V slovenskom podnikateľskom prostredí sa možno stretnúť s rôznymi situáciami, kedy sa podnikatelia dostávajú do finančných ťažkostí a hľadajú spôsoby, ako sa s nimi vyrovnať. Tento článok sa zameriava na problematiku nároku na upokojenie pohľadávky, s dôrazom na jej definíciu a špecifické situácie, ktoré môžu nastať v praxi, vrátane prípadov úpadku a konkurzu.
Úvod do problematiky pohľadávok a ich uspokojovania
V praxi sa stretávame s podnikateľmi, ktorým nevyšiel podnikateľský plán, často kvôli nezaplateniu zo strany investora. To vedie k reťazovej reakcii, kedy sa skloňuje "nevyplatili mňa, nevyplatím ja teba". Niektorí podnikatelia však z týchto situácií vedia vyťažiť. Vopred objednajú práce s úmyslom subdodávateľa nevyplatiť, alebo hľadajú na dodaných tovaroch bezvýznamné chyby, aby ich obrali o odmenu. Uvedené sa zneužíva aj vo verejných zákazkách, kedy je cenová ponuka ekonomicky nerentabilná.
Ak dodávateľ nemá vyplatenú svoju odmenu, hľadá riešenie. Často ide o dlhé naťahovačky s objednávateľom a podpisovanie splátkového kalendára na upokojenie situácie. Neskôr sa zistí, že dlžník získava splátkovým kalendárom len čas a aj tak neplatí, a tak sa musí podať žaloba na súd. Dodávateľ súd vyhrá, ale nemá dôvod na úsmev, pretože spoločnosť dlžníka už nedisponuje žiadnym majetkom, dokonca ani sám dlžník v nej nefiguruje. Namiesto neho je tam "nanominovaný akože krízový manažér". Alebo spoločnosť dlžníka už neexistuje, lebo bola zlúčená s inou spoločnosťou s "krízovým manažérom".
Metódy vyhýbania sa plateniu pohľadávok
Najsofistikovanejšou metódou je pomalé presúvanie majetku zo spoločnosti dlžníka na inú spoločnosť, ktorá javí známky korektnosti. Presun majetku nie je bezodplatný, ale je to cielený mechanizmus, ktorý môže byť v súlade s právom. Bežné sú aj podnety na súd vo veci výmazov spoločností v dlhoch, podania na začatie konkurzných konaní, pričom cieľom je rýchly výmaz dlžníkovej spoločnosti.
Cieľom týchto schém je zbaviť sa spoločnosti v dlhoch, jednoducho po sebe upratať. Celá podstata je o majetku dlžníka, resp. o majetku dlžníkovej spoločnosti.
Prevencia a zabezpečenie platieb
Pokiaľ veritelia nemajú prehľad o majetku dlžníka, tak idú do veľkého rizika. Je ľahké povedať: "Predsa som rád, že mám zákazku, preverovanie dlžníka posúvam na druhú koľaj." Takýto pohľad funguje vo vyspelejšej podnikateľskej kultúre. Vo svete podnikania má nedôvera výnimočnú hodnotu. Zaťažuje, odoberá energiu a čas, ale je nevyhnutná. Ak si "preklepneme" zmluvného partnera na začiatku, sledujeme jeho majetkové pomery aspoň na triviálnej báze napríklad na www.registeruz.sk, tak nemusíme neskôr plakať nad "rozliatym mliekom". V prípade kontraktu na novozaloženú, alebo kúpenú spoločnosť, je alfou a omegou ten, kto za ňou stojí. Ak to nevieme, tak je pochopiteľné, že žiadame systém vyplácania preddavkov, resp. plnenia po častiach hoc celý projekt nie je dokončený.
