Štúdium na vysokej škole predstavuje významnú etapu v živote každého mladého človeka. Okrem akademických výziev sa však študenti často stretávajú aj s finančnými nákladmi, ktoré môžu byť pre mnohých značnou záťažou. V Slovenskej republike existuje systém sociálnej podpory, ktorý má za cieľ zmierniť tieto finančné prekážky a zabezpečiť prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu pre čo najširší okruh študentov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach nároku na sociálnu výpomoc pri štúdiu na vysokej škole, prídavky na dieťa, daňové bonusy a iné sociálne dávky, ako aj informácie o možnostiach brigádnickej práce a dôležitých oznamovacích povinnostiach voči štátnym inštitúciám.
Sociálne štipendium na vysokej škole
Sociálne štipendium je kľúčovou formou finančnej pomoci pre študentov vysokých škôl z finančne slabších pomerov. Cieľom je podporiť študentov, aby im bolo umožnené študovať bez nadmerného finančného tlaku. Sociálne štipendium je upravené zákonom o vysokých školách (č. 131/2002 Z. z.) a vyhláškou Ministerstva školstva SR č. 102/2006 Z. z.
Kto má nárok na sociálne štipendium?
O sociálne štipendium môže požiadať študent verejnej, súkromnej alebo štátnej vysokej školy, ktorý študuje v dennej forme štúdia. Podmienkou je štúdium v študijnom programe prvého stupňa (bakalárske programy), druhého stupňa (magisterské a inžinierske programy) alebo v študijných programoch spojeného prvého a druhého stupňa. Študent, ktorý študuje v zahraničí na zahraničnej vysokej škole, nemá nárok na sociálne štipendium, keďže tieto inštitúcie nepostupujú podľa slovenskej právnej úpravy. Ak je študent študentom viacerých vysokých škôl/fakúlt, v jednom akademickom roku je možné si podať len jednu žiadosť na jednej vysokej škole.
Proces podávania žiadosti
Žiadosť o sociálne štipendium sa podáva písomne na študijný odbor vysokej školy alebo fakulty, na ktorej študent študuje. Vysoká škola môže odporúčať použitie vlastného formulára na podanie žiadosti. Je možné ju doručiť kedykoľvek počas akademického roka. Ak naň vznikne nárok, priznáva sa od prvého mesiaca, v ktorom bola žiadosť doručená. O priznaní sociálneho štipendia rozhoduje vysoká škola/fakulta. Spolu so žiadosťou je potrebné predložiť aj potrebné doklady o príjme žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb (obvykle rodičia a súrodenci) za predchádzajúci kalendárny rok a ďalšie dokumenty umožňujúce posúdenie okruhu spoločne posudzovaných osôb.
Potrebné doklady
- Potvrdenie z Daňového úradu o podaní/nepodaní daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok (žiadateľ a súrodenci od 18 rokov).
- Potvrdenie o poberaní/nepoberaní nemocenských dávok zo Sociálnej poisťovne aj od zamestnávateľa (ak bol žiadateľ alebo spoločne posudzované osoby zamestnané alebo pracovali ako SZČO).
- Overený rodný list (súrodenci, prípadne deti žiadateľa od 0 - 6 rokov).
- Aktuálne potvrdenie o návšteve školy (súrodenci, prípadne deti žiadateľa od 6 rokov).
- Potvrdenie o poberaní prídavkov na deti (všetci nezaopatrení - žiadateľ, súrodenci, deti žiadateľa).
- Rozpis poberania sirotského dôchodku za jednotlivé mesiace predchádzajúceho kalendárneho roka, prípadne priznaný a vyplatený sirotský dôchodok v aktuálnom roku (ak poberajú sirotský dôchodok).
- Právoplatný rozsudok o výživnom na žiadateľa a súrodencov (ak je priznané výživné).
- Ročné zúčtovanie preddavkov na daň s potvrdením o výške nemocenských dávok vyplatených/nevyplatených zamestnávateľom za prvých 10 dní PN (rodičia ako zamestnanci).
- Potvrdenie Sociálnej poisťovne o výške vyplatených nemocenských dávok Sociálnou poisťovňou (v prípade vyplatenia nemocenských dávok zamestnávateľom).
