Slovensko, podobne ako mnohé európske krajiny, čelí nezvratnému trendu starnutia populácie. Tento demografický vývoj prináša so sebou rastúci dopyt po kvalitných a dostupných sociálnych službách pre seniorov. V reakcii na túto situáciu sa postupne realizujú projekty zamerané na rozširovanie kapacít a transformáciu existujúcich zariadení na komunitnom princípe, s dôrazom na deinštitucionalizáciu a vytvorenie moderného a rodinného prostredia.
Nové investície a rozšírenie kapacít
V rámci investície z Plánu obnovy a odolnosti SR - Rozšírenie kapacít komunitnej sociálnej starostlivosti sa v súčasnosti realizuje viacero projektov, ktoré prinesú viac ako 2 350 nových alebo zrekonštruovaných miest v zariadeniach pre seniorov. Tieto zariadenia budú fungovať na komunitnom princípe.
Nové nízkokapacitné pobytové zariadenie pre seniorov vyrastie v Hanušovciach nad Topľou v okrese Vranov nad Topľou. Zariadenie pre 30 ľudí je jedným z týchto projektov a jeho investícia predstavuje viac ako 3,7 milióna eur, pričom všetky oprávnené výdavky pokryjú finančné prostriedky z Plánu obnovy. Nové zariadenie by tak malo byť dokončené do prvej polovice roka 2026.
V roku 2026 pribudnú po celom Slovensku v rámci investície z Plánu obnovy rôzne typy zariadení:
- pobytové nízkokapacitné zariadenia do 12 miest,
- sociálno-zdravotné zariadenia do 30 miest,
- ambulantné sociálne služby.
Tieto novinky rozšíria kapacity komunitnej sociálnej starostlivosti na princípe vytvorenia rodinného a moderného prostredia.
V súčasnosti je už zazmluvnených 1439 miest v 67 projektoch, ktoré sa začali stavať alebo postupne spúšťajú stavebné práce. Zazmluvnená suma predstavuje takmer 115 miliónov eur.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny naďalej prijíma žiadosti v rámci vyhlásenej Výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie prostriedkov mechanizmu na rozšírenie kapacít komunitnej starostlivosti II. Výzva je otvorená do 30. septembra 2024 alebo do vyčerpania alokovanej výšky prostriedkov mechanizmu vyčlenených na výzvu, resp. dosiahnutia plánovaných cieľov výzvy. Celková alokácia na tento účel predstavuje 211 miliónov eur.
Deinštitucionalizácia a komunitná starostlivosť
Americký komunitný systém duševného zdravia a porušené sľuby deinštitucionalizácie od Briana Dalyho
V sociálnych zariadeniach dlhodobého pobytu na Slovensku žije asi 55-tisíc ľudí, z toho 40-tisíc seniorov. Často ide o veľkokapacitné objekty s viac ako 200 klientmi vo veľkých, spoločných izbách. Psychická deprivácia ľudí žijúcich v uzavretom - inštitučnom - prostredí je bežný a častý jav.
Alternatívou je komunitná starostlivosť. Deinštitucionalizácia je odchodom z uzavretej komunity do spoločnosti - do väčšej komunity, a vďaka jej podpore môže zdravotne znevýhodnená osoba alebo senior žiť plnohodnotne, podľa vlastného režimu a predstáv. Nemusí sa prispôsobovať organizácii, služby sa prispôsobia jeho potrebám.
Viacero Domovov sociálnych služieb (DSS) už stavia byty pre svojich klientov. „Na Slovensku máme zatiaľ iba tri organizácie, ktoré dotiahli proces deinštitucionalizácie do fázy realizácie transformačného plánu,“ hovorí Slavomír Krupa. Z nich iba DSS Slatinka pri Lučenci presťahovala všetkých klientov s mentálnym znevýhodnením z bývalého kaštieľa na okraji obce do nových bezbariérových bytov.