Je veľa spôsobov ako si platbu zabezpečiť, niektoré môžu skôr vyplývať zo situácie. Poistenie môžeme okrem iného urobiť aj jednoduchou klauzulou výhrady vlastníckeho práva. Inak povedané, ak mi odberateľ nezaplatí v plnom rozsahu, tak nenadobudne k veci vlastnícke právo. Okrem hlavného dodávateľa stavby "špekuluje" aj samotný investor, ktorý hľadá zámienky, ako nevyplatiť hlavného dodávateľa (hľadanie "povestných chybičiek krásy"). Logicky tento postup následne uplatňuje aj hlavný dodávateľ voči subdodávateľom, skôr menším podnikateľom.
Celý "kolotoč nevyplácania" vznikne od zdroja, kedy nedôjde ani len k základnému ošetreniu vzťahu medzi investorom a hlavným dodávateľom. Hlavný dodávateľ by mal v tomto smere zastrešovať aj subdodávateľov, a preniesť na seba bremeno "zaistenia" peňazí pre všetkých. V načrtnutom prípade stačí hlavnému dodávateľovi oznámiť, že pokiaľ nezaplatí, tak nemá vlastnícke právo k dodanému tovaru, tým nemôže odovzdať riadne stavbu investorovi, lebo stavba by mala odvodenú právnu vadu. To môže byť dôvod, aby investor oddialil prevzatie stavby. Hlavný dodávateľ po úvahe skôr vyplatí požadovanú menšiu čiastku, ako keby mal investor mať dôvod na neprevzatie stavby. Môže ísť teda skôr o šikovnosť vyjednávania, samozrejme bez podkladu a argumentov nemožno vyjednávať. Už jednou vetou možno mať výhodnejšie postavenie ako mnohí iní v poradí, ktorí nemajú v "rukách" absolútne nič.
Právo na náhradu škody v trestnom konaní
Právo na náhradu škody voči páchateľovi trestného činu je možné uplatniť v trestnom konaní ústne do zápisnice pri výsluchu, alebo osobitným písomným podaním. Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania.
Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobené trestným činom bude marené alebo sťažované, možno nárok až do pravdepodobnej výšky škody zaistiť na majetku obvineného alebo na ostatných majetkových právach obvineného.
Na to, aby sa súd v rámci trestného konania zaoberal aj nárokom na náhradu škody, musí si ju poškodený uplatniť riadne a včas. Za včasné uplatnenie nároku na náhradu škody sa považuje uplatnenie nároku najneskôr do skončenia vyšetrovania, čo znamená, že je tak potrebné vykonať v zásade do záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu.
Z uplatneného nároku na náhradu škody musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške si poškodený nárok uplatňuje. V rámci vyšetrovania je potrebné predložiť dôkazy, ktoré preukazujú odôvodnenosť nároku na náhradu škody a dá sa od nich spoľahlivo odvodiť výška vzniknutej škody.
Právna pomoc v trestnom konaní
Môžem pred a/alebo počas konania získať právnu pomoc? Poškodenému, ktorý uplatňuje nárok na náhradu škody a nemá dostatočné prostriedky, aby uhradil náklady s tým spojené, môže v prípravnom konaní po vznesení obvinenia na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom aj bez návrhu predseda senátu ustanoviť zástupcu z radov advokátov, ak to považuje za potrebné na ochranu záujmov poškodeného.
Orgán činný v trestnom konaní je povinný pri prvom kontakte s poškodeným poskytnúť mu v písomnej forme informácie o jeho právach v trestnom konaní a o organizáciách na pomoc poškodeným vrátane služieb nimi poskytovaných.
Odškodnenie pre obete násilných trestných činov
Ak niekomu vznikla ujma na zdraví a bola spôsobená úmyselným násilným trestným činom, alebo nemajetková ujma spôsobená vybranými trestnými činmi proti slobode a ľudskej dôstojnosti alebo trestným činom týrania blízkej a zverenej osoby, môže požiadať ministerstvo spravodlivosti o odškodnenie. Nárok na odškodnenie pre obete týchto trestných činov vzniká aj vtedy, keď rozsudok, trestný rozkaz alebo iné príslušné rozhodnutie ešte neboli vyhlásené alebo nenadobudli právoplatnosť, ale doterajšie výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania nevyvolávajú dôvodné pochybnosti o spáchaní skutku, ktorý má znaky násilného trestného činu a ktorým bola obeti spôsobená ujma na zdraví.
