Komplexný prehľad nemocenských dávok pre zamestnancov a štátnu správu

Počas trvania pracovného pomeru môžu nastať situácie, kedy zamestnanec nemôže pracovať a má nárok na náhradu mzdy, dávky zo sociálneho poistenia, alebo štátne sociálne dávky. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nemocenských dávkach, ich podmienkach, úlohe zamestnávateľa a štátnej správy v ich poskytovaní.

Povinnosti zamestnávateľa a prekážky v práci

Zamestnávateľ má od začiatku pracovného pomeru povinnosť prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za ňu mzdu, vytvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať pracovné podmienky stanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

Počas trvania pracovného pomeru sa však môžu vyskytnúť situácie, keď zamestnanec nemôže pracovať z dôvodov prekážok na strane zamestnanca alebo zamestnávateľa, alebo prácu vykonávať nemusí, napríklad pri čerpaní dovolenky.

Ak zamestnanec nemôže pracovať z dôvodu ospravedlnenej prekážky v práci na jeho strane, môže mu patriť alebo nepatriť náhrada mzdy. V niektorých prípadoch mu patrí dávka zo sociálneho poistenia (materské, nemocenské, ošetrovné) alebo štátna sociálna dávka.

Nemocenské dávky: Právo zamestnanca pri PN

Ak sa zamestnanec stane práceneschopným (PN) pre chorobu alebo úraz, ide o nepríjemnú situáciu pre zamestnanca aj zamestnávateľa. Zamestnanec však o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa.

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Podmienkou je, že zamestnanca musí uznať za práceneschopného ošetrujúci lekár, ktorý potvrdí PN vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. januára 2024 už nevydáva.

Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť. Sociálna poisťovňa oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách.

Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive.

Čo je ePN a ako funguje?

Ide o elektronický záznam v Elektronickej zdravotníckej knižke občana, ktorá je vedená v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). ePN sa automaticky doručuje zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa následne informuje zamestnanca aj jeho zamestnávateľa. ePN slúži ako potvrdenie o dočasnej PN a tiež ako žiadosť o nemocenskú dávku.

Povinnosti zamestnanca pri ePN

• Kontaktovať telefonicky zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN.
• Dodržiavať liečebný režim.
• Prihlásiť sa do svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“:
• Oznámiť číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti.
• Poskytnúť údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN.

Povinnosti zamestnávateľa pri ePN

• Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní.
• Sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.
• Zabezpečiť potrebné nastavenia v mzdovom softvéri.

Dve formy nemocenských dávok

• Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti: Vypláca ju zamestnávateľ od 1. do najviac 10. dňa práceneschopnosti (od 1. januára 2026 sa toto obdobie predĺži na 14 dní).
• Nemocenská dávka: Vypláca ju Sociálna poisťovňa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti najviac do 52. týždňa (od 1. januára 2026 od 15. dňa).

Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské. Nemocenské je súčasťou nemocenského poistenia v rámci sociálneho poistenia a jeho cieľom je kompenzovať stratu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vzniká nárok na nemocenské, ak bola osoba uznaná za dočasne práceneschopnú.

Podmienky nároku na nemocenské dávky

Dôležité je poznať podmienky nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské. Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Pri dobrovoľne nemocensky poistenej osobe nestačí len potvrdenie PN - musí byť splnená aj podmienka minimálne 270 dní poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom PN, ako stanovuje § 33 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.

Náhrada príjmu od zamestnávateľa

Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa (od 1. januára 2026 do 14. dňa).

Počas dočasnej PN poberá zamestnanec náhradu príjmu nasledovne:

• 1. - 3. deň (vrátane) 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
• 4. - 10. deň (od 1. januára 2026 4. - 14. deň) 55 % DVZ.

Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor. Niektorí zamestnávatelia môžu mať v kolektívnej zmluve dohodnuté lepšie podmienky (napr. nárok na 75 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN).

Nemocenské od Sociálnej poisťovne

Od 11. dňa (od 1. januára 2026 od 15. dňa) dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni.

Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Denný vymeriavací základ (DVZ) sa odvodzuje z vymeriavacích základov v rozhodujúcom období (spravidla minulý kalendárny rok) vydelených počtom kalendárnych dní tohto obdobia, prípadne sa použije pravdepodobný DVZ, ak nie je možné vychádzať z histórie. Dávka je zároveň „zastropovaná“ maximálnym DVZ odvodeným z maximálneho vymeriavacieho základu pre nemocenské poistenie.