- Potvrdenie DÚ /výpis daňového priznania pre účely sociálnych dávok/ (rodičia ako SZČO).
- Rozpis vyplatených dôchodkov za jednotlivé mesiace predchádzajúceho kalendárneho roka, vystavený Sociálnou poisťovňou, alebo dôchodok priznaný v kalendárnom roku, v ktorom je podaná žiadosť o sociálne štipendium (rodičia - dôchodcovia).
- Rozpis o vyplatení rodičovského príspevku alebo dávok peňažnej pomoci v materstve za jednotlivé mesiace predchádzajúceho kalendárneho roka vystavený Sociálnou poisťovňou, ak ho rodič poberal celý rok a výpis daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok.
- Výška príspevku a doba poberania (pri poberaní príspevku na opatrovanie).
- Doklad - preukaz ZŤP (ak je spoločne posudzovaná osoba ťažko zdravotne postihnutá).
- Rozhodnutie o výške a dobe poskytovania dávky v nezamestnanosti alebo dávky v hmotnej núdzi a z ÚPSVaR potvrdenie o dobe v evidencii uchádzačov o zamestnanie (ak sú rodičia nezamestnaní a poberajú dávku v nezamestnanosti alebo dávku v hmotnej núdzi).
Výška a doba poberania sociálneho štipendia
Mesačná výška sociálneho štipendia je od 10 eur do 325 eur v akademickom roku 2022/2023. Konkrétna výška závisí od spoločne posudzovaných osôb a ich celkového príjmu. Konkrétnu situáciu je možné konzultovať na vysokej škole/fakulte. Ak už študent v danom roku štúdia a na danom stupni sociálne štipendium poberal (napr. v predchádzajúcom akademickom roku), nemôže ho získať znova.
Posudzovanie príjmu
Vo väčšine prípadov sa zohľadňuje príjem spoločne posudzovaných osôb za predchádzajúci kalendárny rok. V niektorých prípadoch sa pri zohľadnení príjmu vychádza z aktuálnej situácie spoločne posudzovaných osôb, ako napr. pri strate zamestnania. To, že študent nežije s rodičmi, automaticky neznamená, že sa bude posudzovať samostatne. Na samostatné posudzovanie je potrebné, aby takýto študent preukázal dostatočný príjem, a to aspoň 12-násobok sumy životného minima jednej plnoletého fyzickej osoby za predchádzajúci kalendárny rok (za príjem sa nepovažuje príjem nezaopatreného dieťaťa pripadajúci na jeden kalendárny mesiac, ktorý je predmetom dane z príjmov do výšky 1,2 násobku sumy životného minima jednej plnoletého fyzickej osoby). V prípade, ak tento príjem nepreukáže, posudzuje sa spoločne s rodičmi.
Ďalšie formy podpory študentov
Okrem sociálneho štipendia existujú aj ďalšie formy finančnej a nefinančnej podpory študentov, ktoré môžu pomôcť pri pokrytí nákladov spojených so štúdiom a rozvojom.
Prospechové štipendium
Prospechové štipendium sa poskytuje študentom s výbornými študijnými výsledkami. O prospechové štipendium nemusíte žiadať, škola ho udeľuje automaticky. Počet študentov, ktorí získajú prospechové štipendium, závisí od množstva peňazí, ktoré môže škola prerozdeliť. Výšku prospechového štipendia stanoví univerzita a jednotlivé študijné odbory môžu mať stanovenú odlišnú výšku štipendia.
Štipendium na podporu mobility
Štipendium na podporu mobility je určené na podporu študentov, ktorí vycestujú na študijný pobyt do zahraničia. Zahraničné pobyty a stáže neponúkajú možnosť ako zarobiť peniaze, sú však príležitosťou ako sa dostať na zahraničné univerzity, alebo si vyskúšať prácu v cudzej krajine. Väčšina nákladov býva hradená zo štipendia alebo grantu. Za posledné roky vznikli viaceré programy podporujúce nadaných študentov a ich pobyt na zahraničných stážach. Informujte sa aj na svojej fakulte, aké štipendijné programy fakulta poskytuje.