Ministerstvo po podaní žiadosti posúdi, či výsledky vyšetrovania vyvolávajú pochybnosti o uvedených skutočnostiach. Ak pochybnosti existujú, odškodnenie nie je možné priznať.
Vymáhanie pohľadávok v konkurznom konaní
V posledných číslach ULC Čarnogurský Pro Bono sme Vás informovali o zásadách súpisu a zásadách správy a speňažovania majetku v konkurznej podstate. V tomto čísle si priblížime základné zásady uspokojovania veriteľov ako primárneho a základného cieľa konkurzného konania, ktoré sa môže uskutočňovať buď bez rozvrhu výťažku, alebo na základe rozvrhu výťažku.
Uspokojovanie pohľadávok v konkurze
Mimo rozvrhu výťažku sa uspokojujú (1) pohľadávky proti podstate a (2) pohľadávky z prevádzkovania podniku alebo jeho časti. Pohľadávky proti podstate sa uspokojujú mimo rozvrhu, keďže je ich individuálne uspokojovanie nevyhnutné pre to, aby sa konkurz vôbec mohol úspešne a efektívne uskutočniť. K pohľadávkam proti podstate patria všetky pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu za predpokladu, že vznikli až po vyhlásení konkurzu. Patria sem najmä odmena správcu, pohľadávky na daniach a clách, odvody a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru.
Do skupiny pohľadávok proti podstate patria aj odmena likvidátora za činnosť počas konkurzu, pohľadávka osoby, ktorá vrátila plnenie získané z neúčinného právneho úkonu či trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu, ak tak rozhodol súd. Za pohľadávky proti podstate na druhej strane nemožno považovať podmienené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou, pohľadávky z prevádzkovania podniku alebo jeho časti a ostatné pohľadávky, o ktorých tak ustanovuje zákon.
Veritelia majúci pohľadávku proti podstate si svoju pohľadávku nemusia uplatniť prihláškou, musia však žiadať o jej úhradu. Postup evidencie pohľadávok proti podstate je administratívne náročný proces. Po vzniku takejto pohľadávky je správca vždy povinný každú takúto pohľadávku pripísať k tej zložke majetku, v súvislosti s ktorou vznikla (napríklad poistné k stavbe, ak je stavba poistená). Ak nie je možné určiť, v súvislosti s ktorou zložkou majetku pohľadávka proti podstate vznikla, správca je povinný pohľadávku rozpísať medzi všetky súpisové zložky. Osobitne správca rozpisuje pohľadávky proti podstate, ktoré vznikli v súvislosti s uplatňovaním odporovacieho práva, a to aj za predpokladu, že konanie o odporovateľnosť nebude úspešné. Následne sú pohľadávky proti podstate uspokojované z výťažku získaného speňažením majetku podliehajúceho konkurzu, a to podľa poradia ich splatnosti.
Bez rozvrhu výťažku sa uspokojujú aj pohľadávky z prevádzkovania podniku. Tieto pohľadávky majú podobný právny režim ako pohľadávky proti podstate. Vznikajú len za predpokladu, že sa správca rozhodne prevádzkovať podnik i po vyhlásení konkurzu.
Ostatné pohľadávky z konkurzu, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate a pohľadávkami z prevádzkovania podniku, sa uspokojujú na základe rozvrhu výťažku. Rozvrh výťažku je teda listinou, ktorá je za zákonom stanovených podmienok právne záväzným podkladom pre uspokojenie v ňom uvedených pohľadávok veriteľov v určenom rozsahu. Každý rozvrh výťažku pritom musí obsahovať (1) zoznam speňaženého majetku, (2) získaný výťažok, (3) pohľadávky proti podstate a (4) výslednú sumu výťažku. Zákon rozoznáva niekoľko druhov rozvrhov výťažku: (1) rozvrh výťažku pre zabezpečeného veriteľa, (2) čiastkový rozvrh výťažku pre nezabezpečených veriteľov, (3) konečný rozvrh výťažku pre nezabezpečených veriteľov a (4) nový rozvrh pre nezabezpečených veriteľov.
