Odkázanosť a význam pomoci v spoločnosti

V živote sa často stretávame so situáciami, keď sme odkázaní na pomoc druhých, či už ide o bežné prekážky alebo náročné životné výzvy. Koncept odkázanosti a vzájomnej podpory je hlboko zakorenený v spoločnosti a má rôzne podoby. Pozrime sa naň z viacerých uhlov - od lingvistického správneho vyjadrovania až po praktickú pomoc ľuďom v núdzi.

Jazyková správnosť a jej vplyv na vyjadrovanie odkázanosti

Slovenčina, ako každý jazyk, má svoje pravidlá a nuansy, ktoré ovplyvňujú, ako vnímame a vyjadrujeme koncepty ako odkázanosť. Aj drobné jazykové chyby môžu viesť k nepochopeniu alebo k oslabeniu posolstva.

Chyby vo väzbách a ich význam

• Závisieť od vs. závisieť na: V slovenčine sa slovesá vyznačujú špecifickou väzbou. Prekrížením väzieb vznikajú nesprávne väzby, a to závisieť na niečom, záležať od niečoho. Ak pri slovese závisieť je väzba s predložkou od, treba túto väzbu zachovať aj pri prídavnom mene a príslušnom podstatnom mene: závislý od vôle rodičov; závislý od drog, od alkoholu, od hracích automatov; závislosť od drog, od alkoholu, od hracích automatov.
• Napomáhať komu/čomu vs. napomáhať koho/čo: Vo verejnom a súkromnom ústnom i písomnom prejave sa stretávame aj s vetami ako: „Produkty na vlasy obsahujúce toxické chemikálie napomáhajú vypadávaniu vlasov.“ V uvedených vetách sa sloveso napomáhať nesprávne viaže s 3. pádom (datívom). Datívna väzba sa sem dostala z významovo blízkeho slovesa pomáhať, pri ktorom je ustálená väzba s datívom. Sloveso napomáhať má však odlišnú pádovú väzbu - viaže sa so 4. pádom (akuzatívom). Napríklad: „Produkty na vlasy obsahujúce toxické chemikálie napomáhajú vypadávanie vlasov.“ Kríženie väzieb pri slovesách napomáhať a pomáhať je nenáležité, preto je potrebné pamätať na to, že k slovesu napomáhať sa predmet viaže v akuzatíve: napomáhať koho/čo.

Nesprávne používanie českých výrazov a ich slovenských ekvivalentov

• Mať za to: V slovenčine sa občas nenáležite používa slovné spojenie mať za to. Napríklad: máme za to, že tento pojem používame správne; mám za to, že to dobre dopadne; máme za to, že schôdzka je už neprimerane dlhá. Výraz mať za to je českého pôvodu a v slovenčine máme k nemu viacero spisovných ekvivalentov, ako byť presvedčený, predpokladať, nazdávať sa, myslieť si, domnievať sa, podľa môjho presvedčenia, podľa mňa, podľa môjho názoru a iné.
• Kľud: Slovo kľud je nepotrebná výpožička z češtiny. Ide o hláskový prepis českého slova klid. V slovenčine, a nielen v spisovnej, máme pokoj, pokojný, pokojne.
• Za účelom: Krátky slovník slovenského jazyka hodnotí slovné spojenie za účelom ako nespisovné a uvádza jeho správny spisovný ekvivalent s cieľom. Napriek tomu sa pri čítaní rozličných písomných materiálov čoraz častejšie stretávame s vyjadreniami typu za účelom podpory vzdelávania, za účelom zamestnania, za účelom stanovenia dane a pod. Výraz za účelom sa do slovenčiny dostal v minulosti pod vplyvom češtiny, a to najmä mechanickým prepisovaním legislatívnych textov.
• Poriešiť: V bežných rečových prejavoch sa nezriedka môžeme stretnúť s vyjadreniami: poriešiť problém; neviem, ako to mám poriešiť; musím poriešiť bývanie; treba poriešiť otázku miezd; poriešiť nečakanú situáciu; poriešil naliehavý problém a v poslednom období začína sloveso poriešiť prenikať aj do úradnej korešpondencie, oficiálnych rokovaní, verejných správ a dokumentov. Tieto vyjadrenia však do spisovného jazykového prejavu nepatria. Správne teda hovoríme: neviem, ako to mám vyriešiť.

