V živote zamestnanca nastávajú situácie, pre ktoré nemôže vykonávať pre zamestnávateľa prácu, hoci by pracovať mal. Mnohé z nich sú dopredu plánované, avšak nájdu sa aj také, ktoré sa jednoducho vyskytnú, tak povediac „zo dňa na deň“. Keď sa povie prekážka v práci, každému zrejme najskôr napadne, že ide o návštevu u lekára alebo o sprevádzanie rodinného príslušníka k lekárovi. Počas trvania pracovného vzťahu dochádza k rôznym situáciám, počas ktorých zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu.
Zákonník práce rozdeľuje prekážky v práci na strane zamestnanca do nasledovných skupín:
- prekážky z dôvodu všeobecného záujmu,
- prekážky z dôvodu plnenia brannej povinnosti,
- prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie,
- dôležité osobné prekážky v práci.
Pri niektorých prekážkach v práci má zamestnanec nárok na náhradu príjmu, ktorú poskytuje zamestnávateľ. Aby však zamestnanec získal platené pracovné voľno, každú prekážku musí zamestnávateľovi náležite preukázať potrebnými dokladmi. V opačnom prípade mu zamestnávateľ nemusí neprítomnosť v práci ospravedlniť, či zaplatiť. Pre zamestnanca by takáto prekážka predstavovala neplatené voľno, v prípade neospravedlnenej neprítomnosti v práci, tzv. absenciu.
Platené pracovné voľno na návštevu zdravotníckeho zariadenia
Zákonník práce zaraďuje vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení medzi dôležité osobné prekážky v práci, ktoré upravuje v ust. § 141. Táto osobná prekážka je podľa Zákonníka práce tak podstatná, že v prípade jej vzniku má zamestnanec nárok na pracovné voľno a v niektorých prípadoch aj nárok na náhradu mzdy. Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Pracovné voľno má byť poskytnuté na nevyhnutne potrebný čas, teda nie automaticky na celý deň, ale podľa skutočnej potreby. Podľa Národného inšpektorátu práce sa okrem skutočnej doby vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca do nevyhnutne potrebného času započítava aj čakanie pred vyšetrením alebo ošetrením a nevyhnutná cesta do zdravotníckeho zariadenia a späť.
Pre účely určenia celkového rozsahu pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi v kalendárnom roku pri prekážke v práci z dôvodu jeho vyšetrenia alebo ošetrenia v zdravotníckom zariadení sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje, akoby pracoval päť dní v týždni. Pri uplatnení pružného pracovného času sa v zmysle ust. § 143 ods. 1 Zákonníka práce prekážka v práci z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení posudzuje ako výkon práce s náhradou mzdy len v rozsahu, v ktorom zasiahla do základného pracovného času. Po odpadnutí prekážky je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu túto neodpracovanú časť pracovného času odpracovať v pracovných dňoch, ak sa so zamestnávateľom nedohodol inak.
Rozsah pracovného voľna síce Zákonník práce stanovuje maximálne na sedem dní v kalendárnom roku, zároveň však v ust. § 141 ods. 3 dáva zamestnávateľovi možnosť poskytnúť zamestnancom pracovné voľno s náhradou mzdy nad stanovený maximálny počet dní úpravou vo vnútornom predpise alebo v kolektívnej zmluve, ale taktiež na základe individuálnej žiadosti zamestnanca. Zamestnávateľ musí pritom dbať na to, aby pri individuálnom dohodnutí poskytovania pracovného voľna nedošlo k porušeniu základnej zásady rovnakého zaobchádzania, ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.
Platené pracovné voľno na sprevádzanie rodinného príslušníka
Zamestnanec má nárok na platené pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie. Sprevádzať je možné manžela, dieťa (vlastné alebo zverené do starostlivosti súdom), rodiča, súrodenca, manžela súrodenca, rodiča manžela, súrodenca manžela, prarodiča, prarodiča manžela, vnuka a osobu, ktorá žije so zamestnancom v spoločnej domácnosti.
Zamestnávateľ nesmie od zamestnanca požadovať informácie o jeho rodinných pomeroch, preto si ani nemôže overovať, či sprevádzaná osoba skutočne je príbuzným zamestnanca (napríklad pri rozdielnych priezviskách). Sprevádzanie sa preukazuje potvrdením od zdravotníckeho zariadenia. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov. Zdravotnícke zariadenie by preto nemalo vystaviť potvrdenie pre zamestnávateľa viac ako jednému človeku.
Ak zamestnanec potrebuje ďalšie pracovné voľno, aby mohol sprevádzať rodinného príslušníka, zamestnávateľ mu ho môže (a nemusí) poskytnúť, ale už ako neplatené voľno (bez náhrady mzdy). Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna.
