmer nezamestnanosti
Ďalším rozmerom nezamestnanosti je problém chudoby. Najmä v prípadoch, ak sa jedná o nezamestnanosť dlhodobú, je práve chudoba reálnym stavom, ktorý hrozí. Domnievame sa, že nezamestnanosť vedie k chudobe najmä v prípadoch, keď je dlhodobá. Chudobu môžeme rozlišovať ako relatívnu a ako absolútnu. Pod relatívnou chudobou rozumieme chudobu v porovnaní s ostatnými obyvateľmi v danej kultúre, pod absolútnou už chápeme chudobu v zmysle neschopnosti napĺňať ani tie najzákladnejšie potreby človeka, čo už je skutočne hraničný stav existencie človeka. V podmienkach našej kultúry sa budeme častejšie stretávať s relatívnou chudobou, pretože sociálny systém štátu garantuje určité životné minimum, na ktoré má nárok každý obyvateľ štátu.
Politika zamestnanosti a hľadanie práce
Štát sa snaží aktívne ovplyvňovať trh práce a znižovať nezamestnanosť prostredníctvom rôznych nástrojov.
Aktívna politika zamestnanosti
Zahŕňa opatrenia na podporu tvorby nových pracovných miest, rekvalifikáciu nezamestnaných, poskytovanie poradenstva a informácií o pracovných príležitostiach. Prostredníctvom inštitúcií úrady práce uplatňujú rekvalifikácie, ktoré sú nástrojmi aktívnej politiky zamestnanosti. Dôležitou súčasťou politiky zamestnanosti je aj vzdelávanie dospelých, ktoré je zamerané na trh práce a umožňuje formovanie pracovných schopností zamestnancov (profesijné vzdelávanie).
Pasívna politika zamestnanosti
Zabezpečuje vyplácanie dávok v nezamestnanosti, ktoré slúžia ako dočasná finančná podpora pre nezamestnaných. Pre nezamestnaného je veľmi dôležité, aby sa u neho zachovali pracovné návyky a vytvárala sa potreba pracovať, preto tomu treba venovať náležitú pozornosť. Ak chceme znížiť nezamestnanosť mladej generácie, musíme zabezpečiť všetkým bez rozdielu prístupu k pracovným príležitostiam.
Stratégie hľadania práce
„Nikto vám prácu nedlhuje. Ak ju chcete, musíte sa za ňou vydať a hľadať - nekompromisne“ (Bolles, 2004, s. 47). Úspech pri hľadaní práce závisí od vynaloženého úsilia. Čím viac sa snažíte, tým vyššia je pravdepodobnosť, že si nájdete prácu podľa svojich predstáv. Musíte byť duševne aj finančne pripravení na to, že hľadanie práce potrvá dlhšie ako si myslíte. Najkratšie obdobie sa pohybuje od 2 - 18 týždňov v závislosti od rôznych faktorov. Rozhoduje druh práce o akú máte záujem, kde žijete, váš vek, ako aj stav ekonomiky v regióne (Bolles, 2004). „Nepoľavujte v úsilí, kým prácu nenájdete.“ (Bolles, 2004, s. 49). Ak už viete, o aký druh práce máte záujem, povedzte každému, koho poznáte, čo to je. Získate tým mnoho ďalších párov očí a uší, ktoré môžu hľadať prácu pre vás. „Zabudnite na to, aké ponuky sú v novinách, na webe, atď. Hľadajte si takú prácu, akú chcete najviac“ (Bolles, 2004, s. 50). Ak chcete urýchliť proces hľadania práce, zamerajte sa na viac rôznych organizácií. Obmedziť sa iba na dve alebo tri inštitúcie, takmer určite bude znamenať neúspech. Porozmýšľajte o možnosti prijať iný druh práce ako len ten, na ktorý máte kvalifikáciu. Rokujte s každým potenciálnym zamestnávateľom zdvorilo, aj keď sa vám zdá, že vám prácu neponúkne. Ak naňho urobíte dobrý dojem, môže sa neskôr zmieniť o vás niekde inde.
Vnímanie nezamestnanosti v spoločnosti
Pojem „nezamestnaný“ evokuje dojem, že ide o človeka ktorý „nič nerobí“ a žije zo sociálnych dávok na úkor ostatných. Je dôležité si uvedomiť, že strata zamestnania a nemožnosť získať vhodnú prácu sa môže týkať každého a je preňho traumatizujúcim zážitkom a pre plne angažovaných jedincov môže náhla strata zamestnania znamenať akúsi sociálnu smrť. Vo všeobecnosti sa chápe strata zamestnania ako krízová životná situácia spojená s nízkou životnou úrovňou, rezignáciou a pesimizmom. Dôležité je im čo najúčinnejšie predchádzať a najmä zamedzovať. Vplyvom nezamestnanosti človek stráca po určitom čase mnohé doterajšie schopnosti a vedomosti a to preto, že ich nevyužíva. Ide nielen o úbytok zručností a vedomostí či odbornej kvalifikácie, ale aj o celkové odvyknutie si od bežných zamestnaneckých aktivít.
tags: #nezamestnanost #ako #socialny #problem #diplomova #praca