Z pracovného pomeru vyplývajú pre zamestnanca aj zamestnávateľa mnohé povinnosti. Zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, pracovnou zmluvou, prípadne kolektívnou zmluvou. V živote sa však vyskytujú rôzne plánované alebo nepredvídané situácie, pre ktoré zamestnanec, prípadne zamestnávateľ nemôže plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru. Jednou z takýchto situácií je aj návšteva zdravotníckeho zariadenia. Zákonník práce zaraďuje vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení medzi dôležité osobné prekážky v práci, ktoré upravuje v ust. § 141. Táto osobná prekážka je tak podstatná, že v prípade jej vzniku má zamestnanec nárok na pracovné voľno a v niektorých prípadoch aj nárok na náhradu mzdy.
Nárok na pracovné voľno pri návšteve lekára
Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť vašu absenciu v zamestnaní v súvislosti s vyšetrením alebo ošetrením v zdravotníckom zariadení. Nárok na pracovné voľno z dôvodu návštevy zdravotníckeho zariadenia majú iba zamestnanci, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy. Zamestnancom pracujúcim na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nárok na platené pracovné voľno nevzniká.
Rozsah pracovného voľna
Zákonník práce upravuje zamestnancom nárok na poskytnutie plateného pracovného voľna v súvislosti s návštevou lekára v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac však 7 dní v kalendárnom roku. Toto platené voľno na účel ošetrenia či vyšetrenia treba chápať ako voľno, za ktoré vám zamestnávateľ priamo poskytne finančnú náhradu k vašej mzde. Ak si tieto dni nevyčerpáte v jednom kalendárnom roku, do nasledujúceho kalendárneho roka si ich nemôžete presunúť.
Pracovné voľno má byť poskytnuté na nevyhnutne potrebný čas, teda nie automaticky na celý deň, ale podľa skutočnej potreby. Podľa Národného inšpektorátu práce sa okrem skutočnej doby vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca do nevyhnutne potrebného času započítava aj čakanie pred vyšetrením alebo ošetrením a nevyhnutná cesta do zdravotníckeho zariadenia a späť.
Ak je to možné, pred absolvovaním a po absolvovaní vyšetrenia by ste mali nastúpiť do práce a pracovné voľno čerpať len v nevyhnutnom rozsahu. Je to však na dohode medzi vami ako zamestnancom a vaším zamestnávateľom. Ak zamestnávateľ v praxi postupuje tak, že vám v deň, keď potrebujete „P-čko“, nepridelí žiadnu smenu, a tým vám znemožní čerpať tento nárok, ide o obchádzanie zákona a diskrimináciu voči iným zamestnancom.
Čo ak potrebujete viac ako 7 dní?
Pokiaľ ako zamestnanec potrebujete absolvovať viac vyšetrení alebo ošetrení v zdravotníckych zariadeniach ako je rozsah 7 dní, Zákonník práce to umožňuje a takúto neúčasť v práci vám zamestnávateľ musí ospravedlniť. Avšak ďalšie pracovné voľno v takomto prípade už nebude poskytnuté s náhradou mzdy.
Zákonník práce v ust. § 141 ods. 3 dáva zamestnávateľovi možnosť poskytnúť zamestnancom pracovné voľno s náhradou mzdy nad stanovený maximálny počet dní úpravou vo vnútornom predpise alebo v kolektívnej zmluve, ale taktiež na základe individuálnej žiadosti zamestnanca. Zamestnávateľ musí pritom dbať na to, aby pri individuálnom dohodnutí poskytovania pracovného voľna nedošlo k porušeniu základnej zásady rovnakého zaobchádzania, ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov antidiskriminačným zákonom.
Nástup do zamestnania v priebehu roka
V prípade, že ste nastúpili do zamestnania v priebehu kalendárneho roka, je na vašom zamestnávateľovi, či vám skráti nárok na platené voľno. Nemôže vám ho však odoprieť úplne. Zákonník práce v tomto prípade limituje rozhodnutie zamestnávateľa, ktorý vám musí poskytnúť platené voľno pri návšteve lekára najmenej v rozsahu jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru.
Špecifické prípady náhrady mzdy nad rámec 7 dní
Niektoré návštevy u lekára sa nepočítajú do vašich bežných 7 dní. Sú to nevyhnutné návštevy u lekára súvisiace s tehotenstvom, s povinnou lekárskou prehliadkou či súvisiace s vašou účasťou na darovaní krvi, aferéze alebo darovaní ďalších biologických materiálov. Pri týchto prípadoch Zákonník práce osobitne upravuje rozsah a podmienky, za ktorých zamestnávateľ ospravedlní vašu neúčasť v práci a poskytne vám náhradu mzdy nad rámec spomínaných 7 dní.
