Životné prostredie na Slovensku čelí dlhodobým problémom, ktoré sa prejavujú v rôznych oblastiach. Od tisícok skládok odpadu v najkrajších lokalitách, cez chýbajúcu kanalizáciu pri zásobárňach pitnej vody, až po rúbanie lesov pre rýchly zisk v chránených oblastiach. Tieto problémy sú umocnené prítomnosťou pneumatík a plastov v lesoch, uhynutou zverou pre sebectvo a hrabivosť niektorých ľudí, či zištným prehrádzanie vodných tokov. Stav životného prostredia sa zhoršuje nielen pre klimatické zmeny, ale aj pre korupčné prostredie vládnych autorít.
Kríza v oblasti vodných zdrojov a kanalizácie
Jedným z najkritickejších aspektov environmentálneho dlhu je hospodárenie s vodnými zdrojmi. NKÚ SR zistil, že Slovensko nesplnilo záväzok odkanalizovania všetkých aglomerácií nad 2 000 ekvivalentných obyvateľov (EO) do 31. decembra 2015. Miera pripojiteľnosti na novovybudovanú kanalizačnú sieť bola v roku 2017 plnená len na 50,20 % oproti plánovanej hodnote.
Pri kontrole 26 konečných prijímateľov NFP bola pripojiteľnosť na základe aktívnych kanalizačných odbočení v rozmedzí od 25 % do 100 %. Čím menej bolo aktívne pripojených kanalizačných odbočení, tým sú prepočítané vynaložené verejné prostriedky na jedno kanalizačné odbočenie vyššie. Ako najčastejší dôvod nepripájania sa obyvateľov na novovybudované kanalizačné siete bol identifikovaný nedostatok finančných prostriedkov na vybudovanie kanalizačnej prípojky, ktorú obyvatelia budujú na vlastné náklady. Toto platí najmä pri projektoch, kde bola kanalizácia (odbočenia) vybudovaná čo najbližšie k hraniciam pozemkov obyvateľov.
Obce často rôzne a nesprávne interpretujú súčasnú právnu legislatívu v oblasti kontroly preukazovania odvozu obsahu žúmp. Väčšina obcí nevykonávala pravidelnú a systematickú kontrolu odvozu obsahu žúmp u vlastníkov nehnuteľností, ktorí majú zavedený tento individuálny systém odvádzania komunálnych odpadových vôd. Obce spravidla vykonávali kontrolu tesnosti žúmp len v procese kolaudácie nehnuteľnosti.
NKÚ SR upozorňuje na rôzny výklad a nejednoznačnosť právnych noriem. Legislatíva týkajúca sa nakladania s odpadovými vodami akumulovanými vo vodotesných žumpách je súčasťou viacerých predpisov. V rámci Slovenskej republiky neexistuje evidencia, ktorá by preukazovala, ako má každá nehnuteľnosť riešený spôsob nakladania s komunálnymi odpadovými vodami.
Tabuľka: Pripojiteľnosť na kanalizáciu a súvisiace problémy
| Ukazovateľ | Stav/Problém | Vplyv |
|---|---|---|
| Pripojiteľnosť na kanalizáciu (2017) | 50,20% oproti plánu | Nesplnenie záväzkov SR voči EÚ, environmentálny dlh |
| Rozsah pripojiteľnosti (vzorka 26 NFP) | 25% - 100% | Neefektívne využitie verejných prostriedkov |
| Dôvod nepripájania obyvateľov | Nedostatok finančných prostriedkov na prípojku | Zvyšovanie nákladov na jedno kanalizačné odbočenie |
| Kontrola odvozu obsahu žúmp | Nepravidelná a nesystematická | Riziko znečistenia podzemných vôd |
| Legislatíva pre žumpy | Rôzny výklad a nejednoznačnosť | Neúčinná regulácia, nízka úroveň kontroly |
Ministerka Gabriela Matečná uviedla, že ich rezort má vo svojej kompetencii okrem poľnohospodárstva aj rozvoj vidieka a toto poslanie napĺňajú aj novou eurofondovou výzvou. Táto výzva je zameraná na zlepšenie zásobovania pitnou vodou, čistenie odpadových vôd a kanalizáciu. „Táto výzva je zaradená do programu s názvom Integrovaný regionálny operačný program (IROP). Má prispieť k zlepšeniu kvality života a zabezpečiť udržateľné poskytovanie verejných služieb regiónov, miest a obcí,“ vysvetlil Marek Mitošinka, generálny riaditeľ sekcie programov regionálneho rozvoja ministerstva pôdohospodárstva. K dispozícii je 55 miliónov eur pre všetky kraje okrem Bratislavského samosprávneho kraja. O finančné prostriedky sa môžu uchádzať obce, združenia obcí, vlastníci verejných vodovodov, verejných kanalizácií a právnické osoby oprávnené na podnikanie v oblasti verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Výzva je vyhlásená vo forme otvorenej výzvy, ktorej uzavretie nastane vyčerpaním finančných prostriedkov na to vyčlenených. Uzavretie prvého hodnotiaceho kola bolo 26.9.2017 a druhého kola 22.12.2017. Budeme vo väčšej miere využívať eurofondy na podstatné zvýšenie napojenia ľudí a obcí na verejné vodovody a kanalizáciu.