V Bratislavskom samosprávnom kraji sa do procesu zapojila asi polovica zo 14 zariadení sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja. Podľa hovorkyne BSK Lucie Formanovej v nich žije spolu 1313 ľudí. Byty stavajú tri DSS a ich kapacita je dokopy rádovo desiatky miest. V Častej v okrese Pezinok už stoja dva byty pre 12 klientov DSS a Zariadenia podporovaného bývania Merema. DSS a zariadenie pre seniorov Rača postavilo dva byty s rovnakou kapacitou.
DSS a zariadenie pre seniorov Kaštieľ v Stupave má kapacitu 166 miest a všetci klienti by sa mali postupne presťahovať do novopostavených objektov. Prvý stavajú v Záhorskej Bystrici - pre 30 klientov prevažne s Alzheimerovou chorobou a demenciou. „Zachytili sme 93 organizácií, ktoré majú priestorový problém. Klienti v nich žijú vo veľkých spoločných izbách v nevyhovujúcich budovách. Celkovo ich však môže byť na Slovensku aj 300, zachytili sme však len tie, ktorých riaditelia majú záujem o zmenu,“ vysvetľuje Slavomír Krupa.
Deinštitucionalizácia, čiže prechod na komunitné služby, sa týka asi len 3 percent ľudí, odkázaných na pomoc, ktorí sú aktuálne umiestnení v inštitúciách. Ľudí odkázaných na pomoc je oveľa viac a budú pribúdať.
Plánovanie a financovanie sociálnych služieb
„Všetko ostatné je ‚kvázi‘ komunitná starostlivosť. V Európe sa 80 percent starostlivosti o seniorov odohráva v rodinách. Rodinný príslušník, ktorý sa stará o seniora, však tiež potrebuje pomoc a podporu,“ hovoria manželia Iveta a Miroslav Kakašoví. „Nestačí, ak nejaká organizácia poskytuje služby, kým má grant, a keď skončí, už sa k nim nedovoláte,“ hovorí. Spoločnosť podľa neho potrebuje plánovité, udržateľné a trvácne služby, na ktoré sa dá spoľahnúť. A je jedno, či budú financované z verejných zdrojov, alebo komerčné.
Plánovanie sociálnych služieb je v kompetencii obcí, zahrnuté v komunitných plánoch. Vedia síce odhadnúť, koľko ľudí bude v budúcnosti odkázaných na sociálnu pomoc, avšak nevedia, kde títo ľudia sú. „Nikto ich nenavštevuje a nezisťuje, či sú v poriadku. Len keď niekto požiada o službu, tak posúdia, či mu ju poskytnúť. Najčastejšie sú dve možnosti - opatrovateľka do domácnosti, teda terénna služba financovaná zo zdrojov EÚ, alebo zariadenie sociálnych služieb. Stacionáre, služby ambulantného typu, nie sú všade. V celom BSK je kapacita zariadení, v ktorých sa poskytujú sociálne služby ambulantnou formou, 738 miest.
„Keď napríklad senior potrebuje pomoc na šesť hodín denne, obec mu ju často nevie zabezpečiť. Hoci jeho sociálna odkázanosť ešte nemusí byť postavená na 24-hodinovom pobyte v nejakom zariadení, obec mu odporučí, aby išiel do DSS. Človek, nútený žiť v prostredí, kde sa musí neustále prispôsobovať pravidlám a skupinovým aktivitám, podľa Slavomíra Krupu ľahko prepadne psychickej deprivácii.“
Mária Filipová, expertka na sociálne služby Únie miest Slovenska, konštatuje: „Dlhé roky to máme v zákonoch, ale implementačná časť tohto procesu nie je dobrá. Nechytáme dych doby, filozofiu premeny. Obce často nechápu filozofiu komunitnej starostlivosti a žiadajú peniaze na rozširovanie inštitučných objektov, ktoré iba navzájom od seba oddelia plotom.“ Pokiaľ neinvestujeme do sociálnych služieb, ktoré umožnia ľuďom ostať v domácom prostredí, inštitúcie sa budú ďalej prepĺňať.
