Materské pre živnostníčky a živnostníkov na Slovensku: Komplexný sprievodca

Živnostníci, rovnako ako zamestnanci, môžu za určitých okolností získať finančnú podporu počas obdobia, kedy sa starajú o svoje novonarodené dieťa. Táto podpora sa nazýva materské. Hoci živnostníci nemajú nárok na materskú dovolenku v zmysle Zákonníka práce, po splnení zákonom stanovených podmienok im môže byť vyplácaná dávka materské zo Sociálnej poisťovne. V tomto článku sa pozrieme na podmienky, nároky a ďalšie dôležité informácie týkajúce sa materského pre živnostníkov.

Materská dovolenka vs. Materské: Kľúčové rozdiely

Na úvod je dôležité rozlišovať medzi pojmami materská dovolenka a materské. Materská dovolenka je inštitút upravený v Zákonníku práce a vzťahuje sa výlučne na zamestnankyne. Ide o voľno, ktoré zamestnávateľ poskytuje svojej zamestnankyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa. Pre SZČO, teda najmä živnostníkov, materská dovolenka neplatí (keďže živnostník ju neudeľuje sám sebe).

Dobrou správou však je, že ak máte otvorenú živnosť a plánujete rodinu, nemusíte zostať počas starostlivosti o dieťa bez príjmu. Aj živnostníkom však môže byť po splnení podmienok vyplácané materské zo Sociálnej poisťovne. Materská dávka je jedna z nemocenských dávok, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa. Nárok na túto dávku vzniká žene z dôvodu tehotenstva a následnej starostlivosti o dieťa, prípadne aj inej poistenej osobe, ktorá prevezme dieťa do starostlivosti až do jeho 3 rokov veku.

Kto má nárok na materské?

Materské môže poberať okrem živnostníčky - matky dieťaťa aj iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa do troch rokov veku. V prípade, že sa o dieťa stará otec v období do šiestich týždňov po pôrode, môže poberať tzv. otcovské.

Iní poistenci, ktorí môžu poberať materské:

• otec dieťaťa,
• manžel matky dieťaťa, ktorá sa nemôže o dieťa starať pre nepriaznivý zdravotný stav,
• manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela,
• iná fyzická osoba, ktorá sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Vyššie spomínaným osobám vznikne nárok na materské v prípade, že daná osoba je v postavení zamestnanca, povinne nemocensky poistenej SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osobe a zároveň spĺňa nasledovné podmienky:

Podmienky nároku na materské pre živnostníkov

Aby mal živnostník nárok na materské, musí splniť niekoľko podmienok stanovených zákonom o sociálnom poistení. Medzi najdôležitejšie patria:

• Aktívne nemocenské poistenie: Živnostník musí byť nemocensky poistený, čo znamená, že si platí odvody do Sociálnej poisťovne. Ak už odvody neplatí, napríklad z dôvodu prerušenia živnosti, nárok na materské mu nevznikne.
• Doba nemocenského poistenia: V posledných dvoch rokoch pred dňom začatia poberania materského (resp. prevzatia dieťaťa do starostlivosti, ak ide o otca) musí byť živnostník nemocensky poistený najmenej 270 dní. Do tohto obdobia sa započítavajú všetky nemocenské poistenia, teda napríklad aj tie, keď ste boli zamestnankyňou. Započítava sa sem aj doba štúdia na strednej škole alebo na vysokej škole, ktorá sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie.
• Vznik dôvodu na poskytnutie materského: Musí vzniknúť dôvod na poskytnutie materského, t.j. tehotenstvo a pôrod u matky, alebo prevzatie dieťaťa do starostlivosti u otca alebo inej osoby.
• Žiadne dlhy v Sociálnej poisťovni: Živnostník nesmie mať v Sociálnej poisťovni dlh na nemocenskom poistení. Toleruje sa len dlh vo výške menej ako 5 eur.

