S pojmom bezpodielové spoluvlastníctvo manželov alebo skratkou BSM sa už určite stretol každý z vás. Ide o najrozšírenejšiu formu spoluvlastníctva, ktorá upravuje usporiadanie majetkových vzťahov medzi manželmi. Manželstvo so sebou prináša nielen spoločný život, ale aj spoločný majetok. Väčšina vecí, ktoré manželia počas trvania manželstva nadobudnú, spadá pod režim nazývaný bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM).
Takýto právny režim zaniká až so zánikom manželstva. Výnimočne však BSM môže zaniknúť ešte počas trvania manželstva, a to rozhodnutím súdu. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nachádzame upravené v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (Občiansky zákonník), konkrétne v ustanovení § 143 a nasl. ako jednu z foriem spoluvlastníctva.
Čo je bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)?
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, skrátene BSM, je teda jedným z druhov spoluvlastníctva upravenom v Občianskom zákonníku. Môže vzniknúť výlučne len medzi manželmi, t. j. ide o právnu úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi. Na rozdiel od podielového spoluvlastníctva, pri ktorom môžu existovať rôzne výšky podielov, BSM nemá určené podiely spoluvlastníkov. Spoluvlastníctvo teda vyjadruje pluralitu subjektov, teda jedna vec je vlastníctvom viacerých osôb.
BSM môže vzniknúť iba medzi manželmi, zatiaľ čo podielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť spravidla medzi ktorýmikoľvek osobami. V BSM vystupujú vždy iba dve osoby, a to manžel a manželka. V BSM nemajú manželia určené podiely ku konkrétnym veciam, ale tieto veci vlastní každý z nich v celosti. Charakteristickým znakom BSM je totiž jeho bezpodielovosť, kým pri podielovom spoluvlastníctve má každý spoluvlastník určený svoj podiel k veci, ktorý je najčastejšie vyjadrený zlomkom (napr. ½).
Vlastnícky režim BSM je špecifický v tom, že aj keď ide o spoluvlastníctvo, manželia nevlastnia stanovené podiely z danej veci (ako je tomu pri podielovom spoluvlastníctve), ale každý z nich je vlastníkom celej veci. Keď si v katastri nehnuteľností pozriete list vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve dvoch osôb, s tým, že každá má rovnaký podiel, na LV bude zaznačené, že každý spoluvlastník má ½ nehnuteľnosti.
Kedy vzniká a zaniká BSM?
Spravidla vzniká uzavretím manželstva a zanikne zánikom manželstva. To môže nastať rozvodom, smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. BSM môže zaniknúť aj rozhodnutím súdu počas trvania manželstva.
Čo patrí do BSM a čo nie?
V ustanovení § 143 zákona č. 40/1964 Zb. je stanovené, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, až na výnimky uvedené v zákone. Do BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol každý z manželov počas trvania manželstva, teda od uzatvorenia manželstva až po jeho zánik (rozvodom, smrťou či vyhlásením za mŕtveho) alebo po zrušenie BSM súdom počas trvania manželstva.
Napríklad sem patrí príjem z práce alebo z podnikania, zisk z podnikania, hnuteľné veci, nehnuteľnosti nadobudnuté počas manželstva. Do BSM patria predovšetkým príjmy manželov zo zamestnania, pričom sem možno zahrnúť najmä (i) príjmy z pracovného pomeru (mzda, plat, odmeny), (ii) príjmy zo sociálneho zabezpečenia (napr. dôchodok, nemocenské dávky). Bezpodielové spoluvlastníctvo tvoria tiež výhry získané vo vecnej lotérii alebo inej žrebovacej akcii. Dôležitý je čas výhry, nie zakúpenia žrebu.
Často sa stretávame s poznámkou jedného z manželov: „To som zarobil ja, na to nemá moja žena/môj manžel nárok“. To však nie je pravda. Akékoľvek príjmy manželov z pracovného pomeru (tzn. mzda, plat, odmeny) sú súčasťou BSM. Úspory sú súčasťou BSM, a to aj v tom prípade, že sú uložené na bankovom účte, ktorý je vedený na meno len jedného z manželov (súčasťou BSM nie sú úspory, ktoré mal niektorý z manželov pred vznikom bezpodielového spoluvlastníctva).
Veľmi často sa zabúda na to, že do BSM spadajú aj úroky či výnosy, ktoré vznikli vďaka majetku jedného z manželov. Zvyčajne najväčší problém predstavujú nehnuteľnosti (pozemky, domy, chaty, garáže, byty a nebytové priestory) a podiely na nich. V každom konkrétnom prípade je potrebné zvlášť posúdiť, či je daná nehnuteľnosť v BSM alebo nie. Samotný zápis vlastníka v katastri nehnuteľností nie je podstatný (tzn. nehnuteľnosť môže byť v BSM aj keď je v katastri nehnuteľnosti napísaný ako vlastník len jeden z manželov).