- Preventívne prehliadky súvisiace s tehotenstvom: Ak ošetrenie alebo vyšetrenie nie je možné vykonať mimo pracovného času, zamestnávateľ poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas. Počet týchto voľien nie je obmedzený.
- Darovanie krvi a biologických materiálov: Bude vám poskytnuté platené voľno taktiež v nevyhnutne potrebnom rozsahu, vrátane času potrebného na cestu a na vaše zotavenie.
- Sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa: Rodičia či iní rodinní príslušníci majú nárok na náhradu mzdy aj v prípade, ak sprevádzajú zdravotne postihnuté dieťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy, a to maximálne 10 dní v kalendárom roku, vždy len jednému z rodinných príslušníkov.
Nočná práca a návšteva lekára
Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Za prácu v tomto časovom intervale patrí zamestnancovi v zmysle § 123 ods. 1 Zákonníka práce okrem dosiahnutej mzdy aj mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu nočnej práce a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu nočnej práce.
Platí „paragraf” aj pre nočnú zmenu?
Áno, platí. Zákonník práce v časti týkajúcej sa nárokov zamestnancov na pracovné voľno v súvislosti s dôležitými osobnými prekážkami v práci uvádza, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení, ak ho nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Pracovné voľno sa v tomto prípade poskytuje s náhradou mzdy vo výške priemerného zárobku zamestnanca na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku. Zákon bližšie neuvádza, či pracovným časom zamestnanca sa považuje denná alebo nočná zmena. Z toho vyplýva, že rovnaké nároky má každý zamestnanec bez ohľadu na čas výkonu práce.
Podstatné však je, že vyšetrenie alebo ošetrenie sa uskutočňuje počas doby, kedy má zamestnanec pracovať a pod podmienkou, že na takéto vyšetrenie alebo ošetrenie nemôže ísť mimo svojho pracovného času.
Príklad z praxe
Zamestnanec, ktorý mal v piatok nastúpiť na nočnú zmenu, bol na ošetrení u lekára, pretože mu niečo padlo do oka.
- Ak mu niečo padlo do oka počas dňa a na ošetrení bol pred nočnou zmenou, nemá nárok na pracovné voľno na svojej nočnej pracovnej zmene. Ak by mu lekár neodporučil pracovať v najbližšej nočnej zmene, mal by mu vypísať práceneschopnosť.
- Ak však zamestnanec išiel na ošetrenie počas pracovnej zmeny, resp. pred jej začatím s tým, že potom pracovnú zmenu vynechal, má nárok na platené pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas, prípadne aj na celú zmenu. Navyše, ak by zamestnancovi niečo padlo do oka počas pracovnej zmeny, ide o pracovný úraz s nárokom na náhradu mzdy.
Povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa
Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.
Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Zamestnávateľ môže požadovať, aby ste vopred oznámili prekážku v práci z dôvodu vyšetrenia a po návrate predložili potvrdenie s časovým rozsahom, nesmie však vyžadovať diagnózu ani zbytočné detaily o zdravotnom stave. Informáciu o tom, ku ktorému lekárovi idete, smie žiadať len v nevyhnutnom rozsahu na preukázanie prekážky a spravidla postačí označenie zdravotníckeho zariadenia.
Vyšetrenie u lekára vo vzdialenom meste
To, ktorého lekára zamestnanec navštevuje je výlučne jeho rozhodnutím, zamestnávateľ ho nemôže nútiť nájsť si iného lekára. Ak lekár vo vzdialenejšom meste potvrdí zamestnancovi priepustku na celý deň (na celú pracovnú zmenu), zamestnávateľ by ju mal akceptovať. Čas potrebný na cestu k lekárovi a späť závisí vždy od vzdialenosti miesta pracoviska zamestnanca (alebo bydliska) a miesta ambulancie lekára. Tento čas by mal zamestnávateľ rovnako akceptovať s prihliadnutím na vzdialenosť medzi týmito miestami, pretože do doby prekážky v práci sa započítava aj nevyhnutná cesta k lekárovi a späť.
Flexibilný pracovný čas a návšteva lekára
Pri uplatnení pružného pracovného času sa v zmysle ust. § 143 ods. 1 Zákonníka práce prekážka v práci z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca v zdravotníckom zariadení posudzuje ako výkon práce s náhradou mzdy len v rozsahu, v ktorom zasiahla do základného pracovného času. Po odpadnutí prekážky je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu túto neodpracovanú časť pracovného času odpracovať v pracovných dňoch, ak sa so zamestnávateľom nedohodol inak.