Prípadová štúdia: Sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa
Manželia sa okrem svojho dieťa spoločne starajú ešte aj o manželovo zdravotne postihnuté päťročné dieťa, ktoré od januára tohto roku, každé tri týždne vozia do špeciálneho zariadenia sociálnej starostlivosti. Zamestnávateľ manželke na uvedený účel odmietol preplácať čerpané pracovné voľno, s odôvodnením, že nie je považovaná za rodinného príslušníka dieťaťa a navyše si už v tomto roku vyčerpala pre návštevu lekára so svojím vlastným dieťaťom 7 dní.
Pri sprevádzaní zdravotne postihnutého dieťaťa sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 10 dní. Tu je dôležité rozlišovať, či ide o vlastné dieťa alebo o dieťa manžela/manželky, ktoré je zverené do starostlivosti súdom, keďže okruh rodinných príslušníkov je presne vymedzený v Zákonníku práce.
Čo robiť, keď pacient s demenciou už nevie udeliť informovaný súhlas?
Neplatené pracovné voľno na ošetrovanie člena rodiny a ošetrovné
Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno na ošetrovanie člena rodiny. Ide o neplatené pracovné voľno (bez náhrady mzdy). Počas ošetrovania možno poberať dávku zo Sociálnej poisťovne, ktorá sa nazýva ošetrovné, ak si zdravotný stav blízkeho príbuzného podľa potvrdenia jeho ošetrujúceho lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou.
Blízkym príbuzným je choré dieťa (aj dospelé), manžel/manželka, rodič a svokor/svokra (rodič manžela/manželky). Zákon o sociálnom poistení, ktorý ošetrovné upravuje, hovorí výslovne o manželovi a manželke, ošetrovné preto nie je možné poberať pri ošetrovaní chorého druha alebo družky (prípadne inej osoby žijúcej v spoločnej domácnosti) a ich rodičov.
Podmienky nároku na ošetrovné
Ošetrovné patrí medzi dávky nemocenského poistenia, čo znamená, že poberať ho môže iba osoba, ktorá je nemocensky poistená (je zamestnancom, SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenou osobou) alebo začala ošetrovať príbuzného počas tzv. ochrannej lehoty siedmych dní po zániku nemocenského poistenia (napríklad počas siedmych dní od skončenia pracovného pomeru). Na to, aby dobrovoľne nemocensky poistená osoba mohla mať nárok na ošetrovné, musí byť poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom potreby ošetrovania.
Žiadosť o ošetrovné a jeho výplata
Ošetrovné priznáva a vypláca pobočka Sociálnej poisťovne podľa trvalého bydliska žiadateľa na základe žiadosti o ošetrovné (I. a II. diel), ktorú vystaví lekár chorého. Zamestnanec I. a II. diel žiadosti predloží svojmu zamestnávateľovi na potvrdenie a potom ju odovzdá Sociálnej poisťovni. Samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba odovzdajú I. a II. diel žiadosti o ošetrovné pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta ich trvalého bydliska.
Výška a trvanie ošetrovného
Výška ošetrovného je 55 % z denného vymeriavacieho základu. Vymeriavacím základom zamestnanca je (zjednodušene povedané) jeho hrubá mzda, vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého odvádza nemocenské do Sociálnej poisťovne, a vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Výška ošetrovného je rovnaká za všetky dni, za ktoré sa poberá. Ošetrovné sa poskytuje za najviac desať kalendárnych (nie pracovných) dní. Zostať s blízkym doma a ošetrovať ho je možné aj dlhšie (za predpokladu, že to umožní zamestnávateľ), no bez nároku na ošetrovné či inú dávku nemocenského poistenia.
Obmedzenia nároku na ošetrovné
Nárok na ošetrovné vzniká v tom istom prípade len raz a len jednej osobe. Nie je preto možné napríklad to, aby pri dva týždne trvajúcej chorobe pacienta poberala desať dní ošetrovné manželka a štyri dni syn. Súčasne sa nedá poberať ani ošetrovné a nemocenské.
Preradenie na inú prácu zo zdravotných dôvodov
Zákonník práce upravuje aj situácie, kedy je zamestnávateľ povinný alebo oprávnený preradiť zamestnanca na inú prácu. Jednostranné preradenie na inú prácu je v Zákonníku práce právne konštruované ako výnimka zo zásady zmluvnosti pracovnoprávnych vzťahov, nakoľko Zákonník práce v § 55 ods. 1 ustanovuje, že vykonávať práce iného druhu alebo na inom mieste, ako boli dohodnuté v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne, a to v prípadoch ustanovených v § 55 ods. 2. Dôvody, na základe ktorých je zamestnávateľ povinný preradiť zamestnanca na inú prácu sú upravené v § 55 ods. 2 Zákonníka práce.