Ochranná lehota

Spomenuli sme, že osoba, ktorá nemá aktívne nemocenské poistenie, ale je v ochrannej lehote, má nárok na materské. Ochranná lehota v prípade nároku na materské plynie v nasledovnom období:

• sedem dní po skončení nemocenského poistenia (ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, tak ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie),
• osem mesiacov po skončení nemocenského poistenia u tehotnej ženy, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období 42 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu,
• osem mesiacov od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát stanoveným lekárom, ak tehotnej žene prvý deň 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu spadá do obdobia 180 dní odo dňa zániku nemocenského poistenia (vysvetlenie: žena stratí zamestnanie a následne otehotnie v období 180 dní od straty tohto zamestnania, plynie jej ochranná lehota osem mesiacov od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu).

Príklady situácií vzniku nároku

• Príklad 1: Živnostníčka je nemocensky poistená od 1.7.2019. Dňa 15.11.2019 začína poberať materské. V tomto prípade jej nemocenské poistenie vzniklo počas aktuálneho kalendárneho roka.
• Príklad 2: Živnostníčka je nemocensky poistená od 1.7.2019. Dňa 15.12.2019 začína poberať materské. V posledných dvoch rokoch pred nástupom na materské spĺňa podmienku 270 dní. Materské bude vypočítané z rozhodujúceho obdobia od 1.7.2019 do 30.11.2019 (153 dní).

Dĺžka poberania materského

Doba poberania materského sa odlišuje v závislosti od toho, či ju poberá žena alebo muž.

Materské a živnostníčka - žena

Ak poberá dávku žena, nárok na materské má spravidla od začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, ktorý určí lekár.

Materské následne poberá po dobu:

• 34 týždňov od vzniku nároku,
• 37 týždňov od vzniku nároku, ak ide o osamelú matku,
• 43 týždňov od vzniku nároku, ak matka porodila dve alebo viac detí a o minimálne dve narodené sa aj stará.

Materské a živnostník - muž

Otcovi živnostníkovi začína plynúť nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následne do uplynutia:

• 28. týždňa od vzniku nároku,
• 31. týždňa od vzniku nároku, ak ide o osamelého otca,
• 37. týždňa od vzniku nároku, ak sa otec stará o dve alebo viac detí.

Výška materského a jej výpočet

Materské je u živnostníkov vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ) za každý kalendárny deň. Denný vymeriavací základ vypočítate pomocou tohto vzorca:

(súčet vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období) / (počet dní rozhodujúceho obdobia)

Určenie rozhodujúceho obdobia:

Za rozhodujúce obdobie sa považuje:

• predchádzajúci kalendárny rok - ak nemocenské poistenie začalo k 1. januáru predchádzajúceho roka alebo skôr,
• obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho roka - ak poistenie vzniklo v priebehu predošlého roka,
• obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho mesiaca - v prípade, že poistenie vzniklo počas aktuálneho roka,
• obdobie od vzniku nemocenského poistenia do predchádzajúceho dňa - ak poistenie vzniklo v mesiaci, v ktorom začal živnostník poberať materské.

Do počtu kalendárnych dní sa nezapočítavajú dni, za ktoré sa nemocenské poistenie neplatilo (napr. z dôvodu čerpania materského, rodičovskej dovolenky a pod.).

Pravdepodobný DVZ (PDVZ)

Pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ) sa používa v prípadoch, keď živnostníčka v rozhodujúcom období nemala vymeriavací základ - napríklad ak bola na rodičovskej dovolenke, neprerušene neplatila poistné, alebo poistenie trvalo príliš krátko. V takom prípade sa výška PDVZ odvodzuje z vymeriavacieho základu, ktorý by sa uplatnil v mesiaci nástupu na materské.

Minimálna a maximálna výška materského

Zákon o sociálnom poistení neurčuje minimálnu výšku materského. Ak sú však splnené podmienky na priznanie materského, no jeho výška nedosiahne sumu rodičovského príspevku, rozdiel sa poistencovi doplatí.

Aj výška materského je ohraničená. Pre rok 2024 predstavuje maximálna výška materského 85,74 eura za deň. V roku 2026 je maximálny denný vymeriavací základ (DVZ) stanovený na 100,2083 eura. Z toho vyplýva, že maximálna denná dávka materského predstavuje 75,1562 eura, čo je 75 % z DVZ.