Spisovná slovenčina v praxi

Okrem prevzatých výrazov sa v slovenčine často stretávame aj s nesprávnym používaním iných slov a gramatických pravidiel, ktoré ovplyvňujú jasnosť a zrozumiteľnosť prejavu. Vedieť, ako ich správne používať, je kľúčové pre efektívnu komunikáciu, najmä v oficiálnych a odborných kontextoch.

Ďalšie časté chyby a ich správne podoby

• Používanie častice „ani“ v záporných vetách: V jazykovej praxi sa môžeme stretnúť aj s takýmito konštatovaniami: Aj ja nepočujem., Aj on ju nemá rád., Aj ja sa nikoho nebojím. Tieto vyjadrenia však nie sú správne utvorené, pretože obsahujú časticu aj, ktorá sa používa v kladných vetách na zdôraznenie pripojeného výrazu. V záporných vetách sa v spisovnej slovenčine používa častica ani, ktorá má takú istú funkciu ako častica aj v kladných vetách, teda zosilňuje zápor. Správne hovoríme: Ani ja nepočujem., Ani on ju nemá rád., Ani ja sa nikoho nebojím.
• Veľké písmená vo funkciách a názvoch miest: Použitie veľkého písmena v slovách vedúci, asistent, (generálny) riaditeľ, predseda a podobne je nesprávne. Rovnako v písomných jazykových prejavoch úradnej korešpondencie sa z času na čas stretávame aj s takýmito spojeniami uprostred vety: Mesto Žilina, Mesto Košice, Mesto Bratislava. Použitie veľkého písmena v slove mesto však nie je v súlade s pravidlami slovenského pravopisu. V uvedených slovných spojeniach je vlastným podstatným menom len názov mesta, teda: Žilina, Košice, Bratislava, Lučenec a Poprad. Slovo mesto je však všeobecné podstatné meno.
• Správne písanie dátumov: V úradnej korešpondencii sa takmer denne stretávame s písaním dátumov. Dátum môžeme uvádzať buď číselne alebo slovno-číselne. Pri číselnom vyjadrovaní dátumu sa deň a mesiac píšu radovou číslovkou (s bodkou za číslicami) a rok základnou číslovkou, dôležité však je, že jednotlivé údaje sa oddeľujú medzerou, napríklad: 1. 5. 2015 alebo 7. 12. 2015. Pri slovno-číselnom vyjadrení, ktoré sa najčastejšie využíva vo vetnej súvislosti, sa názov mesiaca vypisuje slovom a odporúča sa uvádzať ho v 2. páde (v genitíve), napríklad: dovoľujeme si Vás pozvať na stretnutie, ktoré sa uskutoční 17. júla 2015. Zároveň nie je potrebné vo vetnej súvislosti pridávať pred dátum výrazy ako dňa, zo dňa, napríklad: odpovedáme na Váš list zo dňa 15. 8. 2015; správne: odpovedáme na Váš list z 15. 8. V bežnej úradnej korešpondencii sa nula pred číslicou označujúcou deň a mesiac nepoužíva. Píšeme: Váš list z 3. 2. 2015 alebo Váš list z 3.