Uspokojovanie zabezpečených veriteľov
Osobitný režim má predovšetkým uspokojovanie zabezpečených veriteľov. Zabezpečené pohľadávky z oddelenej podstaty môžu byť uspokojené už počas konkurzu a zabezpečený veriteľ preto nemusí ako ostatní veritelia čakať na celkové speňaženie ako ostatní veritelia. Zabezpečený veriteľ sa tiež uspokojuje aj vecne odlišne, a to z majetku, ku ktorému má právo na oddelené uspokojenie (zabezpečovacie právo). Zabezpečená pohľadávka zabezpečeného veriteľa sa zo zákona uspokojí v zistenom rozsahu z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa, ktorý zvýšil po odpočítaní pohľadávok proti podstate priradených k súpisovým zložkám majetku tvoriacich jeho oddelenú podstatu. Len v prípade, ak by nebolo možné uspokojiť zabezpečenú pohľadávku zabezpečeného veriteľa v celom rozsahu, sa vo zvyšnom rozsahu uspokojí ďalej ako nezabezpečená pohľadávka. Ak by došlo k uspokojeniu zabezpečeného veriteľa tak, že z daného speňažovaného majetku ešte ostane zostatok výťažku a na majetku nie je zriadené žiadne iné zabezpečovacie právo, tento majetok správca následne preradí do všeobecnej podstaty.
Po speňažení každej štvrtiny majetku tvoriaceho oddelenú podstatu a po ukončení všetkých súdnych sporov týkajúcich sa zabezpečenej pohľadávky správca bezodkladne pripraví pre zabezpečeného veriteľa rozvrh výťažku zo speňaženia tohto majetku. Na ten účel správca písomne oboznámi zabezpečeného veriteľa o návrhu rozvrhu výťažku a určí mu lehotu 30 dní od jeho doručenia na jeho schválenie. Zabezpečený veriteľ môže v lehote určenej správcom návrh rozvrhu výťažku schváliť alebo proti nemu uplatniť odôvodnené námietky. Ak iný dotknutý zabezpečený veriteľ požiada zabezpečeného veriteľa o uplatnenie odôvodnenej námietky, zabezpečený veriteľ je povinný námietku proti návrhu rozvrhu výťažku uplatniť. Ak zabezpečený veriteľ uplatní proti návrhu rozvrhu výťažku odôvodnené námietky, správca je povinný návrh rozvrhu výťažku podľa námietok upraviť, ibaže by požiadal súd, aby o námietkach rozhodol. Ak by súd v takomto rozhodovaní námietkam vyhovel, správca je rovnako návrh rozvrhu výťažku podľa rozhodnutia súdu upraviť. Po vyhovení námietkam alebo po rozhodnutí súdu o námietkach je správca povinný bezodkladne uspokojiť zabezpečenú pohľadávku podľa upraveného rozvrhu výťažku.
Ak zabezpečený veriteľ návrh rozvrhu výťažku schváli bez námietok, správca podľa schváleného rozvrhu výťažku zabezpečenú pohľadávku bezodkladne uspokojí. Ak nedôjde ani k schváleniu návrhu, ani k podaniu námietok v určenej lehote, správca musí o schválenie návrhu rozvrhu výťažku požiadať súd. Ak súd návrh rozvrhu výťažku schváli, správca bezodkladne uspokojí zabezpečenú pohľadávku zabezpečeného veriteľa podľa schváleného rozvrhu výťažku. Ak súd navrhovaný rozvrh výťažku upraví, správca bezodkladne uspokojí zabezpečenú pohľadávku podľa upraveného rozvrhu výťažku. Súd musí pri rozhodovaní o odôvodnených námietkach uplatnených proti navrhovanému rozvrhu výťažku alebo pri schvaľovaní navrhovaného rozvrhu výťažku zohľadniť oprávnené záujmy zabezpečeného veriteľa, prípadne i záujmy ďalších dotknutých zabezpečených veriteľov a ich prípadné vyjadrenia.