Proces prechodu z jednej formy do druhej - deinštitucionalizácia, na Slovensku prebieha od roku 2008, ale podobné myšlienky sa realizujú už od 90. rokov minulého storočia. Slavomír Krupa momentálne pôsobí aj ako poradca Národného projektu (NP) Deinštitucionalizácia zariadení sociálnych služieb - Podpora transformačných tímov, ktorý sa na Slovensku realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. Zapojí sa do neho postupne 96 zariadení sociálnych služieb.
Zákon o sociálnych službách z roku 2008 je postavený tak, že komunitné sociálne služby majú jednoznačne prednosť pred inštitucionalizovanými a na prvom mieste máme rozvoj terénnych sociálnych služieb. Pomôcť by mohla reforma financovania sociálnych služieb, jeden z míľnikov Plánu obnovy do roku 2025. „V niektorých krajinách to dnes už funguje tak, že financie na sociálne služby dostáva klient na svoj účet a on sa rozhodne, kde tie peniaze investuje. Ak existujú v jeho prostredí komunitné služby, určite ich uprednostní.“
Prípad Trnavy: Riešenie starnutia populácie
Populácia starne aj v Trnave. Slovensko patrí k najstarším krajinám v Európe. Trend starnutia populácie je nezvratný, pokračovať bude aj v najbližších desaťročiach. Zmierniť by ho mohlo len zvýšenie pôrodnosti, tá však z roka na rok klesá. Finančná pomoc zo strany štátu, ktorá by umožnila väčšiemu počtu rodín postarať sa o svojich seniorov v ich domove, nie je dostatočná. Po miernom poklese počas pandémie bude záujem o umiestnenie seniorov v zariadeniach na území mesta znova stúpať. Ich kapacita je v súčasnosti vzhľadom na počet žiadostí dostačujúca, ale už čoskoro sa situácia môže zmeniť.
Mestská samospráva si uvedomuje, že tento problém musí riešiť v predstihu, preto chce vybudovať nové zariadenie na Narcisovej ulici vo Vajslovej doline. „Európska únia reflektuje na fakt, že populácia starne. Aj pri tomto projekte chceme využiť externé zdroje a pokračovať tým v úspešnom čerpaní eurofondov,“ hovorí prednostka Mestského úradu v Trnave Katarína Koncošová.
Uchádzači o finančné prostriedky z eurofondov musia splniť podmienku vybudovať takéto zariadenie v rámci mesta či obce, nie izolovať ho na ich okraji. Cieľom je integrovať seniorov do života v komunite. Nové zariadenie sociálnych služieb pre seniorov s najväčšou pravdepodobnosťou vznikne na mieste terajšej materskej školy na Narcisovej. Tá má dve triedy, pričom mnoho detí dochádza z iných častí mesta. Výber lokality súvisí aj s faktom, že vo Vajslovej doline žijú prevažne starší obyvatelia. Rodičia detí, ktoré momentálne túto škôlku navštevujú, sa nemusia obávať, že ich nebudú mať kde umiestniť. Rodičom aj zamestnancom budú ponúknuté miesta v iných materských školách.
Nové zariadenie opatrovateľských služieb má poskytovať kompletnú starostlivosť tridsiatim klientom odkázaným na pomoc inej osoby. Umiestňovaní budú v jednolôžkových a dvojlôžkových izbách s bezbariérovým sociálnym zariadením a klimatizáciou. O klientov sa bude starať desať zdravotných sestier, štyri opatrovateľky a jeden sociálny pracovník, prípravu stravy zabezpečí štvorčlenný personál a čistotu v dome dve upratovačky. Aby bolo možné v prípade potreby bez meškania klientom poskytnúť pomoc, nebude chýbať interný kamerový systém a signalizačné zariadenie na privolanie personálu.