Veci v BSM užívajú obaja manželia spoločne s tým, že spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na takéto veci (napr. náklady na údržbu rodinného domu, ktorý spoločne kúpili po uzavretí manželstva). Naopak do BSM nepatria veci:
- získané dedičstvom (napr. pozemok alebo byt, ktorý jeden z manželov zdedil po svojich rodičoch),
- získané darom (napr. šperky, ktoré manžel daroval manželke k narodeninám),
- veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov (napr. klavír, ak jeden z manželov je profesionálny klavirista),
- veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Rovnako to platí aj v prípade, ak jeden z manželov kúpi vec za finančné prostriedky, ktoré do BSM nepatria (napr. za peniaze získané dedičstvom alebo darom). Súdna prax ale v týchto prípadoch nachádza aj výnimky. Napríklad, keď je síce kúpna cena úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, avšak kupujúcimi sú obidvaja manželia a obidvaja jasne prejavia vôľu nadobudnúť kúpenú vec do bezpodielového spoluvlastníctva. [3] Najvyšší súd ČR tiež dodáva, že shodná vůle manželů nabýt věc do BSM vylučuje uplatnění tzv. premeny veci.
Veci, ktoré nadobudol niektorý z manželov ešte pred uzavretím manželstva, nie sú predmetom BSM, ale sú v jeho výlučnom vlastníctve (napr. auto, ktoré si manžel kúpil pred sobášom). Veci, ktoré nadobudli obaja manželia spoločne ešte pred uzavretím manželstva, tiež nie sú predmetom BSM, ale sú v ich podielovom spoluvlastníctve v takom podiele, v akom ich nadobudli (napr. byt, ktorý si spoločne kúpili dva roky pred sobášom po podielového spoluvlastníctva).
Príklad na veci, ktoré patria a nepatria do BSM:
Adam počas manželstva s Adelou zdedil po starej mame chatu. Tá patrí do jeho výlučného vlastníctva. Rozhodol sa, že bude podnikať v ubytovacích službách a chatu prenajímať. Za tým účelom si zriadil živnosť. Chata je síce vo vlastníctve Adama, ale príjmy plynúce z jeho podnikania už patria do BSM.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov | JUDr. Milan Ficek - Právna poradňa Ficek & Partners #01
Rozsah a modifikácia BSM
Rozsah BSM je upravený zákonom, avšak dovoľuje, aby si ho manželia zúžili alebo rozšírili, resp. modifikovali. Občiansky zákonník dáva manželom možnosť dohodnúť sa o úprave rozsahu spoločného majetku odlišne od zákonnej úpravy. Manželia totižto môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Napríklad sa môžu dohodnúť, že do BSM budú patriť aj také veci, ktoré by inak boli len vo výlučnom vlastníctve jedného z nich (t. j. ide o rozšírenie BSM).
Na druhej strane sa môžu dohodnúť aj tak, že z BSM vylúčia veci, ktoré by inak boli jeho súčasťou (t. j. ide o zúženie BSM). Uvedená dohoda medzi manželmi o zúžení alebo rozšírení BSM však musí mať v zmysle § 143a ods. 3 Občianskeho zákonníka formu notárskej zápisnice. Takáto dohoda sa však vzťahuje len na majetok nadobudnutý v budúcnosti, teda jej účinky nemožno uplatniť spätne. Ak ide o nehnuteľnosť, dohoda nadobúda účinnosť až vkladom do katastra nehnuteľností.
Nakladanie s vecami patriacimi do BSM
Právo užívať veci v bezpodielovom spoluvlastníctve prislúcha obom manželom, pričom spôsob ich užívania závisí od povahy spoločných vecí a dohode manželov. Rovnako obaja manželia uhrádzajú spoločné náklady vynaložené na veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj náklady spojené s ich užívaním a udržiavaním.
Pokiaľ ide o majetkovoprávne dispozície manželov so spoločnými vecami, právna úprava rozlišuje, či ide o „bežné záležitosti“ alebo o „ostatné veci“. Aj keď zákon pojem „bežné veci“ bližšie nešpecifikuje, patria sem najmä úkony, ktoré sa týkajú každodennej správy spoločného majetku, či už sú to nákupy, objednávky služieb a de facto všetko potrebné pre normálny chod domácnosti. Všetky iné veci ako bežné zákon považuje za „ostatné veci“, na zariaďovanie ktorých sa vyžaduje súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. V tejto súvislosti treba podotknúť, že manžel, bez súhlasu ktorého bol právny úkon urobený, sa môže dovolať jeho neplatnosti v rámci trojročnej premlčacej doby. V praxi sa stretávame aj s prípadmi prevodu spoločnej nehnuteľnosti bez súhlasu manžela a pod.