Postup pri preradení a lekársky posudok
Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť preradiť zamestnanca na inú prácu, ak zamestnanec na základe lekárskeho posudku nie je spôsobilý naďalej vykonávať svoju doterajšiu prácu. Upozorňujeme, že na preradenie nestačí len lekárska správa, prípadne nález. Na preradenie je potrebný lekársky posudok vydaný špecialistom, všeobecným lekárom, prípadne zdravotníckym zariadením. V zmysle § 16 ods. 1 a nasl. zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti je lekárskym posudkom výsledok posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu. Lekársky posudok je spracovaný posudkovým lekárom a vydaný zdravotníckym zariadením na žiadosť fyzickej osoby, ktorej sa týka alebo právnickej osoby, ktorej na to fyzická osoba dala súhlas. To znamená, že lekársky posudok Vám musia vydať aj na Vašu žiadosť, prípadne ho môžu vydať na žiadosť Vášho zamestnávateľa, ak s tým budete súhlasiť.
Pri preradení zamestnanca zamestnávateľ musí prihliadať najmä na to, aby nová pozícia zamestnanca bola vhodná najmä z hľadiska jeho kvalifikácie a zároveň, aby zodpovedala jeho zdravotnej spôsobilosti. Ak by sa nedosiahol účel preradenia, môže Vás zamestnávateľ preradiť aj na práce iného druhu ako vyplývajú z Vašej pracovnej zmluvy.
Okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom
Ak Vás zamestnávateľ po predložení lekárskeho posudku do 15 dní nepreradí na inú prácu, a Vy naďalej nemôžete vykonávať doterajšiu prácu bez toho, aby Vám hrozilo vážnejšie poškodenie zdravia, môžete dať zamestnávateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru. „Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu…“ (§ 69 Zákonníka práce). V tomto prípade skončenia pracovného pomeru sa nevyžaduje súhlas zamestnávateľa.
Pokiaľ v uvedenom prípade nie je možné preradenie zamestnanca na prácu v rámci práce dojednanej v pracovnej zmluve, môže zamestnávateľ zamestnanca po dohode preradiť aj na iný druh práce, ako bol pôvodne v pracovnej zmluve dohodnutý. Práca však musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca.
Ďalšie dôležité osobné prekážky v práci s náhradou mzdy
Okrem návštevy zdravotníckeho zariadenia a sprevádzania rodinného príslušníka existujú aj ďalšie dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých má zamestnanec nárok na platené voľno:
- Narodenie dieťaťa: poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky do zdravotníckeho zariadenia a späť.
- Úmrtie rodinného príslušníka:
- pri úmrtí manžela a dieťaťa sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni a na ďalší deň na účasť na pohrebe.
- pri úmrtí rodiča a súrodenca sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe + jeden ďalší deň, ak zamestnanec zariaďuje pohreb.
- pri úmrtí prarodiča alebo vnuka sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň.
- Vlastná svadba: poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň.
- Znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov dopravným prostriedkom, ktoré používa zamestnanec so zdravotným postihnutím: poskytuje sa pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 deň.
- Darovanie krvi a aferéza, darovanie ďalších biologických materiálov: pracovné voľno patrí na nevyhnutne potrebný čas a to za čas cesty na odber a späť a za čas na zotavenie po odbere, pokiaľ tieto skutočnosti zasahujú do pracovného času zamestnanca.
Zvyšovanie kvalifikácie a pedagogickí zamestnanci
Účasť na ďalšom vzdelávaní, na ktorom má zamestnanec získať predpoklady alebo splniť podmienky na výkon jeho práce, je taktiež prekážkou v práci, ktorá bráni zamestnancovi vykonávať prácu. Pri zvyšovaní kvalifikácie však zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť zamestnancovi za pracovné voľno aj náhradu mzdy.
Pri zvýšení kvalifikácie poskytne zamestnávateľ zamestnancovi pracovné voľno najmenej:
- v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
- 2 dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
- 5 dní na prípravu a vykonanie záverečnej, maturitnej skúšky a absolutória,
- 40 dní v súhrne na prípravu a vykonanie štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky,
- 10 dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej, diplomovej alebo dizertačnej práce.
Pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov platia špecifické pravidlá. Podľa zákona č. 317/2009 Z. z. § 54, ods. 1 definuje, že pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi patrí pracovné voľno s náhradou funkčného platu v rozsahu päť pracovných dní v kalendárnom roku na účasť na kontinuálnom vzdelávaní podľa tohto zákona. Ak ide o vykonanie 1. atestácie patrí ešte + 5 dní.