Štipendium pre študentov so zdravotným postihnutím
Štipendium pre študentov so zdravotným postihnutím sa poskytuje študentom so zdravotným postihnutím na pokrytie zvýšených nákladov spojených so štúdiom. Vysoká škola nesie zodpovednosť za zabezpečenie primeraných opatrení na odstraňovanie existujúcich bariér, predchádzanie tvorbe nových bariér a kompenzovanie dôsledkov bariér akademického prostredia. Priestorové a materiálne nároky a nároky súvisiace so štúdiom študenta so špecifickými potrebami stanovuje vyhláška č. 458/2012 Z. z. o minimálnych nárokoch študenta so špecifickými potrebami. Na vysokých školách a ich fakultách pôsobia koordinátori na podporu štúdia študentov so špecifickými potrebami. Úlohou koordinátorov je najmä podieľať sa na zabezpečení podporných služieb pre študentov so špecifickými potrebami. Z pohľadu zákona o ochrane osobných údajov nie sú vysoké školy oprávnené získavať informácie o zdravotnom postihnutí študentov, ani tieto informácie spracúvať, okrem prípadov, ak na to študent udelí vysokej škole súhlas. V rezortoch zdravotníctva a sociálnych vecí je legislatívne upravených niekoľko všeobecnejších nástrojov, ktoré môžu využívať aj študenti vysokých škôl so zdravotným postihnutím pre podporu svojho štúdia. Sú nimi napríklad čiastočná úhrada zdravotníckych pomôcok, príspevok na osobnú asistenciu alebo nákup pomôcok.
Tehotenské štipendium
Tehotná študentka môže získať tehotenské štipendium od začiatku 13. týždňa tehotenstva a to aj v prípade, že z dôvodu tehotenstva prerušila štúdium.
Pôžičky pre študentov
Niektoré banky a inštitúcie ponúkajú študentom pôžičky s výhodnými podmienkami. Fond na podporu vzdelávania (FnPV) podporuje vysokoškolákov jednoducho dostupnými a lacnými pôžičkami od 1 000 eur do 7 500 eur. Študentská pôžička má počas štúdia 0% úrok. V prípade, že záujem o pôžičky je vyšší ako disponibilné zdroje fondu, prednosť dostanú študenti podľa prioritných kritérií (napr. študenti, ktorým je poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi, poberatelia sociálneho štipendia, študujúci dennou formou štúdia a pod.). Študenti ošetrovateľstva majú skvelú príležitosť získať z Fondu na podporu vzdelávania (FnPV) stabilizačnú pôžičku vo výške 4 000 eur.
Národný štipendijný program
Národný štipendijný program ponúka štipendiá pre študentov študujúcich na slovenských školách a študentom zo zahraničia na pobyty na Slovensku. Sociálne znevýhodnení cudzinci, ktorí ukončili slovenskú strednú školu maturitou a ktorí sa zapíšu na denné štúdium na slovenskej vysokej škole, sa tiež môžu uchádzať o štipendium „Študujem doma. Slovensko ma odmení“, pokiaľ spĺňajú podmienky na jeho pridelenie.
Dotácie na kultúru a šport
Rozsah a účelovosť príspevkov na kultúru a šport stanovuje každý rok metodika rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám. O podmienkach využívania uvedených dotačných zdrojov sa informujte na príslušných pracoviskách vysokej školy. Dotácia na športové aktivity sa poskytuje verejným vysokým školám na činnosť vysokoškolských telovýchovných jednôt a vysokoškolských športových klubov podľa Kritérií na prerozdelenie príspevku ministerstva vysokoškolským telovýchovným jednotám a športovým klubom vysokých škôl navrhnutých Slovenskou asociáciou univerzitného športu aj so zohľadnením účasti športovcov na svetových univerziádach akademických majstrovstvách sveta. Dotácia na organizačnú podporu ďalších športových aktivít, na kultúrnu činnosť a na podporu univerzitných pastoračných centier sa poskytuje úmerne počtu študentov v dennej forme štúdia k 31. októbru. Dotácia na kultúrne a športové akcie s celoslovenskou pôsobnosťou a na kultúrne a športové akcie spojené s účasťou na medzinárodných podujatiach sa poskytuje účelovo na základe osobitnej žiadosti vysokej školy.