Darovanie a BSM
Darovanie napr. rodinného domčeka patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov jedným z manželov druhému manželovi treba posudzovať ako obchádzanie (§ 39 O.z.) kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka o rozsahu a trvaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Darovanie medzi manželmi v zásade nie je možné (z hľadiska práva). Platí totiž, že každá vec, ktorú nadobudne jeden z manželov počas trvania manželstva, a táto vec nie je z masy BSM vylúčená, patrí do BSM.
Teda ak manžel zarobí peniaze a za tieto následne kúpi motorové vozidlo, automaticky sa stáva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Darovanie vozidla manželke vo vyššie uvedenom prípade by bolo možné vtedy, ak by manžel vozidlo kúpil za peniaze, ktoré patria do jeho oddeleného majetku (t. j. do výlučného vlastníctva manžela). O uvedenú situáciu môže ísť napr. v prípade, ak manžel dostane darom finančné prostriedky, za tieto kúpi vozidlo a daruje ho manželke.
BSM pri podnikaní a dlhy
Na rozsah BSM má veľký vplyv aj podnikateľská aktivita manželov, keďže podnikanie so sebou prináša určité riziko strát. Preto podnikanie môže mať voči BSM negatívny dopad, a to tým, že môže negatívne postihnúť nielen manžela - podnikateľa, ale tiež druhého manžela - nepodnikateľa. Občiansky zákonník s ohľadom na podnikanie jedného z manželov chráni druhého manžela - nepodnikateľa, keď jasne ustanovuje, že na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela.
Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje. To znamená, že ak sa niektorý z manželov rozhodne začať podnikať (či ako živnostník alebo ako spoločnosť s inou fyzickou alebo právnickou osobou) s tým, že pri začatí podnikania bude používať majetok v BSM (napr. peniaze potrebné na štart podnikania), potom musí mať súhlas druhého manžela k používaniu tohto majetku (postačuje aj len ústny alebo konkludentný súhlas). Ak druhý manžel tento súhlas dá, manžel - podnikateľ už nebude potrebovať súhlas druhého manžela na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním.
V prípade, že aj napriek nesúhlasu manžela začne druhý manžel podnikať, môže manžel - nepodnikateľ podať na súd návrh o nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z BSM.
Dlhy a BSM
Počas trvania manželstva môžu manželom vzniknúť spoločné dlhy, z ktorých sú zaviazaní obaja spoločne a nerozdielne, no môžu vzniknúť aj samostatné dlhy niektorého z nich. V zmysle platnej právnej úpravy, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obidvaja manželia spoločne a nerozdielne, hovoríme o solidárnom dlhu oboch manželov. Ak však jednému z manželov vznikne za trvania manželstva samostatný dlh, druhý z manželov nie je osobne zodpovedný za splnenie takého dlhu a nie je povinný takýto dlh splniť.
Ale na druhej strane, vzhľadom na existenciu bezpodielového spoluvlastníctva manželov zákon pripúšťa, aby pohľadávka veriteľa len jedného z manželov bola uspokojená aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Samozrejme, k takejto situácii dochádza najčastejšie vtedy, keď pohľadávku veriteľa nemožno uspokojiť najmä zo samostatného (výlučného) majetku manžela - dlžníka. Obvykle je bežné, najmä pri podnikaní jedného z manželov, že ten z manželov, ktorý nepodniká, podá návrh na súd, aby tento zrušil ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následnom majetkovom vyporiadaní by prípadný výkon rozhodnutia smeroval len voči výlučnému majetku manžela - dlžníka.
Ak sa manžel - podnikateľ počas svojho podnikania zadĺži, existencia jeho záväzkov môže mať výrazný vplyv na rozsah majetku v BSM. Aj keď manžel podniká na vlastnú zodpovednosť, následky z neúspešného hospodárenia v podnikaní nepostihnú len jeho, ale i osobu, ktorá je s ním v manželskom zväzku. Občiansky zákonník určuje, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do BSM. Teda aj pohľadávka veriteľa súvisiaca s podnikaním manžela - podnikateľa môže byť v rámci exekúcie uspokojená zo spoločného majetku manželov. Dlhy z podnikania sa tak prostredníctvom BSM týkajú tiež manželky, ktorá nepodniká.
