Moderná škola už dávno nie je len miestom, kde sa odovzdávajú vedomosti. Je to živý organizmus, v ktorom sa prelína učenie, vzťahy, emócie, zodpovednosť a bezpečie. Ak chceme, aby sa v škole darilo učiť aj žiť, potrebujeme v nej odborníkov, ktorí rozumejú učivu, ale aj človeku. V súčasnosti sa v systéme vzdelávania a sociálnej práce kladie čoraz väčší dôraz na profesionálnu kompetenciu. Kľúčovú úlohu v tomto systéme zohrávajú sociálny pedagóg a supervízia, ktoré sú nevyhnutné pre vytváranie bezpečného a podporného prostredia v školách a pre efektívne riešenie sociálno-patologických javov.
Sociálny pedagóg v školskom prostredí
Sociálny pedagóg patrí medzi pomáhajúce profesie, podobne ako psychológ či sociálny pracovník. Jeho poslaním je pomáhať deťom, žiakom, rodinám, ale aj učiteľom - vždy v kontexte školského života. Hroncová a kol. (2020) dopĺňajú, že sociálny pedagóg je mostom medzi školou, rodinou a komunitou. Sociálny pedagóg nie je „náplasťou“ na problémy, ale aktívnym tvorcom riešení - spolupracuje, sprostredkúva, analyzuje, motivuje, usmerňuje.
Profesia sociálneho pedagóga sa zaraďuje medzi pomáhajúce profesie, ktorých rozvoj odporúčala OECD už v roku 1994 pre nárast spoločensky nežiaducich a sociálno-patologických javov. Na Slovensku patrí sociálny pedagóg medzi zložky systému výchovného poradenstva a prevencie a jeho pôsobenie v školách je legislatívne umožnené od roku 2008. Podľa § 23 písm. f) zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sociálny pedagóg vykonáva pracovnú činnosť ako odborný zamestnanec školy.
Kompetencie a činnosti sociálneho pedagóga
Medzi kompetencie sociálneho pedagóga patria kompetencie prevencie, poradenstva, prevýchovy, manažmentu a edukačná kompetencia. Najvýznamnejšou činnosťou sociálneho pedagóga v škole je prevencia sociálno-patologických javov.
- Preventívna činnosť - vytvára a realizuje programy primárnej prevencie (napr. prevencia šikanovania, závislostiam, záškoláctva, rizikovému správaniu).
- Diagnostická činnosť - systematicky zisťuje potreby žiakov, tried a školského prostredia.
- Poradenstvo a intervencia - poskytuje poradenstvo a intervenciu pre deti a žiakov, ktorí majú sklony k rizikovému správaniu alebo sú ohrození sociálno-patologickými javmi, a tiež pre tých, ktorí pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Konzultuje a radí zákonným zástupcom, pedagógom a odborným zamestnancom.
- Manažment a edukácia - venuje sa diagnostike sociálnych vzťahov a prostredia, vzdelávaniu a ďalším aktivitám v oblasti sociálnej a výchovnej práce.
Prevencia je koncepčné, vedecky podložené, zámerné, cieľavedomé, systematické, plánovité a koordinované pôsobenie na potenciálne alebo reálne príčiny a podmienky sociálno-výchovných problémov, porúch správania, sociálno-patologických javov s cieľom odstrániť ich, alebo ich sčasti eliminovať, prípadne obmedziť ich negatívne symptómy a paralelne podporovať vytváranie priaznivých prospoločenských podmienok pre intaktný a bio-psycho-sociálny a duchovný vývin jednotlivca.
Metódy činnosti sociálnej pedagogiky
Z metód teórie výchovy sú použiteľné také metódy ako metóda príkladu, vysvetľovania, metóda utvárania návykov, metóda mravného hodnotenia. Z metód sociálnej práce sa berú do úvahy tie, ktoré boli historicky podmienené, ako je sociálna pomoc, skupinová sociálna práca, spoločenská sociálna práca.
Pred použitím metódy je nevyhnutný zber údajov a informácií, diagnostika problému a potom voľba metódy činnosti založenej na pomoci. Ide o nasledovnú typológiu:
- Metóda kompenzácie nevhodných podnetov: Spočíva v náhrade chýbajúcich podnetov z prostredia, napr. u dieťaťa žijúceho v nedostatočne podnetnom prostredí je potrebné zistiť, kto z blízkeho okolia je pre neho zdrojom istoty a bezpečia.