Rozhodujúce obdobie sa posúdi nasledovne:

• Kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka.
• Obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t. j. odo dňa, kedy vznikol pracovný pomer) do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie netrvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom vznikla dočasná PN (napr. ak zamestnanec nastúpil do zamestnania 2.2.2025 a PN mu vznikla 2.3.2025, rozhodujúcim obdobím pre určenie DVZ bude obdobie od 2.2.2025 do 1.3.2025).

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského. Údaje o priemernej mesačnej mzde zverejňuje Štatistický úrad za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu.

Príklad výpočtu nemocenských dávok

Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.

• Náhrada za 1. až 3. deň: 25 % DVZ
• Náhrada za 4. až 10. deň: 55 % DVZ

Ak ochoriete alebo sa vám stane úraz, príjem nahrádza kombinácia dvoch plnení: v prvých dňoch ide o náhradu príjmu od zamestnávateľa a následne o nemocenské zo Sociálnej poisťovne. Zamestnanec dostáva prvých 10 kalendárnych dní PN náhradu príjmu od zamestnávateľa, od 11. dňa prechádza na nemocenské zo Sociálnej poisťovne. Nemocenské možno poberať najviac 52 týždňov od vzniku PN (ak trvajú dôvody). Pre SZČO a dobrovoľne poistených vypláca Sociálna poisťovňa nemocenské už od 1. dňa.

Príklad pre zamestnanca s hrubou mzdou približne 1 500 € mesačne v rozhodujúcom období: orientačný DVZ ≈ (1 500 × 12) / 365 = 49,32 €

• 1.-3. deň PN (náhrada zamestnávateľa 25 %): 49,32 × 0,25 = 12,33 € denne → spolu 36,99 €.
• 4.-10. deň PN (náhrada zamestnávateľa 55 %): 49,32 × 0,55 = 27,13 € denne → 7 dní = 189,91 €.
• Od 11. dňa (nemocenské Sociálna poisťovňa 55 %): 27,13 € denne.

Príklad pre SZČO s vymeriavacím základom pre nemocenské 900 € mesačne: orientačný DVZ ≈ (900 × 12) / 365 = 29,59 €

• 1.-3. deň PN (nemocenské 25 %): 7,40 € denne → 22,20 €.
• Od 4. dňa (nemocenské 55 %): 16,27 € denne.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného zamestnanca kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne v spolupráci s posudkovým a ošetrujúcim lekárom. Kontrola sa vykonáva v byte alebo na mieste, kde sa poistenec predpokladane zdržiava, aj cez víkend či sviatok. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.

Pokiaľ zamestnanec Sociálnej poisťovne nezastihne dočasne práceneschopného zamestnanca doma, nechá mu v schránke Oznámenie o vykonaní kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Zmena miesta pobytu a vychádzky

Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.

Ukončenie PN

V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ukončenie pracovného pomeru počas PN

Ak zamestnávateľ rozviaže so zamestnancom pracovný pomer počas PN, teda v čase výplaty nemocenských dávok, tieto mu Sociálna poisťovňa vypláca aj naďalej, a to po celý čas, kým trvá dôvod na ich výplatu. Ukončenie pracovného pomeru v čase materskej dovolenky ani v čase trvania práceneschopnosti teda nijako neovplyvní poberanie dávok materské a nemocenské. Ich výplata trvá v prípade materského spravidla do konca 34. týždňa od začiatku poberania, v prípade nemocenského do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti alebo do uplynutia podporného obdobia (podporné obdobie trvá spravidla 52 týždňov), a to bez ohľadu na to, či pracovný pomer trvá alebo skončil. Ošetrovné vypláca Sociálna poisťovňa najviac desať dní. Ukončenie pracovného pomeru nemá vplyv ani na výšku dávok.

Sociálna poisťovňa však v tejto súvislosti predsa len na niektoré zmeny upozorňuje. Kým pred ukončením pracovného pomeru zamestnanec potrebné doklady (najmä potvrdenie o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, tzv. lístok na peniaze) doručil spravidla najskôr zamestnávateľovi, ktorý ich postúpil Sociálnej poisťovni, teraz ich Sociálnej poisťovni predkladá sám. Druhá zmena sa týka poberateľov dávky materské, ktorí mali ako zamestnanci status poistenca štátu, keď štát za nich platil poistné na dôchodkové poistenie automaticky. Ukončením pracovného pomeru tento status strácajú, získajú ho opäť automaticky až začnú poberať rodičovský príspevok.