BSM pri živnosti
Príjmy manžela - živnostníka z podnikania patria do BSM. Pre manželku, ktorá nepodniká je však podnikanie manžela ako živnostníka (ako samostatne zárobkovo činnej osoby - SZČO) rizikovejšie, pretože manžel - živnostník za dlhy z podnikania zodpovedá celým majetkom (aj súkromným, ktorý patrí do BSM). Platí to aj naopak, ak by podnikateľom bola manželka a manžel by nepodnikal.
Príklad na uspokojenie pohľadávky veriteľa z majetku manžela - živnostníka:
František začal dva roky po uzatvorení manželstva podnikať ako živnostník v oblasti stavebníctva, s čím jeho manželka Darina súhlasila. V BSM majú hnuteľné veci i nehnuteľnosti. Po nejakom čase sa Františkovi prestalo v podnikaní dariť, nemal dostatok zákaziek, v dôsledku čoho sa mu začali kopiť dlhy (napr. voči zdravotnej poisťovni, voči obchodným partnerom). Keďže František svoje záväzky nesplatil, veritelia si svoje pohľadávky uplatnili na súde. Rozsudky zaväzujúce Františka ako žalovaného na zaplatenie dlžných súm nadobudli vykonateľnosť, čím sa stali exekučnými titulmi, na podklade ktorých môže byť voči nemu vedená exekúcia, a to aj exekúcia predajom majetku patriaceho do BSM. Exekútor tak môže siahnuť aj na dom, v ktorom manželia bývajú.
BSM pri s.r.o.
Pri podnikaní formou s.r.o. ručí manžel - podnikateľ (spoločník s.r.o.) iba do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného do obchodného registra. Podnikanie formou s.r.o. tak v porovnaní so živnosťou predstavuje pre BSM len minimálne riziká. Ak účasť jedného manžela v s.r.o. (nadobudnutie obchodného podielu) vznikla počas trvania manželstva a na vklad do základného imania boli použité prostriedky z BSM, obchodný podiel patrí do BSM ako iná majetková hodnota. Vznikom spoločnosti sa len tento manžel stáva spoločníkom s.r.o. (len on sa zapisuje do obchodného registra) a v mene druhého manžela vykonáva všetky práva spojené s obchodným podielom. Čiže, bežnú správu obchodného podielu vykonáva iba manžel, ktorý je uvedený v obchodnom registri. Do BSM budú patriť všetky úžitky (výnosy), ktoré z obchodného podielu plynú. Ak chce manžel - spoločník s.r.o. previesť obchodný podiel patriaci do BSM na tretiu osobu, musí mať na to súhlas druhého manžela, inak je prevod podielu neplatný. V takom prípade by išlo ale len o relatívnu neplatnosť, ktorú by dotknutý manžel musel namietnuť (najneskôr do troch rokov od prevodu). Súhlas manžela je možné získať aj dodatočne. Príjem z prevodu obchodného podielu patrí do BSM.
Ako ochrániť majetok v BSM pred neúspechom v podnikaní?
Ak by manžel - nepodnikateľ chcel zabrániť negatívnemu vplyvu neúspešného podnikania na spoločný majetok (teda prípadnej exekúcii majetku v BSM), môže na súd podať návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rovnako tak môže urobiť hociktorý z manželov, ak sú obaja manželia podnikateľmi. Ďalším spôsobom ako ochrániť spoločný majetok pred exekúciou je zúženie BSM formou notárskej zápisnice. Zúženie je však možné len do budúcna, čiže majetok, ktorý manželia už nadobudli, zostane v BSM.
Vysporiadanie BSM
S bezpodielovým spoluvlastníctvom sa zvyčajne nespájajú väčšie problémy, a to až do okamihu, kedy má dôjsť k rozdeleniu majetku po rozvode. V prvom rade sa treba uistiť, čo je súčasťou vášho BSM a bude predmetom vysporiadania. Veci, ktoré nespadajú do BSM, sa pri vysporiadaní BSM nezohľadňujú (napr. nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve nie je predmetom vysporiadania BSM).
Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM), vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka (viď § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vyporiadanie BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov účastníkov - bývalých manželov. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle.
Prostriedky získané zmluvou o stavebnom úvere získané účastníkmi počas trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva predstavuje majetok, ktorý tvorí BSM účastníkov. Preto záväzok účastníkov z tohto úveru voči stavebnej sporiteľni sa stal predmetom vyporiadania, samozrejme ako pasívum, a keďže v čase zániku BSM účastníkov nebol splnený, mal byť prikázaný k úhrade jednému z účastníkov.
Ide totiž o vnesenie prostriedkov výlučného majetku jedného z manželov do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (prvý prípad) a investície z bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného majetku jedného z manželov (druhý prípad). Týmto dochádza k značnému znevýhodneniu jedného z manželov na úkor druhého manžela.
tags: #rezim #bezpodieloveho #spoluvlastnictva #manzelov #dochodok