Brigádnická práca študentov
Študenti stredných a vysokých škôl môžu za určitých podmienok pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov. Ide o dobrú možnosť vyskúšať si rôzne profesie, vylepšiť komunikačné schopnosti a naplniť svoje CV. Veľa študijných odborov nie je časovo náročných, a popri štúdiu možno brigádovať, alebo mať pracovný pomer.
Dohoda o brigádnickej práci študentov
Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť s akýmkoľvek študentom, ktorý spĺňa podmienky. Dohoda musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná. Musí obsahovať dohodnutú prácu, dohodnutú odmenu za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a dobu, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody vždy zostáva zamestnancovi. Pri uzatvorení dohody o brigádnickej práci študentov sa vyžaduje potvrdenie o štúdiu. Škola by ho mala vydať až do 31. augusta.
Ukončenie štúdia a brigády
Skončený bakalár môže brigádovať formou dohody o brigádnickej práci študentov. Pri uzatvorení dohody o brigádnickej práci študentov sa nevyžaduje potvrdenie o štúdiu, ak sa dohoda uzatvára v období od skončenia štúdia v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa do 31. októbra. Ak sa dohoda o brigádnickej práci študentov uzavrela ešte pred štátnicami, pokračuje naďalej až do dňa, dokedy bola dohodnutá.
Obmedzenia pre mladistvých zamestnancov
Pre mladistvých zamestnancov platia určité obmedzenia: ostatní (mladší) žiaci môžu pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov len za predpokladu, že budú vykonávať len ľahké práce. Zákonník práce priamo upravuje aj druh prác, ktoré vykonávať nemôžu, a to konkrétne: práce pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, práce, ktoré so zreteľom na anatomické, fyziologické a psychické zvláštnosti v tomto veku (menej ako 18 rokov) sú pre mladistvého zamestnanca neprimerané, nebezpečné alebo jeho zdraviu škodlivé, práce, pri ktorých sú mladiství zamestnanci vystavení zvýšenému nebezpečenstvu úrazu alebo pri ktorých výkone by mohli vážne ohroziť bezpečnosť a zdravie spoluzamestnancov alebo iných osôb. Pracovná pohotovosť nie je povolená pre mladistvých zamestnancov.
Rozsah pracovného času a vekové obmedzenia
Rozsah pracovného času študenta nesmie presiahnuť polovicu týždenného pracovného času. Priemerný rozsah pracovného času u zamestnávateľa, s ktorým študent uzatvoril dohodu, nesmie presiahnuť 20 hodín týždenne. Dohodu o brigádnickej práci študentov možno uzatvoriť len s osobou, ktorá má štatút študenta a nedovŕšila vek 26 rokov.
Mzda a odvody z dohody o brigádnickej práci študentov
Odmena na základe dohody o brigádnickej práci študentov je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa vykonala. Študent si môže uplatniť odvodovú úľavu v sume 200 eur na jednu dohodu, t. j. ak jeho mesačná odmena nepresiahne sumu 200 eur, nebude platiť žiadne odvody na sociálne poistenie. Ak si študent chce uplatniť odvodovú úľavu, je potrebné výber tejto dohody zamestnávateľovi oznámiť čestným vyhlásením. V takomto prípade platí odvody len vo výške 1,05 % zo sumy odmeny. Zamestnávateľ platí za študenta úrazové a garančné poistenie u zamestnávateľa v sadzbe 22,80 %, dohodárovi sa zrazí 7 %. Ak mesačná odmena študenta nepresiahne v danom mesiaci sumu 200 eur, bude platiť len daň z príjmu. Zdravotné poistenie sa z tohto druhu dohody neplatí. Výšku odmeny si môže študent so zamestnávateľom dohodnúť priamo v jej obsahu.
Zdravotné poistenie
Študenti sú na účely zdravotného poistenia považovaní za tzv. poistencov štátu, poistné na zdravotné poistenie platí za nich štát. Študenti nemajú povinnosť oznamovať svojej Zdravotnej poisťovni vznik alebo zánik štúdia.
