Invalidita predstavuje významnú životnú zmenu, ktorá môže ovplyvniť schopnosť človeka vykonávať zárobkovú činnosť. V Slovenskej republike je invalidný dôchodok navrhnutý tak, aby poskytoval finančné zabezpečenie tým, ktorí pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav stratili značnú časť svojej pracovnej schopnosti.
Občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vznik a trvanie invalidity posudzuje posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Je dôležité poznamenať, že nie je možné súčasne poberať starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok ani invalidný dôchodok.
Kľúčové pojmy pri výpočte invalidného dôchodku
Obdobie dôchodkového poistenia
Toto je jeden z najdôležitejších pojmov pri výpočte starobného, predčasného starobného i invalidného dôchodku, ľudovo povedané, ide o "odpracované roky". Pri výpočte sumy dôchodku sa získaný priemerný osobný mzdový bod a dôchodková hodnota násobia obdobím dôchodkového poistenia (v rokoch). Do obdobia dôchodkového poistenia sa okrem skutočne odpracovaných rokov započítava aj doba dobrovoľného dôchodkového poistenia, doba, za ktorú sa dodatočne zaplatilo poistné, obdobia, kedy za občana platí poistné štát alebo Sociálna poisťovňa, obdobie invalidity, náhradné doby a doba štúdia pred 1. januárom 2004 atď.
Náhradná doba
Náhradná doba je doba pred 1. januárom 2004, ktorá sa podľa vtedy platných predpisov započítava do doby dôchodkového poistenia. Je to napríklad doba pred 1. januárom 2004, počas ktorej mal občan nárok na nemocenské alebo poberal peňažnú pomoc v materstve, prípadne čerpal podporu pri ošetrovaní člena rodiny. Náhradná doba je aj doba pred 1. januárom 2004, kedy bol občan v evidencii na úrade práce - pozor, až do 31. decembra 2000 bez ohľadu na to, či mal nárok na podporu, avšak od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003 je náhradnou dobou len doba, kedy mal vyplácanú podporu v nezamestnanosti.
Osobný vymeriavací základ a osobný mzdový bod
Osobný vymeriavací základ je, ak ste zamestnanec, vaša hrubá mzda. Ak ste SZČO alebo dobrovoľne poistená osoba, je to vymeriavací základ, z ktorého platíte poistné. Osobný vymeriavací základ sa posudzuje osobitne za každý rok dôchodkového poistenia. Osobný vymeriavací základ zistený za posudzovaný rok sa vydelí všeobecným vymeriavacím základom - tak sa získa osobný mzdový bod za daný rok. Ak máte počas roka viac rôznych dôchodkových poistení (napríklad máte dve zamestnania alebo ste zamestnanec, pričom si poistné platíte aj ako SZČO), osobný vymeriavací základ je daný ako súčet vymeriavacích základov zo všetkých vašich poistení v danom roku.
Osobný mzdový bod je kľúčová veličina pri výpočte dôchodku. Za každý rok trvania dôchodkového poistenia sa občanovi určí osobný mzdový bod. Je to pomer osobného vymeriavacieho základu dosiahnutého v danom roku a všeobecného vymeriavacieho základu (zjednodušene priemernej mzdy). Princíp solidarity je premietnutý do zásady, že osobný mzdový bod môže byť najviac 3. Preto platí, že ak ste v nejakom roku platili poistné z naozaj vysokej hrubej mzdy na úrovni 7-násobku priemernej mzdy (z maximálneho vymeriavacieho základu), do výpočtu dôchodku sa zahrnie osobný mzdový bod najviac 3. Spriemerovaním dosiahnutých osobných mzdových bodov za dobu dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období sa určí priemerný osobný mzdový bod.
Priemerný osobný mzdový bod
Ďalší dôležitý pojem a kľúčový činiteľ pri výpočte starobného, predčasného starobného i invalidného dôchodku. Je to priemer osobných mzdových bodov získaných v rozhodujúcom období. Zjednodušene povedané, vyjadruje celoživotný pomer vašich príjmov, resp. odvodov za dobu pred priznaním dôchodku k priemernému príjmu, resp. priemerným odvodom na Slovensku. Pri výpočte starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku sú to roky od roku 1984 do roku pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok. Za tieto roky sa spočítajú vaše osobné mzdové body a získaná doba dôchodkového poistenia.