Zmeny vo vyplácaní nemocenských dávok od roku 2026

Od začiatku roka 2026 čaká zamestnancov aj zamestnávateľov úprava v systéme vyplácania nemocenských dávok. Kým doteraz mal zamestnanec počas prvých desiatich dní práceneschopnosti nárok na náhradu príjmu od svojho zamestnávateľa, po novom sa toto obdobie predĺži. Táto zmena sa týka všetkých dočasných pracovných neschopností vzniknutých po 31. decembri 2025. Až po uplynutí prvých štrnástich dní prevezme vyplácanie nemocenskej dávky Sociálna poisťovňa. Pri PN, ktorá vznikne ešte pred koncom roka 2025, sa nič nemení. Aj keď trvá do nasledujúceho roka, výplata náhrady príjmu a nemocenského sa riadi pôvodnými pravidlami.

Od 1. januára 2026 už platí nová úprava: zamestnanec dostáva náhradu príjmu od zamestnávateľa počas 14 dní. Až po ich uplynutí môže očakávať nemocenské zo Sociálnej poisťovne. Zmena má priniesť zjednotenie systému a úpravu rovnováhy medzi povinnosťami zamestnávateľov a Sociálnej poisťovne. Špecifická situácia nastáva vtedy, keď počas PN skončí pracovný pomer. Pravidlá zostávajú rovnaké ako doteraz, len sa prispôsobujú novému štrnásťdňovému obdobiu. Dôležité je sledovať dátum vzniku PN, pretože práve ten rozhodne o tom, podľa ktorých pravidiel sa bude nemocenská dávka vyplácať.

Príklad na vznik PN zamestnanca pred 1. januárom 2026:Zamestnancovi vznikla PN 30. decembra 2025 a trvá do 15. januára 2026. Zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu počas prvých 10 dní, teda do 9. januára. Sociálna poisťovňa začína vyplácať nemocenské od 10. januára.

Príklad na vznik PN zamestnanca po 1. januári 2026:Zamestnancovi vznikla PN 2. februára 2026 a trvá do 15. februára 2026. Zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu po dobu 14 dní, teda do 15. februára. Sociálna poisťovňa vyplatí nemocenské až od 16. februára.

Spôsob výplaty dávok

Od 1. októbra 2025 Sociálna poisťovňa poukazuje dávky na bankový účet zamestnanca, adresu trvalého pobytu alebo podľa spôsobu výplaty mzdy. Zamestnávatelia budú povinní pri prihlásení nového zamestnanca uviesť číslo jeho účtu (IBAN, pri zahraničných účtoch SWIFT/BIC) alebo informáciu o výplate v hotovosti do Registračného listu fyzickej osoby (RLFO) - prihláška. V období od 1. novembra 2025 do 31. marca 2026 prebieha prechodné obdobie, počas ktorého môžu zamestnávatelia tieto údaje doplniť aj pre existujúcich zamestnancov.

Reformy sociálneho zabezpečenia

Systém sociálneho zabezpečenia, ako ho poznáme v súčasnosti, bol budovaný postupne, pričom jeho základy vznikli v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Tento systém nezodpovedá súčasným zmeneným spoločensko-ekonomickým podmienkam, ktoré sú charakterizované prechodom na trhové hospodárstvo a neumožňuje pružne reagovať na prebiehajúce ekonomické a demografické zmeny v spoločnosti. Preto, aby sme si uvedomili nevyhnutnosť prebiehajúcich zmien, treba sa zoznámiť s ich príčinami.

Po roku 1989 došlo k zmene spoločensko-ekonomických podmienok, a preto bolo potrebné súbežne s ekonomickou reformou zásadne zmeniť aj oblasť sociálneho zabezpečenia. V 90. rokoch minulého storočia boli v systéme sociálneho zabezpečenia vykonané mnohé úpravy, tieto však danú problematiku neriešili komplexne. Vychádzali z filozofie transformácie sociálnej sféry, ktorá predpokladala vybudovanie trojzložkovej sústavy, základom ktorej je sociálne poistenie, ku ktorému podporne a pomocne majú pôsobiť štátna podpora a sociálna pomoc. V súčasnosti môžeme konštatovať, že po viac ako desiatich rokoch sa podarilo vybudovať systém štátnej podpory a systém sociálnej pomoci (aj keď sa oba systémy v súčasnosti korigujú), pričom základ, t. j. sociálne poistenie, nie je vybudovaný.