Absolventi stredných škôl
Štát platí zdravotné poistenie do 31. augusta kalendárneho roku, v ktorom študent ukončil stredoškolské štúdium. Za ukončenie strednej školy sa považuje deň zloženia maturitnej skúšky. Absolventi stredných škôl, ktorých neprijali na VŠ, majú nárok na „posledné“ prázdniny. Do konca školského roka za nich štát platí poistné na zdravotné poistenie. Povinnosť oznamovať Zdravotnej poisťovni ukončenie štúdia však absolventi nemajú. Ak absolvent strednej školy pokračuje v štúdiu na vysokej škole, zostáva aj naďalej poistencom štátu. Ak absolvent strednej školy nepokračuje v štúdiu na vysokej škole, nezamestná sa alebo nezačne podnikať, môže sa prihlásiť na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. V takom prípade platí za neho zdravotné poistenie štát. Ak sa absolvent hneď po ukončení SŠ zamestná, vznik pracovného pomeru oznámi Zdravotnej poisťovni jeho zamestnávateľ. Absolvent nemá žiadne oznamovacie povinnosti voči Zdravotnej, ani Sociálnej poisťovni. Ak po skončení SŠ odíde absolvent pracovať do zahraničia, má povinnosť túto skutočnosť oznámiť zdravotnej poisťovni do ôsmich dní od vzniku pracovného pomeru v zahraničí. Zdravotné poistenie absolventovi vznikne v cudzine. Ak absolvent SŠ začne po štúdiu podnikať, vznikne mu oznamovacia povinnosť voči Zdravotnej poisťovni, že sa stal tzv. SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba). Preddavky na poistné platí SZČO sama každý mesiac najneskôr do ôsmich dní po uplynutí príslušného mesiaca.
Absolventi vysokých škôl
Status študenta strácate v deň, ktorý nasleduje po dni vykonania štátnej záverečnej skúšky. Za absolventov vysokoškolského štúdia druhého stupňa, ktorí v štúdiu pokračujú a zapíšu sa v tom istom roku na denné doktorandské štúdium, hradí štát poistné aj v období prázdnin až do zápisu.
Prerušenie štúdia
V prípade prerušenia štúdia z iných ako zdravotných dôvodov štát prestane za vás platiť poistné z titulu nezaopatreného dieťaťa.
Štúdium v zahraničí
Ak sa absolvent strednej školy chystá na vysokú školu v niektorej z krajín EÚ, EHS alebo vo Švajčiarsku (členské štáty EÚ), na ktorej je štúdium ekvivalentné s vysokoškolským štúdiom v SR, zostane naďalej ako študent poistený v SR a zdravotné poistenie bude za neho platiť štát. Zdravotnej poisťovni je potrebné predložiť potvrdenie o návšteve školy. Zoznam ekvivalentných vysokých škôl je zverejnený na internetovej stránke MŠ SR. Okrem ekvivalencie bude zdravotná poisťovňa skúmať aj ďalšie podmienky vyplývajúce zo zákona (napr. vek). Na priznanie statusu študenta však musíte spĺňať aj ďalšie zákonom stanovené podmienky, napr. vek do 26 rokov veku, resp. do 30 rokov veku, ak ide o doktorandské štúdium.
Doktorandské štúdium
Štát je platiteľom poistného za študenta doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia, ak celková dĺžka jeho doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme a nezískal už vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa alebo nedovŕšil vek 30 rokov.
Sociálna poisťovňa a absolventi
Absolventi škôl každoročne po maturitách či štátniciach hľadajú odpovede na otázky, či sa v závere školského roka musia ihneď prihlásiť do Sociálnej poisťovne, kedy, koľko a či vôbec majú platiť sociálne odvody, prípadne či majú nárok na dávku v nezamestnanosti alebo iné dávky. Sociálna poisťovňa pre nich pripravila niekoľko rád ako postupovať v rôznych životných situáciách. Základná rada znie: Povinnosti voči Sociálnej poisťovni bezprostredne po ukončení štúdia študenti nemajú - čakajú na nich až po uplatnení sa na pracovnom trhu podľa konkrétnej situácie, v ktorej sa ocitnú.