Dôchodková hodnota
Dôchodkovou hodnotou sa násobí získaný priemerný osobný mzdový bod a obdobie dôchodkového poistenia. Jej výška bola ešte v roku 2004 stanovená tak, aby starobný dôchodok občana, ktorý bol približne 40 rokov dôchodkovo poistený, dosiahol približne polovicu jeho hrubého príjmu. Dôchodková hodnota od roku 2004 do roku 2022 každoročne rástla tempom medziročného nárastu priemernej mzdy na Slovensku. Od roku 2023 rastie o 95 % medziročného nárastu priemernej mzdy na Slovensku.
Matematika VA | Ako sa vypočítava invalidita VA | Kompenzácia spojená so službou | Dávky VA | theSITREP
Všeobecný vymeriavací základ
Zjednodušene povedané, je to ročná priemerná mzda zistená na Slovensku za daný rok. V čase písania tohto textu bol posledný známy všeobecný vymeriavací základ za rok 2023 v sume 17160 € = 12 x 1430 € (suma 1430 € je priemerná mesačná mzda zistená za rok 2023). Všeobecný vymeriavací základ je veličina dôležitá pri výpočte osobného mzdového bodu za daný rok. Pripomeňme si, že osobný mzdový bod je pomer osobného vymeriavacieho základu dosiahnutého v danom roku (vašej hrubej mzdy) a všeobecného vymeriavacieho základu (priemernej mzdy).
Dôchodkový vek a pracovné kategórie
Nárok na starobný dôchodok môžete získať až vtedy, keď dosiahnete dôchodkový vek. Dôchodkový vek pre občanov narodených pred 1. januárom 1967 je v zákone stanovený v prílohách č. 3a a č. 3b. Výhodnejšie majú pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok stanovený dôchodkový vek občania, ktorí spĺňajú podmienky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie.
Podľa § 274 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, resp. služieb do I. a II. kategórie funkcií sa zachovávajú. Znamená to, že osobitne (výhodnejšie) majú pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok (nie však pri posudzovaní nároku na predčasný starobný dôchodok) stanovený dôchodkový vek občania, ktorí spĺňajú podmienky dané podľa § 21 ods. 1 a podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Zároveň pre nich platí, že pri výpočte sumy starobného alebo invalidného dôchodku sa použije spôsob výpočtu podľa zákona č. 100/1988 Zb., ak je pre nich výhodnejší (čo v praxi dnes už nemá význam).
Pri stanovení dôchodkového veku pri určení veku odchodu do starobného dôchodku alebo do predčasného starobného dôchodku sa znižuje dôchodkový vek občanovi, ktorý vychoval jedno a viac detí. Pozor, to isté obdobie výchovy toho istého dieťaťa sa zohľadní len raz a len jednému rodičovi - prednostne matke. Dôchodkový vek sa v roku 2026 nemení. Pre ročníky poistencov narodených po 31. decembri 1966 je naviazaný na strednú dĺžku dožitia. Známy je už dôchodkový vek poistencov narodených pred rokom 1968. Poistencom, ktorí sa narodili po roku 1966, bude ich dôchodkový vek známy päť rokov vopred - zvyšovanie dôchodkového veku sa opätovne naviazalo na strednú dĺžku života. Od 1. júla 2025 je známy a platný dôchodkový vek pre poistencov narodených v roku 1967 a ich dôchodkový vek je 64 rokov a jeden mesiac. Tento dôchodkový vek bol stanovený vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 148/2025 Z. z.
Invalidný výsluhový dôchodok pre policajtov a profesionálnych vojakov
Náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo profesionálneho vojaka pri uznaní invalidity patrí v takej výške, aby sa spolu so služobným platom policajta alebo profesionálneho vojaka, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom a predčasným starobným dôchodkom podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení rovnala priemernému služobnému platu policajta alebo profesionálneho vojaka dosiahnutému v období troch kalendárnych mesiacov pred skončením služobného pomeru, zníženému o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti. Ak služobný pomer policajta alebo profesionálneho vojaka pred skončením služobného pomeru trval menej ako tri kalendárne mesiace, zisťuje sa služobný plat policajta alebo profesionálneho vojaka z celej doby trvania služobného pomeru.
Náhrada služobného platu počas dočasnej neschopnosti a nemocenské sa u profesionálneho vojaka určujú za kalendárny deň z čistého denného služobného platu. Čistý denný služobný plat policajta sa zisťuje ako podiel súčtu mesačných služobných platov, okrem súčtu služobných platov podľa § 6 ods. 2 písm. a) a § 6 ods. 5 písm. a), ktoré mu patrili za predchádzajúci kalendárny rok, po ich znížení o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na verejné zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti a počtu kalendárnych dní, za ktoré policajtovi služobný plat patril, okrem počtu kalendárnych dní, za ktoré mu patril služobný plat podľa § 6 ods. 2 písm. a) a § 6 ods. 5 písm. a).
Policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu spôsobeného za nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku základu podľa § 60 a najviac päťdesiatnásobku základu podľa § 60. Ak bol úraz spôsobený za obzvlášť nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej dvadsaťnásobku základu podľa § 60 a najviac šesťdesiatnásobku základu podľa § 60.
O náhrade účelne vynaložených nákladov spojených s liečením a náhrade primeraných nákladov spojených s pohrebom tomu, kto tieto náklady vynaložil, sa rozhodne na základe predložených dokladov. Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí pozostalým, voči ktorým mal zomretý v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom. Náhrada nákladov na výživu pozostalých sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol zomretý povinný platiť ku dňu svojej smrti, pričom úhrn takto vyplatených súm nesmie presiahnuť sumu výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorú by mal zomretý nárok v čase úmrtia. Jednorazové odškodnenie pozostalých patrí manželovi a dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský výsluhový dôchodok, ak nemajú nárok na zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých.
Ak sa zmenia pomery poškodeného, ktoré boli rozhodujúce na určenie výšky náhrady škody, nadriadený uvedený v § 81 ods. 1 písm. a) a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia podľa § 81 ods. 1 písm. b) zvýši invalidný výsluhový dôchodok s výnimkou zvýšenia invalidného výsluhového dôchodku priznaného do 30. júna 1998.
Dôchodky z vojenského a policajného prostredia
Na výsluhový dôchodok má nárok aj policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, ak poberal invalidný výsluhový dôchodok a doba trvania služobného pomeru spolu s dobou poberania invalidného výsluhového dôchodku dosahuje najmenej 25 rokov.
Výsluhový dôchodok policajta alebo profesionálneho vojaka je za 25 rokov trvania služobného pomeru 37,5 % základu zisteného podľa § 60. Za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 30. skončeného roku trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2 % základu zisteného podľa § 60. Za 31. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 35. skončeného roku trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3 % základu zisteného podľa § 60. Za 36. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 4 % základu zisteného podľa § 60.
Vdovský výsluhový dôchodok je 60 % výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý mal alebo by bol mal nárok policajt alebo profesionálny vojak ku dňu úmrtia. Sirotský výsluhový dôchodok je 40 % výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý mal alebo by bol mal nárok policajt alebo profesionálny vojak ku dňu úmrtia. Nárok na výplatu sirotského výsluhového dôchodku zaniká osvojením maloletého dieťaťa alebo ak dieťa prestane byť nezaopatrené.
Do doby trvania služobného pomeru sa započítavajú aj obdobia ako trvanie služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách Československej republiky, Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pred 1. januárom 1993, trvanie služobného pomeru príslušníka Federálnej bezpečnostnej informačnej služby v období od 1. júla 1991 do 31. decembra 1992, trvanie služobného pomeru v Armáde Českej republiky v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 1993, pracovného pomeru colníka k colnej správe, ktorá bola započítaná do 30. júna 1998 podľa § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z. z., výkonu zamestnania záchranára v Slovenskom ústrednom výbore Československého zväzu telesnej výchovy do 31. decembra 1993, výkonu zamestnania záchranára v Horskej službe na Slovensku od 1. júna 1990 do 31. decembra 1993, výkonu zamestnania záchranára v Správe Tatranského národného parku do 31. decembra 1993, výkonu zamestnania záchranára v Štátnych lesoch Tatranského národného parku od 1. januára 1995 do 31. decembra 1998, výkonu zamestnania ako zamestnanec Horskej záchrannej služby od 1. januára 2003 do 31. decembra 2003, výkonu zamestnania v závodnom požiarnom útvare do 31. decembra 2000 a pracovného pomeru príslušníkov Zboru ozbrojenej ochrany železníc, ktorý sa považuje za služobný pomer príslušníkov železničnej polície podľa zákona č. 230/1992 Zb.