Uspokojovanie nezabezpečených veriteľov
Nezabezpečené pohľadávky sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý zvýšil po odpočítaní pohľadávok proti podstate priradených k súpisovým zložkám majetku tvoriacich všeobecnú podstatu. Nezabezpečené pohľadávky možno uspokojiť najviac do takej výšky, v akej boli zistené. Ak by nebolo možné uspokojiť nezabezpečené pohľadávky v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky. Ak by bolo treba uspokojiť pohľadávky spojené so záväzkom podriadenosti, tzv. podriadené pohľadávky (dohodnuté v súlade s § 408a Obchodného zákonníka), tieto sa v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý vo všeobecnej podstate zvýšil po úplnom uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok. Ak nie je možné uspokojiť podriadené pohľadávky v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne podľa ich vzájomnej výšky.
Po speňažení každej štvrtiny majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu správca bezodkladne pripraví pre nezabezpečených veriteľov rozvrh výťažku zo speňaženia tohto majetku, tzv. čiastkový rozvrh výťažku. Na tento účel správca zverejní v Obchodnom vestníku návrh čiastkového rozvrhu a súčasne určí veriteľskému výboru lehotu 30 dní od zverejnenia na jeho schválenie. Návrh čiastkového rozvrhu výťažku správca ešte pred jeho zverejnením v Obchodnom vestníku doručí jednotlivým členom veriteľského výboru. Čiastkový rozvrh výťažku je správca povinný pripraviť tak, aby neohrozil uspokojenie budúcich pohľadávok proti podstate, ani nasledujúce rozvrhy výťažku, najmä s ohľadom na uspokojenie zabezpečených pohľadávok, ktoré sa pravdepodobne budú uspokojovať aj z majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu. Z čiastkového rozvrhu výťažku sú vždy vyňaté zabezpečené pohľadávky, ak ich možno ešte uspokojiť z oddelenej podstaty a vyňatie zabezpečených pohľadávok z čiastkového rozvrhu výťažku sa musí v nasledujúcich rozvrhoch doplatiť.
Ak sú o rozsahu čiastkového rozvrhu výťažku nejaké pochybnosti alebo ak správca na požiadanie veriteľského výboru odmietne čiastkový rozvrh výťažku pripraviť, veriteľský výbor môže požiadať súd, aby správcovi prikázal, v akom rozsahu má čiastkový rozvrh výťažku pripraviť. Veriteľský výbor môže v lehote určenej správcom návrh čiastkového rozvrhu výťažku schváliť alebo môže proti nemu v rovnakej lehote uplatniť odôvodnené námietky. V prípade pochybností môže nezabezpečený veriteľ požiadať veriteľský výbor o uplatnenie odôvodnenej námietky a veriteľský výbor je povinný námietku proti návrhu čiastkového rozvrhu výťažku uplatniť. Námietky však nemožno uplatniť proti výške výťažku zo speňaženia alebo proti pohľadávkam proti podstate, ktoré už boli schválené v predchádzajúcich rozvrhoch výťažkov.
Ak veriteľský výbor návrh čiastkového rozvrhu výťažku schváli, správca bezodkladne nezabezpečené pohľadávky podľa schváleného čiastkového rozvrhu výťažku uspokojí. Ak však veriteľský výbor uplatní proti návrhu čiastkového rozvrhu výťažku odôvodnené námietky, správca návrh čiastkového rozvrhu výťažku podľa námietok upraví alebo požiada súd, aby o námietkach rozhodol. V prípade, že súd námietkam veriteľského výboru vyhovie, správca je povinný návrh čiastkového rozvrhu výťažku podľa rozhodnutia súdu upraviť.