Vysvetlenie rozpočtu EÚ: Financovanie budúcnosti Európy
Komplexná ochrana prírody a krajiny
Starostlivosť o životné prostredie, keď voda, vzduch, lesy a celá príroda sú národným pokladom, ktorý si dobre chránime, je kľúčová. Navrhujeme rozšíriť kompetencie ministerstva životného prostredia o priamu správu národných parkov a prírodných rezervácií, podobne ako v ČR. Budeme dbať na ochranu vody a pôdy, našich strategických prírodných zdrojov.
Environmentálna politika a legislatíva
Navrhneme, aby bola vypracovaná nová štátna environmentálna politika, ktorá určí dlhodobú víziu a stratégiu (aj krátkodobé operatívne ciele) ochrany a tvorby životného prostredia. Mala by vychádzať z platných a rešpektovaných európskych princípov trvalej udržateľnosti, predbežnej opatrnosti a princípu „znečisťovateľ platí“, a tiež z relevantných medzinárodných dohovorov, kde je SR signatárom. Na základe novej štátnej environmentálnej politiky navrhneme reorganizáciu ministerstva životného prostredia a jeho podriadených organizácií, vrátane presnejšieho definovania ich kompetencií, priorít a úloh. Navrhneme novelu kompetenčného zákona, zákona o ochrane prírody a krajiny, zákona o lesoch a zákona o vodách tak, aby na jednom území neboli v konflikte dva aj tri orgány štátnej správy, ktoré sa riadia viacerými zákonmi.
Podpora spolurozhodovania občanov a komunít o záležitostiach súvisiacich s premenou krajiny, ťažbou surovín či zriaďovaním skládok odpadov je jednou z našich priorít. Navrhneme novelu Občianskeho súdneho poriadku, aby verejnosť získala právo domáhať sa na súdoch nápravy akéhokoľvek porušenia zákonov v životnom prostredí (stavebný zákon, lesný zákon, zákon o vodách), ako to vyplýva z Aarhuského dohovoru. Navrhneme, aby bola v stavebnom zákone zabezpečená informovanosť občanov o zámeroch stavieb, a to povinným zverejňovaním informácií o začatí konania (nielen na internete, ale aj na mieste stavby) s výrazným vplyvom na životné prostredie. Navrhneme, aby bola zrušená možnosť paušálne utajovať dokumentácie z konaní o povoľovaní jadrových zariadení, lebo je to v rozpore s európskym právom a ústavou.
Ochrana lesov a vodných zdrojov
Navrhneme opatrenia na obmedzenie kriminality súvisiacej s nelegálnou ťažbou dreva. Presadzovaním prírode blízkeho hospodárenia v lesoch budeme vytvárať podmienky pre zastavenie trendu zvyšovania kalamitných (náhodných) ťažieb. Navrhneme protikorupčné opatrenia v lesnom hospodárstve s cieľom zvýšiť kontrolu opodstatnenosti náhodných ťažieb. Tie predstavujú na Slovensku asi polovicu celkovej ťažby dreva, sú nedostatočne kontrolované a nepodliehajú žiadnemu limitu. Navrhneme opatrenia na prísnejšiu kontrolu obchodu s drevom, najmä v štátnych lesoch. Navrhneme, aby bola povinná certifikácia FSC (Forest Stewardship Council) v štátnych lesoch, vrátane vojenských, a opatrenia proti obchádzaniu, resp. formálnemu napĺňaniu požiadaviek certifikácie. Navrhneme vytvoriť informačný systém o vodách. Navrhneme opatrenia proti nezodpovedným záberom kvalitných orných pôd na nepoľnohospodárske účely. Upadá starostlivosť o hospodárske lesy, ktoré sú dôležitým krajinotvorným prvkom.