- Metóda posilnenia vlastnej kompetencie: Ide o rozbor životného štýlu jednotlivca, ktorý súvisí s jeho hodnotovou orientáciou. Zisťuje sa, nakoľko je spolutvorcom svojho života.
- Metóda ponuky podnetov vyplývajúcich z individuálnych potrieb: Životné a sebarealizačné potreby, istoty a bezpečia sú dôležité potreby vedúce k istote človeka. Sociálny pedagóg môže ponúknuť sebarealizačné možnosti, ktoré sú pre dieťa alebo pre rodiča nedostupné, či neznáme.
- Metóda plánovania pozitívnej perspektívy: Je vhodné, ak sociálny pedagóg ponúkne príjemcovi svojich služieb vidieť aj inú perspektívu vo svojom živote. Ide o možnosti, ktoré ponúkajú slobodné rozhodnutie, osobnú voľbu.
- Výchovné a sociálne poradenstvo: Predmetom výchovného a sociálneho poradenstva sú výchovné a sociálne situácie, vzťahy medzi situáciami, ktoré pozná sociálny pedagóg. Rešpektuje pritom podstatu psychologického poradenstva, ktorého cieľom je, aby človek pochopil, čo má zmeniť v sebe.
- Preventívne metódy: Prevencia sa delí na primárnu, sekundárnu a terciálnu.
- Primárna prevencia: Znížiť pravdepodobnosť vzniku problému, predchádzať sociálno-patologickým a deviantným javom, využíva sa osveta, vzdelávanie, zabezpečiť pre deti plnohodnotné využívanie voľného času.
- Sekundárna prevencia: Patrí práca s rizikovými skupinami obyvateľov, prevencia psychologického charakteru. Úloha sociálneho pedagóga môže spočívať v koordinácii všetkých odborníkov, ktorých sa problém dotýka.
- Terciálna prevencia: Spočíva v priamej činnosti s jednotlivcom, skupinou, ktoré boli nejakým spôsobom poškodené. Ide o terénnu prácu, napr. riziková rodina.
- Konzultačná činnosť: Forma poskytnutia odbornej informácie odborníkom inej profesie (právnik, psychológ, sociálny pracovník). Konzultáciu možno poskytnúť rodičom, deťom, mládeži.
- Supervízia: Ide o metódu, ktorej súčasťou je poskytnutie spätnej väzby. Pozorovaním vyjadruje svoje pocity z diagnostiky problému, z metód a techník, ktoré boli v danom prípade zvolené.
- Intervencia: Je odborný zásah, resp. všetky opatrenia, ktoré majú zabrániť ďalšiemu prehlbovaniu problému. Uplatňuje sa v situácii, keď človek stráca reálnu schopnosť zvládnuť svoj problém pomocou poradenstva, konzultácie či vysvetľovania.
- Metóda príkladu: Je výchovná metóda, ktorá osobným správaním vychovávaného dáva príklad pozitívneho vystupovania, správania i riešenia životných i výchovných situácií.
- Metóda komunikácie: Je metóda, ktorá dáva šancu vypovedať i pýtať sa. Potrebná je správa voľba otázok vychovávateľa k vychovávanému.
- Metóda posilnenia dôvery: Je výchovná metóda, ktorou jednotlivcovi či skupine preukážeme, že aj napriek porušovaniu normy mu dôverujeme, ale vyžadujeme dodržiavanie dohodnutých pravidiel.
- Metóda jasných pravidiel: Na začiatku vzťahu je vhodné, keď sa medzi vychovávajúcim a vychovávaným spoločne utvoria pravidlá vzájomného vzťahu.
Pedagogika vysvetlená pre začiatočníkov (za 3 minúty)
Integrácia žiakov a spolupráca odborníkov
Do popredia vstupuje otázka integrácie jednotlivých žiakov, či už ide o zdravotne postihnutých alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vyučovacími potrebami. Je nevyhnutná spolupráca špeciálneho pedagóga, resp. liečebného pedagóga so sociálnym pracovníkom v škole, ktorý je nápomocný v integrácii, a to nielen pri zabezpečovaní osobnej asistencie, ale aj v začleňovaní žiaka do kolektívu a poskytovaním poradenstva.
Supervízia v sociálnej práci a školstve
Supervízia, ako jeden z nástrojov vzdelávania, nachádza svoje uplatnenie nielen v praxi sociálnej práce, ale aj v procese výučby, v graduálnej príprave a ako súčasť celoživotného vzdelávania. V podmienkach vysokoškolského vzdelávania nie je supervízia upravená legislatívne, ale jej potreba je zdôrazňovaná vo vzdelávacích štandardoch.