Významové nuansy slov

• Odsek vs. odstavec: Krátky slovník slovenského jazyka vysvetľuje význam slova odsek ako relatívne samostatnú časť textu, ktorej začiatok je umiestnený v novom riadku. V jazykovej praxi sa neraz stretávame s používaním jeho nesprávneho ekvivalentu odstavec. Slovo odstavec však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky a súčasné kodifikačné príručky spisovnej slovenčiny ho hodnotia ako nespisovné.
• Jednať/prejednať vs. konať/rokovať: Ako sa uvádza v základnej kodifikačnej príručke Krátkom slovníku slovenského jazyka, slovesá jednať a prejednať nepatria do spisovnej slovnej zásoby nášho jazyka. Namiesto nich je potrebné vo verejných rečových prejavoch, ktoré by mali spĺňať požiadavku spisovnosti, použiť spisovné výrazy konať, robiť, rokovať, diskutovať, vychádzať s niekým.
• Doprovod vs. sprievod: V jazykových prejavoch sa možno stretnúť aj s takýmito slovnými spojeniami: hudobný doprovod; za doprovodu husieľ; deti išli v doprovode rodičov; hosť so svojím doprovodom; speváka doprevádzal klavír; spevákov doprevádzal orchester; doprovodné vozidlo; doprovodný list. Spisovná slovenčina má na vyjadrenie významu niekoho, niečo sprevádzať podstatné meno sprievod, sloveso sprevádzať, prídavné meno sprievodný.
• Koho vs. čí/čia/čie: Genitívom zámena kto sa pýtame na osobu: Koho si videl? Koho chceš pozvať? Koho nemáš rád? Koho obhajujete? Ale na vyjadrenie privlastňovania (na vyjadrenie otázky vzťahujúcej sa na vlastníka alebo pôvodcu) používame privlastňovacie zámená čí, čia, čie, ktoré nemajú rovnaký význam ako zámeno koho. Preto správne po slovensky sa pýtame: Čia je to kniha? Čia dcéra? Čí to bol nápad? Čí kabát? Čie dieťa? Čie záujmy obhajujete?
• Vada/vadný vs. chyba/kaz/porucha: Podstatné meno vada a od neho utvorené prídavné meno vadný sa v Krátkom slovníku slovenského jazyka hodnotia ako nesprávne a namiesto nich sa ako správne ponúkajú podstatné mená chyba, kaz, nedostatok, porucha a prídavné mená chybný, kazový, pokazený, poruchový, poškodený, nevyhovujúci. Rovnako sú v spisovnom jazyku neadekvátne ďalšie odvodené výrazy ako vadnosť, závada, závadnosť alebo závadný.
• Rad vs. rada: Podstatným menom mužského rodu rad označujeme usporiadanie alebo zoradenie viacerých jednotlivcov alebo vecí v jednej línii za sebou alebo vedľa seba. Ak sa namiesto tohto pomenovania použije slovo rada, ide o nespisovné vyjadrenie, pretože podstatné meno ženského rodu rada má význam návod na konanie, poučenie.
• Dozadu vs. pred: V rozličných prejavoch veľmi často môžeme počuť alebo čítať vyjadrenia typu stalo sa to niekoľko rokov dozadu; zasadnutie sa konalo päť týždňov dozadu; bol som tam tri dni dozadu. V slovenčine na vyjadrenie okolností predchádzania v čase máme predložku pred, preto nemusíme siahať za cudzím spôsobom vyjadrovania tejto okolnosti. Príslovka dozadu má význam: na miesto vzadu, nazad, naspäť (prejsť dozadu, nakloniť sa dozadu, obrátiť sa dozadu).
• Obdržať vs. dostať/prijať: Zdá sa, že nespisovné sloveso obdržať (v Krátkom slovníku slovenského jazyka označené ako subštandardný jazykový prostriedok) sa neochvejne drží predovšetkým v písomných dokumentoch z oblasti úradného styku. V snahe dodať primeranú vážnosť a dôstojnosť oficiálnemu prejavu ho mnohí z nás neopodstatnene uprednostňujú namiesto spisovných výrazov: dostať a prijať.

Odkázanosť a sociálna pomoc v praxi

Okrem jazykových aspektov je dôležité venovať sa aj reálnym prejavom odkázanosti v spoločnosti a spôsobom, akými sa im snažíme čeliť. Sociálna práca a charitatívne organizácie hrajú kľúčovú úlohu v životoch mnohých ľudí.

Príbeh Tatiany Dunovej: Inšpirácia a pomoc Rómskej komunite

Tatiana Dunová je sociálna pracovníčka, mama a hrdá Rómka, ktorá sa rozhodla nezľaknúť sa predsudkov. Jej príbeh je o ceste k vlastnej identite, o tichých strachoch, aj vnútornej hrdosti, ktorá ju dnes vedie k pomoci druhým. Už v detstve ju prirodzene motivovala potreba pomáhať druhým a byť užitočná pre ľudí vo svojom okolí.