Správa chránených území a biodiverzita
Pre trvalo udržateľný a vyvážený rozvoj krajiny je dôležité zachovať prírodnú rozmanitosť a slobodný pohyb človeka krajinou. Navrhneme zmenu organizácie chránených území tak, aby správy národných parkov a chránených krajinných oblastí získali právnu subjektivitu. Navrhneme takú zonáciu národných parkov, ktorá zabezpečí ich účinnú ochranu v súlade s medzinárodnými kritériami IUCN. Rozsah zón bez ľudských zásahov bude totožný s 5. stupňom ochrany prírody a bude tvoriť viac ako 50 % rozlohy územia, určených platným zákonom o ochrane prírody. Navrhneme dobudovať reprezentatívnu sústavu chránených území na Slovensku (medzinárodne významné chránené územia vrátane území NATURA 2000, chránené územia národného a miestneho významu) s dostatočnou rozlohou na zachovanie biologickej rozmanitosti a prírodného dedičstva Slovenska. Navrhneme dôslednú ochranu najvzácnejších území a zadefinujeme mieru ochrany ostatných území na princípe ekologickej a ekonomickej únosnosti. Pri chránených územiach navrhneme prioritne zohľadňovať ich spoločenskú významnosť bez ohľadu na vlastníctvo, no súkromným vlastníkom nahradíme spôsobenú ujmu v plnej výške.
Nakladanie s odpadmi a prevencia znečistenia
Navrhneme opatrenia na rozšírenie triedenia a spracovania biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov (najmä v mestských aglomeráciách), ktoré sa v nemalej miere podieľajú na objeme komunálneho odpadu. Väčšinou zbytočne končia na skládkach alebo v spaľovniach. Navrhneme dôsledné uplatňovanie existujúcej legislatívy v boji s environmentálnou kriminalitou (napr. skládky odpadov) - od prevencie, cez vzdelávanie, až po dôslednejšie uplatňovanie sankcií. Navrhneme zvýšiť účinnosti a vymáhateľnosť právnych nástrojov v environmentálnej oblasti, postupné odstraňovanie starých environmentálnych záťaží a zabránenie tvorby nových. Navrhneme urýchlenú asanáciu extrémne nebezpečných lokalít. Navrhneme obmedziť zbytočné používanie plastov. Všade tam, kde je to možné a účelné, navrhneme presadzovať uprednostňovanie tzv. množstvového systému zberu odpadov (pred paušálnym), ktorý je spravodlivejší a vedie producenta odpadov k minimalizácii tvorby odpadov.
Energetika a klimatické zmeny
Budeme podporovať ciele EÚ v rozvoji obnoviteľných zdrojov energie na 35 % do roku 2030. Navrhneme účinnejšiu kontrolu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví v otázke dodržiavania zákazu dotovať spaľované drevo z lesov na energetické účely. Navrhneme podporiť smerovanie Slovenska k bezuhlíkovej ekonomike, napríklad cez ochranu lesov, výsadbu stromov a obmedzovanie produkcie oxidu uhličitého, uhlíkovou daňou a zmysluplnou podporou elektromobility, najmä vo verejnej doprave. Chýba diskusia o klimatických zmenách a o spôsobe, ako im čeliť, ale aj vízia ochrany pred povodňami.
Monitorovanie a regulácia emisií
Navrhneme monitoring a reguláciu pachov a ďalších škodlivých emisií z výrobných zariadení, ktoré sa nachádzajú v blízkosti osídlených oblastí. Pre veľkých znečisťovateľov navrhneme povinnosť zabezpečiť verejné meracie a informačné systémy pod dohľadom nezávislých inštitúcií.
Zlepšenie urbanistického prostredia
Negatívny trend likvidácie verejných priestorov a verejnej zelene kvôli stavebnej činnosti navrhneme obmedziť formou uzákonenia. Navrhneme možnosť vyhlasovať bezzásahové zelené plochy (trvalo prístupné verejnosti) aj v intravilánoch obcí a miest. Navrhneme vypracovanie a schválenie vyhlášky, regulujúcej používanie chemických prostriedkov (postrekov) v intravilánoch miest a obcí. Navrhneme opatrenia na zlepšenie urbanistických a územnoplánovacích prístupov k mestskému prostrediu. Navrhneme obmedziť budovanie nových reklamných plôch (bilbordov) pri cestách mimo intravilánov miest a obcí. Životné prostredie nechránime samoúčelne. Základné hodnotové postoje, medzi ktoré patrí vzťah ku krajine, sa vytvárajú už v rodine a ranom detstve.
tags: #starostlivost #o #zivotne #prostredie #kanalizacia