Maximálne mesačné materské v roku 2026:

• pri 30-dňovom mesiaci: 2 254,69 eura,
• pri 31-dňovom mesiaci: 2 329,84 eura.

Ako získať maximálne materské

Tipy, ako získať maximálne materské, súvisia s optimalizáciou príjmov a platenia odvodov. Na to, aby živnostníčka v roku 2026 získala maximálnu výšku materského, musí mať v rozhodujúcom období (zvyčajne rok 2025) vymeriavací základ vo výške minimálne približne 3 048 eur mesačne.

Tento limit zodpovedá dvojnásobku priemernej mzdy za kalendárny rok 2024, ktorá bola 1 524 eur. Práve z tejto priemernej mzdy sa odvíja strop vymeriavacieho základu pre výpočet materskej dávky v roku 2026.

Ak si živnostníčka v rozhodujúcom období platila poistné na nemocenské poistenie z tejto maximálnej sumy, vznikne jej nárok na plné materské. Ak si platila poistné z nižšej sumy, výška materského bude nižšia - úmerne k vymeriavaciemu základu.

Živnostníčka má možnosť:

• dobrovoľne si zvýšiť vymeriavací základ (napríklad úpravou údajov v daňovom priznaní, ak nie je viazaná minimom),
• aktívne si nastaviť vyššiu výšku preddavkového poistného, z ktorého sa bude počítať DVZ,
• zvýšiť si poistné ešte pred rozhodujúcim obdobím, teda ideálne v kalendárnom roku, ktorý predchádza nástupu na materské.

Žiadosť o materské

Ak žiada o materské matka, vyplní údaje o sebe vrátane toho, z akého poistného vzťahu bude dávku čerpať, v tomto prípade ako povinne nemocensky poistená SZČO. Uvedené budú aj dátumy predpokladaného pôrodu a odkedy si uplatňuje nárok na materské. Ak žiada o materské otec, vypĺňa časť B žiadosti iného poistenca o materské, kde uvedie dátum, od ktorého preberá dieťa do starostlivosti a údaje o tomto dieťati.

Žiadosť o materské sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska. K žiadosti je potrebné priložiť žiadosť od gynekológa, ktorú vystaví 6-8 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu.

Výhody poberania materského pre živnostníkov

Výhodou v prípade poberania materského živnostníčkou či živnostníkom je to, že Sociálna poisťovňa nesleduje dosahovanie príjmu z podnikateľskej činnosti počas poberania tejto dávky. SZČO otcovia popri materskej môžu ďalej pracovať a nemusia prerušovať živnosť. Takisto môžete vykonávať podnikateľskú činnosť bez potreby pozastavenia alebo zrušenia živnosti, a to osobne alebo s pomocou zamestnancov či iných podnikateľov.

Ďalšou výhodou pre živnostníčku, resp. živnostníka je to, že počas poberania materského za neho štát hradí odvody do Sociálnej poisťovne. V rámci zdravotného poistenia sa vás nebude týkať minimálny vymeriavací základ. Výška zdravotného poistenia sa vám bude počítať z reálne dosiahnutých zárobkov.

Príklad úspory na odvodoch počas materského (rok 2026)

Pán Jozef poberá materské od 2. apríla 2026. Na materskej bude 28 týždňov, teda do 13. októbra 2026. Počas tohto obdobia sa mu zásadne mení výška odvodov, pretože počas poberania materského nemusí SZČO platiť poistné do Sociálnej poisťovne, resp. len alikvotnú časť za dni mimo poberania dávky.

Jozef si platí minimálne povinné odvody z vymeriavacieho základu 914,40 eur mesačne (minimálny VZ v roku 2026).

Apríl 2026 (na materské nastupuje 2. 4.)

Za apríl platí poistné len za 1 deň, teda za 1. apríl.