Legislatívny rámec supervízie
V súčasnosti je profesia sociálneho pracovníka, ako aj supervízia, upravená vo viacerých právnych normách, napríklad v zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a v zákone č. 448/2008 Z. z. Časom vznikla potreba legislatívne upraviť aj supervíziu ako integrálnu súčasť výkonu sociálnej práce.
Špecifiká supervízie v sociálnej práci
Uplatňovanie supervízie v praxi (vzdelávacej i poradenskej) musí nutne odrážať špecifiká sociálnej práce ako profesie, o ktorej Brinkmann píše ako o povolaní, „ktorého polia pracovnej pôsobnosti sa rozprestierajú vo všetkých spoločenských úrovniach“ (Brinkmann, 2001, s. 68). To kladie vysoké nároky na kvalifikovaného supervízora, ktorý vstupuje do prostredia s diferencovanými cieľovými skupinami práce s jednotlivcami a rodinami, skupinovej práce i práce v miestnych komunitách a spoločenstvách, na úrovni štátnej správy, samosprávy i neštátnych subjektov.
Novela zákona a jej dopady na školskú supervíziu
Novela zákona o výchove a vzdelávaní (tzv. školského zákona) a zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch prináša zmeny, ktoré vzbudzujú vášne u odbornej verejnosti. Rozšírenie podporného (inkluzívneho) tímu o ďalšiu profesiu, na ktorú nebudú stabilné a dlhodobé financie, je problematické. Rovnako je sporné, že supervíziu v škole môže vykonávať v podstate hocikto, kto je tam zamestnaný na akejkoľvek pozícii, bez profesijného vzdelania.
Obsah práce školského supervízora/supervízorky je zadefinovaný ako koordinácia a dohliadanie na odbornosť a úroveň výkonu pracovnej činnosti alebo vykonávanie riadiacej činnosti na základe poverenia riaditeľom školy. Ministerstvo sa pri tomto paragrafe zrejme inšpirovalo supervíziou vo výrobnej sfére, čo je nepochopenie princípov školskej supervízie ako profesie. Supervízia v pomáhajúcich profesiách vyžaduje úplnú NEZÁVISLOSŤ od manažmentu školy.
Ide o demokratický nástroj kompenzácie nedokonalostí pracovných podmienok zamestnancov v školstve, preto musí byť supervízor či supervízorka bezpodmienečne z EXTERNÉHO prostredia. Aj napriek tomu, že sú prizvaní poskytovať supervízne služby a zároveň sú financovaní manažmentom školy, musia si zachovať nezávislosť a dodržiavať zásadu dôvernosti informácií.
Monografia o supervízii v sociálnej práci
Cieľom spracovanej monografie autorov (prof. PaedDr. Milan Schavel, PhD. a PhDr. Milan Tomka, PhD.) je ponúknuť čitateľovi prehľad základných teoretických poznatkov o supervízii v sociálnej práci v obecnej rovine a definovať miesto supervidovaných foriem praxe v systéme praktickej výučby a komplexnejšie špecifikovať význam a úlohy supervízie vo vzťahu k procesu praktickej výučby. Predkladaná monografia presadzuje myšlienku zmeny paradigmy praktického výkonu sociálnej práce, z administratívno-byrokratického rámca k intenzívnejšej poradensko-terapeutickej práci. Z pohľadu autorov je to cesta ako posunúť vzdelávanie i výkon sociálnej práce bližšie k spoločensky i profesionálne uznávanej forme.
Súčasná situácia a výzvy
V súčasnosti pôsobí v školách iba malý počet sociálnych pedagógov, preto uvedené špecializované činnosti vykonávajú pedagogickí zamestnanci, prípadne školský psychológ, ktorý čiastočne nahrádza sociálneho pedagóga. Hoci náplň práce sociálneho pedagóga a školského psychológa sa môžu prelínať, v zákone č. 317/2009 Z. z. sú odlišnosti v ich činnosti explicitne naznačené.
Je nevyhnutné, aby prevenciu vykonával niekto, kto je odborne pripravený v otázkach prevencie a využíval účinné stratégie na dosiahnutie preventívnej práce. Ideálny priestor pre funkciu koordinátora takejto prevencie má školský sociálny pracovník, ktorý je odborne erudovaný v oblasti vedomostí o sociálno-patologických javoch.
tags: #socialny #pedagog #a #supervizia