Príspevok na bývanie je kľúčovým nástrojom sociálnej politiky štátu, zameraným na zabezpečenie dostupného a dôstojného bývania pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Jeho pravidelná valorizácia, teda zvyšovanie, je nevyhnutná na udržanie jeho reálnej hodnoty a efektívnosti. Tento článok sa zameriava na dopady 15% zvýšenia príspevku na bývanie na životnú úroveň občanov, ako aj na širšie ekonomické a sociálne dôsledky tohto opatrenia.
Príspevok na bývanie ako nástroj sociálnej politiky
Príspevok na bývanie predstavuje peňažnú dávku poskytovanú štátom občanom s nízkymi príjmami s cieľom čiastočne uhradiť náklady spojené s bývaním. Hlavným účelom je zabezpečiť, aby aj osoby s obmedzenými finančnými prostriedkami mohli získať primerané bývanie, čím sa prispieva k zlepšeniu ich životnej úrovne. Príspevok môže mať rôzne formy, vrátane priamych platieb nájomného, dotácií na energie či príspevkov na úhradu hypotekárnych splátok.
Dôvody pre valorizáciu príspevku na bývanie
Valorizácia príspevku na bývanie je dôležitá z viacerých kľúčových dôvodov:
- Rast životných nákladov: Ceny energií, nájomného a iných výdavkov spojených s bývaním neustále stúpajú. Bez pravidelného zvyšovania príspevku by jeho reálna hodnota klesala, čo by obmedzilo jeho kúpnu silu.
- Udržanie dostupnosti bývania: Valorizácia pomáha zachovať dostupnosť bývania pre nízkopríjmové skupiny. Bez pravidelného zvyšovania by sa bývanie stávalo pre túto skupinu obyvateľstva čoraz menej dostupným.
- Zlepšenie životnej úrovne: Zvýšenie príspevku na bývanie priamo prispieva k zlepšeniu životnej úrovne osôb s nízkymi príjmami, uvoľňujúc tak finančné prostriedky na iné základné potreby, ako sú potraviny, oblečenie či zdravotná starostlivosť.
Zvýšenie príspevku na bývanie o 15 % by malo priamy a pozitívny vplyv na jeho príjemcov. Viac finančných prostriedkov v rukách nízkopríjmových domácností by mohlo viesť k zvýšeniu spotreby, čo by mohlo pozitívne ovplyvniť ekonomický rast. Okrem toho by vyšší príspevok mohol podporiť stavebníctvo, keďže ľudia by si mohli dovoliť kvalitnejšie bývanie a investovať do rekonštrukcií. V konečnom dôsledku by valorizácia mohla prispieť k zníženiu chudoby a sociálneho vylúčenia.
Sociálne dôsledky valorizácie
Okrem ekonomických prínosov má valorizácia príspevku na bývanie aj významné sociálne dôsledky:
- Zlepšenie zdravia: Kvalitnejšie bývanie môže pozitívne vplývať na zdravie obyvateľov, znižovaním stresu a zlepšovaním hygienických podmienok.
- Zvýšenie sociálnej inklúzie: Dostupnejšie bývanie podporuje sociálnu inklúziu a znižuje riziko sociálneho vylúčenia.
- Zlepšenie vzdelávacích výsledkov: Deti žijúce v lepších podmienkach často dosahujú lepšie vzdelávacie výsledky.
Možné riziká a výzvy
Hoci valorizácia príspevku na bývanie prináša mnoho pozitívnych dôsledkov, je potrebné zvážiť aj potenciálne riziká a výzvy. Zvýšenie príspevku na bývanie predstavuje dodatočné náklady pre štátny rozpočet. Je dôležité zabezpečiť udržateľnosť tohto opatrenia v dlhodobom horizonte a zvážiť jeho financovanie.
Nové opatrenia v oblasti sociálnej podpory a ich dopad na samosprávy
V súvislosti so sociálnou politikou je dôležité spomenúť aj iniciatívu „Bez školy nebudú dávky“, ktorá má zabezpečiť pravidelnú účasť detí na výchovno-vzdelávacom procese. Rodičia môžu prísť o prídavok na dieťa, ak ich deti nebudú riadne navštevovať školu. Toto opatrenie má dve fázy: v prvých troch mesiacoch záškoláctva dieťaťa bude prídavok poberať osobitný príjemca (najčastejšie obec), a ak nedôjde k náprave, rodič o prídavok príde na tri mesiace opakovane. Tento princíp sa rozšíri aj na prípady, keď rodičia odmietnu spolupracovať so školou.
Okrem toho dôjde k rozšíreniu cieľovej skupiny detí s nárokom na príspevok na nezaopatrené dieťa v rámci pomoci v hmotnej núdzi. Novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi rozšírila nárok na tento príspevok aj na deti navštevujúce materskú školu, strednú či vysokú školu, nielen na tie, ktoré plnia povinnú školskú dochádzku. Suma príspevku je približne 25 eur mesačne na dieťa, určená pre rodiny v hmotnej núdzi.
Rezort práce plánuje aj zvýšenie dotácie na školské potreby pre deti z nízkopríjmových domácností. Dotácia vo výške 33,20 eur na dieťa, vyplácaná dvakrát ročne zriaďovateľom škôl, bude slúžiť na nákup školských pomôcok, čím sa odbremenia rodičia.