• Denný vymeriavací základ: 914,40 / 30 = 30,48 eur
• Alikvotný vymeriavací základ za apríl: 30,48 × 1 = 30,48 eur

Výpočet poistného za 1 deň v apríli:

• nemocenské poistenie (4,4 %): 1,34 eur
• starobné poistenie (18 %): 5,49 eur
• invalidné poistenie (6 %): 1,83 eur
• rezervný fond solidarity (4,75 %): 1,45 eur
• Spolu: 10,11 eur

Úspora oproti plnej platbe (303,11 eur): 293,00 eur

Máj až september 2026

Počas týchto piatich mesiacov Jozef poberá materské, takže neplatí žiadne odvody do Sociálnej poisťovne.

Celková úspora za 5 mesiacov: 303,11 × 5 = 1 515,55 eur

Október 2026 (materské končí 13. 10.)

Odvody platí až od 14. októbra, teda za 18 dní.

• Denný vymeriavací základ: 914,40 / 31 = 29,50 eur
• Vymeriavací základ za október: 29,50 × 18 = 531,00 eur

Výpočet poistného za 18 dní:

• nemocenské poistenie (4,4 %): 23,36 eur
• starobné poistenie (18 %): 95,58 eur
• invalidné poistenie (6 %): 31,86 eur
• rezervný fond solidarity (4,75 %): 25,22 eur
• Spolu: 176,02 eur

Úspora oproti plnej platbe (303,11 eur): 127,09 eur

Celková úspora na odvodoch do Sociálnej poisťovne počas materskej v roku 2026 = 1 935,64 eur.

A čo zdravotné poistenie?

Počas poberania materského je Jozef poistencom štátu, takže:

• nie je povinný platiť zdravotné odvody ako SZČO,
• nevzťahuje sa naňho minimálny vymeriavací základ,
• výška zdravotných odvodov za rok 2025 sa mu vypočíta podľa reálneho základu z daňového priznania, a to môže znamenať ďalšiu úsporu, najmä ak počas roka aktívne nepodnikal.

Rodičovský príspevok ako alternatíva

Ak živnostník nespĺňa podmienky pre nárok na materské, alebo po skončení poberania materského, môže požiadať o rodičovský príspevok. Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Vypláca ho úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Na poberanie rodičovského príspevku prejde živnostníčka, príp. živnostník po skončení poberania materského. Nie je potrebné splniť žiadne osobitné podmienky ako pri materskom.

Aká je výška rodičovského príspevku?

Výška rodičovského príspevku sa každý rok mení. Pre rok 2024 je takáto:

• 345,20 eur mesačne,
• 473,30 eur mesačne, ak sa oprávnenej osobe žiadajúcej o rodičovský príspevok pred vznikom nároku na rodičovský príspevok vyplácalo z dôvodu starostlivosti o toto dieťa materské alebo obdobná dávka ako materské v členskom štáte EÚ,
• ak sa súčasne narodili dve a viac detí, rodičovský príspevok sa zvyšuje o 25 % na každé ďalšie súčasne narodené dieťa.

Ako dlho môže živnostník/živnostníčka využívať rodičovský príspevok?

Rodičovský príspevok môže SZČO poberať len do určitého veku dieťaťa:

• do troch rokov,
• aj po dovŕšení veku troch rokov, ak dieťa neprijali do štátnej materskej školy (maximálne do veku 5 rokov, čiže začiatku povinného predprimárneho vzdelávania),
• do šiestich rokov v prípade, že má dieťa nepriaznivý zdravotný stav.

Podnikanie počas poberania rodičovského príspevku

Živnostník môže popri rodičovskom príspevku pracovať v podstate bez obmedzení. Na to, aby vám naďalej trval nárok na poberanie rodičovského príspevku, postačuje zabezpečovať riadnu starostlivosť o dieťa a mať trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na Slovensku. V súvislosti s podnikaním žiadna podmienka nie je a preto nie je potrebné, aby ste svoju podnikateľskú činnosť prerušili alebo zrušili.