Povinnosti voči Sociálnej poisťovni
Študent (žiak strednej školy alebo študent denného štúdia vysokej školy) nemá povinnosť prihlásiť sa v Sociálnej poisťovni. Ak sa hneď po škole, resp. po letných prázdninách študent zamestná na trvalý pracovný pomer alebo si nájde brigádu (uzavrie so zamestnávateľom príslušnú dohodu), nemá voči Sociálnej poisťovni žiadnu oznamovaciu povinnosť. Povinnosti voči Sociálnej poisťovni za nich bude plniť ich zamestnávateľ. Ak študent začne po škole podnikať, povinnosti prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne a platiť poistné na sociálne poistenie mu vzniknú až na budúci rok podľa dosiahnutých príjmov z podnikania uvedených v daňovom priznaní. V tom prípade mu vznik povinného sociálneho poistenia a presnú výšku odvodov oznámi na budúci rok samotná Sociálna poisťovňa. Samozrejme, rovnako má možnosť na preklenutie najbližšieho roku zvoliť si podľa svojej situácie aj dobrovoľné poistenie. Ak si študent po škole plánuje užiť voľno, nepracovať, cestovať doma či po svete alebo na dlhšiu dobu odísť študovať či pracovať do zahraničia, nemá voči Sociálnej poisťovni žiadne povinnosti (okrem poberateľa sirotského dôchodku, ktorý končí štúdium). Ak idú pracovať alebo študovať do zahraničia, Sociálnej poisťovni to hlásiť nemusia.
Nárok na dávky v nezamestnanosti
Keďže počas štúdia nie je študent automaticky poistený na sociálne poistenie a nikto zaňho poistné neplatí, absolvent strednej či vysokej školy nemá po ukončení štúdia automaticky nárok na dávku v nezamestnanosti či iné dávky, ktoré sú podmienené predchádzajúcim uhrádzaním poistného. Študent sa môže už od 16-tich rokov veku v Sociálnej poisťovni poistiť dobrovoľne na jednotlivé druhy poistenia. Ak mu dobrovoľné poistenie trvalo dostatočné obdobie, môže získať napr. nárok na dávky v nezamestnanosti. Sociálne poistenie slúži na to, aby občan v období, keď nemôže pracovať (choroba, ošetrovanie chorého, invalidita, ale i strata zamestnania, materská a pod.), poberal aspoň čiastočnú náhradu príjmu. Ak ste zamestnanec, odvádza vám poistenie z vášho platu zamestnávateľ, v určitých prípadoch ho na dôchodkové poistenie za vás hradí štát (napríklad počas materskej dovolenky).
Sirotský dôchodok
Osobitné pravidlá platia pre absolventov štúdia, ktorí sú poberateľmi sirotského dôchodku. Ak študent poberá sirotský dôchodok, nahlasuje Sociálnej poisťovni ukončenie štúdia v prípade, ak ho zanechá predčasne alebo ak štúdium preruší. Nárok na výplatu sirotského dôchodku totiž zaniká dňom, keď poberatelia sirotského dôchodku prestávajú byť nezaopatreným dieťaťom, t. j. v prípade študenta ukončením či prerušením štúdia. Nárok na sirotský dôchodok rovnako zaniká dovŕšením veku 26 rokov. To, či sirota-študent ešte študuje, sa overuje potvrdením školy. Sociálna poisťovňa si to spravidla zisťuje sama v registri ministerstva školstva, a teda študent nemá žiadne povinnosti. Výnimkou sú študenti, ktorí zanechajú štúdium predčasne alebo ho prerušia, ako aj študenti-siroty, ktoré študujú v zahraničí alebo na školách, ktoré v tomto registri nie sú. Tieto siroty sú však povinné potvrdenie o návšteve školy, resp. doklad o ekvivalencii štúdia doručiť Sociálnej poisťovni.
Úrazové dávky
Výnimkou je žiak strednej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní a študent vysokej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickej výučbe alebo odbornej praxi. Takíto študenti majú nárok na úrazové niektoré dávky. V prípade pracovného úrazu študenta sa najčastejšie poskytujú dávky náhrada za bolesť, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrada nákladov spojených s liečením.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Evidencia na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny je dobrovoľná, nemáte teda zákonom prikázanú povinnosť sa na úrade zapísať. Ak sa však rozhodnete byť dobrovoľne nezamestnaní, musíte rátať s nemalými nákladmi v podobe poplatkov za povinné zdravotné poistenie.
Kedy sa zaevidovať?