Správca bezodkladne po vyhovení námietkam veriteľského výboru alebo po rozhodnutí súdu o námietkach uspokojí nezabezpečené pohľadávky podľa upraveného čiastkového rozvrhu výťažku. Ak veriteľský výbor v lehote určenej správcom neuplatní proti návrhu čiastkového rozvrhu výťažku odôvodnené námietky alebo návrh čiastkového rozvrhu výťažku v tejto lehote neschváli, správca požiada o schválenie návrhu čiastkového rozvrhu výťažku súd. Ak súd návrh čiastkového rozvrhu výťažku schváli, správca bezodkladne uspokojí nezabezpečené pohľadávky podľa čiastkového rozvrhu výťažku schváleného súdom. Ak súd návrh čiastkového rozvrhu výťažku upraví, správca je touto úpravou viazaný. Schválený čiastkový rozvrh výťažku správca vždy bezodkladne zverejňuje v Obchodnom vestníku.
Do rozvrhu sa zahŕňajú aj podmienené pohľadávky a popreté pohľadávky, čo však neplatí pre popreté pohľadávky, na ktoré sa v konkurze neprihliada. Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu určený podľa rozvrhu na uspokojenie popretej pohľadávky vydáva správca veriteľovi až po zistení popretej pohľadávky v rozsahu jej zistenia a vo zvyšnom rozsahu správca rozvrhne výťažok novým rozvrhom. Výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu určený podľa rozvrhu na uspokojenie podmienenej pohľadávky správca vydá podmienenému veriteľovi až potom, ako podmienená pohľadávka vznikne. Ak by sa vznik podmienenej pohľadávky stal nemožným alebo podmienená pohľadávka vznikla v menšom rozsahu, ako bola prihlásená, správca rozvrhne zvyšný výťažok novým rozvrhom. Ak by však podmienená pohľadávka nevznikla ani do konečného rozvrhu výťažku, v konkurze sa na podmienenú pohľadávku už ďalej neprihliada.
Z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu. Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj (1) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak, (2) nároky veriteľov z bezodplatných právnych úkonov, (3) mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu, (4) tresty postihujúce majetok úpadcu uložené v trestnom konaní. Z uspokojenia v konkurze sú ďalej vylúčené aj nároky veriteľov zo zodpovednosti za škodu spôsobenú dlžníkom nesplnením povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čo však neplatí, ak by šlo o nároky voči osobám povinným podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka.
Konečný rozvrh výťažku zákon upravuje len pre nezabezpečených veriteľov. Správca je povinný pripraviť ho hneď po čiastkových rozvrhoch, bezodkladne po úplnom speňažení majetku zapísaného do súpisu, ukončení všetkých sporov o určení popretých pohľadávok a ukončení všetkých sporov, ktorými môže byť dotknutý majetok podliehajúci konkurzu. Na tento účel správca návrh konečného rozvrhu výťažku zverejňuje aj v Obchodnom vestníku a súčasne je povinný zverejniť aj ním určenú lehotu nie kratšiu ako 15 dní a nie dlhšiu ako 30 dní na schválenie tohto rozvrhu. Návrh konečného rozvrhu výťažku správca pred jeho zverejnením doručí jednotlivým členom veriteľského výboru. Návrh konečného rozvrhu výťažku okrem rozvrhu zvyšného výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu obsahuje v prílohe všetky predchádzajúce rozvrhy výťažkov vrátane rozvrhov výťažkov oddelených podstát.
Vymáhanie pohľadávok po zrušení konkurzu
Zrušením konkurzu nezanikajú pohľadávky veriteľov, ktoré neboli uspokojené. Majetok dlžníka, ktorý podliehal konkurzu môže byť opäť predmetom konania o výkon rozhodnutia alebo exekučného konania.