Finančná situácia slovenských miest a obcí sa od roku 2020 zhoršuje, čo je spôsobené rastúcimi bežnými výdavkami a zadlženosťou. Zvýšenie daňového bonusu od júla, ktoré umožňuje daňovníkom znížiť si daň z príjmov, negatívne zasiahlo príjmy samospráv. Tento výpadok podielových daní by mohol mať vážne dôsledky na financovanie služieb, ako je prímestská autobusová doprava, poplatky v zariadeniach sociálnych služieb, či financovanie špecifických sociálnych služieb pre zraniteľné skupiny obyvateľstva. Žiakom stredných škôl hrozí zvýšenie poplatkov za stravovanie a internáty, a menej peňazí by mali aj kultúrne inštitúcie.
Hoci sa pôvodne predpokladalo, že samosprávy dostanú viac peňazí napriek zvýšeniu daňového bonusu, vládna novela zákona o dani z príjmov má situáciu upraviť. Zvýšenie bonusu od januára má byť kompenzované zvýšeným podielom výnosu z dane z príjmov právnických osôb. Odborové združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) vyčíslilo, že v roku 2023 bude mestám a obciam chýbať v rozpočte okolo 186 miliónov eur, pričom očakávaný ďalší výpadok bude vyšší ako 100 miliónov eur. Odhadované dodatočné príjmy pre samosprávy v rokoch 2023 a 2024, vyplývajúce z pozmeňujúceho návrhu poslanca Milana Kuriaka, majú byť vo výške vyše 158 miliónov eur a 236 miliónov eur, avšak ZMOS sa s týmito návrhmi ešte zoznamuje.
V kontexte konsolidácie verejných financií bol schválený zákon, ktorý prináša viaceré opatrenia. Zrušenie dní pracovného pokoja a zákazov predaja počas sviatkov, vyššie odvody a dane, ako aj úpravy DPH sú súčasťou tohto balíka. Opatrenia zamerané na znižovanie prevádzkových nákladov štátu zahŕňajú zmrazenie platov vo verejnej správe, zníženie počtu zamestnancov a nevyplácanie odmien. Zavedú sa tiež zmeny v poskytovaní nemocenských dávok, kde sa skráti obdobie vyplácania dávky zamestnávateľom a zmení sa výpočet výšky nemocenského.
V oblasti dôchodkového systému dôjde k zmrazeniu 13. dôchodkov na tri roky a k zavedeniu progresívneho zdaňovania príjmov fyzických osôb s vyššími sadzbami pre nadpriemerné zárobky. Zvýši sa aj zdravotný odvod zamestnanca, SZČO a samoplatiteľa. Okrem toho sa zavádza nový typ dane z minerálnych olejov a zvýši sa daň za uhoľné bane. Zrušia sa niektoré daňové výnimky a zavedú sa nové poplatky, napríklad pri predaji liekov.
Zmeny sa dotknú aj DPH, kde sa očakáva zvýšenie sadzieb pre niektoré tovary a služby. Zavedie sa daň z digitálnych služieb a dane z ťažby nerastných surovín. Zvýšia sa aj sankcie za nelegálne zamestnávanie a prísnejšie sa budú kontrolovať daňové úniky. V oblasti cestnej dopravy sa zavedie elektronické mýto a zvýšia sa pokuty za dopravné priestupky.
Vláda plánuje aj reformu odmeňovania zamestnancov vo verejnej správe, ktorá by mala zohľadniť náročnosť práce a dosahované výsledky. Cieľom je motivovať zamestnancov a zabezpečiť spravodlivé odmeňovanie. Zmeny sa dotknú aj pracovných zmlúv a kolektívnych zmlúv, ktoré budú musieť byť v súlade s novými pravidlami.
Opatrenia zamerané na podporu rodiny a detí zahŕňajú zvýšenie rodičovského príspevku a príspevku na dieťa, ako aj zavedenie nových dávok pre rodiny s nízkymi príjmami. Zároveň sa posilní ochrana práv detí a zlepší sa dostupnosť sociálnych služieb.
V oblasti zdravotníctva dôjde k zvýšeniu cien niektorých liekov a k zavedeniu nových poplatkov za niektoré zdravotné výkony. Cieľom je zabezpečiť udržateľnosť zdravotného systému a zlepšiť jeho efektívnosť.
Zmeny v oblasti sociálnych služieb zahŕňajú rozšírenie ponuky opatrovateľskej starostlivosti a podporovaného bývania pre seniorov a osoby so zdravotným postihnutím. Zároveň sa zlepší dostupnosť sociálnych služieb pre rodiny v krízových situáciách.
V rámci opatrení na podporu podnikania sa znížia daňové a odvodové zaťaženie pre malé a stredné podniky, ako aj pre startupy. Zároveň sa zlepší prístup k finančným prostriedkom a k odbornému poradenstvu.
V oblasti školstva dôjde k zvýšeniu platov učiteľov a k zlepšeniu podmienok vo vzdelávacom procese. Zároveň sa posilní podpora celoživotného vzdelávania a rozvoja zručností.
V súvislosti s príspevkom na bývanie je dôležité sledovať jeho vývoj a zabezpečiť, aby aj naďalej efektívne plnil svoju funkciu pri podpore bývania pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.