Stredoškolák má po ukončení štúdia nárok na riadne prázdniny. Takže, ak ste práve skončili strednú školu, zapísať sa na úrade práce sa nemusíte až do 31. augusta. Vysokoškolák končí štúdium dňom vykonania záverečnej skúšky. Ak si nechcete ukrajovať z absolventského rozpočtu, odporúčame vám na úrade práce sa zapísať. Keď tak urobíte do 7 kalendárnych dní od ukončenia štúdia, budete do evidencie zaradení dňom nasledujúcim po ukončení štúdia (pozn.: dňom ukončenia štúdia rozumejte posledný august pre stredoškolských absolventov, deň záverečnej skúšky v prípade vysokoškolských absolventov). Existuje aj možnosť sa na úrade práce nezaevidovať, zostať dobrovoľne nezamestnaným a platiť poistné do zdravotnej poisťovne ako samoplatca. Či evidovaný na úrade práce ste, alebo nie ste, kým nie ste zamestnaní alebo neprevádzkujete živnosť, nevzniká vám žiadny záväzok voči Sociálnej poisťovni. Absolventi stredoškolského štúdia nemajú žiadne oznamovacie povinnosti voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Nemajú povinnosť hlásiť sa na úrade práce. Môžu tak urobiť dobrovoľne, čo má pre nich výhodu. Ak si podajú na úrade žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, získajú štatút poistenca štátu. Na podanie žiadosti plynie 7 dňová lehota (od 1.9.). Absolvent SŠ, ktorý si nepodá žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zákonom stanovenej lehote, je považovaný za dobrovoľne nezamestnanú osobu. Z toho vyplýva zákonná povinnosť hradiť si povinné zdravotné poistenie resp. doplatiť si alikvotnú časť. Najneskôr do 8. septembra sa musí vo svojej zdravotnej poisťovni prihlásiť ako samoplatiteľ.
Proces evidencie
Pre zaradenie do evidencie osobne navštívte úrad práce, v ktorého územnom obvode máte nahlásený trvalý pobyt. Tu dostanete žiadosť, ktorú musíte vyplniť a odovzdať. Úrad práce upozorňuje, že ak si podáte prihlášku na ďalší stupeň štúdia, resp. sa chystáte v štúdiu plynule pokračovať, úrad prevezme vašu žiadosť a až po doručení rozhodnutia o (ne)prijatí na ďalší stupeň vydá rozhodnutie o vašej evidencii. Keď nastane situácia, že na úrade vašu evidenciu prijali a vám sa podarilo nájsť si zamestnanie, jednoducho o tom do ôsmich dní informujte úrad práce.
Hľadanie zamestnania
Či sa na úrade práce zaevidujete, alebo nie, s hľadaním zamestnania neotáľajte. Skoro každý desiaty človek vo veku od 18 do 24 rokov si myslí, že si prácu nájde do mesiaca, realita však nie vždy býva taká priaznivá. Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sú ľudia vo veku od 20 do 25 rokov evidovaní medzi nezamestnanými priemerne až 12 mesiacov.
Rodinné prídavky
Rodinný prídavok je štátna sociálna dávka. Štát vám ho bude vyplácať od narodenia do skončenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa. Najdlhšie ho môžete poberať, kým nedovŕši 25 rokov, ale len v prípade, že je stále nezaopatrené, t.j. sa sústavne pripravuje na povolanie (denne študuje na strednej alebo vysokej škole). Ak vaše dieťa pokračuje v štúdiu na vysokej škole, nárok na rodinné prídavky na vysokoškoláka zostáva zachovaný. Zákon pritom berie do úvahy aj obdobie medzi maturitou a zápisom na vysokú školu, rovnako ako čas medzi ukončením bakalára a nástupom na druhý stupeň. V roku 2025 je mesačná výška rodinných prídavkov na dieťa 60 eur. V mesiaci, v ktorom dieťa prvýkrát nastúpilo do 1. ročníka základnej školy, sa k tejto sume jednorazovo pripočítava príspevok vo výške 110 eur. Bez ohľadu na to, či sa absolvent strednej školy po maturite zamestná alebo eviduje na Úrade práce, bude mať jeho rodič (oprávnená osoba) nárok na prídavok na dieťa aj počas posledných prázdnin po skončení strednej školy (do 31. augusta).