V prípade, že páchateľ dobrovoľne neplní svoje záväzky, o ktorých súd rozhodol v rámci trestného konania, nadobudnutím vykonateľnosti takého súdneho rozhodnutia získava poškodený exekučný titul, ktorý si môže proti páchateľovi uplatniť v rámci núteného výkonu rozhodnutia v exekučnom konaní.
Trestný čin poškodzovania veriteľa
Trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 239 Tr. zák. spočíva v úmyselnom konaní dlžníka, ktoré vedie k zmareniu alebo sťaženiu uspokojenia pohľadávky veriteľa.
Možnosti riešenia neuhradených faktúr
Podnikateľ má viacero možností, ako si pomôcť v situácii, keď sa množia neuhradené faktúry a predlžujú sa splatnosti. Tieto možnosti vychádzajú zo základnej podstaty pohľadávok ako takých - pohľadávka veriteľa je jeho majetkovým právom voči dlžníkovi a toto právo je možné zadefinovať (t. j. určiť jeho množstvo) a následne s ním naložiť podľa svojej vôle.
Započítanie pohľadávok
Všeobecnú právnu úpravu započítania pohľadávok obsahuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 580 a § 581. Započítanie pohľadávok je právna skutočnosť, ktorá spôsobuje zánik vzájomných práv a povinností, teda zánik vzájomného záväzku. Podmienkou platnosti jednostranného započítacieho prejavu nie je písomná forma. Na kompenzáciu jednostranným právnym úkonom (medzi právnikmi sa tomu hovorí kompenzačná námietka) sa súhlas druhého účastníka nevyžaduje. Započítací prejav treba adresovať druhej strane, pre platnosť tohto úkonu sa vyžadujú náležitosti § 34 a nasl. OZ. Z obsahu musí byť predovšetkým zrejmé, ktoré pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne ktorých viacerých veriteľových pohľadávok. K zániku pohľadávok dôjde v rozsahu, v ktorom sa vzájomne kryjú. Časť pohľadávky, ktorá by u jedného účastníka započítania prevyšovala nad pohľadávkou druhého účastníka, zaniká len do výšky protipohľadávky a v prevyšujúcej časti trvá naďalej. Zánik pohľadávok nastáva so spätnou účinnosťou ku dňu vzájomného stretu započítateľných pohľadávok. Účinky započítania nenastanú, ak bol jednostranný započítací prejav urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli.
V prípade započítania pohľadávok z obchodných záväzkových vzťahov platí dispozitívny právny režim Obchodného zákonníka. Podľa § 358 Obchodného zákonníka sú na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Ak sa účastníci dohodnú, smú si v súlade s § 364 ObchZ započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky. Na rozdiel od úpravy v OZ ustanovenie § 359 ObchZ umožňuje aj započítanie splatnej pohľadávky proti pohľadávke nesplatnej, a to v prípade, že je zrejmé, že záväzok nebude splnený včas. Veriteľ môže započítať svoju dosiaľ nesplatnú pohľadávku voči dlžníkovej splatnej pohľadávke, ak tento nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Vzájomnému započítaniu peňažných pohľadávok nebráni, ak sú uvedené v rôznej mene, pokiaľ sú voľne zameniteľné. Pravidlá započítania v tomto prípade upravuje § 362 ObchZ.
Postúpenie pohľadávky
Postúpenie (predaj, darovanie) pohľadávky je riešené ustanoveniami § 524 - § 530 Občianskeho zákonníka a vychádza z výlučnej dispozičnej právomoci veriteľa postúpiť svoju pohľadávku za odplatu či bezodplatne. Táto právna úprava je záväzná aj pre postúpenie pohľadávok vzniknutých z obchodných záväzkových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, teda aplikuje sa v konkrétnych prípadoch bez ohľadu na to, či sa postupujú pohľadávky medzi fyzickým osobami ako občanmi alebo podnikateľmi, pretože Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky.