Nedostatky pôvodného systému

Prekonané právne úpravy

Nemocenských dávok prijatá v roku 1956 (základnou právnou normou je zákon č. 54/1956 Zb.) a dôchodkových dávok prijatá v roku 1988 (základnou právnou normou je zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov). Poznatky z uplatňovania uvedených právnych úprav v súčasnej praxi svedčia o tom, že tieto právne úpravy sú prekonané. Nepôsobia motivačne a nie sú dostatočne zosúladené s podpornými piliermi, najmä s pilierom sociálnej pomoci.

Finančné a inštitucionálne zabezpečenie

Transformácia nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia sa v podmienkach Slovenskej republiky sústredila najmä na ich finančné a inštitucionálne zabezpečenie ako nevyhnutný dôsledok komplexnej daňovej reformy uskutočnenej k 1. januáru 1993. Nová daňová sústava nezabezpečovala daňové príjmy, určené na financovanie dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, a preto bolo nevyhnutné nahradiť tieto príjmy mimodaňovými zdrojmi. Týmito zdrojmi sa stalo poistné platené zákonom určenými subjektmi. V súvislosti s prípravou novej právnej úpravy financovania a inštitucionálneho zabezpečenia výkonu nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia bolo už v roku 1992 potrebné riešiť absenciu zákona o sociálnom poistení.

Nesystémové dávky

Nesystémové - napríklad prídavky na deti - pri priznávaní ktorých sa uplatňovalo výlučne sociálne hľadisko, a preto sa zaviedlo ich financovanie zo štátneho rozpočtu. Bol to rozhodne pozitívny krok správnym smerom, ale súčasne treba konštatovať, že vymedzenie okruhu nesystémových dávok, založené v roku 1992, nebolo dôsledné, a to z hľadiska poistného vzťahu, ktorý vyžaduje, aby z poistného boli financované dávky len tým osobám, ktoré do systému prispievali. Zo zaplateného poistného sa naďalej financovali dávky aj tým osobám, ktoré z hľadiska prispievania do systému sú mimo neho (neplatia poistné) a zo systému v rámci sociálnej solidarity sú im len poskytované dávky. Ide napríklad o invalidné dôchodky z mladosti (sú to dôchodky občanov, ktorí sa stali invalidnými v čase do skončenia povinnej dochádzky), niektoré sirotské dôchodky (právna úprava umožňuje poskytovať sirotský dôchodok aj dieťaťu, ktorému zomrel rodič bez ohľadu na to, či v potrebnom rozsahu do systému prispieval), vdovecké dôchodky (rozhodujúcou skutočnosťou na vznik nároku je starostlivosť vdovca o nezaopatrené dieťa).

Započítavanie doby evidencie na úrade práce

Doba vedenia v evidencii nezamestnaných občanov bez poberania podpory v nezamestnanosti ako tzv. „náhradná doba“ pri posudzovaní nároku na dôchodkové dávky, a to aj napriek tomu, že počas uvedených dôb sa neplatí poistné. Medzi nesystémové dávky neboli zaradené ani niektoré ďalšie dávky alebo ich prvky, ktoré sa javia ako nesystémové z hľadiska princípu rovnosti ako jedného z princípov, na ktorých je budovaný zákon o sociálnom poistení. Uplatnenie tohto princípu treba považovať za veľmi dôležité, pretože je vyjadrením zásady rovnosti príležitostí, ktorú súčasná právna úprava nezabezpečuje.

Zvýhodnené dôchodkové nároky

Zvýhodnených dôchodkových nárokov zamestnancov zaradených do I. a II. pracovnej kategórie (v súvislosti s výkonom zamestnania v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach), poskytovania dôchodku za výsluhu rokov, ktorá preferuje zabezpečenie tých zamestnancov, ktorí svoje povolanie nemôžu vykonávať celoživotne. Systém pracovných kategórií a dôchodok za výsluhu rokov sa do zákona o sociálnom poistení neprebrali. Na zabezpečenie zvýšených dôchodkových nárokov v týchto prípadoch bol pre zamestnancov a ich zamestnávateľov vypracovaný osobitný systém.

tags: #nemocenske #davky #zamestnavatel #statna #sprava