Ak však dosahuje príjmy zo živnosti, musí si platiť sociálne odvody ako „klasický“ živnostník. Čo sa týka zdravotného poistenia, tak počas poberania rodičovského príspevku sa na vás nevzťahuje minimálny vymeriavací základ a preddavky preto platíte vo výške uvedenej v poslednom ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia podľa dosiahnutých príjmov.

Zmeny v rodičovskom príspevku od septembra 2025

Od 1. septembra 2025 vstupujú do platnosti nové pravidlá, ktoré výrazne menia doterajší spôsob posudzovania nároku na rodičovský príspevok. Dotkne sa to predovšetkým rodičov detí vo veku od 3 do 5 rokov, ktorých dieťa nebolo prijaté do štátnej materskej školy.

Sprísnenie kritérií

Od septembra 2025 vzniká nárok na predĺžený rodičovský príspevok len v prípade splnenia presne stanovených podmienok. Nestačí už len jedno zamietavé rozhodnutie zo škôlky - rodič musí aktívne preukázať, že urobil všetko pre umiestnenie dieťaťa do materskej školy.

Podmienky pre nárok na predĺžený rodičovský príspevok

Nárok vznikne rodičovi len vtedy, ak v máji 2025 podal žiadosť o prijatie dieťaťa do spádovej štátnej materskej školy, ale tá dieťa neprijala. Rodič následne musel podať odvolanie proti rozhodnutiu o neprijatí. Ak obec odvolaniu nevyhovela, mohla mu ponúknuť miesto v inej materskej škole. Ak takúto možnosť neposkytla alebo odporučila inú škôlku, no ani tá dieťa neprijala - pričom rodič do tejto materskej školy podal prihlášku najneskôr do 20. júla.

Poistenie práceneschopnosti ako alternatíva k nemocenskému poisteniu

Poistenie práceneschopnosti môžu podnikatelia (SZČO a konatelia s.r.o.) riešiť dvoma spôsobmi: platením odvodov do Sociálnej poisťovne alebo komerčným poistením PNky v poisťovniach. Mnohí živnostníci platia odvody v minimálnej výške, čo sa odrazí aj na nízkej sume nemocenskej dávky. Ak je živnostník mesiac na PN a nemôže zarábať, nemocenská dávka mu nemusí pokryť mesačné výdavky.

Komerčné poistenie práceneschopnosti

Alternatívou je komerčné poistenie práceneschopnosti, ktoré môže poskytnúť vyššiu mesačnú dávku. Cena za poistenie práceneschopnosti závisí od veku, poistnej sumy a poisťovne.

Dôležité aspekty komerčného poistenia práceneschopnosti:

• Rizikové povolanie: Poisťovňa môže dávať prirážku k cene podľa rizikového povolania a zdravotného stavu. Na trhu však existujú poisťovne, ktoré nedávajú prirážku za rizikové povolanie.
• Overenie príjmu: Poisťovne pri vstupe do poistenia vyžadujú overenie príjmu od klienta podľa daňového priznania alebo faktúr. Niektoré pri uzatváraní poistenia nevyžadujú skúmanie príjmu.
• Platenie odvodov: Pre viaceré poisťovne je pri uzatváraní takéhoto poistenia podmienka, aby klient platil odvody.
• Čakacia doba: Čakacia doba je obdobie, počas ktorého sa poisťovne chránia proti tomu, že klient si uzavrie poistenie vedome s tým, že už má nejakú diagnózu, z ktorej si chce uplatniť poistné plnenie.
• Karenčná doba: Karenčná doba je obdobie, ktoré stanovuje, v akej minimálnej dĺžke musí trvať práceneschopnosť, aby poisťovňa plnila. Najčastejšia karenčná doba u poistenia PN je 29 dní s plnením spätne od prvého dňa.
• Územná platnosť: Poisťovne nastavujú pri poistení územnú platnosť. V praxi to určuje, v akých krajinách je klient krytý, ak sa tam stane práceneschopným.
• Výluky z poistenia: Každá poisťovňa má stanovené výluky z poistenia, t.j. udalosti, ktoré poistením nie sú kryté.

tags: #narok #na #matersku #zivnostnici