Cesta k sociálnej práci

Pôvodnou ambíciou Tatiany bolo stať sa lekárkou, no jej profesijná cesta sa vyvíjala iným smerom. Vyštudovala odbor poštový manipulant a začala pracovať ako poštová doručovateľka. Pravidelný kontakt s obyvateľmi v teréne a každodenné stretávanie sa s ich životnými príbehmi v nej ešte viac prehĺbili potrebu aktívne sa podieľať na riešení sociálnych problémov. Tento proces ju prirodzene priviedol k rozhodnutiu pokračovať v štúdiu sociálnej práce na vysokej škole.

Prekonávanie prekážok a hrdosť na identitu

Tatiana vnímala nerovnakú štartovaciu čiaru rómskych a nerómskych detí, hoci jej osobná skúsenosť v kolektíve bola pozitívna. V škole nemala problém s nerómskymi spolužiakmi a bola prijatá ako rovnocenná. Napriek tomu v sebe spočiatku niesla strach z toho, ako bude prijatá, ktorý vyplýval skôr zo spoločenských stereotypov. Najväčšou výzvou pre ňu bolo prekonať vlastné obavy a neistotu v začiatkoch profesionálnej cesty. Dnes pre ňu byť Rómkou znamená hrdosť na svoju identitu, kultúru a tradície, ale aj zodpovednosť reprezentovať komunitu pozitívnym spôsobom.

Plány do budúcnosti

Do budúcnosti sa chce Tatiana ďalej rozvíjať v oblasti sociálnej práce a poskytovať kvalitné poradenstvo ľuďom z marginalizovaných a vylúčených komunít. Jej cieľom je, aby ľudia neboli dlhodobo odkázaní na pomoc iných, ale aby postupne získali istotu a zručnosti riešiť svoje životné situácie sami. Verí, že Slovensko sa môže postupne priblížiť k prostrediu, kde budú rovnaké príležitosti a rešpekt voči všetkým občanom, ak budeme systematicky podporovať inklúziu, vzdelávanie a medziľudskú toleranciu.

Terénne sociálne služby Slovenského Červeného kríža

Podporovať terénne sociálne služby Slovenského Červeného kríža (SČK) znamená odbúravať spoločenskú izoláciu ľudí v núdzi. Na Slovensku žije množstvo ľudí, ktorých sociálna izolácia sprevádza roky. Kvôli ich zdravotnému stavu, veku, alebo aj miestu bydliska sa na mnohé bežne dostupné miesta dostanú len ťažko.

Pomoc v každodennom živote

Terénne sociálne služby SČK sú tu napríklad aj pre ľudí v núdzi, ktorí nemajú možnosť dostať sa na zvolené miesto bez pomoci. Nejde iba o návštevy zdravotníckych zariadení, ale aj o cesty na úrady, súdy, do poisťovní, či za rodinnými príslušníkmi. Dôvody klientov sú rôzne - rolu môže zohrávať pokročilý vek, zdravie, aj ťažko dostupný terén bez verejnej dopravy. Pracovníci SČK odbúravajú vzniknuté bariéry medzi klientmi a okolitým svetom a znižujú stupeň ich izolácie. Klienti sa vďaka terénnym sociálnym službám opäť stávajú o niečo samostatnejšími, čo má pozitívny vplyv aj na ich psychické zdravie.

Rozšírenie služieb a podpora

Podľa slov generálnej sekretárky SČK Zuzany Rosiarovej Kesegovej realizujú terénne sociálne služby ročne desaťtisíce výjazdov na celom Slovensku. Od spustenia projektu po prvý raz v roku 2017 do SČK pribudlo už 16 nových špeciálne upravených terénnych vozidiel s hydraulickou plošinou. Vďaka podpore, napríklad aj od Kauflandu, ktorý prispieva 5 centami za každý slovenský výrobok produktového radu Z lásky k tradícii, je možné službu rozšíriť do nových regiónov, alebo ju posilniť vo veľmi vyťažených lokalitách.

tags: #my #ludia #sme #odkazany