Postúpenie pohľadávky môže byť za odplatu alebo bezodplatné. Bezodplatný prevod pohľadávky nie je zákonom zvlášť ošetrený, preto i pri ňom platia rovnaké pravidla ako pri postúpení odplatnom (t. j. pri predaji pohľadávky). Občiansky zákonník definuje predaj pohľadávky ako akt postúpeniapohľadávky. V prípade odplatného postúpeniapohľadávky je bývalý veriteľ (podľa zmluvy o postúpení sa označuje ako postupca) plne zodpovedný za dohodnutý obsah postúpenej pohľadávky, a to bez ohľadu na výšku odplaty, ktorú za pohľadávku dostal od kupujúceho (postupníka). Inak je veriteľ zodpovedný v rámci vymožiteľnosti postúpenej pohľadávky, pretože tu má veriteľ ako postupca obmedzenú zodpovednosť. Tomuto nebráni ani skutočnosť, že postúpená pohľadávka je vyššia než odplata za jej postúpenie. Pokiaľ postupník neuplatní postúpenú pohľadávku bez zbytočného odkladu na súde, zanikne ručenie postupcu.
Vzhľadom na to, že postúpením dochádza k závažnej zmene osoby veriteľa, neopomenuteľnou podmienkou je písomná zmluva o postúpení pohľadávky. Ústne postúpenie pohľadávky je preto neplatné a nespôsobuje žiadne právne účinky. Veriteľ môže urobiť takýto prevod na nového veriteľa aj bez súhlasu dlžníka, avšak postupca je povinný bez zbytočného odkladu túto skutočnosť oznámiť dlžníkovi. Dlžník bude svoj dlh uhrádzať už novému veriteľovi. S oneskoreným splnením oznamovacej povinnosti nespája zákon žiaden postih. Okrem samotnej pohľadávky prechádza na nového veriteľa aj jej príslušenstvo a práva týkajúce sa pohľadávky. Príslušenstvo pohľadávky je interpretované ako úroky, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ). Následkom postúpenia pohľadávky stratí doterajší veriteľ pohľadávku aj so všetkými právami s ňou spojenými: právom vymáhať, podávať námietky týkajúce sa pohľadávky atď.
Faktoring a Forfaiting
Pri faktoringu dochádza k jednorazovému alebo priebežnému odkúpeniu krátkodobých pohľadávok faktorom (faktoringovou spoločnosťou). Podstata faktoringu spočíva v tom, že podnikateľ - faktor, odkúpi od veriteľa nesplatnú pohľadávku, za čo dostane veriteľ ihneď dohodnutú kúpnu cenu (odplatu). V okamžitom obdržaní odplaty za pohľadávku spočíva výhoda faktoringového obchodu, pretože veriteľ získa časť peňazí ešte predtým, než sa stane pohľadávka splatnou. Zostávajúcu sumu pohľadávky zaplatí faktor klientovi (bývalému veriteľovi) až potom, keď dlžník splatnú pohľadávku uhradí.
Forfaiting spočíva v odkupovaní dlhodobých pohľadávok forfajtingovou spoločnosťou. Používa sa pri dodávkach strojov, zariadení, investičných celkov, ktoré sa dodávajú na dodávateľský úver so splatnosťou dlhšou ako jeden rok.
Odporúčania pre veriteľov
- Výzva na plnenie: Už pri prvých náznakoch neplatenia zo strany dlžníka je dôležité poslať písomnú výzvu na zaplatenie dlhu, ktorá preukazuje poskytnutie dodatočnej lehoty na plnenie.
- Žaloba voči dlžníkovi: Ak mimosúdne vymáhanie zlyhá, je potrebné podať žalobu na súd, ktorá musí obsahovať všetky náležitosti podľa Občianskeho súdneho poriadku.
- Návrh na vydanie predbežného opatrenia: V prípade obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, je možné podať návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
- Návrh na výkon rozhodnutia: Ak dlžník nesplní povinnosť ani po právoplatnom rozhodnutí súdu, je potrebné podať návrh na výkon rozhodnutia.
tags: #narok #na #uspokojenie #pohladavky #sud