Informácie o dôchodkovom poistení a prognózy
Zamestnanci majú možnosť získať informácie o svojom dôchodkovom poistení v Elektronickom účte poistenca (EUP), ktorý si môžu kedykoľvek aktivovať, ak tak ešte neurobili. V EUP má každý poistenec uvedené získané obdobie dôchodkového poistenia u svojich zamestnávateľov, dosiahnuté vymeriavacie základy a osobné mzdové body, a to za celé obdobie svojej pracovnej činnosti. Tieto informácie je možné tak, ako doteraz, získať aj ďalšími spôsobmi: o výpis môže klient Sociálnu poisťovňu požiadať písomne poštou, cez kontaktný formulár na webovej stránke alebo telefonicky v Informačno-poradenskom centre.
Sociálna poisťovňa je od roku 2026 povinná pravidelne zasielať poistencom dôchodkovú prognózu obsahujúcu informácie o ich budúcich dôchodkových nárokoch. Periodicita zasielania bude závisieť od veku konkrétneho poistenca. Dôchodkovú prognózu Sociálna poisťovňa prvýkrát zašle do 31. mája 2026, pričom údaje v prognóze budú vychádzať zo stavu evidovaných údajov poistenca o jeho dôchodkovom poistení k 31. decembru 2025. Dôchodková prognóza bude spočiatku obsahovať informácie o predpokladaných dôchodkových nárokoch z dôchodkového poistenia a starobného dôchodkového sporenia (I. pilier a II. pilier).
Na to, aby sa stanovená suma predpokladaného starobného dôchodku čo najviac priblížila reálnej sume starobného dôchodku, je potrebné vychádzať z čo najpresnejších údajov. Suma predpokladaného starobného dôchodku poistenca tak bude priamo závisieť od údajov evidovaných Sociálnou poisťovňou, konkrétne údajov o období dôchodkového poistenia a údajov o vymeriavacích základoch na platenie poistného na dôchodkové poistenie. Sociálna poisťovňa preto odporúča aktivovať si a využívať Elektronický účet poistenca, ktorý je zdrojom mnohých užitočných informácií. V súvislosti s dôchodkovým poistením v ňom poistenci nájdu informácie o období dôchodkového poistenia a vymeriavacích základoch evidovaných Sociálnou poisťovňou, ako aj o neevidovaných (chýbajúcich) obdobiach a bývalých zamestnávateľoch. Ak poistenec zistí, že niektoré obdobie jeho dôchodkového poistenia nie je Sociálnou poisťovňou evidované a má o tomto období doklady, môže ich Sociálnej poisťovni predložiť (doručiť).
Zmeny v hodnotení obdobia starostlivosti o dieťa
Sociálna poisťovňa začne odstraňovať diskrimináciu rodičov pri výpočte dôchodku a zhodnotí obdobia starostlivosti o dieťa podľa nových pravidiel. Od 1. januára 2026 novela zákona o sociálnom poistení upravuje hodnotenie obdobia starostlivosti o dieťa na dôchodkové účely. Obdobie starostlivosti o dieťa je jedným z faktorov, ktorý môže mať negatívny vplyv na sumu dôchodku, pretože počas tohto obdobia prirodzene dochádza k prerušeniu alebo obmedzeniu zárobkovej činnosti. Cieľom novely zákona je zabezpečiť, aby obdobie starostlivosti o dieťa počas zákonom ustanovenej doby po jeho narodení nemalo negatívny vplyv na sumu dôchodku poistenca, ktorý túto starostlivosť zabezpečoval. Obdobie starostlivosti o dieťa je aj od 1. januára 2026 naďalej obdobím dôchodkového poistenia na dôchodkové účely.
Od 1. januára 2026 sa umožňuje súbežné povinné dôchodkové poistenie fyzických osôb, ktoré sú poistené priamo zo zákona, ak spĺňajú zákonné podmienky, tzv. „poistenci štátu“, a zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO). To znamená, že aj poistenec poistený z dôvodu starostlivosti o dieťa do šiestich rokov veku alebo dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom najdlhšie do 18 rokov veku môže súčasne vykonávať zárobkovú činnosť, a to bez ohľadu na dosahovaný príjem. Na základe zmeny zákona sa garantuje, že od 1. januára 2026 sa na sumu dôchodku za obdobie poistenia z starostlivosti o dieťa nezapočíta nižší vymeriavací základ ako 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve Slovenskej republiky z pred dvoch rokov. Ak teda poistenec štátu bude vykonávať zárobkovú činnosť (ako zamestnanec alebo SZČO) a jeho vymeriavací základ bude nižší, „dorovná sa“ na hodnotu 60 % priemernej mzdy. Ak bude zarábať viac, započíta sa mu skutočne získaný vymeriavací základ. Uvedené tak bude spravodlivejšie v porovnaní so súčasnou legislatívou.